Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200014 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: MIP STAV, s. r. o., Trstené pri Hornáde, Školská 174/57, zast. advokátskou kanceláriou IURISTICO, s. r. o., so sídlom Košice, Cimborkova 13, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 11. 2017 č.: PO/BEZ/2017/1852, O-665/2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu zamieta. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 08. 11. 2017 č.: PO/BEZ/2017/1852, O-665/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného Inšpektorátu práce Košice zo dňa 14. 08. 2017 č.: 444/16/O-2, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 8 000 eur pre porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnom zamestnávaní), ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako účastník konania dňa 08. 07. 2016 o 9.45 využíval závislú prácu fyzických osôb F. K., A. K.Č., O. L., J. L., ktorí pre neho vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na stavbe: BC Business center, Južná trieda 117, Košice a mali s účastníkom konania založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohody o pracovnej činnosti a účastník konania si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na základe žalobcom podaného odvolania a to po vecnej, ako aj právnej stránke s ohľadom na popisované okolnosti a skutočnosti tohto prípadu dospel k záveru, že prvoinštančný správny orgán bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že zo strany účastníka konania v pozícii zamestnávateľa došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Citujúc uvedené zákonné ustanovenia, ako aj § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení konštatoval, že z obsahu správneho spisu, ako aj relevantných podkladov vyplýva jednoznačný právny záver o tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v pozícii zamestnávateľa dňa 08. 07. 2016 o 9.45 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb F. K., A. K., O. L. W. J. L., ktorí pre účastníka konania vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na stavbe BC Business center, Južná trieda 117, Košice, s ktorými mal účastník konania založený pracovno-právny vzťah na základe dohôd o pracovnej činnosti bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej povinnosti v zmysle cit. zák. ustanovenia. Poukázal na to, že podľa tohto zákonného ustanovenia bolo povinnosťou žalobcu prihlásiť vyššie uvedené fyzické osoby, s ktorými mal uzatvorené pracovno-právne vzťahy na základe uvedených dohôd o pracovnej činnosti do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a to buď pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti. Obstarané dôkazy, najmä elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne nesporne potvrdzujú to, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť dotknuté fyzické osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného, dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne splnil a to v prípade F. K. dňa 08. 07. 2016 až o 11.26 hod., O. L. 08. 07. 2016 až o 11.26 hod., A. K. dňa 08. 07. 2016 až o 10.19 hod. a J. L. dňa 08. 07. 2016 o 10.19 hod., teda až po začatí výkonu dohodnutej práce týmito fyzickými osobami, čím nespochybniteľne spáchal správny delikt premietnutý v ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k týmto 4 fyzickým osobám, majúcim vo vzťahu k žalobcovi status zamestnancov. To, že uvedené fyzické osoby začali s výkonom dohodnutej práce pre účastníka konania ešte pred ich samotným prihlásením do registra poistencov potvrdzujú zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 08. 07. 2016 vyhotovené inšpektormi práce priamo na mieste samom počas výkonu inšpekcie a opatrené vlastnoručnými podpismi kontrolovaných fyzických osôb, pričom z týchto vyplýva, že uvedené osoby začali s výkonom práce pre účastníka konania už od 8.00 hod. a pokiaľ ide o O. L., tento začal s výkonom dohodnutej práce od 9.00 hod. Argumentáciu žalobcu obsiahnutú v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa považoval žalovaný za právne irelevantnú, keďže podľa jeho názoru dôkazy obstarané v rámci výkonu inšpekcie práce nesporne potvrdzujú spáchanie týchto deliktov účastníkom konania, ako aj s prihliadnutím na to, že tieto nemajú žiaden rozhodujúci dopad na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia posudzovaného prípadu. Zdôraznil, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie, keďže ide o inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie zavinenie. Zamestnávateľ je zodpovedný už len tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je preto úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov, zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Vychádzajúc z uvedeného považoval žalovaný argumentáciu žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že I.. A. I. nevedel nahlásiť jedného zamestnanca z dôvodu nezhody nahlasovaných údajov a že tieto úkony urobil nie v nadväznosti na realizovaný výkon inšpekcie práce, ako aj to, že celé konanie účastníka smerovalo k nahláseniu zamestnancov do registra, za právne irelevantnú. Konštatoval, že odvolací správny orgán nemôže vziať zreteľ ani na odvolaciu námietku právneho zástupcu žalobcu, ktorá sa týka toho, že pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu je rozhodujúcou okolnosťou platenie odvodov a to z dôvodu, že samotný zákon o nelegálnom zamestnávaní na účely ustálenia záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, definícii nelegálneho zamestnávania neustanovuje správnemu orgánu povinnosť skúmať, či zamestnávateľ riadne uhradil odvody za kontrolovaných zamestnancov, tzn., že uvedenú skutočnosť nedefinuje ako možný liberačný dôvod s možnosťou zbaviť sa zodpovednosti za tento zistený delikt. K odvolaciemu dôvodu, že správny orgán oprel svoje rozhodnutie o zistenia uskutočnené pred začatím konania, ktoré boli získané bez možnosti účastníka konania uplatňovať jeho práva podľa Správneho poriadku uviedol, že postup správneho orgánu v posudzovanom prípade bol plne súladný s platnou legislatívou, keďže samotný výkon inšpekcie a obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a následne po ukončení inšpekcie práce na základe jej výsledkov inšpektorát ako správny orgán obligatórne pristupuje k začatiu administratívno-deliktuálneho konania, kde sa následne správne konanie riadi už právnym režimom správneho poriadku. Tvrdenia žalobcu, že uvedené osoby pre žalobcu v predmetný deň nevykonávali žiadne práce, ale že len boli pripravení začať pracovať vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce a to aj z toho dôvodu, že účastník konania k zmene svojich pôvodných tvrdení uvedených v štádiu výkonu inšpekcie pristúpil až v rámci začatého správneho konania, tzn. až po takmer troch mesiacoch od výkonu inšpekcie práce. Tieto tvrdenia nemajú oporu ani v zápisniciach o podaní informácie obstaraných inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce priamo na mieste samom zo dňa 08. 07. 2016, kde 4 kontrolované fyzické osoby a následne aj samotný konateľ účastníka U. A. súladne podali informáciu, že tieto fyzické osoby začali vykonávať pre účastníka konania dohodnuté práce, t. j. zemné a čistiace práce za bagrom dňa 08. 07. 2016 cca od 8.00 hod., prípadne cca od 9.00 hod. Tieto prvotné podané informácie považoval správny orgán za hodnoverné a pravdivé, keďže boli podané intuitívne bez možnosti akéhokoľvek zavádzania či špekulovania a vzájomného sa ovplyvňovania. Skutkové okolnosti získané v rámci prebiehajúceho správneho konania počas nariadeného ústneho pojednávania považoval za špekulatívne a účelové a to z dôvodu, že tieto boli podané až po takmer troch mesiacoch od začatia výkonu inšpekcie, kedy už možno reálne predpokladať určitú formu ovplyvňovania a špekulovania zo strany účastníka konania a navyše vykazujú diametrálne odlišnú výpovednú hodnotu oproti skutkovým zisteniam získaným počas výkonu inšpekcie. Z uvedených dôvodov má odvolací správny orgán za to, že účinnejšie a hodnovernejšie objasnenie skutkového stavu v danej veci možno očakávať v okamihu výkonu inšpekcie, kde všetci zúčastnení vystupovali spontánne a intuitívne. V súvislosti s výškou ukladanej pokuty odvolací správny orgán konštatoval, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite odôvodnená, a to čo do dôvodu aj výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich z ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Preto uložená sankcia sa javí ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby, ktorá plní preventívnu a výchovnú funkciu a zároveň aj funkciu represívnu so zámerom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, keďže povinnosť jej uloženia vyplýva inšpekčnému orgánu priamo zo zákona o inšpekcii práce. Vychádzajúc z uvedeného považoval argumentáciu žalobcu aj v tejto súvislosti za nedôvodnú. 3. Včas podanou žalobou zo dňa 09. 01. 2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 10. 01. 2018, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím mu bola odňatá možnosť konať, keďže mu bola sťažená možnosť určitým spôsobom napádať rozhodnutie, na základe čoho uplatňuje dôvod nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), keďže žalovaný sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Namietal aj dôvody nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ a g/ a podľa § 195 písm. a/ SSP, pretože správny orgán prvého stupňa síce dokazovanie na ústnom pojednávaní vykonal, avšak svoje rozhodnutie v podstate oprel o zistenia uskutočnené pred začatím správneho konania, ktorých zisťovania sa účastník nemohol zúčastniť, pričom na závery riadne vykonaného dokazovania neprihliadol. Poukázal na to, že realizovaná inšpekcia práce nielen výsledkom, ale ani priebehom nevyhovovala požiadavkám Správneho poriadku, ani jeho základným zásadám, ktoré sa primerane aplikujú vždy a ani čl. 6 Dohovoru, ako ho interpretuje Európsky súd pre ľudské práva a v nadväznosti na jeho judikatúru aj Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR a konečne ani čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že ak sa úkony uskutočnia pred administratívnym konaním, v ktorom účastníkovi orgány verejnej správy neumožnia uplatniť jeho právo na obhajobu, tieto úkony a zistenia z nich uskutočnené nie je možné použiť ako základ pre následné správne rozhodnutie. Takéto dôkazy zabezpečené v „predsprávnom“ konaní nie sú zabezpečené procesne riadnym spôsobom a teda príslušné zistenia nemôžu byť platným dôvodom pre vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti. Je možné vychádzať až z následne procesne riadne vykonaného dokazovania, ktoré sa aj riadne uskutočnilo a na ktorého výsledky správne orgány vôbec neprihliadali. Zistený skutočný stav správnymi orgánmi bol nepresvedčivo odôvodnený a nemá oporu v administratívnom spise. Jednotlivé dôkazy neboli vyhodnotené ani jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach. Závery správne orgány opreli o vysvetlenie podané pred začatím správneho konania, ktoré uskutočnil konateľ žalobcu, hoci, ako to vyplýva zo všetkých ostatných dôkazov, tento o celej záležitosti nemal žiadnu vedomosť. Napriek tomu jeho vyjadrenie sa stalo základom pre odsudzujúce rozhodnutie. Poukázal na to, že ani priznanie nie je dôkazom o porušení zákona a porušenie zákona musí jednoznačne preukázať správny orgán. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu I.. A. I. správne orgány mohli zistiť, že pri plnení povinností vo vzťahu k sociálnej povinnosti využíva spoločnosť žalobcu služby spoločnosti MB - HUGOS, s. r. o., Poštová 134/155 Nižná Myšľa, ktorej konateľom je práve menovaný. Bežná prax zavedená medzi týmito spoločnosťami je taká, že konateľ spoločnosti žalobcu alebo poverený zamestnanec požiada uvedenú spoločnosť o prihlásenie príslušných fyzických osôb do sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne. Z výsluchu U.. O. O. je možné zistiť, že spoločnosť žalobcu využíva na výkon výkopových prác zamestnancov najmä spomedzi Rómov, pričom zo všeobecných skúseností vyplýva, že títo zamestnanci sú nespoľahliví z hľadiska nástupu do práce a často sa stáva, že bez uvedenia dôvodu jednoducho do práce nenastúpia a potom je zamestnávateľ nútený na poslednú chvíľu hľadať namiesto nich náhradu. Z výsluchu menovaného je ďalej možné zistiť, že na deň 8. júla mali do práce nastúpiť zamestnanci A. K., D. K. W. A. K., týchto zamestnancov žiadal prihlásiť do systému sociálneho poistenia a zdravotného poistenia zamestnanec spoločnosti Z. A. ešte dňa 7. júla 2016, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti s A. K.. I.. A. I. v neskorých večerných hodinách zasielal Sociálnej poisťovni registračný list s vyššie uvedenými zamestnancami e-mailom, po odoslaní registračného listu bola Sociálnou poisťovňou vygenerovaná odpoveď: „Varovanie - typ RLFO: zadané meno a priezvisko je odlišné od aktuálneho stavu v registri poistencov a spotrebiteľov Sociálnej poisťovne. Skontrolujte správnosť mena a priezviska, pretože zaslaním RLFO potvrdzujete, že vami zadané meno a priezvisko je aktuálne a správne. Meno a priezvisko bude v registri poistencov a spotrebiteľov sociálnej poisťovne zmenené“. Vzhľadom na uvedenú informáciu si menovaný chcel overiť správnosť údajov a neodoslal registračný list 7. júla, ale až na druhý deň po overení údajov. Z výsluchu U.. O. je možné tiež zistiť, že do práce neprišli dvaja z troch dohodnutých zamestnancov a preto na poslednú chvíľu za nich bola hľadaná náhrada a I.. I. boli uvedené zmeny oznámené až ráno 08. 07. 2016. Z výsluchu U.. O. vyplýva, že v uvedený deň po 9-tej hodine sa za účelom uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti a zaškolenia na pracovisko dostavili F. K., O. L. W. J. L., pričom následne boli na pracovisku uzatvorené dohody o pracovnej činnosti. Pokiaľ zamestnanci tvrdili opak, správne orgány uzavreli, že vyjadrenia zamestnancov o tom, že nemali uzatvorené dohody sú nesprávne, čo potvrdzuje aj to, že vypočúvaný O. L., A. K., J. L. W. F. K. v správnom konaní pred správnym orgánom prvého stupňa používali rôznu terminológiu pre popis nimi vnímaných skutočností a zjavne ju nerozlišovali. Poukázal na to, že následne po uzavretí dohôd o pracovnej činnosti boli zamestnanci U.. O. zaškolení na prácu a následne U.. O. po pokyne, aby zamestnanci zatiaľ čakali, odišiel za I.. I., aby zabezpečil nahlásenie nových zamestnancov do sociálnej poisťovne a príslušných zdravotných poisťovní. V čase začiatku inšpekcie už boli oznámené informácie pre prihlásenie dotknutých zamestnancov I.. I., ktorý ich následne do Sociálnej poisťovne aj prihlásil. To, že k zaregistrovaniu došlo s malým časovým odstupom bolo vysvetlené technickou chybou, chybou spojenia. Prihlásenie zamestnancov riešil zamestnávateľ samostatne, z vlastnej vôle, bez vedomia o prebiehajúcej kontrole a teda nie preto, žeby odstrániť tento nedostatok nariadil inšpektor. Nie je pravdou, žeby zamestnanci pracovali od ôsmej hodiny a že by pracovali aj v čase inšpekcie práce. Na pracovisko sa dostavili až okolo deviatej hodiny, pričom po uzatvorení dohôd o pracovnej činnosti boli najskôr zaškolení a potom čakali na prihlásenie do Sociálnej poisťovne. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu teda nevyplýva jednoznačne, že zamestnanci pracovali. V právnom konaní i napriek obmedzeným komunikačným schopnostiam všetci títo zamestnanci jednoznačne formulovali záver, že v čase uskutočnenia inšpekcie prácu nevykonávali, boli len na pracovisku a boli pripravení začať pracovať. Čakali na návrat Jaroslava Jánoša a jeho následné pokyny. Uvedené menovaní pri výkone inšpekcie neuviedli z dôvodu, že inšpektori sa na to nepýtali. Žalobca poukázal na to, že zápisnice o podaní informácie sú v podstate rovnaké, čo samotné už spochybňuje vierohodnosť a navyše sú strohé z hľadiska svojho obsahu. Zamestnanci ako jednoduchí ľudia priznali, že zápisnice spísané inšpektormi ani nečítali, či už z dôvodov objektívnych - ďalekozrakosti alebo subjektívnych, strachu z vykonávanej kontroly a neboli im ani prečítané. Podpísali iba to, čo sa im predložilo. Pri svojom výsluchu pred správnym orgánom O. L. uviedol, že zápisnicu o podaní informácie považoval za školenie BOZP na mieste. Žalobca ďalej uviedol, že pri podaní vysvetlenia inšpektorom O. O. vychádzal z inšpektormi poskytnutej informácie, že zamestnanci tak, ako boli vyššie menovaní pracovali, t. j. že boli prichytení pri výkone práce. Neskôr však zistil, že v skutočnosti nevykonávali prácu, iba čakali na pracovisku. U. A., o ktorého vyjadrenie oprel správny orgán svoje závery, do styku so zamestnancami vôbec neprišiel, všetko organizoval O. O., ktorý spísal dohody o pracovnej činnosti, vykonal s nimi potrebné zaškolenie a ich prácu aj ďalej riadil. Medzi uvedenými dôkazmi a vyjadrením U. A. bol rozpor, ktorý správny orgán nevysvetlil. Vychádzajúc z uvedeného závery správneho orgánu, že zamestnanci pred prihlásením do Sociálnej poisťovne pracovali je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca zastáva názor, že význam má aj to, či zamestnávateľ robil legálne kroky smerujúce k prihláseniu zamestnancov do sociálnej poisťovne, prípadne akým prekážkam čelil. Dohoda svedkov s účastníkom konania správnymi orgánmi preukázaná nebola. Preto nie je bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že zamestnanci skutočne vykonávali prácu skôr, ako boli do Sociálnej poisťovne prihlásení. Preto mali správne orgány v tomto prípade aplikovať zásadu in dubio pro reo. Aj keď v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, uvedené nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať všetky ostatné predpoklady vzniku zodpovednosti za správny delikt, ktorými sú existencia právnej povinnosti, jej porušenie konaním alebo opomenutím, ktoré je pričítateľné zodpovednému subjektu, vznik protiprávneho stavu, ktorým sa porušuje cieľ chránený trestnoprávnou normou a príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom protiprávneho stavu. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ako tieto znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, nelegálneho zamestnávania, správne orgány skúmali, zistili a vyhodnotili. Žalobca zastáva názor, že príčinnú súvislosť prerušujú také okolnosti, ktoré stoja mimo vplyv zodpovedného subjektu, najmä náhoda, výpadok siete, nefunkčnosť systému, prípadne aj porušenie povinnosti zo strany samotných zamestnancov, ak by napríklad v rozpore s príkazom zamestnávateľa začali vykonávať prácu. Žalovaný pri posudzovaní veci vychádzal z celkom opačnej zásady, keď aj výslovne uviedol, že v jeho ponímaní a rozhodovacej praxi by sa účastník konania mohol vyviniť z tejto zodpovednosti za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by bez pochýb preukazovali, že zistený delikt nespáchal. Porušenie zákona však musí preukázať správny orgán. Správne orgány ani nezisťovali, či došlo k naplneniu materiálnych znakov skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania, najmä znaku, ktorý spočíva v ohrození alebo porušení zákonom chráneného záujmu. Z materiálneho hľadiska považoval žalobca závery správnych orgánov o nelegálnom zamestnávaní za nesprávne, pretože nebolo preukázané, žeby sa žalobca chcel vyhnúť plateniu poistného. V žalobe ďalej uviedol, že z formulácie ust. § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnaní je potrebné dovodiť, že predmetné skutkové podstaty mieria na konania, porušenia, trvajúce v čase uskutočňovania kontroly príslušným orgánom, pretože takéto zistenia konania môžu viesť k záveru o nelegálnom zamestnávaní, ktoré spočíva v ukracovaní zamestnanca nevybavením tohto pracovnou zmluvou, vo vyhýbaní sa odvodovým povinnostiam a v narúšaní pracovného trhu nelegálnym infiltrovaním cudzincov, na ktorých zamestnávaní je potrebné plniť dodatočne osobitné podmienky. Žalobca sa dovolával systematického výkladu s poukazom na závažnosť konaní, ktoré sú kladené na roveň nelegálneho zamestnávania. Všetky uvedené argumenty jednoznačne vedú k záveru, že ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní má byť vykladané tak, že nemôže dopadať na prípady púheho administratívneho omeškania s prihlásením zamestnanca do poistného systému. I tu musí primerane platiť, že najzávažnejšie tresty majú byť aplikované len ultima ratio pre najzávažnejšie protispoločenské a protiprávne konania. Poukázal aj na historický a teologický výklad uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorého skrátenie lehoty z osemdňovej na lehotu vopred zákonodarca nezaviedol za účelom šikanovania zamestnávateľov, ale iba za účelom uľahčenia si dôkaznej situácie v prípade realizovaných kontrol nelegálneho zamestnávania. Zámerom zákonodarcu nebolo kvalifikovať drobné porušenia poriadkovej povinnosti spočívajúce v prípadnom krátkodobom meškaní s prihlásením do poistného systému v novozavedenej prísnej lehote, keď zamestnávateľ sám dobrovoľne bez žiadnych negatívnych následkov pre kohokoľvek pred začatím kontroly príslušného zamestnanca do verejného systému neprihlásil, skutkovou podstatou nelegálneho zamestnávania. Vnútroštátny zákonodarca nemal hlavný zámer donútiť neprimeraným kriminalizovaním zamestnávateľov prihlasovať ich zamestnancov práve v sekunde začatia príslušných pracovných pomerov. Orgány verejnej moci by si mali uvedomiť dopady svojho konania, najmä to, že svojím prístupom bez racionálneho dôvodu prispievajú k decimácii ešte ako-tak fungujúceho podnikateľského prostredia podnikateľov, ktorí právne normy napriek ich prekomplikovanosti a stále väčšiemu zaťaženiu dodržiavať sami z vlastného presvedčenia chcú a pre dobro nielen vlastných zamestnancov, ale aj celej spoločnosti. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné zaoberať sa aj tým, či objekt chránený predmetnou skutkovou podstatou bol zasiahnutý, čo v danom prípade je potrebné vylúčiť, keďže prihlásenie zamestnancov do sociálnej poisťovne riešil žalobca z vlastnej vôle bez vedomia o prebiehajúcej kontrole, a to už v čase pred uskutočnením kontroly, kedy boli vykonané všetky potrebné úkony spoločnosti pre prihlásenie zamestnancov do sociálnej poisťovne tak, ako to vyplýva aj z výsluchu A. I.. Žalobca sa nemienil vyhnúť plateniu poistného alebo inak poškodzovať verejné systémy alebo zamestnancov. Preto tu chýba materiálna stránka vytýkaného správneho deliktu. Podľa jeho informácií zamestnanci neboli stíhaní za nelegálnu prácu a vzhľadom na postihnutie iba zamestnávateľa a nie aj zamestnancov, ktorých sa rovnako týka zákaz nelegálnej práce, poukázal na priamu diskrimináciu žalobcu, ktorá je v priamom rozpore so základnou zásadou správneho konania (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti (čl. 12 v spojení s čl. 46 a nasl. Ústavy SR). Za nedostatočne odôvodnenú považoval aj výšku uloženej pokuty, ktorú správny orgán odôvodnil iba všeobecne a dokonca aj nesprávne a preto aj v tejto súvislosti považuje rozhodnutie za arbitrárne. Túto považoval za neodôvodnenú ani s prihliadnutím na všetky zákonom ustanovené kritériá, ktoré správnymi orgánmi konkretizované z hľadiska vykonaného dokazovania neboli. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 03. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že tieto rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého bol vyvodený aj správny právny záver, pričom rozhodnutia boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 32 ods. 1, 2 a § 46 Správneho poriadku. Uviedol, že tak inšpektorát, ako aj žalovaný po dôkladnom posúdení všetkých získaných relevantných dôkazov počas výkonu inšpekcie práce, špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali zo strany žalobcu spáchanie predmetného správneho deliktu. Nesúhlasil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu ohľadne toho, že zistenia uskutočnené pred začatím konania trpia nezákonnosťou. V tejto súvislosti poukázal na to, že postup správneho orgánu v posudzovanom prípade bol plne súladný s platnou legislatívou, keďže samotný výkon inšpekcie práce a obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zák. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v žiadnom prípade sa naň nevzťahuje právny režim Správneho poriadku. Inšpekcia práce je konaním a postupom inšpektorátu práce, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. V danom prípade po ukončení inšpekcie práce na základe jej zistení a záverov inšpektorát práce z pozície správneho orgánu obligatórne pristúpil k začatiu administratívno-deliktuálneho správneho konania, ktoré sa spravuje právnym režimom Správneho poriadku. Výsledky a závery inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu s ostatnými obstaranými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní. Nesúhlasil ani so žalobnou námietkou ohľadne nepresvedčivého odôvodnenia skutočne zisteného skutkového stavu nemajúceho oporu v administratívnom spise, keďže z odôvodnenia oboch rozhodnutí je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Z rozhodnutí je zrejmé, aký postoj správne orgány zaujali, resp. akým spôsobom sa vyrovnali s namietanými argumentáciami žalobcu v rámci jednotlivých jeho podaní urobených v priebehu celého správneho konania a aké relevantné závery urobili o tom, do akej miery mali, resp. nemali tieto namietané argumentácie žalobcu vplyv na právne posúdenie veci. Mal za to, že oba správne orgány vydali rozhodnutia plne v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia plne disponujú všetkými atribútmi zákonnosti. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými v správnom konaní, resp. že s týmito sa vysporiadal nenáležite, keď konštatoval, že tvrdenia žalobcu v priebehu správneho konania boli účelové a zavádzajúce a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca k zmene svojich pôvodných tvrdení pristúpil až v priebehu správneho konania a tieto nemajú oporu v zápisniciach o podaní informácie obstaraných inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce priamo na mieste v uvedený deň. Práve tieto dôkazy, t. j. zápisnice o podaní informácií považoval za hodnoverné a pravdivé, keďže tieto boli podané intuitívne bez možnosti akéhokoľvek zavádzania či špekulovania, vzájomného sa ovplyvňovania s tým, že tieto dôkazy majú podstatne a diametrálne odlišnú výpovednú hodnotu. Za predpokladu, žeby žalobca preukázateľne zdokladoval, že v inkriminovanom čase boli títo štyria kontrolovaní zamestnanci zaškoľovaní, ani takéto tvrdenie by nemohlo obstáť a to z dôvodu, že žalobca mal v pozícii zamestnávateľa obligatórnu zákonnú povinnosť oboznámiť svojich zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a takéto oboznámenie je žalobca povinný uskutočňovať s odkazom na právnu úpravu zakotvenú v § 7 ods. 6 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v pracovnom čase. Poukázal na to, že k naplneniu skutkovej podstaty porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania premietnutého do zákonného ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní dôjde za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch základných zákonných podmienok a to zákonnej podmienky založenia pracovno-právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, t. j. Zákonníka práce a nesplnenia povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o sociálnom poistení - neprihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu dohodnutej práce zamestnancom. S odkazom na túto zákonnú definíciu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania účinnú v čase spáchania skutku žalobcom žalovaný musel pristúpiť ku konštatovaniu, že v preskúmavanom prípade preukázateľne došlo ku kumulatívnemu naplneniu oboch uvádzaných zákonných podmienok a teda k spáchaniu správneho deliktu. Nemôže akceptovať ani žalobný dôvod žalobcu, že k oneskorenému prihláseniu do sociálnej poisťovne došlo z dôvodu technickej chyby, a vo vzťahu k tomuto uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu a nie jeho zavinenie. V posudzovanom prípade, v ktorom sa uplatňuje inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty by sa zamestnávateľ mohol vyviniť z tejto zodpovednosti iba za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by bez pochýb preukazovali, že zistený delikt nespáchal. V danom prípade takéto dôkazy predložené neboli. Žalobcu neoslobodzuje od spáchania tohto skutku ani právnym zástupcom namietaný fakt, že žalobca už v čase pred uskutočnením kontroly vykonal všetky úkony potrebné pre takéto prihlásenie zamestnancov do registra sociálnej poisťovne. Totiž samotný právny predpis upravujúci porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania vo svojich jednotlivých zákonných ustanoveniach takéto konanie žalobcu nedefinuje ako možný liberačný dôvod s možnosťou vyviniť sa zo zodpovednosti za zistený spáchaný delikt. Nemôže vziať zreteľ ani na žalobnú námietku súvisiacu s nedostatočným odôvodnením výšky ukladanej sankcie s tým, že žalovaný, ako aj inšpektorát práce pristúpili k uloženiu sankcie a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti aj riadne zákonne a vecne odôvodnili a pri jej ukladaní a určovaní jej výšky prihliadli na všetky relevantné zákonné kritériá plynúce z § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalobcovi uloženú pokutu považoval za primeranú na možnej spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom plniacu preventívnu, výchovnú i represívnu funkciu. Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a žeby pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 34 ods. 5 Správneho poriadku. 5. V replike zo dňa 28. 03. 2018 žalobca zotrval na podanej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v jej písomnom vyhotovení s tým, že argumentáciu žalovaného obsiahnutú v písomnom vyjadrení považuje za nesprávnu a neakceptovateľnú. Zastáva názor, že aj pri inšpekcii práce ako predsprávnom konaní sa musí uplatňovať správny poriadok a režim ústavy a dohovoru, ktoré vyžadujú analogicky aj k zásadám správneho trestania, aby mal obvinený možnosť v konaní vystupovať ako subjekt a nie ako objekt. V tejto súvislosti zdôraznil, že správne orgány opreli svoje rozhodnutia o skutkové zistenia, ktoré neboli zistené zákonným spôsobom, t. j. v správnom konaní a takým spôsobom, pri ktorom by žalobca mal možnosť realizovať svoje práva na obhajobu. Uvedené preukazuje aj sám žalovaný vychádzajúc z jeho argumentácie v tejto súvislosti. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že vnútorná logika úvah žalovaného o tom, že účinnejšie, hodnovernejšie objasnenie skutkového stavu možno urobiť v rámci inšpekcie práce a preto treba riadne procesné vykonané dokazovanie prehliadnuť, smeruje v podstate k tomu, že podľa žalovaného nie je potrebné dbať na právo na obhajobu, ktoré účastníkovi patrí. Poukázal na to, že nemôže byť vykladané na ujmu účastníka, že správne orgány vykonali dokazovanie až s určitým časovým odstupom, pričom lehotu troch mesiacov nepovažoval za zásadnú z hľadiska pamäťových schopností. Poukaz na špekulatívnosť v situácii, ak svedkovia vypovedali pod hrozbou postihu za krivé svedectvo, pričom žiadne ovplyvňovanie a špekulovanie zo strany účastníka nebolo preukázané, považoval za tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je arbitrárne. Okolnosť, že rozličné dôkazy vedú k rozdielnym skutkovým záverom je potrebné ako prípadné rozpory odstrániť, resp. vysvetliť, a to pravidlami stanovenými zákonom. Ak by správne orgány postupovali zákonne a svoj postup by aj písomne odôvodnili, došli by nevyhnutne k záveru, že zistenia z inšpekcie práce, pri ktorých bol účastník konania ukrátený na svojich právach nie je možné použiť za základ pre rozhodnutie vo veci samej, pretože takto získané dôkazy sú nezákonné. Poukázal tiež na to, že samotný výkon oboznamovania a iného vzdelávania v oblasti BOZP sa síce musí uskutočňovať v pracovnom čase, avšak to neznamená, že takéto školenie je zároveň začiatkom výkonu činnosti zamestnanca v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci. Výkonom činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa rozhodne nie je účasť na školení ale výkon samotnej práce, kvôli ktorej zamestnávateľ zamestnanca zamestnáva a ktorá je dohodnutá ako druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma. Z toho dôvodu ani prípadná evidencia pracovného času samotná nie je dôkazom o tom, že k začatiu výkonu dohodnutej činnosti skutočne došlo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 08. 2012 sp. zn. 6Sžo/51/2011, podľa ktorého prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. Školenie BOZP nie je pracovnou činnosťou v zmysle pracovnej zmluvy. Argumentácii žalovaného v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou za správny delikt žalobca uviedol, že prihlásenie zamestnanca musí byť možné a pokiaľ dôjde k výpadku štátneho systému, zamestnávateľ objektívne nemôže prihlásiť zamestnanca včas. Tu o žiadnej liberácii alebo vyviňovaní zo zodpovednosti hovoriť nemožno, pretože v takom prípade v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti nie je nekonanie zamestnávateľa, ale objektívna okolnosť stojaca mimo jeho vplyv. V tejto súvislosti s prihliadnutím na R 51/2011 a odporúčanie R (91) 1 výboru ministrov členským štátom o správnych sankciách uviedol, že sankcia sa ukladá osobám z dôvodu ich rozporného správania s aplikovateľnými pravidlami a teda trestá sa správanie osoby, ktoré je v rozpore so zákonom. Podmienkou pre uloženie sankcie teda nie je protiprávny stav ako taký (výsledok), pretože ten môže byť dôsledkom nielen protiprávneho konania, ale aj náhody. Náhoda teda nemá byť sankcionovaná správno-právnymi sankciami v zmysle odporúčania Rady EÚ. 6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 08. 07. 2016 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol dňa 16. 08. 2016 pod č.: IKO-157-3-1.2/PA28-16 vyhotovený protokol. Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 8. Z citovaného protokolu vyplýva, že v uvedený deň v čase o 9.45 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu - žalobcu - stavbe BC Business centrum, Južná trieda 117, Košice, pri ktorej bolo zistené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v uvedený deň v čase o 9.45 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb F. K., A. K., O. L. W. J. L., ktorí pre neho vykonávali zemné a čistiace práce za bagrom na uvedenej stavbe a mali s ním založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a to dohody o pracovnej činnosti a nesplnil si povinnosť podľa osobitného zákona, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou bolo zistené, že fyzická osoba Oto Vidlička bol prihlásený do registra sociálnej poisťovne v uvedený deň o 11.26, fyzická osoba A. K. bol prihlásený do registra sociálnej poisťovne o 10.19 hod., O. L. o 11.26 hod. a Tomáš Fliťár o 10.19 hod. Uvedené potvrdil konateľ žalobcu U. A., ktorý do protokolu uviedol, že dané porušenie zákona vzniklo zámenou osôb, keďže osoby pracujúce na stavbe deň pred kontrolou, ktoré boli riadne zaevidované poslali za seba svojvoľne náhrady, títo ľudia začali vykonávať prácu bez toho, aby o tom oboznámili stavbyvedúceho pána Jánoša, a že došlo k zámene osôb zistili až pri kontrole inšpektorátu práce. 9. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej dňa 08. 07. 2016 o 9.53 hod. s A. K. vyplýva, že menovaný na stavbe BC Business centra Košice vykonával zemné práce pri úprave základov, práce robil od ôsmej hodiny, v uvedený deň je tam prvý deň, prišiel pomôcť firme MIP Stav, budú ho vyplácať v hotovosti, pracovné nástroje sú firemné. 10. O. L. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 08. 07. 2016 o 10.05 hod. uviedol, že na stavbe BC Business center na Rastislavovej ulici, vykonáva práce zemné, čistiace za bagrom, robí dnes od 9.00 hod., na práci sa dohodol s majiteľom spoločnosti MIP Stav, je tu prvý deň. 11. F. K. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku v uvedený deň o 9.45 hod. uviedol, že na stavbe BC Business center vykonáva výkopové práce a práce pri vyrovnávaní základov, práce robí od 8.00 hod. uvedeného dňa, robí pre firmu MIP Stav, s. r. o., oni ho zavolali, poskytli mu lopatu a budú ho aj vyplácať. 12. J. L. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku v uvedený deň o 9.59 hod. uviedol, že na stavbe vykonáva zemné práce (výkopové práce) pri úprave základov, robí od ôsmej hodiny, je tam prvý deň, robí pre firmu MIP Stav, dohodol sa s majiteľom, nevie, ako sa volá, s tým, že on ho bude vyplácať. 13. Zástupca zamestnávateľa O. O. do zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom spísanej 08. 07. 2016 o 10.10 hod. uviedol, že na stavbe BC Business center Rastislavova Košice vykonávajú práce F. K., A. K., O. L. W. J. L., robia tu zemné práce čistiace za bagrom, robia tu oddnes 08. 07. 2016 cca od 9.00 hod., on ich tam priviezol, majú robiť pre MIP Stav, pracovné nástroje sú tiež uvedenej firmy, má s nimi objednávku. 14. U. A., konateľ spoločnosti žalobcu do zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom v uvedený deň o 10.25 hod. uviedol, že na stavbe vykonávajú pre spoločnosť MIP Stav, ktoré je konateľom práce uvedené 4 fyzické osoby, robia tam dnes 08. 07. 2016 prvý deň cca od 9.00 hod. vykonávajú obslužné práce, keď treba niečo vyčistiť, tak vyčistia a pod. 15. Súčasťou administratívneho spisu sú dohody o pracovnej činnosti uzavreté žalobcom s uvedenými osobami a to A. K. dňa 07. 07. 2016 s tým, že pracovno-právny vzťah začína 08. 07. 2016, S. O. L. dňa 08. 07. 2016 s tým, že pracovno-právny vzťah začína 08. 07. 2016, s F. K. dňa 08. 07. 2016 s tým, že pracovno-právny vzťah začína v ten istý deň a s J. L. 08. 07. 2016 s tým, že pracovno-právny vzťah začína 08. 07. 2016. 16. Oznámením zo dňa 16. 09. 2016 bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania na základe výsledkov inšpekcie práce, pri ktorej bolo zistené porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne tak, ako to vyplýva aj z výroku napadnutého rozhodnutia. Zároveň bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia doručil správnemu orgánu písomné vyjadrenie. Oznámenie mu bolo doručené dňa 19. 09. 2016. 17. Podaním zo dňa 27. 09. 2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie k začatiu správneho konania, keďže dňa 27. 09. 2016 nebolo umožnené v sídle Inšpektorátu práce Košice nahliadnuť do predmetného spisu jeho právnemu zástupcovi, tzn., že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu a kvalifikovane sa k veci vyjadriť. Tejto žiadosti bolo vyhovené, ako to vyplýva z podania správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 10. 2016. 18. V písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 11. 10. 2016 žalobca ako účastník správneho konania uviedol, že pri plnení povinností vo vzťahu k Sociálnej poisťovni využíva spoločnosť žalobcu, služby spoločnosti MB - HUGOS, s. r. o., Nižná Myšľa, vzhľadom na ktorú skutočnosť bol konateľ uvedenej spoločnosti požiadaný o prihlásenie príslušných fyzických osôb do sociálnej poisťovne, ako aj zdravotnej poisťovne. Poukázal na nespoľahlivosť zamestnancov spomedzi Rómov, v dôsledku čoho sa často stáva, že bez uvedenia dôvodu menovaní do práce nenastúpia a potom je zamestnávateľ nútený na poslednú chvíľu hľadať za nich náhradu. Uviedol, že v uvedený deň 08. 07. 2016 mali do práce nastúpiť A. K., D. K. W. A. K., týchto zamestnancov žiadal prihlásiť do systému sociálneho poistenia a zdravotného poistenia Z. A. ešte dňa 07. 07. 2016, kedy došlo aj k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti s A. K.. V dôsledku nezrovnalostí na základe komunikácie so sociálnou poisťovňou po odoslaní registračného listu uvedených osôb konateľ spoločnosti MB - HUGOS, s. r. o., neodoslal registračný list dňa 07. 07. 2016, ale až na ďalší deň po overení údajov. Keďže do práce neprišli ďalší dohodnutí zamestnanci, na poslednú chvíľu za nich hľadali náhradu, po deviatej hodine sa dostavili za účelom uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti a zaškolenie na pracovisko F. K., O. L. W. J. L., následne boli vypracované a s nimi uzavreté dohody o pracovnej činnosti, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, pričom menovaní boli zaškolení na prácu a školenie zabezpečil po uzatvorení dohôd U.. O. O. za spoločnosť Colorex, s. r. o. Následne menovaný po pokyne, aby zamestnanci zatiaľ čakali, odišiel za I.. A. I., aby zabezpečil nahlásenie nových zamestnancov do sociálnej poisťovne. V čase vykonania kontroly už menovaný odovzdal podklady o prihlásení dotknutých zamestnancov do sociálnej poisťovne a následne títo boli aj prihlásení. Poprel, žeby zamestnanci pracovali od ôsmej hodiny, na pracovisko sa dostavili až okolo deviatej hodiny, pričom po uzatvorení dohôd o pracovnej činnosti boli najskôr zaškolení. To, že k zaregistrovaniu došlo až s malým časovým odstupom vysvetľoval technickou chybou, chybou spojenia s tým, že podrobnosti týkajúce sa registrácie môže vysvetliť I.. A. I.. Nahlasovanie zamestnancov riešil zamestnávateľ samostatne, bez vedomia o prebiehajúcej kontrole. Preto odmietal tvrdenie, žeby došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Zamestnávateľ v danom prípade konal tak, že zamestnancov do sociálnej poisťovne nahlásil, resp. už v čase pred uskutočnením kontroly vykonal všetky úkony potrebné pre takéto prihlásenie zamestnancov, a teda sa nemienil vyhnúť plateniu poistného alebo inak poškodzovať verejné systémy alebo zamestnancov. Preto chýba materiálna stránka vytýkaného správneho deliktu. 19. Inšpektor A.. I. I. vo svojom stanovisku zo dňa 17. 10. 2016 k vyjadreniu žalobcu o začatí správneho konania zotrval na svojom stanovisku prezentovanom v protokole o výkone inšpekcie zo dňa 16. 08. 2016. 20. Dňa 17. 10. 2016 pod č. 444/16/O vydal Inšpektorát práce Košice rozhodnutie, ktorým žalobcom uložil pokutu vo výške 8 000 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a to za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce tak, ako boli špecifikované v tomto rozhodnutí. 21. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 04. 11. 2016 žalovaný správny orgán ako orgán odvolací rozhodnutím zo dňa 03. 02. 2017 č. OPS/BEZ/2016/6199, O-817/2016 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil aj v tom, že vo veci nenariadil ústne pojednávanie, hoci to účastník konania vo vyjadrení žiadal a to formou podania návrhu na vypočutie svedkov, čím došlo k upretiu procesných práv účastníka konania. Tým spôsobil nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia, čo predstavuje zásadnú vadu konaniu, ktorú nie je možné konvalidovať v odvolacom konaní. Preto sa odvolací správny orgán nezaoberal hmotno-právnym posúdením skutku, ktorý sa účastníkovi kládol za vinu. 22. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vykonanom v predmetnej veci dňa 03. 04. 2017 vyplýva, že na tomto pojednávaní boli ako svedkovia vypočutí A. I., A. K.Č., O. L., F. K., J. L., O. O.. 23. Svedok A. I. do zápisnice uviedol, že zastupuje firmu MB - HUGOS, s. r. o., robí účtovnícke, mzdové práce aj pre žalobcu, uviedol, že klienti mu posielajú údaje e-mailom alebo SMS, niekedy aj telefonicky, pričom zamestnanec Z. A.D. mu poslal SMS údaje troch zamestnancov, a to A. K., D. K. W. A. K. dňa 07. 07. 2016, keďže nebol v kancelárii, riešil to až večer, spracoval ich údaje a keď ich následne posielal na prihlásenie do sociálnej poisťovne, došlo mu upozornenie zo serveru sociálnej poisťovne, že jednému rodnému číslu nepasuje meno a priezvisko. Preto to nechal až na ráno a išiel to ráno riešiť, pričom do kancelárie mu volal zástupca žalobcu s tým, že dvaja, ktorých mal prihlásiť sa nedostavili, ale prišli iní, tak mu nadiktoval ich údaje. Preto ich prihlásil až neskôr a následne im poslal aj pracovné zmluvy. Zároveň uviedol, že dohody o pracovnej činnosti sú vytláčané z jeho programu, nevedel sa vyjadriť, prečo boli menované 4 fyzické osoby do sociálnej poisťovne prihlasované s časovým odstupom a to dvaja a dvaja. Zároveň uviedol, že ak pripraví dohody pre zamestnancov, automaticky ich do sociálnej poisťovne prihlasuje. Na otázku zo strany správneho orgánu, či má vedomosti o tom, že je prihlásenie možné aj e-mailom alebo SMS uviedol, že uvedené nevie. 24. Svedok A. K. uviedol, že na pracovisko prišiel okolo deviatej, pol desiatej, vedúci im išiel pripraviť zmluvy, prišla kontrola, že pre koho robia, boli spísané papiere, dali im ich podpísať, avšak im ich neprečítali a preto stáli, pán vedúci im išiel urobiť zmluvy, že majú len stáť a čakať na neho. Na to prišla kontrola, opýtali sa, kto sme, zapísali nás, pre koho robíme, povedali meno. Pred príchodom kontroly nevykonával žiadnu prácu, kedy ho zamestnávateľ oslovil, že má pracovať nevedel, za firmu žalobcu komunikoval s pánom O., pre ktorého robili. On zabezpečoval aj uzavretie zmluvy. Keď prišli na pracovisko, vedúci povedal, že nemáme začať, kým nebudeme mať zmluvy až tak môžeme začať, keď budeme mať zmluvy. Uviedol, že ich nikto nezaškoľoval, že pán O. nebol celý čas na uvedenom mieste, rovnako uviedol, že si neprečítal čo podpisoval, ako ani ostatní kontrolovaní, rovnako im to neprečítal ani inšpektor. Poprel, žeby do zápisnice o poskytnutí informácie uviedol, že pracuje od ôsmej hodiny. 25. Svedok O. L. do zápisnice uviedol, že si nepamätá, o ktorej prišiel na pracovisko, ohľadne práce komunikoval s pánom O., ktorý ich zaškoľoval, uviedol, čo robiť, keby sa niečo stalo a potom odišiel, a povedal, aby stáli pri búde. Inšpektori prišli asi dve hodiny po odchode O.. Inšpektori boli dvaja, pýtali sa, čo tam robia, on povedal, že musia čakať na šéfa. V tom čase ešte nemali podpísanú dohodu, až keď ich chytili, volali a potom im urobili zmluvu. Nepamätal si, či si prečítal zápisnicu, ktorú podpísal. 26. Svedok F. K. do zápisnice uviedol, že pán O. ich zavolal do práce, povedal, aby sme počkali, že im ide urobiť zmluvy, oni tam čakali pri búde. V tom čase nemali nič podpísané. Uviedol, že pán O. odišiel a potom mu zavolali, aby prišiel späť, že ich kontrolovali a prišiel asi o 20 minút. Na otázku inšpektorov, aký čas uplynul medzi jeho odchodom a príchodom inšpektorov uviedol, že asi 10 minút a že nemal hodinky. Inšpektori boli dvaja, pričom sa ani veľmi nepamätal, jeden niečo hovoril, druhý kontroloval v mobile. Zápisnicu pred jej podpisom si neprečítal, lebo nemal okuliare. Nepamätal si, žeby ju prečítali inšpektori. Pracovať začali až okolo 11.30 hod. 27. J.Á. L. do zápisnice uviedol, že na pracovisko prišli skoro o deviatej, pán O. im ukázal bezpečnosť práce, stáli pri plecháči, keď ich chytila kontrola, to bolo všetko, nevie, čo podpísal, nedali im to prečítať. Ohľadne práce ho oslovil pán Jánoš, pri príchode na pracovisko nepodpisoval zmluvu, až okolo obeda, keď začali robiť, bez dohody sa robiť nedá. 28. Svedok O. O. do zápisnice uviedol, že inšpektori prichytili menované 4 fyzické osoby pri ničnerobení, poukázal na to, že pracovná sila, čo sa Rómov týka je nespoľahlivá, že sa tam vystriedalo množstvo ľudí, tí, čo mali prísť neprišli a preto museli hľadať náhradu, po jej zabezpečení a príchode týchto ľudí na pracovisko boli spísané ich osobné údaje za účelom podpísania zmluvy, títo boli poučení, že nemajú nič robiť, pokiaľ nebudú nahlásení do sociálnej poisťovne. Dal im podpísať dohody okolo deviatej, následne ich poučil z hľadiska bezpečnostných pravidiel, osobné údaje nahlásil Z. A., ktorý ich mal nahlásiť účtovníkovi. Po poučení všetkým jasne povedal, že nesmú začať pracovať, pokiaľ nebudú prihlásení v sociálnej poisťovni, následne po jeho odchode zo stavby asi 10 - 20 minút nato mu volali, že prišla kontrola, že ich prichytili pri nelegálnej práci. Žiadnu činnosť pred príchodom inšpektorov na pracovisku nevykonávali. Na otázku správneho orgánu, že traja z menovaných pri svojej výpovedi uviedli, že dohody podpisovali až okolo poludnia a že v čase kontroly nemali nič podpísané svedok uviedol, že sa k tomuto absolútne nevie vyjadriť. Uviedol, že ani inšpektori nezistili, že nemali dohody, oni si všeobecne mýlili podpis dohôd a prihlásenie do Sociálnej poisťovne. Na otázku účastníka konania uviedol, že proces prijímania zamestnancov riešil on, konateľ iba podpísal dohody, nevedel o detailoch, iba podpisoval zmluvy. Pokiaľ ide o prihlasovanie do Sociálnej poisťovne, nosí diár, poznačil si, kto prišiel v daný deň, všetky údaje a následne ich odovzdal Z. A., ktorý pripravil dohody o pracovnej činnosti, oni prišli okolo deviatej, možno o trištvrte, okolo deviatej ich údaje zavolal Z. A., vzápätí hneď okolo deviatej konateľ priniesol podpísané zmluvy na pracovisko, ktoré je asi 300 m od kancelárie. Sociálnu poisťovňu rieši pán I., ktorý robí účtovníctvo a komunikáciu s úradmi. Jemu údaje nahlásil Z. A.. On okolo deviatej odišiel po materiál a pracovné náradie, predtým ich poučil, urobil zápis do stavebného denníka, takže vedeli, o čo ide. Na pracovisko sa vrátil na základe telefonickej informácie, že prišla kontrola, inšpektor mu oznámil, že ich prichytil pri nelegálnej práci, keďže si overili na sociálnej poisťovni, či sú prihlásení. Postavili ho pred hotovú vec s tým, že ich prichytili pracovať. Táto mylná informácia ho uviedla do stresu, čím bol uvedený do omylu, až následne sa dozvedel, že nevykonávali žiadnu činnosť a stáli pri plecháči, kde bolo náradie. Menovaní začali pracovať až po prihlásení do Sociálnej poisťovne, čo si on overil. 29. Následne bolo dňa 11. 04. 2017 inšpektorátom práce Košice pod č. 444/16/O-1 vydané rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených právnymi predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne tak, ako je to špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 30. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie datované dňom 25. 04. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 32. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 33. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 34. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 35. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 36. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia a ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. 37. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 39. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. 40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti dôkazov vykonaných v tzv. predsprávnom konaní, t. j. v priebehu výkonu inšpekcie, keďže podľa jeho názoru realizovaná kontrola dňa 08. 07. 2016 ani priebehom, ani výsledkom nezodpovedala správnemu poriadku, ani jeho základným zásadám, ani čl. 6 Dohovoru a ani čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto dôkazy získané počas kontroly nemôžu byť podkladom pre uloženie pokuty, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že výkon inšpekcie práce sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku. Ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú len na konanie špecifikované v § 21 ods. 3 veta prvá zákona o inšpekcii práce. Inšpektori práce v preskúmavanom prípade postupovali pri výkone inšpekcie práce v súlade s ustanoveniami zák. č. 125/2006 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/125/> Z. z., vyžiadali od žalobcu ako zamestnávateľa predloženie dokumentácie, záznamov a iných podkladov potrebných na výkon inšpekcie práce, vyžiadali od neho informácie a vysvetlenia a po zistení nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovali protokol, ktorý prerokovali so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa (§ 13 ods. 2 cit. zákona). Samotný protokol z výkonu inšpekcie práce obsahujúci opis zistených skutočností, ktoré boli vyhodnotené ako porušenie predpisov, ktoré boli predmetom kontroly, listinné dôkazy, z ktorých inšpektori práce vychádzali, stanovisko, resp. vyjadrenie zamestnávateľa (žalobcu) boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného. Predmetný protokol nesporne preukazoval protiprávne konanie žalobcu ako zamestnávateľa spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k menovaným zamestnancom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/> v znení účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu). Námietka žalobcu, že výkon inšpekcie práce (kontrola) sa uskutočnila v rozpore so správnym poriadkom a jeho zásadami, teda nie je spôsobilá vyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že správne konanie v predmetnej veci sa začalo až vydaním Oznámenia o začatí správneho konania (§ 18 ods. 2 správneho poriadku). 41. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány vychádzali iba z dôkazov, vykonaných v priebehu inšpekcie a nevyhodnotili dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu správneho konania, t. j. výsluchy svedkov, obsah ktorých odporuje obsahu vyjadrení, učinených v priebehu výkonu inšpekcie (zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku, zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom) tvrdiac, že rozpory neboli v správnom konaní odstránené, ani túto žalobnú námietku nebolo možné akceptovať. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, správne orgány dôkazy, ktoré boli vykonané najmä na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 03. 04. 2017 na základe návrhu žalobcu vyhodnotili, a to takým spôsobom, že ich neakceptovali a svoje stanovisko v tejto súvislosti dostatočným spôsobom aj odôvodnili, keď konštatovali, že uvedené fyzické osoby začali s výkonom dohodnutej práce pre účastníka konania ešte pred ich samotným prihlásením do registra poistencov, čo potvrdzujú zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 08. 07. 2016 vyhotovené inšpektormi práce priamo na mieste samom počas výkonu inšpekcie a opatrené vlastnoručnými podpismi kontrolovaných fyzických osôb, pričom z týchto vyplýva, že uvedené osoby začali s výkonom práce pre účastníka konania už od 8.00 hod. a pokiaľ ide o O. L., tento začal s výkonom dohodnutej práce od 9.00 hod. Tvrdenia žalobcu, že uvedené osoby pre žalobcu v predmetný deň nevykonávali žiadne práce, ale že len boli pripravení začať pracovať vyhodnotili ako účelové a zavádzajúce a to aj z toho dôvodu, že účastník konania k zmene svojich pôvodných tvrdení uvedených v štádiu výkonu inšpekcie pristúpil až v rámci začatého správneho konania, tzn. až po takmer troch mesiacoch od výkonu inšpekcie práce a navyše vykazujú diametrálne odlišnú výpovednú hodnotu oproti skutkovým zisteniam získaným počas výkonu inšpekcie. Prvotné podané informácie považoval správny orgán za hodnoverné a pravdivé, keďže boli podané intuitívne bez možnosti akéhokoľvek zavádzania či špekulovania a vzájomného sa ovplyvňovania. S touto argumentáciou sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a zároveň na jej podporu poukazuje aj na zápisnicu o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 08. 07. 2016, do ktorej O. O. v rozpore s jeho výpoveďou na ústnom pojednávaní dňa 03. 04. 2017 uviedol, že menované 4 fyzické osoby vykonávajú práce na stavbe BC Business center Rastislavova Košice oddnes 08. 07. 2016 cca od 9.00 hod., že on ich tam priviezol, majú robiť pre MIP Stav, pracovné nástroje sú tiež uvedenej firmy a má s nimi objednávku. Pokiaľ žalobca argumentoval jednoduchosťou týchto fyzických osôb, ktoré podpísali nevediac čo podpisujú a že títo odpovedali iba na položené otázky a svoje odpovede nerozvíjali v zmysle ich svedeckých výpovedí na ústnom pojednávaní, uvedené je ťažké predpokladať u O. O., ktorý mal rovnako možnosť v priebehu inšpekcie inšpektorom ozrejmiť všetky okolnosti týkajúce sa prítomnosti uvedených fyzických osôb na pracovisku tak, ako to učinil na ústnom pojednávaní. Z uvedeného hľadiska je irelevantným aj tvrdenie žalobcu, že jeho konateľ v čase spisovania zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom pri výkone inšpekcie práce uviedol v nej uvedené skutočnosti v dôsledku svojej neinformovanosti. 42. Žalobca v žalobe argumentoval, že nie je subjektom, ktorý porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože sa nevyhýba plneniu daňových a odvodových povinností voči štátu, objekt chránený zákonom nebol zasiahnutý a pre posúdenie vzniknutej situácie ako nelegálneho zamestnávania chýba materiálna stránka (závažnosť) vytýkaného správneho deliktu, pretože legitímne sledovaný cieľ a účel dotknutej právnej úpravy nebol nijako narušený. Aj túto námietku žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Plne sa stotožnil so záverom žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca tým, že dňa 08. 07. 2016 využíval závislú prácu zamestnancov, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 07. 07. 2016, resp. 08. 07. 2016 so začiatkom výkonu práce dňa 08. 07. 2016, nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z .z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/>), keďže ich nenahlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začiatkom výkonu činnosti, ale ich preukázateľne nahlásil a to v prípade F. K. dňa 08. 07. 2016 až o 11.26 hod., O. L. 08. 07. 2016 až o 11.26 hod., A. K. dňa 08. 07. 2016 až o 10.19 hod. a J. L. dňa 08. 07. 2016 o 10.19 hod., teda až po začatí výkonu dohodnutej práce týmito fyzickými osobami, naplnil svojím konaním znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/> v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu a porušil tak zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, t.j. spáchal správny delikt, za ktorý mu orgán verejnej správy bol povinný uložiť sankciu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zák. č. 125/2006 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/> Z. z. Skutočnosť, že žalobca si splnil túto zákonom stanovenú povinnosť neskôr, ani dôvody alebo okolnosti, pre ktoré menované osoby do registra poistencov v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> Z. z. neprihlásil v lehote stanovenej v cit. ustanovení (pred vznikom poistenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca), nemôže ovplyvniť záver žalovaného, že žalobca svojím konaním naplnil definíciu nelegálneho zamestnávania, t. j. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Takýto výklad by bol v rozpore s textom právnej normy. Pokiaľ žalobca argumentoval, že zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať s ohľadom na skutočný účel zákona a nie čisto formalisticky, správny súd uvádza, že žalovaný takýmto spôsobom postupoval a vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam preskúmavaného prípadu správne posúdil konanie žalobcu ako nelegálne zamestnávanie. 42. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej zák. č. 82/2005 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/> Z. z. neumožňuje orgánu verejnej správy skúmať, či bol objekt ochrany zasiahnutý, t. j. či došlo alebo nedošlo k ukráteniu na poistnom. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so zákonom o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri posudzovaní zisteného porušenia právnych povinností sú právne bezvýznamné okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo vrátane zavinenia. Uvedené môže mať vplyv iba na výšku uloženej sankcie. 43. Zákonodarca v snahe naplniť cieľ zákona, ktorým je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale chrániť najmä fyzické osoby, pre ktoré ich nelegálne zamestnávanie predstavuje sociálnu neistotu upravil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania bez výhrad v tom zmysle, že povinnosťou zamestnávateľa je prihlásiť zamestnancov do registra sociálnej poisťovne predtým, ako začnú prácu vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Podľa názoru správneho súdu výklad a uplatňovanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ďalších súvisiacich predpisov dotknutých orgánov verejnej správy koreluje s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. 44. Žalobcovi bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta vo výške 8 000 eur. Podľa názoru správneho súdu výška pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená blízko dolnej hranice stanovenej sadzby je primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobcu a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností. 45. Podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa a následne i žalovaný pri jej ukladaní zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Pri jej ukladaní zohľadnil, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinností s prihliadnutím na závažnosť sociálnych dopadov na zamestnancov a prihliadol na to, že toto protiprávne konanie trvalo iba krátky čas, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania a predmetný nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Úvahy správneho orgánu o výške pokuty sú racionálne, ucelené a v súlade so zásadami logiky. Správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia, ani ho nezneužil. Vychádzajúc z uvedeného zohľadnil preventívnu úlohu postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností; a tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. 46. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).