Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/63/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200750 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200750.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: STEEL MAXX, s.r.o., so sídlom Štós 209, IČO: 44 643 322, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o. so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101444088/2018 zo dňa 26.07.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto r o z h o d o l : P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 15.08.2018 do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 15.08.2018 doručenou správnemu súd toho istého dňa sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101444088/2018 zo dňa 26.07.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 201 428,50,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012. 2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť, aby správny súd správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej priznal odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca predmetnú žiadosť odôvodnil tým, že je v zmysle účtovnej uzávierky v strate vo výške 246.683,- Eur, pričom jeho záväzky sú vo výške 3.152.120,- Eur. Základné imanie žalobcu je v zmysle údajov obchodného registra vo výške 506.640,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá k dispozícii tak vysokú finančnú sumu, aby mohol aspoň čiastočne plniť právoplatné rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, čím by sa stal žalobca daňovým dlžníkom. V prípade, ak sa stane dlžníkom daňového úradu, tento údaj bude dostupný v databáze dlžníkov a na základe tohto budú považovať slovenskí ako aj zahraniční obchodní partneri žalobcu ako nedôveryhodného a budú ukončovať s ním podnikateľské aktivity. Uvedená skutočnosť, že sa žalobca stane dlžníkom daňového úradu bude mať za následok aj vylúčenie možnosti žalobcu zúčastňovať sa napr. procesu verejného obstarávania a verejných obchodných súťaží, čo bude mať podľa jeho názoru ďalší negatívny dopad na jeho podnikanie. Ako najpodstatnejší dôvod priznania odkladného účinku žalobe zo strany súdu uviedol, že aj čiastočná úhrada vyrubenej dane by smerovala k ukončeniu jeho podnikania (ktoré je jediným príjmom) a vyrubená daň má pre žalobcu likvidačné dôsledky. Žalobca je od roku 2014 prevádzkovateľom podniku na výrobu elektrickej energie s využitím splynovania drevnej hmoty. V rámci tejto činnosti má uzatvorené dodávateľské a odberateľské zmluvy, pričom výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dôjde k paralyzácii podnikania žalobcu, vzniku platobnej neschopnosti a následne k zániku podnikania a aj zániku žalobcu ako právnickej osoby. Najväčší záväzok má žalobca voči Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. z titulu úveru, z ktorého financoval výstavbu uvedenej elektrárne. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že prakticky bezprostredne by výkon rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím viedol k platobnej neschopnosti žalobcu, spojenej s povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu. 3. Podľa názoru žalobcu priznanie odkladného účinku správnej žalobe súdom nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže sa zachováva právny stav, ktorý tu bol až do napadnutého rozhodnutia žalovaného a ktorý žalovaný subjektívne považuje za zákonný. Žalobca mal za to, že ak žalovaný, resp. prvostupňový orgán pristúpi k vymáhaniu žalobou napadnutých rozhodnutí napadnutých tak s poukazom na ustanovenie § 88 ods.12 zák. č. 563/2009 Z.z. je navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené, teda v prípade úspechu v tomto konaní by si žalobca škody spôsobené nezákonným rozhodnutím musel vymáhať od štátu. Priznanie odkladného účinku je tak aj v záujme ochrany štátnej pokladnice. Ako dôkaz uviedol účtovnú závierku žalobcu za rok 2016 (zdroj.www.registeruz.sk). 4. Žalobca poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 a sp.zn. 10S/26/2006 zo dňa 10.11.2006, z ktorého vyplýva, že zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná je dôvodné odložiť vykonateľnosť správneho rozhodnutia voči ktorému smeruje žaloba. Priznanie odkladného účinku sa vzťahuje na rozhodovanie daňových orgánov obidvoch stupňov v rámci inštančného postupu. Poukázal taktiež na uznesenie Krajského s údu v Prešove č.k. 3S/15/2015 zo dňa 26.08.2015, v ktorom konajúci krajský súd zaujal stanovisko, že v situácii, kedy prebieha súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň z pridanej hodnoty s poukazom na žalobnú námietku o prekročení maximálnej dĺžky daňovej kontroly správcom dane (čo poukazuje na možnú nezákonnosť v postupe žalovaného správneho orgánu), je vo veci dôvodné návrhu vyhovieť a odložiť vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013, ktorým súd prihliadol na výšku základného imania žalobcu a na výšku vyrubeného rozdielu dane v súdnom konaní a vzhľadom na výšku zisteného rozdielu odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Záverom konštatoval, že má za to, že argumentácia žalobcu ako aj žalobcom predložené dôkazy sú dostatočným podkladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a sú tu teda zákonné dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň predložil aj výpis z bankového účtu žalobcu. 6. Žalovaný správny orgán sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.11.2018, v ktorom uviedol že návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP). Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne (§ 188 SSP). 9. Ako to vyplýva z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 10. Žalobca hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach konkretizoval vo vzťahu hroziacej závažnej ujme, ktorá by v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia mala za následok ukončenie jeho podnikateľskej činnosti. Z registra účtovných závierok vedeného Ministerstvom financií SR správny súd zistil, že žalobca k 31.12.2016 vykázal v bežnom účtovnom období stratu 259.308,- Eur a k 31.12.2017 stratu vo výške 246.683,- Eur. Správny súd taktiež prihliadol aj na výšku rozdielu dane, ktorej vyrubenie žalobcovi je predmetom preskúmavaného rozhodnutia (201.428,50 Eur) a je toho názoru, že okamžitý výkon preskúmavaného rozhodnutia by mohol spôsobiť hrozbu značnej finančnej škody, prípadne by mohol viesť až k zániku žalobcu ako podnikateľského subjektu. Správny súd takisto nezistil rozpor priznania odkladného účinku žalobe s verejným záujmom, z dôvodov uvedených žalobcom v jeho návrhu. 11. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov preto správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby vyhovel podľa § 185 písm.a/ SSP. 12. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).