Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/134/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103892575 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7103892575.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matiyovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: N. R., so sídlom R., Tr. C. č. XX/ A, proti žalovaným: l/ H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L., E. 52, zast. JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Košice, Floriánska 16 a 2/ J., zast. JUDr. Jozefom Mišlinom, advokátom, Košice, Južná trieda 9, o zaplatenie 7.465,21 € istiny s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovanej v 2. rade proti rozsudku 31C/4/2003-168 z 26.5.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalovanej v 2. rade. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.5.2003 domáhal proti žalovaným v l. a 2. rade zaplatenia nedoplatku na vodnom, stočnom a platieb za spotrebovaný plyn vo výške 224.896,- Sk (7.465,21 €) s úrokmi z omeškania ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. od 1.6.2000 do 31.12.2001 vo výške 17,6 %, od 1.1.2002 do 26.4.2002 vo výške 15,5 %, od 27.4.2002 do 29.10.2002 vo výške 16,5 %, od 30.10.2002 do 17.11.2002 vo výške 16 %, od 18.11.2002 do zaplatenia vo výške 13 %, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že Správa majetku Mesta Košice s.r.o. dňa 26.6.1998 uzatvorila so žalovanými v l. a 2. rade zmluvu o podnájme nehnuteľnosti č. 2/98/Hr/N, ktorou prenajala žalovaným nehnuteľnosť - budovu nachádzajúcu sa na J. XX v R. za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti - pekárne, dodatkom č. 1 k zmluve o podnájme nehnuteľnosti sa zmluvné strany dohodli, že s účinnosťou od 1.1.2000 sa končí nájomný vzťah so žalovanou v 2. rade. V článku IV. bodu 4. zmluvy o podnájme nehnuteľnosti bolo dohodnuté, že podnájomcovia sú povinní úhradu za dodávku plynu, vodné a stočné a ostatných služieb platiť priamo dodávateľom, avšak dodávatelia uvedených médií neboli ochotní uzavrieť dohody s podnájomcami, preto Mesto Košice ako vlastník nehnuteľnosti uzavrelo zmluvy na dodávku médií a platilo tieto úhrady za žalované, následne ich refakturovalo skutočným odberateľom, t.j. žalovaným v l. a 2. rade. Žalobca uhradil vyúčtované sumy za žalované a následne im refakturoval ako skutočným odberateľom nasledovné čiastky: 170.159,90 Sk za spotrebu plynu za obdobie 1.7.1998 - 31.12.1999, 31.427,60 Sk vodné a stočné za obdobie 1.7.1998 - 18.1.2000, 13.029,50 Sk spotreba plynu za obdobie 1.1.2000 - 31.1.2000, 5.274,50 Sk vodné a stočné za obdobie 18.1.2000 - 28.4.2000, 5.005,- Sk vodné a stočné za obdobie 28.4.2000 - 11.9.2000, spolu vo výške 224.986,- Sk s úrokmi z omeškania, ktoré fakturované platby žalované žalobcovi v lehotách splatnosti ani na výzvy nezaplatili. 2. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol (I.), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Moniky Meňhertovej trovy právneho zastúpenia vo výške 737,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.), nahradiť žalovanej v 2. rade na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Mišlina trovy právneho zastúpenia vo výške 2.822,61 € a trovy konania v sume 398,16 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (IV.). 3. Rozhodol tak po povolení obnovy konania uznesením 37C/192/206-171 zo 14.12.2012 (právoplatným 15.10.2013) na základe návrhu podaného žalovanou v 2. rade, ktorý súd posúdil ako dôvodný, keďže vzhľadom na námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je daná možnosť priaznivejšieho rozhodnutia pre žalovanú v 2. rade, nakoľko právo žalobcu je premlčané a žalobu podal na súde po uplynutí dvojročnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri právnom posúdení uplatneného nároku podľa ust. § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to na základe nasledujúcich právnych skutočností: rozhodnutím jediného spoločníka Mesta Košice (Trieda SNP 48/A, Košice) zo dňa 30.-31.10.2008 došlo k založeniu obchodnej spoločnosti Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Košice pod č. 383 zo 17.9.2012 došlo na základe zmluvy o zlúčení z 26.9.2012 k zlúčeniu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. (IČO: 44 518 684) a Správy majetku mesta Košice, s.r.o. (IČO: 31 682 421) ku dňu 1.1.2013 s tým, že Správa majetku mesta Košice, s.r.o. k uvedenému dátumu zanikla bez likvidácie a jej právnym nástupcom sa stal Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. V prípade Správy majetku mesta Košice, s.r.o. išlo o podnik Mesta Košice, ktorý na základe poverenia Mesta Košice dňa 26.6.1998 uzavrel so žalovanými zmluvu o nájme nehnuteľností. Súd mal preukázané, že žalované (žalovaná v 2. rade podľa dodatku č.1 k zmluve o podnájme nehnuteľnosti do 1.1.2000) od 26.6.1998 užívali nehnuteľnosť - budovu nachádzajúcu sa na Hrnčiarskej 17 v Košiciach za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, prevádzky pekárne na základe zmluvy o podnájme nehnuteľnosti č. 2/98/Hr/N z 26.6.1998. Predmetná zmluva bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 30.12.1999, v zmysle článku IV. bod 4. zmluvy o podnájme č. 2/98/Hr/N zo dňa 26.6.1998 boli žalované v l. a 2. rade povinné úhradu dodávky plynu, vodné a stočné, a ostatné služby platiť priamo dodávateľom. V konaní sa nepreukázalo, že by žalované mali uzavreté zmluvy priamo s dodávateľmi médií, na základe ktorej by boli povinné platiť tieto úhrady dodávateľom. Naopak, zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd preukázané, že žalobca z dôvodu, že dodávatelia uvedených médií neboli ochotní uzavrieť dohody s podnájomcami o dodávke médií, z vlastnej vôle uzavrel zmluvy s dodávateľmi týchto médií (plyn, voda), na základe čoho platil vyfakturované úhrady za odber médií bez toho, aby ich sám užíval. Žalované neplatili za odobraté médiá (plyn, voda), pričom tieto spolu s nehnuteľnosťou užívali, na základe čoho sa na úkor žalobcu majetkovo obohatili o sumu, ktorú by inak (ak by mali riadne uzavretú zmluvu s dodávateľmi médií) museli uhradiť. Navyše, žalovaná v 2. rade by z refakturovanej celkovej sumy nákladov za médiá bola povinná zaplatiť sumu 198.931,06 Sk, keďže v ďalšom účtovanom období, t.j. po skončení nájmu s ňou, podnájomný vzťah pokračoval už len so žalovanou v 1. rade. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením za iného v zmysle ust. § 454 OZ, pri ktorom musia byť splnené dve skutočnosti: 1. musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a 2. je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. O takýto prípad sa jedná v danom spore, nakoľko žalobca platbou priamo dodávateľovi médií (na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu) zaplatil za dodávku médií, ktoré v skutočnosti zužitkovali žalované, a plnil tak za žalované, ktoré zmluvu o dodávke médií s dodávateľom nemali, preto žalobcovi vznikol nárok voči žalovaným v zmysle § 454 OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky žalobcom zaplatenej sumy za odobraté médiá. Súd prihliadol na námietku premlčania, ktorú v spore vzniesli žalované v 1. a 2. rade a dospel k záveru, že je účinne uplatnená a nárok je premlčaný, keďže žalobca najneskôr nasledujúci deň po márnom uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr (po zaplatení platieb za odber médií za žalované dodávateľom médií) mal nesporne vedomosť, že žalované mu refakturované sumy neuhradili a že týmto konaním došlo na jeho úkor ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. Na základe uvedeného podľa posúdenia súdu je žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný nasledovne: faktúra č. 251047/00 na sumu 170.159,90 Sk z 18.5.2000 bola splatná 1.6.2000 a dvojročná premlčacia lehota márne uplynula dňa 1.6.2002, faktúra č. 251048/00 na sumu 13.029,50 Sk z 18.5.2000 bola splatná dňa 1.6.2000 a dvojročná premlčacia lehota márne uplynula dňa 1.6.2002, faktúra č. 251052/00 na sumu 5.274,50 Sk z 26.5.2000 bola splatná dňa 9.6.2000 a dvojročná premlčacia lehota márne uplynula dňa 9.6.2002, faktúra č. 251060/00 na sumu 31.427,66 Sk z 26.6.2000 bola splatná dňa 10.7.2000 a dvojročná premlčacia lehota márne uplynula dňa 10.7.2002, faktúra č. 2541081/00 na sumu 5.005,- Sk z 9.10.2000 bola splatná dňa 23.10.2000 a dvojročná premlčacia lehota márne uplynula dňa 23.10.2002, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 28.5.2003, teda po uplynutí premlčacej doby ustanovenej v § 107 ods. 1 OZ, a preto súd nemohol žalobcovi nárok priznať a z tohto dôvodu žalobu proti žalovaným zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 137, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovaným, ktoré mali v spore plný úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade vo výške 737,19 € a žalovanej v 2. rade vo výške 2.822,61 € za jednotlivé účelne vynaložené úkony právnej služby uvedené v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d), § 14 ods. 5, písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, žalovanej v 2. rade priznal tiež náhradu trov konania v sume 398,16 € za zaplatené súdne poplatky. Súd nepriznal žalovanej v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: písomné podanie zo 6.8.2007 (duplicitné podanie vo vzťahu k návrhu na obnovu konania, keďže žalovanej nič nebránilo, aby návrhy uviedla v pôvodnom návrhu), písomné podanie vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov z 26.9.2008 (podanie je informatívne, obsahujúce len doplňujúce údaje vo veci posúdenia oslobodenia žalovanej od platenia SP, netýkalo sa merita veci), za prevzatie a prípravu zastúpenia JUDr. Mišlinom zo 16.5.2012 (v zmysle platnej judikatúry zmena právneho zástupcu účastníka v priebehu konania a úkon s tým spojený „prevzatie zastupovania iným právnym zástupcom“ nie je ďalším úkonom právnej pomoci, za ktorý patrí účastníkovi náhrada, nakoľko táto zmena nebola vyvolaná konaním žalobcu, a teda nemôže to byť na jeho úkor), oboznámenie sa so stavom veci z 18.5.2012 (samotné právne zastúpenie takýto úkon zo strany právneho zástupcu predpokladá, úkon právneho zástupcu je podradený pod „prevzatie právneho zastupovania právnym zástupcom“, za ktorý bola žalovanej priznaná náhrada), písomné podania na súd zo 7.7.2014 a 4.2.2015 (ide o procesné oznámenia adresované súdu o pobyte žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré nespolupracovali, na adrese bydliska sa nezdržiavali alebo opakovane nepreberali zásielky, preto súd vyzval právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, aby oznámil súdu bydlisko žalovaných, čo je procesnou povinnosťou účastníkov súdneho konania) - vo všetkých uvedených prípadoch ide o neúčelne vynaložené trovy konania, ktoré boli žalovanou v 2. rade v prospech jej právneho zástupcu vynaložené neúčelne, preto súd za tieto úkony náhradu trov konania žalovanej v 2. rade nepriznal. Rovnako súd nepriznal žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom v exekučnom konaní (vyčíslené v sume 620,99 € + 11.600 €), nakoľko tieto trovy neboli vynaložené v danom spore. Vzhľadom na procesný neúspech žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 4. Rozsudok napadol v zákonnej lehote podaným odvolaním žalobca, a to z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Podľa názoru žalobcu v danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, a teda nárok nie je premlčaný, ale ide o dlžobu na úhradách spojených s užívaním nebytových priestorov, za úhrady médií plynu, vodné a stočné. V tom vidí nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že žalované plyn, vodné a stočné spotrebovali, je nesporná. Keďže žalobca podal žalobu v rámci trojročnej premlčacej lehoty, tvrdil, že nárok premlčaný nie je. Tvrdenie súdu, že žalobca najneskôr deň po márnom uplynutí lehoty splatnosti podľa jednotlivých faktúr (už potom, ako zaplatil sumy za odber médií za žalované dodávateľom médií) mal nespornú vedomosť o tom, že žalované mu refakturované sumy neuhradia a že týmto konaním a na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu na ich strane, sa nezakladá na pravde. Podľa žalobcu plynutie premlčacích lehôt nenastalo tak, ako to uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Poukázal na to, že predmetné faktúry boli splatné v roku 2000 a že vyzýval žalované k úhrade svojich pohľadávok listami zo dňa 15.11.2002 a 2.6.2003, teda očakával úhradu refakturovaných súm a až po márnom uplynutí 7 - dňovej lehoty od doručenia týchto výziev sa mohol domnievať, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade, a navrhla ho v tomto výroku zmeniť a priznať jej náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Mišlina spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 4.290,61 € a trovách konania v sume 398,16 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podaním z 8.11.2015, doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.12.2015, vzala žalovaná v 2. rade podané odvolanie proti výroku o trovách konania späť v celom rozsahu. 6. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že nespochybňuje zmluvné ustanovenie čl. IV bod 4 zmluvy o podnájme nehnuteľnosti č. 2/98/Hr/N zo dňa 26.6.1998, v zmysle ktorého bola ako nájomca, resp. podnájomca spoločne so žalovanou v 2. rade (do 31.12.1999) úhradu za dodávku plynu, vodné a stočné a ostatné služby povinná platiť priamo dodávateľom. Nakoľko však k uzatvoreniu dohôd o dodávke jednotlivých služieb medzi dodávateľmi týchto služieb a žalovanými nedošlo, úhrady za tieto služby zrealizoval žalobca Mesto Košice, ktorý poskytoval úhrady dodávateľom jednotlivých služieb (plyn, vodné a stočné) bez existencie zmluvného vzťahu, a teda plnil za žalované bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného je celkom zjavné, že žalobca si svoj nárok, uplatňovaný voči žalovanej v 1. rade v tomto konaní, môže uplatňovať výlučne titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citovala ust. § 107 ods. 1 OZ, podľa ktorého pri uplatňovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia plynie dvojročná premlčacia doba, v ktorej je potrebné uplatniť nároky súdnou cestou. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 28.5.2003, pričom si uplatňuje nároky titulom faktúr so splatnosťami dňa 1.6.2000 (. ) a ide o nároky za úhradu - refakturáciu služieb: odber zemného plynu za obdobie od 1.7.1998 do 31.12.1999, odber zemného plynu za obdobie od 1.1.2000 do 31.1.2000, vodné a stočné za obdobie od 18.1.2000 do 28.4.2000, vodné a stočné za obdobie od 1.7.1999 do 18.1.2000, vodné a stočné za obdobie od 28.4.2000 - 11.9.2000, premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula najneskôr dňa 23.10.2002. Keďže žalovaná v 1. rade v konaní vzniesla námietku premlčania voči všetkým uplatneným nárokom, v plnom rozsahu sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je založené na správnom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a jeho správnom právnom posúdení. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu alebo správnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že nebol zákonný dôvod pre ustanovenie opatrovníka na jej zastupovanie v pôvodnom konaní, lebo jej pobyt bol známy a ani ostatné dôvody uvedené v ust. § 29 ods. 2 O.s.p. sa na jej osobu nevzťahujú, preto súd nesprávne postupoval, pokiaľ na nariadené pojednávanie na 23.6.2005 ju nepredvolal, ale na pojednávanie predvolal len ustanovenú opatrovníčku Moniku Kmetzovú, tajomníčku Okresného súdu Košice I, ktorá si neplnila svoje povinnosti a ani len na jediné pojednávanie, ktoré vo veci bolo dňa 23.6.2005 neprišla a nehájila jej záujmy. Súd týmto postupom jej odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemala právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy a navrhovať dôkazy a až v exekučnom konaní sa dozvedela o rozsudku a o predmete sporu. K veci uviedla, že nie je zodpovedná za dlhy žalovanej v 1. rade E. C., nakoľko podnikateľskú činnosť s E. C. nikdy nevykonávala, E. C. podnikala v prenajatých priestoroch patriacich Mestu Košice sama. Namietla premlčanie pohľadávok Mesta Košice a Okresný súd Košice I sa potom v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou prednesenou jej právnym zástupcom o tom, že Mesto Košice platilo bezdôvodne za média spotrebované v prenajatých priestoroch, a preto si mohlo uplatňovať len vydanie bezdôvodného obohatenia a tento možný nárok bol v čase podania žaloby už premlčaný. Napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby považovala za správny a zákonný a námietky žalobcu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, za neodôvodnené. Navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu vo veci samej odmenu vo výške 237,34 € a paušálnu náhradu 8,39 €, spolu vo výške 245,73 €. 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. V súlade s cit. prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania žalobcom (odvolanie podané dňa 24.6.2015), podľa § 369 ods. 1, 2 CSP odvolacie konanie o odvolaní žalovanej v 2. rade zastavil z dôvodu späťvzatia ňou podaného odvolania a prejednal odvolanie podané žalobcom ako včas podané (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [podľa § 205 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 10. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.3.2018 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami žalobcu, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by rozhodnutie bolo založené na nesprávnej interpretácii alebo aplikácii právneho predpisu. Súd prvej inštancie správne skutkové zistenia podradil pod relevantné hmotnoprávne normy, správne právne posúdil nárok i otázku premlčania a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. 12. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť skutkový základ rozhodnutia, ani správnosť právneho posúdenia prejednávanej veci a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie pri rozhodovaní. 13. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., od 1.7.2016 upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku) treba rozumieť omyl súdu v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. 14. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v prejednávanej veci nie je daný, lebo súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, správne posúdil nárok a primerane aplikoval i príslušnú právnu normu o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v rámci svojej obrany v danom spore. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a za správne považuje tiež právnu kvalifikáciu uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia podľa skutkovej podstaty upravenej v ust. § 454 Občianskeho zákonníka a posúdenie námietky premlčania nároku podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. V posudzovanej veci niet pochýb o tom, že žalobca tým, že zaplatil dodávateľom médií vyúčtované úhrady za poskytnuté a spotrebované plnenia (služby) spojené s užívaním prenajatej nehnuteľnosti na Hrnčiarskej č. 17 v Košiciach, plnil za žalované to, čo podľa uzavretej zmluvy o podnájme nehnuteľnosti ako nájomkyne, resp. podnájomkyne mali plniť samé, a preto súd správne kvalifikoval nárok ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných získané na úkor žalobcu plnením za iného podľa ust. § 454 OZ, ktorý sa premlčuje v lehotách podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovanými vznesenej námietky premlčania sa súd správne vysporiadal aj s otázkou plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcom. S názorom žalobcu, že nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, nemožno súhlasiť. Nesprávna je tiež argumentácia žalobcu, že rozhodným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je márne uplynutie 7- dňovej lehoty určenej v písomných výzvach k úhrade svojich pohľadávok (listami zo dňa 15.11.2002 a 2.6.2003), ktoré žalobca doručil žalovaným po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, lebo pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 OZ je táto skutočnosť bez právneho významu. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené, uplatnený odvolací dôvod nie je preukázaný a preskúmavaný rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol (I.), ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania (II. - IV.) ako vecne správny. 17. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov a žalované mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).