Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/125/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201079 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201079.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: P. O., N. Š. XX, zastúpený advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Slobody 7, Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102256473/2017 z 26.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a mi e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 102256473/2017 z 26.10.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101656630/2017 z 28.07.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 174.710,72 EUR daňovému subjektu P. O., N. Š. XX (žalobcovi) potvrdil. 2. Z pripojených administratívnych spisov vyplýva tento zistený skutkový stav: Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100379397/2017 z 13.3.2017. Daňová kontrola bola ukončená 22.03.2017 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie. Žalobca predložil písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a navrhol doplniť dokazovanie. Po vykonaní ďalšieho dokazovania správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101584463/2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok. 3. Záver správcu dane bol o neuznaní nároku na odpočítanie dane v sume 174.710,72 EUR z 12 - tich faktúr od spoločnosti SECRET GROUP s.r.o., Budovateľská 38, Prešov za dodanie stavebných prác a materiálu ide o faktúry: č. 201112121 dátum dodania 12.12.2011 betonárske práce pre stavbu Dvorianky - maštaľ č. 3, základ dane 50.206,00 eur, daň 10.041,20 eur; č. 201112061 dátum dodania 6.12.2011 - betónovanie výrobnej haly na ulici Gogoľa 2, Michalovce, základ dane 34.306,00 eur, daň 6.861,20 eur; č. 201112021 dátum dodania 02.12.2011 - montáž zvárania atypickej oceľovej konštrukcie pre stavbu Dvorianky - maštaľ č. 3, základ dane 68.120,00 eur, daň 13.624,00 eur; č. 201112161 dátum dodania 16.12.2011, montáž a dodávka plastových okien na Farmu Dvorianky, základ dane 20 834,10 eura, daň 4 166,82 eura; č. 201112171 dátum dodania 17.12.2011 - betonárske práce pre stavbu Dvorianky - maštaľ č. 4, základ dane 63 840,00 eur, daň 12 768,00 eur; č. 201112208 dátum dodania 20.12.2011 - rekonštrukcia maštale č. 5, základ dane 41 300,00 eur, daň 8 260,00 eur; č. 201112207 dátum dodania 20.12.2011 - rekonštrukcia maštale č. 6, základ dane 28 500,00 eur, daň 5 700,00 eur; č. 201112206 dátum dodania 20.12.2011 - rekonštrukcia maštale č. 3, základ dane 142 281,50 eura; daň 28 456,30 eura; č. 201112205 dátum dodania 20.12.2011 - rekonštrukcia maštale č. 4, základ dane 81 458,00 eur, daň 16 291,60 eura; č. 201112204 dátum dodania 20.12.2011 - rekonštrukcia elektro - rozvodne na farme Dvorianky, základ dane 7 475,00 eur, daň 1 495,00 eur; č. 201112203 dátum dodania 20.12.2011 - oplotenie na farme Dvorianky, základ dane 192 233,00 eur, daň 38 446,60 eura a č. 201112202 dátum dodania 20.12.2011 - rekonštrukcia spojovacej chodby na Farme Dvorianky, základ dane 143 000,00 eur daň 28 600,00 eur. 4. Správca dane 09.06.2016 vykonal miestne zisťovanie na farme Dvorianky, kde sa nikto nenachádzal a z ohliadky bolo zrejmé, že rekonštrukčné práce na uvedených stavbách mohli prebehnúť. Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103858790/2016 uviedol, že spolupráca na preverované rekonštrukčné práce vznikla tak, že ho oslovila spoločnosť STAVMONTA - KB s.r.o., ktorú predtým nepoznal. Uvedená spoločnosť oslovila aj spoločnosť SECRET GROUP s.r.o., objednávku zadala spoločnosť STAVMONTA - KB s.r.o. niektoré práce vykonával on, niektoré spoločnosť SECRET GROUP s.r.o., ktorá konkrétne robila klampiarske práce, stavebné úpravy, tesárske konštrukcie. S konateľom tejto spoločnosti p. Š.N. sa stretol osobne pred začatím investičných prác, kde bol aj hlavný investor stavby Q., ktoré osoby dovtedy vôbec nepoznal. Na rekonštrukčných prácach sa podieľali jeho zamestnanci a ľudia od Š., kde pracoval aj on osobne, kontroloval vykonané práce, ako aj fyzicky pracoval. Faktúry od spoločnosti SECRET GROUP s.r.o. boli prijaté na základe vykonaných prác pri zadaní objednávky na túto rekonštrukciu. On vystupoval ako subdodávateľ a aj spoločnosť SECRET GROUP s.r.o. ako subdodávateľ. Stavebné práce vykonával svojimi zamestnancami a podľa neho spoločnosť SECRET GROUP s.r.o. mala na stavbe tiež svojich ľudí. Pri odovzdaní stavebných prác za spoločnosť STAVMONTA - KB, s.r.o. bol pán O.Y. so spoločnosťou SECRET GROUP s.r.o. sa jednalo o spoluprácu a keďže bol fyzicky prítomný na stavbe aj Š., nebolo potrebné tieto práce od tejto spoločnosti preberať. Všetky faktúry mu boli uhradené v hotovosti spoločnosťou STAVMONTA - KB, s.r.o. a spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. uhrádzal faktúry bankovým prevodom. Správcovi dane doručil aj zoznam zamestnancov, ktorí sa podieľali na stavebných rekonštrukčných prácach. Správcovi dane predložil zmluvu o dielo medzi objednávateľom P. O. (žalobcom) a zhotoviteľom SECRET GROUP, s.r.o. zo 04.07.2011, ktorej predmetom sú rekonštrukcie striech a objektov poľnohospodárskeho dvora v obci Dvorianky, projekt č. KE00771PPA nenavrátny finančný príspevok, zmluvu o dielo medzi ním a zhotoviteľom SECRET GROUP, s.r.o. zo 04.07.2011, predmetom ktorej boli betonárske práce podláh objektov poľnohospodárskeho dvora v obci Dvorianky, montáž zváranej oceľovej stavebnej konštrukcie a betonáž podlahy výrobnej haly v Michalovciach na ulici Gogoľa 2, svoje vyjadrenie v konaní č. 100189061/2017 a čestné prehlásenie zamestnancov o vykonaní stavebných prác na farme Dvorianky, stavebné denníky vedené v termíne od 04.07.2011 do 20.12.2011 (od 04.07.2011 - 15.11.2011, od 01.08.2011 do 10.08.2011, od 11.08.2011 do 24.10.2011 a od 25.10.2011 do 20.12.2011). Na neho sa nakontaktovala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. pán Š. s pánom Q. zo spoločnosti BOVINEX Europa, s.r.o. prišli za ním na prevádzku v Michalovciach, spolupráca bola dohodnutá po niekoľkých spoločných sedeniach. Uvedení zástupcovia mu navrhli spôsob dodania prác, fakturácie, ako aj materiálu na základe zmluvy. On fakturoval vykonané práce spoločnosti STAVMONTA - KB, s.r.o., nie spoločnosti BOVINEX Europa, s.r.o. Fakturácia prebiehala na základe zmluvy tak, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. vystavila faktúry pre neho a on následne pre spoločnosť STAVMONTA - KB, s.r.o. Stavebné denníky sa nachádzali v spoločnosti BOVINEX Europa, s.r.o., ktorá mu ich nechcela predložiť. Pri preverovaní údajov o spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. z odpovede Sociálnej poisťovne vyplýva, že nie je vedená v jej evidencii ako platiteľ poistného a z informačného systému Finančnej správy SR vyplýva, že spoločnosť nebola registrovaná na dani zo závislej činnosti. Boli v spoločnosti vykonávané miestne zisťovania, daňové kontroly, ale spoločnosť s príslušným správcom dane nekomunikovala. Viackrát spoločnosť menila svoje sídlo, aj konateľa a spoločníka. V súčasnosti konateľom a spoločníkom (od 13.02.2014) je A. F., občan Maďarska, bývalý konateľ spoločnosti Y. Š. (od 08.10.2010 do 17.03.2014) sa nachádza v ústave na výkon väzby a vo veci odmietol vypovedať. Prostredníctvom dožiadaného DÚ Banská Bystrica bolo zistené, že u spoločnosti STAVMONTA - KB, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2011 a z predložených dokladov vyplynulo, že na základe vykonaného dokazovania správca dane neuznal tejto spoločnosti odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľom P. O. (žalobca) z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované práce boli reálne vykonané, tak ako boli aj fakturované v reťazci SECRET GROUP, s.r.o. - P. O. - STAVMONTA - KB, s.r.o. Konateľ spoločnosti STAVMONTA - KB, s.r.o. G. O. sa nevedel vyjadriť ku konkrétnemu rozsahu prác vykonaných spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., ale uviedol, že asi to, čo bolo fakturované, bolo aj vykonané. On v Dvoriankach nebol kontrolovať práce, o priebehu prác nevie, a nič nekontroloval. Pán Q. mu povedal, že práce sa vykonávajú a doklady sú v poriadku. V rámci preverovania operácie na účte spoločnosti STAVMONTA - KB, s.r.o. dňa 28.12.2011 správca dane zistil, že bol tento deň vklad na účet v sume 480 203,26 eura v mene spoločnosti BOVINEX Europa, s.r.o. ako úhrada faktúry č. 2011/026 23.12.2011, potom bol výber z účtu konateľom spoločnosti G. O.E. v sume 460 000,00 eur a vklad na účet spoločnosti BOVINEX Europa, s.r.o. čiastka 459 056,12 eura, ktorá bola prevedená ako úhrada faktúry č. 2011/027 z 23.12.2011, výber z účtu G. O.E. v sume 479 000,00 eur a v klad na účet spoločnosti DITURIA - S, s.r.o. Lučenec. Konateľ spoločnosti sa nevedel vyjadriť k tomu, že ak z účtu vybral 28.12.2011 sumu 460 000,00 eur, ktoré mal použiť na úhradu faktúry pre dodávateľa, t.j. žalobcu, ale podľa príjmových dokladov úhrada mala byť žalobcovi vykonaná už dňa 27.12.2011. 5. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane - Daňový úradu Košice rozhodnutím č. 101656630/2017 z 28.07.2017 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 174 710,72 eur žalobcovi. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt P. O. nesplnil podmienky pre uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v uvedenej sume, čím porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane u príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby a na zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane. Poukázal na nejednotnosť vyjadrení žalobcu a na zistenie správcu dane v priebehu daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že sa jednalo o vystavovanie faktúr v reťazci spoločnosti a práce neboli reálne vykonávané tak ako boli fakturované v reťazci SECRET GROUP, s.r.o. P. O. (žalobca) - STAVMONTA - KB, s.r.o. - BOVINEX Europa, s.r.o. 6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím, ktoré žalobca žiada preskúmať č. 102256473/2017 z 26.10.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane. 7. Poukázal na to, že žalobca síce v odvolaní poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ako aj Súdneho dvora EÚ, bez preukázania súvisu uvedených rozsudkov so skutkovým stavom zisteným v danej veci uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane nepožadoval od žalobcu ako daňového subjektu preukázanie takých skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Žalobca okrem uvedených formálnych dôkazov a tvrdenia, že práce dodala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto stavebných prác a materiálu uvedenou spoločnosťou, ktorá vystavila preverované faktúry. 8. K námietke týkajúcej sa porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov uviedol, že žalobca ako daňový subjekt musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov a služieb tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Je to on, kto je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o reálnom dodaní tovarov a služieb podľa faktúr, z ktorých uplatňuje nárok na odpočítanie dane. 9. K námietke, že správca dane sa nevysporiadal s jeho námietkami, pripomienkami uviedol, že správca dane pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom, oboznamoval ho s výsledkami dokazovania a umožnil, aby sa k nim vyjadril a zaoberal sa každým dôkazom a vyjadrením žalobcu. Správca dane nespochybnil samotné rekonštrukčné práce na stavbách farmy Dvorianky, ale spochybnil, že ich dodala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. Ako vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 nie je povinnosťou správcu dane zisťovať od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar a služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú jeho tvrdenia o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ. 10. K námietkam týkajúcim sa výpovede bývalého konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Y. Š.N. uviedol, že správca dane upovedomil žalobcu o jeho práve zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť svedkovi otázky, ale žalobca toto svoje právo nevyužil. V odvolaní uviedol dôvody, pre ktoré sa výsluchu svedka nezúčastnil, ale tieto nepreukazujú nesprávnosť postupu správcu dane. K námietke pasivite správcu dane vo vzťahu k zabezpečovaniu dôkazov o spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. uviedol, že správca dane vo vzťahu k nekontaktnej spoločnosti nebol pasívny, pretože okrem snahy o vypočutie bývalého konateľa, ktorý odmietal vypovedať, so správcom dane nespolupracoval, zaslal tejto spoločnosti výzvu na predloženie dôkazov, ktorá nebola doručená z dôvodu, že spoločnosť sa na adrese sídle nenachádza a adresát je neznámy. Podľa informatívneho výpisu z obchodného registra OS Košice I táto spoločnosť viackrát menila svoje sídlo a menila aj konateľov. Súčasný konateľ je A. F.Á., ktorý sa nachádza v Maďarsku. 11. Opakovaným námietkam týkajúcim sa zamestnancov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. uviedol, že správca dane nemal dôvod prihliadať na doklady, a to čestné prehlásenia 20-tich jeho zamestnancov, že na stavbách s nimi pracovali aj zamestnanci spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., pretože nie sú tam uvedené žiadne mená, žiadne identifikácie zamestnancov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. V otázke zamestnancov bola rozhodujúca odpoveď Sociálnej poisťovne, ktorá neeviduje SECRET GROUP, s.r.o. ako platiteľa poistného a u danej spoločnosti neeviduje žiadnych zamestnancov. Spoločnosť nebola a nie je registrovaná ani na dani zo závislej činnosti u správcu dane. K námietkam nekontaktovania aktuálneho konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. uviedol, že správca dane adresoval tejto spoločnosti výzvu na predloženie dokladov, keď už bol konateľom spoločnosti A. F., ale zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy, teda sa jedna o nekontaktnú a nespolupracujúcu spoločnosť. 12. K námietke, že daňový subjekt, t.j. žalobca správcovi dane nepredložil protokol o prevzatí a odovzdaní diela medzi ním a spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. uviedol, že správca dane konštatuje iba to, že takýto protokol predložený nebol. 13. K námietkam týkajúcim sa rozporov v stavebných denníkoch uviedol, že sám žalobca uvádza, že v denníkoch sa uvádzali len mená tých osôb, ktorých mená vedeli a iné osoby za SECRET GROUP s.r.o. boli označené počtom. Podľa žalobcu sa Y. Š., ktorý bol konateľom spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. osobne podieľal na rekonštrukčných prácach so svojimi zamestnancami, preto nemohlo byť problémom zistiť mená konkrétnych zamestnancov buď priamo od nich, resp. od Y. Š. . XX. Žalobca včas podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zák. č. 162/2015 Z. z. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V časti ohľadne zistenia skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci uviedol, že žalovaný nebral do úvahy čestné vyhlásenia jeho zamestnancov, ktorí potvrdili, že stavebné práce na farme Dvorianky vykonávali aj osoby, ktoré pracovali pre jeho subdodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. S týmto dôkazom sa žalovaný nijako nevyporiadal a tieto osoby ani nepredvolal, hoci tak mohol urobiť, ak mal pochybnosti o pravdivosti ich vyhlásení. Žalovaný toto zistenie opieral o vyjadrenie Sociálnej poisťovne, čo je v rozpore s prílohou č. 2 Zápisnice o miestnom zisťovaní z konania 9810401/5/1570402/2013/Rop, kde Y. Š. potvrdil, že zamestnancov mal. Nie je možné od neho požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.“ V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp.zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia daňového bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z tohto nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na jeho stranu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkazné bremeno. On nemohol skúmať právny vzťah ľudí vykonávajúcich práce pre SECRET GROUP, s.r.o. a ani nebol povinný podľa žiadneho zákona toto skúmať. Pre neho bolo podstatné riadne ukončenie diela a toto splnené bolo. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, že ak na jednej strane DÚ Košice správca dane konštatoval, že k zdaniteľnému plneniu (ZP) došlo, tak z tohto záveru tiež vyplýva, že toto zdaniteľné plnenie niekto musel uskutočniť, teda niekto musel nakúpiť stavebný materiál, niekto ho musel naložiť, doviezť, vyložiť a dielo uskutočniť prostredníctvom fyzických osôb. Žalovaný sa nevyporiadal s tým, že také veľké dielo si vyžadovalo značné množstvo materiálu, ktoré on nedodal, čo vyplýva z predložených dodávateľských faktúr a taktiež z jeho majetku vyplýva, že ani nemal mechanizmy na dovoz a vykládku tohto materiálu, teda bez subdodávky SECRET GROUP, s.r.o. nebolo vôbec možné vykonať také dielo, v takom veľkom rozsahu a teda tieto základné otázky žalovaný vôbec nevyhodnocuje, nerozoberá tieto dosť podstatné súvislosti, čím je jeho rozhodnutie aj z tých dôvodov nepreskúmateľné a nepresvedčivé a vzájomne si odporujúce pri zohľadnení všetkých týchto hľadísk. 15. K otázke vyčerpania dôkazného bremena ním poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 6Sžf/10/2012 28.11.2012, v ktorom sa uvádza: „Zo zákona o správe daní totiž vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní). Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je však jasne limitované týmto ustanovením - § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.“ Nie je možné od neho požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, prípadne ťažkosti daňového subjektu SECRET GROUP, s.r.o., ktorý nepredložil účtovné doklady nemôžu byť na jeho ťarchu. On svoje dôkazné bremeno vyčerpal, predložil všetky podklady, ktoré mohol objektívne predložiť, a to zmluvu o dielo, faktúry, doklad o bankovej úhrade, čestné vyhlásenie svojich zamestnancov, označil ľudí pracujúcich pre SECRET GROUP, s.r.o., ale čo je pravdepodobne najvýznamnejšie predmet fakturovanej zmluvy o dielo reálne existuje a je kedykoľvek preukázateľné. Ak má žalovaný pochybnosti o spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Eletronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná, predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. On teda disponuje existenciou materiálneho plnenia ako faktúrou s prílohami, s opisom dodaných stavebných prác od určitého dodávateľa, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a preto nemožno na jeho stranu pričítať existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. 16. V ďalšej časti poukázal na správny výklad žalovaného ohľadne vyhotovených faktúr ako aj faktúr s popisom stavebných prác, že si nesprávne fakturoval práce, že vykonával rekonštrukčné klampiarske práce, že strany v stavebnom denníku nie sú očíslované, nie sú v časovom slede, že nebol predložený protokol o prevzatí a odovzdaní diela, v ktorej súvislosti dáva do pozornosti samotné znenie zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. Na stavbe bol, videl čo bolo urobené, vykonané práce prevzal a nebolo nutné urobiť písomné preberanie vykonaných prác. 17. K tvrdeniu žalovaného, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo, poukazuje na to, že samotná pochybnosť o uskutočnenom zdaniteľnom plnení nemôže byť v právnom štáte dôvodom pre popretie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalovaný mal totiž vykonaným dokazovaním dostatočne a bez pochybností preukázať, že skutočnosti, ktoré on deklaroval ako daňový subjekt sa nestali, to znamená, že mal preukázať nepravdivosť skutočností deklarovaných ním, ak pri uplatnení nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty na úrovni istoty. Dielo reálne existuje, je možné ho kedykoľvek ohliadnuť. Aj preukázaná existencia materiálneho plnenia fakturovaného spornými faktúrami, t.j. bolo preukázané, že v prípade dokladov predložených ním sa nejedná o formálnu existenciu dokladov, ale ide o doklady odrážajúce reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia medzi ním a SECRET GROUP, s.r.o. 18. V závere žaloby uviedol, že žalovaný nezabezpečil dostatok dôkazov pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, nedoplnil konanie výsluchom osôb vykonávajúcich dielo za SECRET GROUP, s.r.o., nepreveril a dôsledne nevyhodnotil všetky súvislosti, ktoré vyplývajú z jeho doterajších zistení a z jeho pripomienok a dôkazov, nevyporiadal sa s jeho pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania, rozpormi jednotlivých dôkazov. V konaní boli porušené základné zásady daňového konania v jeho neprospech, nakoľko riadne preukázal dodanie plnenia spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. a tieto dôkazy postačujú na preukázanie tohto obchodného vzťahu a uskutočnenie zdaniteľného plnenia a vzhľadom na tieto dôkazy tak nemôže byť spochybnená materiálna existencia tovaru, nakoľko existuje samotné dielo, ako aj faktúry, zmluva o dielo, bankové doklady o úhrade faktúr, stavebné denníky, opatrené pečiatkou stavebného dozoru s uvedením osôb, vykonávaných prác pre SECRET GROUP, s.r.o. a vyhlásenia jeho zamestnancov, ako aj čestné vyhlásenia osôb za SECRET GROUP, s.r.o. 19. Podľa § 237 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žiada, aby súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nezákonné a preto jeho výkon je v rozpore s jeho oprávneným záujmom. Okamžitým výkonom týchto okolností hrozí mu vážna a nenapraviteľná ujma, a to po sociálno- spoločenskej a morálnej stránke. Výkon nezákonného rozhodnutia môže mať existenčné následky, keďže už nepodniká a jeho jediný príjem je príjem z dôchodku. Výkonom rozhodnutia bude bez dostatočného príjmu a výkonom exekúcie táto môže spôsobiť, že on a jeho rodina prídu o akúkoľvek šancu na slušný život, čo môže trvať niekoľko rokov. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. 21. K námietkam žalobcu, kde poukazoval na porušenie Správneho poriadku uviedol, že správca dane v danej veci nekonal a nerozhodoval na základe Správneho poriadku, ale na základe zák. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, ktoré upravujú správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov, ako aj kompetencie a konanie orgánov štátnej správy. 22. K námietkam týkajúcim sa zistenia skutkového stavu uviedol, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v odôvodnení jeho rozhodnutia. V odvolacom konaní postupoval v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a vyporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní. Zo získaných dôkazov a zistených skutočností, ktoré sú podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní, nepreukázal skutočnosti uvedené na preverovaných faktúrach a nepreukázal nákup deklarovaného stavebného materiálu a služieb od dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. Nepožadoval správca dane od žalobcu preukázanie takých skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov a služieb tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. On je ten, ktorý je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o reálnom dodaní tovaru a služieb podľa predložených faktúr. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom. V danom prípade žalobca svoje právo nevyužil, lebo správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Správca dane neposudzoval iba formálnu stránku predložených faktúr, ale preveroval, či predložené faktúry a doklady odrážajú skutočnosti tak ako nastali. Prijatie faktúry od spoločnosti uvedenej ako dodávateľ nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z takejto faktúry. Predloženie faktúry ešte samo o sebe nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Faktúra a ďalšie dôkazy sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. 23. S námietkami, ktoré žalobca uvádza v žalobe a uvádzal ich aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sa vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto odkazuje na to, čo uviedol v odôvodnení rozhodnutia. 24. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránenia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania alebo preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom stave a v predloženom spisovom materiály a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj jeho sú v súlade s § 63 Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj jeho nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať, tieto sú neopodstatnené. 25. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nepovažuje tento návrh za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. 26. Krajský súd uznesením č.k. 6S/125/2017-38 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.05.2018. 27. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 33. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 35. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 36. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činností. 37. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. 38. Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku, na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 39. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. 40. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri poukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril aj Najvyšší súd SR napr. aj v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 a judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a v zákonom stanovených podmienkach.“ 41. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa citovaného § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako mal preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidva zákonné podmienky stanovené v citovanom ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. 42. V danom prípade zistený skutkový stav veci je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného a stručne zistený skutkový stav súd uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zo zistených dôkazov a zistených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov správcu dane ako aj žalovaného, žalobca si odpočítal daň v sume 174 710,72 eur z dvanástich faktúr od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. za dodanie stavebných prác a materiálu v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca, ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov nepreukázal, že tovar a služby fakturované spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. skutočne dodala táto spoločnosť, ktorá podľa zistení správcu dane nemala žiadnych zamestnancov (vyjadrenie Sociálnej poisťovne) spoločnosť nepredložila napriek výzve správcu dane žiadne doklady, teda na jeho výzvy nereagovala. Bývalý konateľ tejto spoločnosti Š. odmietol v danej veci vypovedať ako svedok a nespolupracoval ani so správcom dane. Súčasný konateľ spoločnosti, keďže spoločnosť viackrát zmenila svoje sídlo ako aj konateľa, býva v Maďarskej republike a je nekontaktný. Konkrétne sa jedná o 12 faktúr, ktoré vystavila spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. a ide o betonárske práce - stavba Dvorianky - maštaľ č. 3 a 4, betónovanie výrobnej haly v Michalovciach na ulici Gogoľa 2, montáž zvárania atypickej oceľovej konštrukcie pre stavbu Dvorianky - maštaľ č. 3, montáž a dodávku plastových okien na farmu Dvorianky, rekonštrukciu maštalí č. 3 a 6, rekonštrukcia elektro - rozvodne na farme Dvorianky, oplotenie na farme Dvorianky, rekonštrukciu spojovacej chodby na farme Dvorianky. Podľa dôkazov investorom diela bola spoločnosť BOVINEX Europa, s.r.o. so sídlom v Michalovciach, objednávateľom bola spoločnosť STAVMONTA - KB, s.r.o. so sídlom v Lučenci a žalobca (P. O.) bol zhotoviteľom pre spoločnosť STAVMONTA - KB, s.r.o. a zároveň bol objednávateľom spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., ktorá mala byť zhotoviteľom diela. Z predložených dôkazov a vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že žalobca bol zapojený do fakturačného reťazca spoločnosti, pretože prijal faktúry od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o, ktorá práce reálne nemohla vykonať, keďže sama nemala žiadnych zamestnancov, aspoň to nebolo v konaní preukázané. Námietka žalobcu, že on označil počet zamestnancov uvedenej spoločnosti, ktorých správca dane mohol vypočuť je neopodstatnená, pretože žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval fyzické osoby, ktoré mali byť zamestnancami SECRET GROUP, s.r.o., resp. mohli byť v nejakom pracovno-právnom vzťahu s touto spoločnosťou. Žalobca ďalej fakturoval práce spoločnostiam STAVMONTA - KB, s.r.o. a BOVINEX Europa, s.r.o. Sám žalobca správcovi dane uviedol, že bol oslovený konateľmi spoločnosti STAVMONTA - KB, s.r.o. G. O. BOVINEX Europa, s.r.o. Y. Q. a SECRET GROUP, s.r.o. Y. Š. a bol mu navrhnutý spôsob dodania prác a fakturácie v uvedenom reťazci, z čoho možno dôvodne dospieť k záveru, že žalobca vedel o pripravovanej obchodnej aktivite, výsledkom ktorej bolo účelové obchádzanie daňových povinností, resp. získanie daňového zvýhodnenia. 43. Žalobca v konaní nepreložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní, nepreukázal skutočnosti uvedené na preverovaných faktúrach a nepreukázal nákup deklarovaného stavebného materiálu a služieb od dodávateľa, ktorý bol uvedený na faktúrach SECRET GROUP, s.r.o. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane od žalobcu požadoval preukázanie len takých skutočností, na ktorých sa sám podieľal, ale v žiadnom prípade je neopodstatnená námietka, že by správca od neho požadoval preukázanie takých skutočností na ktorých sa sám nepodieľal, resp. nedostatky zistené u iných daňových subjektov boli pripisované na jeho vrub. 44. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z toho dôvodu, že je uvedená na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nemôže byť predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky stanovené v citovanom § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane, znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom na to, že ide o hmotnoprávne podmienky k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. 45. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní preto ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Je to práve daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov a služieb tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Je to daňový subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o reálnom dodaní tovarov a služieb podľa predloženej faktúry. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nielen iba povinnosťou, ale aj významným právom. V tomto konkrétnom prípade žalobca svoje právo nevyužil, lebo správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. V daňovom konaní sa neposudzovala iba formálna stránka predložených faktúr, ale predovšetkým správca dane preveroval, či predložené faktúry a doklady odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Prijatie faktúry od spoločnosti, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z takejto faktúry. Predloženie faktúry samo o sebe ešte nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné iba vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. 46. V danom prípade žalobca predložil formálne doklady, t.j. 12 faktúr od dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. dve zmluvy o dielo medzi objednávateľom, t.j. žalobcom a zhotoviteľom SECRET GROUP, s.r.o. zo 04.07.2011 pokladničné doklady, výpisy z účtu, stavebné denníky, zoznam zamestnancov a ich čestné prehlásenia, zmluvu o dielo medzi objednávateľom STAVMONTA - KP, s.r.o. a zhotoviteľom P. O. - žalobcom z 12.05.2011, predmetom zmluvy bola rekonštrukcia striech a objektov poľnohospodárskeho dvora v obci Dvorianky, objednávku z 12.05.2011, preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela z 19.12.2011, faktúry vystavené spoločnosťou STAVMONTA - KP, s.r.o. a spoločnosti BOVINEX Europa, s.r.o., prílohy k vyjadreniu protokolu, ktoré však nepreukazujú ešte reálne dodanie predmetu fakturácie spoločnosťou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ a opakovane iba tvrdil, že tovar a práce mu reálne dodala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., ktorá aj vystavila faktúry. Žalobca ale nepreukázal, že faktúry boli vystavené dodávateľom, ktorý fakturované práce a tovar aj reálne dodal. Faktúry od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. rovnako aj faktúry vydané žalobcom P. O., okrem popisu stavebných prác neobsahujú bližšiu špecifikáciu predmetných prác, množstvo, resp. rekonštruovanú plochu objektu. K faktúram neboli predložené dodacie listy, ktoré by bližšie konkretizovali na základe čoho boli stanovené výsledné fakturované sumy. Fakturované práce a sumy sú totožné s údajmi v zmluvách o dielo. Predložené stavebné denníky nie sú v časovom slede, nie sú očíslované, aby bolo možné jednoznačne určiť, kedy sa začalo s prvotným stavebnými prácami, nie sú uvedené ani podľa jednotlivých rekonštruovaných objektov a ich porovnaním bola zistená nezrovnalosť týkajúca sa pracovníkov a výkonu ich práce v náhodne vybraných dňoch. Žalobca stále tvrdil a tvrdí a správca dane zistil, že rekonštrukčné práce na farme Dvorianky boli skutočne zrealizované, ale pre samotné uplatnenie nároku na odpočítanie dane bolo rozhodujúce, že žalobca nepreukázal dodanie týchto stavebných prác a materiálu spoločnosťou, ktorá bola uvedená na faktúrach SECRET GROUP, s.r.o., pretože táto spoločnosť podľa záznamov Sociálnej poisťovne nebola platiteľom poistného a nebola evidovaná na dani zo závislej činnosti u správcu dane, to znamená, že nemala zamestnancov, ktorí by predmetné práce vykonali. Táto spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, písomnosti adresované na sídlo spoločnosti sa vracajú neprevzaté, viackrát menila sídlo, menila aj konateľa spoločnosti a od 13.02.2014 je konateľom spoločnosti občan Maďarskej republiky. Konateľom tejto spoločnosti do 13.02.2014 bol Y. Š., teda aj v čase realizácie stavebných prác, ale tento odmietol vo veci vypovedať ako svedok a dokonca neodpovedal ani na otázky správcu dane, takže neobjasnil skutočnosti deklarovaných obchodov. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že sa jednalo o vystavovanie faktúr v reťazci spoločnosti a práce neboli reálne vykonané tak, ako boli fakturované v reťazci SECRET GROUP, s.r.o. - Milan Kohút (žalobca) - STAVMONTA - KB, s.r.o. - BOVINEX Europa, s.r.o. 47. Na základe zhrnutého výsledku dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že správca dane vo veci vykonal dokazovanie smerujúce k splneniu podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ale aj v priebehu celého daňového konania mal možnosť na svoje tvrdenia označiť, resp. predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane, ktoré v priebehu daňovej kontroly zistil, z uvedeného dôvodu je neopodstatnená námietka žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonania tých dôkazov, ktoré on navrhol, pretože ak navrhoval žalobca, aby správca dane vypočul niektorých zamestnancov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. bolo jeho povinnosťou identifikovať tieto fyzické osoby menom, priezviskom a adresou, na základe čoho by mohol správca dane týchto svedkov predvolať. Čestné prehlásenia zamestnancov žalobcu, že na stavbe pracovali aj zamestnanci SECRET GROUP, s.r.o. a asi v akom počte, nie je takým dôkazom, ktorý by jednoznačne preukazoval, že práce na stavbe vykonávali aj zamestnanci spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., keď listinnými dôkazmi bolo preukázané, že táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, lebo nebola platiteľom poistného a nebola evidovaná na dani zo závislej činnosti. Správca dane, ani žalovaný nepopreli, že práce na hospodárskom dvore Dvorianky, predovšetkým rekonštrukcia na maštaliach neboli vykonané, ale konštatuje iba to, že práce a služby, ktoré boli uvedené na faktúrach vystavené spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. reálne nedodala. 48. Nie je opodstatnená námietka žalobcu, že správca dane, ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevyporiadali so všetkými námietkami, ktoré vzniesol v priebehu daňovej kontroly, resp. v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a nevykonali dôkazy, ktoré v priebehu daňového konania navrhoval, pretože napr. navrhnutie dôkazov ohľadne výsluchu zamestnancov spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. len uvedením počtu zamestnancov nie je na základe takejto požiadavky možno taký dôkaz vykonať a takisto zamestnanci žalobcu, ktorí uviedli len počet koľko zamestnancov spoločnosti SECRET GROUP, .s.r.o. malo pracovať na stavbách spolu s nimi, je nevykonateľná a napokon správca dane urobil všetko preto aby vypočul ako svedka aj konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., ktorý ním bol v čase, keď boli vystavované faktúry, ale tento odmietol vypovedať a na otázky správcu dane nereagoval, preto bolo na žalobcovi, aby označil také dôkazy, ktoré reálne by mohol správca dane aj vykonať. 49. Nie je opodstatnená ani námietka, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného je nepreskúmateľné, pretože správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu daňového a vyrubovacieho konania a žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a takýto postup žalovaného bol aj v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého žalovaný preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiada so všetkými námietkami tam uvedenými. 50. Žalobca v podstate podľa obsahu podanej žaloby nie je spokojný s tým ako vykonané dokazovanie vyhodnotil správca dane, ale ani žalovaný, čo ešte neznamená, že z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Správca dane ako aj žalovaný je povinný v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom, u ktorého vykonával kontrolu. Riadne žalobca bol vypočutý, o čom bola vyhotovená zápisnica, mal dostatok priestoru a možnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré správca dane vykonal a takisto mal možnosť navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. predloženie takých dôkazov, ktoré by preukázali opodstatnenosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane z 12-tich faktúr vystavených spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. 51. K námietkam žalobcu, že správca dane od neho požadoval predloženie takých dôkazov, na ktoré on nemal žiaden vplyv je potrebné uviesť, že správca dane v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj právom Európskej únie a judikátov Súdneho dvora EÚ požadoval preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre od samotného žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal a nepreukázala ju ani spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., ktorá tieto faktúry vystavila. Keď teda nebolo preukázané, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ, materiál a práce reálne dodala, potom bolo na mieste konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predloženými faktúrami uplatnil neoprávnene. Samotná skutočnosť, že žalobca predložil faktúry, vystavené spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. a ďalšie listinné dôkazy ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiál na reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu sa tieto tvrdenia nepotvrdili, nakoľko nebolo preukázané, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., ktorá vystavila faktúry, fakturovaný tovar a služby aj reálne dodala žalobcovi, t.zn. že nebola potvrdená pravdivosť údajov, ktoré boli uvedené na faktúrach. Samotným predložením faktúr od dodávateľa žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v podanom daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na faktúrach. Žalobca v konaní nepreukázal, že preverované faktúry od dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných stavebných prác a materiálu touto spoločnosťou, z čoho možno vyvodiť záver, že neuniesol dôkazné bremeno v zmysle citovaného § 24 ods. 1 Daňového poriadku a tým nepreukázal ani splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. 52. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú nedôvodné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 53. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu. 54. Tento rozsudok prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.