Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201053 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: H. X., bytom L.B., E. C. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK so sídlom Košice, Stará Baštová 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 816 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 09. 2017, č. XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 09. 2017 č. XXX XXX XXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21. 06. 2017 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 22. 09. 2017, č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21. 06. 2017 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 24. 04. 2017 z dôvodu, že nesplnil podmienky pre jeho priznanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, t. j. nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia, keďže ku dňu 10. 03. 2014 získal iba 11 rokov a 228 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že doba jeho služobného pomeru v rozsahu 31 rokov a 103 dní, za ktorú mu bol priznaný výsluhový dôchodok, nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, táto sa za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje a ustanovenie § 274 ods. 1 citovaného zákona sa na neho nevzťahuje. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21. 06. 2017 stotožnil s právnym posúdením predmetnej veci správnym orgánom prvého stupňa, vzhľadom na ktorú skutočnosť, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, považoval za potrebné toto rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že žiadosťou zo dňa 24. 04. 2017 žalobca požiadal o starobný dôchodok ku dňu 10. 03. 2014. Dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dovŕšil dňa 13. 03. 2013. Ku dňu 10. 03. 2014 menovaný získal 4 243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 11 rokov a 228 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 838561/2017 zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že menovanému bol od 01. 05. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 20. 09. 1971 do 30. 04. 2003, t. j. 31 rokov a 103 dní. Zamestnanie bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo vyplýva aj z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v centrálnej evidencii Sociálnej poisťovne. Pretože menovaný získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s ustanovením § 255 ods. 5 zákona sa doba služobného pomeru od 20. 09. 1971 do 30. 04. 2003 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 274 citovaného zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 3. Uviedol, že žalobca v odvolaní poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, podľa ktorého pri posudzovaní doby poistenia Sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcii sa musia podľa ustanovenia § 274 citovaného zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 04. 2015 sp. zn. 10So/59/2014, ako aj k ďalším, na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní odvolací správny orgán uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. V odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 29. 11. 2017, podanou osobne na krajskom súde v ten istý deň, domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 09. 2017, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21. 06. 2017, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. V žalobe uviedol, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby aj obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa jeho názoru nespochybniteľne mu vznikol nárok na starobný dôchodok, pretože bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov a tiež splnil aj druhú podmienku dovŕšenia dôchodkového veku. Poukázal na to, že žalovaná mu odmieta zohľadniť obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 228 dní, získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím dochádza k porušeniu jeho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pretože toto obdobie by potom nebolo zohľadnené v žiadnom dôchodkovom systéme. S poukazom na čl. 39 Ústavy SR, čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a judikatúru Najvyššieho súdu SR považoval postup žalovanej za nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keďže táto uvedené nevzala do úvahy a zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok, hoci pre jeho priznanie splnil podmienky. V dôsledku tohto postupu, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 žalovaná nesprávnym výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky, alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Tým dochádza zo strany žalovanej k nerešpektovaniu právneho názoru Najvyššieho súdu SR. 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 12. 2017 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na všetkých dôvodoch, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tieto zopakovala s tým, že žalobné námietky žalobcu opodstatnené nie sú. 7. V replike v replike zo dňa 10. 01. 2018 žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. 8. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 29. 11. 2017 je dôvodná. 9. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 24. 04. 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 10. 03. 2014. 10. Z rozhodnutia riaditeľa Colného úradu v Košiciach zo dňa 07. 03. 2003 č. 3665/2003 vyplýva, že žalobca bol dňom 30. 04. 2003 uvoľnený zo služobného pomeru podľa § 182 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov. 11. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 28. 04. 2003 č. XXX XXX XXXX zn. 17 683/2003-8904 bol žalobcovi podľa § 38 a § 39 zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 05. 2003 priznaný výsluhový dôchodok za dobu výkonu štátnej služby v rozsahu 31 rokov a 103 dní, z toho pre výšku výsluhového dôchodku rozhodných 30 rokov. 12. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že zamestnanie žalobcu - funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. kategórii funkcií, čo korešponduje aj s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. 13. Žalobca dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 13. 03. 2013. O starobný dôchodok požiadal od 10. 03. 2014, ku ktorému dňu získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 4243 dní obdobia dôchodkového poistenia , t. j. 11 rokov a 228 dní. 14. Na pojednávaní dňa 17. 04. 2008 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že okrem rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli citované v podanej žalobe existujú aj iné rozhodnutia, a to aj krajských súdov vrátane Krajského súdu v Košiciach, ktoré sa zaoberajú skutkovo aj právne totožnými vecami. Jedným z posledných rozhodnutí tunajšieho súdu bolo rozhodnutie vydané vo veci 7Sa/28/2016, ide o rozsudok zo dňa 19. 01. 2018, ktorý je odrazom akceptácie právneho názoru žalobcu prezentovaného aj v podanej žalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje, že ak osoby, ktoré boli poistené v odlišných systémoch dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku si uplatnia nárok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, je potrebné na tento nárok prihliadať a priznať mu so zohľadnením aj obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, pretože uvedené vyplýva aj z čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého hmotnému zabezpečeniu týchto chránených osôb zodpovedá iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celému obdobiu dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, či bolo získané vo všeobecnom alebo osobitnom systéme. V tejto súvislosti opätovne dal do pozornosti a zdôraznil aplikáciu ustanovenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 s tým, že aj napriek tomu, že žalovaný rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj uvedenú právnu úpravu dostatočne pozná, rozhoduje spôsobom, ako v tomto prípade, tzn. nesúladným s Ústavou Slovenskej republiky i uvedeným Dohovorom. Vychádzajúc z uvedeného teda zotrval na podanej žalobe a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. 15. Prítomný žaloba sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. 16. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené. 17. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa ust. § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 65 ods. 1 a 2 cit. zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 22. Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. 23. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 24. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. 25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver. 27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka od 20. 09. 1971 do 30. 04. 2003, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. 28. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, 10So/59/2014 z 15. 04. 2015, 1So/15/5015 zo dňa 16. 11. 2016, , ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou. 29. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR uviedol, že: 30. „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. 31. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. 32. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. 33. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa). 34. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. 35. Ustanovenie §1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 36. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 37. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od X. priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z., pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1972 do 12. 03. 2004, t. j. 31 rokov a 164 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 09. 1972, t. j. 2 roky. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 38. Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“ 39. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery, obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012, konštatoval, že: 40. „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. 41. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23. 07. 2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ 42. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. 43. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka. 44. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 17 683/2003-8904 zo dňa 28. 04. 2003 priznaný od 01. 05. 2003 výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 31 rokov a 103 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 11 rokov a 228 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Žalovaná jeho žiadosť zamietla aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 45. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie zo dňa 22. 09. 2017 č. XXX XXX XXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21. 06. 2017 č. XXX XXX XXXX X podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 46. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 10. 03. 2014 s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný. 47. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 48. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).