Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/290/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220091 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110220091.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EFEKTIM SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 7, IČO: 45602522, zastúpeného Mgr. Richardom Petrovom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 3 proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 31595545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 632,19 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2016 č.k. 24C/187/2010-250 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a štátu. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 281,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 29.8.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 282,14 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80%. Sporovým stranám uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania, žalovanej v rozsahu 90% a žalobcovi v rozsahu 10%. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa XX.X.XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej z dôvodu kolízie motorových vozidiel žalobcu zn. Ford Focus, ev.č. D. a motorového vozidla Toyota Yaris ev. č. D., ktorej vinníkom bol vodič U.. Z. B., a ktorý mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou. Žalobca si dal motorové vozidlo upraviť u opravcu SZILCAR s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alejová 2, ktorý dňa 22.2.2008 vystavil faktúru č. XXXXXXXX, ktorou vyúčtoval náklady na opravu vo výške 21.192,62 Sk bez DPH. Žalovaná na základe povinného zmluvného poistenia motorového vozidla U.. Z. B. likvidovala predmetnú poistnú udalosť a poukázala na účet žalobcu celú uplatnenú škodu vo výške 21.193,00 Sk. Žalobca žalobu oprel o tvrdenie, že v dôsledku poškodenia a opravy jeho motorového vozidla došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty oproti stavu pred poškodením vo výške 350,05 eur, čo predstavuje znehodnotenie vozidla, t.j. časť skutočnej škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody a ktorú odvíjal od výsledkov znaleckého skúmania znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o. (znalecký posudok č. 69/2009), ktorý pripojil k žalobe ako listinný dôkaz. Spoločnosť Servisexperta s.r.o. vyúčtovala žalobcovi za vyhotovenie znaleckého posudku znalečné vo výške 282,14 eur, ktorú sumu žalobca uhradil dňa 20.7.2010. Touto žalobou tak žalobca uplatňoval náhradu škody za znehodnotenie motorového vozidla vo výške 350,05 eur a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na náhradu škody vo výške 282,14 eur. 3. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel a zo záveru znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného Ing. Zoltánom Bérešom zo dňa 2.5.2012 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred nehodou bola 419.715,43 Sk (13.932,00 eur s DPH) a po poškodení a po vykonaní opravy ostala táto hodnota rovnaká. Znalec tak vyslovil, že v danom prípade nedošlo k znehodnoteniu motorového vozidla v dôsledku opravy a to z dôvodu dodržania výrobcom stanovených pracovných postupov pri oprave. Žalobca voči tomuto znaleckému posudku vzniesol námietky, ku ktorým sa vyjadril znalec podaním zo dňa 5.3.2014 len všeobecne tak, že trvá na svojich záveroch. 4. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného Ing. Jaroslavom Krempašským zo dňa 26.2.2016 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 12.153,33 eur bez DPH, t.j. 14.584,00 eur s DPH. Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že v posudzovanej veci vplyvom opravy došlo k technickému znehodnoteniu dvoch skupín, a to skrine karosérie o 0,45% a výbavy karosérie o 0,75%. Všeobecná hodnota vozidla pred poškodením činila 12.153,33 eur bez DPH, všeobecná hodnota po poškodení činila 11.871,67 eur bez DPH pri zohľadnení nákladov na opravu vo výške 698,33 eur, rozdiel vo všeobecnej hodnote vozidla pred a po poškodení činí 281,66 eur. 5. Žalovaný vyslovil vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku námietky. Nesúhlasil s koeficientom K51 vo výške 1,047, ktorý navyšuje všeobecnú hodnotu vozidla, s tým, že znalec udal iba jednu vzorku, čo je skresľovanie výsledku. V zozname vzoriek ponúkaných predajcami ojazdených vozidiel sa nachádzajú vozidlá s menším počtom najazdených kilometrov a nižšou cenou. Pokiaľ znalec vybral aj inú vzorku, ktorú veľmi precízne neodôvodnil, takéto konanie je možné pokladať za účelové, navyše pokiaľ ide o vzorky z trhu, je všeobecne známe, že predávajúci navýšia cenu o 10 - 40 %. Žalovaný preto trval na správnosti výšky koeficientu K51=1 a všeobecnej hodnote vo výške 13.929 eur. Ďalej namietal, že v tabuľke materiálov ochranná lišta zadného nárazníka patrí do výbavy karosérie a nie do skrine karosérie. Zadný nárazník nemá byť zaradený do triedy B, pretože nárazník vekom nemení svoje vlastnosti, teda patrí do skupiny C. Výpočet zmeny technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia je nesprávny, pretože pokiaľ ide o skriňu karosérie, skupina nemohla byť znehodnotená v rozsahu VO = -0,45 %, pretože na skrini karosérie sa nič neopravovalo. Čo sa týka výbavy karosérie, táto skupina taktiež nebola znehodnotená, pretože na vozidle nebola vykonaná žiadna oprava, ktorá by mala vplyv na zmenu technických vlastností vozidla. Na vozidle boli iba vymenené diely skrutkované alebo násuvné, ktoré nemajú žiaden vplyv na technické alebo jazdné vlastnosti vozidla. Dokonca ide o zhodnotenie vozidla opravou, pretože boli použité nové diely. 6. Súdny znalec Ing. Jaroslav Krempašský vo svojom odbornom vyjadrení k námietkam žalovaného uviedol, že pri stanovení koeficientu 1,047 vychádzal z publikácie EurotaxGlass´s Slovakia, pričom použil údaje z publikácie, ktorú bežne používajú autoopravovne, dovozcovia vozidiel, lízingové spoločnosti a poisťovne z mnohých štátov; ide o profesionálny, nezávislý a neutrálny expertný systém. Za nesprávne považoval tvrdenie žalovaného, že použil jednu vzorku. V publikácii sú totiž spracované údaje z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu na trhu s ojazdenými vozidlami. K námietke žalovaného, že K51=1, znalec uviedol, že tvrdenie žalovaného je nesprávne, nezdôvodnené a preto nepreskúmateľné. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v zozname materiálov ochranná lišta zadného nárazníka patrí do výbavy karosérie a nie do skriňa karosérie, sa znalec s námietkou stotožnil; uviedol, že k tomu došlo nie úmyselne, ale nedopatrením. Tento preklep však nemal vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, výšky škody a znehodnotenia vozidla. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zadný nárazník nemal byť zaradený do triedy B ale do triedy C, znalec uviedol, že toto tvrdenie je nesprávne, pretože všetky plasty ako aj každý lak podliehajú starnutiu, držiaky a priečnik zadného nárazníka korodujú, preto zadný nárazník správne zaradil do triedy B. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že výpočet zmeny technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia je nesprávny, pretože pokiaľ ide o skriňu karosérie, skupina nemohla byť znehodnotená v rozsahu VO = -0,45 %, keďže na karosérii sa nič neopravovalo, súdny znalec pokladal toto tvrdenie za nesprávne, nekorešpondujúce s ohliadkou a kalkuláciou poisťovne Allianz. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že čo sa týka výbavy karosérie, táto skupina taktiež nebola znehodnotená, pretože na vozidle nebola vykonaná žiadna oprava, ktorá by mala vplyv na zmenu technických vlastností vozidla, znalec uviedol, že toto vyjadrenie alebo tvrdenie je v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Poukázal na znalecký posudok, kde uviedol, aké sú približné technické hranice jednotlivých prípadov, kedy by mohlo ísť o znehodnotenie, o zhodnotenie alebo keď sa zanedbáva zmena technického stavu. V danom prípade je technická hodnota skupiny 77,44 %, to znamená, že v súlade s cit. vyhláškou došlo opravou vozidla k jeho technickému znehodnoteniu. Znalec uviedol, že trvá v celom rozsahu na záveroch, ktoré uvádza v posudku č. 17/2016 a ospravedlnil sa za preklep, ktorý však nemal žiaden vplyv na výpočty. 7. Žalovaný namietal, že zo znaleckého posudku Ing. Krempašského nevyplýva, v akom rozsahu došlo k znehodnoteniu motorového vozidla a vzhľadom na rozpory medzi výsledkami jednotlivých znaleckých posudkov žiadal, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. 8. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4, § 11 ods. 6 písm. a/, ods. 7, 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že poistenému U.. Z. B. vzniklo z poistenia zodpovednosti u žalovanej právo, aby táto ako poisťovateľ za neho nahradila žalobcovi ako poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutú poškodením veci, teda v danom prípade poškodenie motorového vozidla. Zodpovednosť poisteného U.. Z. B. je daná ust. § 427 Občianskeho zákonníka, keďže ako držiteľ a prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovanej zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky tohto dopravného prostriedku. Ide o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že táto je daná bez ohľadu na jeho zavinenie. Pre jej vznik postačuje splnenie predpokladov, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 9. V konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporným splnenie všetkých základných predpokladov pre záver o zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla pri zistení, že poistený ako vodič motorového vozidla porušil základné pravidlá cestnej premávky, teda povinnosti uložené mu zákonom a za príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním došlo k škode na motorovom vozidle žalobcu. 10. Sporným bol rozsah škody, keď žalobca tvrdil, že škoda pozostáva nielen z nákladov na samotnú opravu vozidla, ale aj zo znehodnotenia tohto motorového vozidla v dôsledku nehody a následnej opravy. Žalovaná popierala, že by došlo k znehodnoteniu veci. 11. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania uplatneného nároku súd prvej inštancie sa primárne zaoberal touto otázkou. Pri jej posúdení aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň, kedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, t.j. XX.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť žalobcovi až potom, ako sa oboznámil s výsledkami znaleckého posudku pripojeného k žalobe vyhotoveného dňa 30.7.2009, kedy nadobudol vedomosť o rozsahu škody uplatniteľnej na súde. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť 30.7.2009 a uplynula najneskôr posledným dňom trojročnej objektívnej premlčacej doby, t.j. XX.X.XXXX. Žalobca podal žalobu na súde dňa 12.8.2010, t.j. v rámci plynutia premlčacej doby. Jeho nárok preto nie je premlčaný. 12. Pokiaľ išlo o otázku, či v danom prípade došlo k znehodnoteniu vozidla žalobcu, táto bola predmetom znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o existencii a výške znehodnotenia vozidla založil na výsledkoch kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava Krempašského, ktorého závery potvrdili správnosť záverov posudku č. 69/2009 znaleckej organizácie Servisexperta. Pokiaľ žalovaný v posudku Ing. Krempašského namietal údaj o všeobecnej hodnote vozidla pred poškodením, súd prvej inštancie poukázal na to, že znalecká organizácia pri výpočte vychádzala ešte z nižšej hodnoty (13.825,00 eur), ako znalec Ing. Béreš (13.932,00 eur). 13. Naviac súdny znalec Ing. Zoltán Béreš nijako neodpovedal na relevantné, precízne a odôvodnené námietky žalobcu voči ním podanému posudku. Naopak, Ing. Krempašský sa v doplňujúcom odbornom stanovisku podrobne vyjadril k námietkam žalovanej a uznal, že v jednej položke pochybil, čo však nemalo vplyv na výsledok znaleckého skúmania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že nemal dôvod pochybovať o správnosť jeho záverov, nakoľko ide o erudovaného súdneho znalca, ktorý v danom odbore a odvetví znaleckej činnosti dlhodobo pôsobí a podáva kvalitné znalecké posudky. Z tohto dôvodu zamietol návrh žalovanej na vykonanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorého potreba aj vzhľadom na výšku uplatneného nároku je neopodstatnená a nehospodárna. 14. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade u žalobcu okrem škody spočívajúcej v nákladoch na opravu motorového vozidla došlo aj k ďalšej škode spočívajúcej vo forme zníženia hodnoty tohto motorového vozidla oproti stavu pred poškodením. Žalovanú tak zaviazal na zaplatenie sumy 281,66 eur, predstavujúcej znehodnotenie motorového vozidla, vlastnícky patriaceho žalobcovi v súlade so závermi znaleckého posudku Ing. Krempašského. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie 68,39 eur, žalobu zamietol. 15. Pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal náhrady nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku č. 69/2009 vo výške 282,14 eur súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nárok je dôvodný. Znalecký posudok bol vyhotovený na žiadosť žalobcu po oprave motorového vozidla, za účelom zistenia výšky škody na motorovom vozidle po jeho oprave. Ide teda o náklady spojené s uplatnením pohľadávky tak ako tieto má na mysli ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predstavujúce jeden z druhov príslušenstva pohľadávky. Pre podanie žaloby totiž žalobca musel disponovať znaleckým posudkom, ktorý potvrdil existenciu, druh a rozsah jeho škody. Dôvodnosť vynaloženia týchto nákladov vyplýva aj z výsledkov konania, keď bolo preukázané, že k znehodnoteniu motorového vozidla došlo takmer v zhodnom rozsahu, ako vyplynul z výsledkov predloženého posudku. 16. Spolu s istinou súd prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania aplikujúc ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013. Pri posúdení dátumu splatnosti pohľadávky žalobcu vychádzal z ust. § 11 ods. 6 písm. a/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalobca si pred podaním žaloby voči žalovanej neuplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej znehodnotením motorového vozidla, ale až podaním žaloby, ktorá bola žalovanej doručená dňa 13.5.2011. Žalovaná tak bola povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti plniť, toto ukončiť do troch mesiacov a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Uvedená lehota tak uplynula dňa 28.8.2011. Preto odo dňa 29.8.2011 súd prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške a v zostávajúcej časti ohľadom tohto nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, žalobu zamietol. 17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi súd z celkovo uplatnenej sumy priznal 563,80 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 90% úspech. Neúspech mal v zamietnutej časti 68,39 eur, čo predstavuje 10%. Pomer úspechu a neúspechu tak činí 80%. Preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 80%. 18. O trovách štátu rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy v rozsahu svojho neúspechu, t.j. 10% a žalovaný v rozsahu svojho neúspechu, čo činí 90%. 19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že v konaní nebolo sporným, že uhradila z povinného zmluvného poistenia škodcu bez výhrad celú faktúru za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla zn. Ford Focus vo výške 703,45 eur. Žalovaná vytkla súdu prvej inštancie, že svoje závery založil na výsledkoch kontrolného znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jaroslavom Krempašským č. 17/2016 zo dňa 26.2.2016. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal, že závery znalca Ing. Jaroslava Krempašského potvrdzujú správnosť záverov posudku č. 69/2009 vypracovaného znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o., s týmto sa žalovaná nestotožňuje z dôvodu, že vstupné údaje jednotlivých matematických prepočtov sú odlišné. Znalec Ing. Jaroslav Krempašský použil pri výpočtoch východiskovú hodnotu vozidla 17.993,00 eur s DPH (t.j. rovnako ako znalec Ing. Zoltán Béreš v znaleckom posudku č. 33/2012), pričom znalecká organizácia Servisexperta s.r.o. stanovila ako východiskovú hodnotu 18.223,00 eur s DPH (rozdiel 230,00 eur). Žalovaná nesúhlasila s východiskovou hodnotou stanovenou znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o., keďže vozidlo bolo zakúpené za cenu 17.992,60 eur, čo konštatuje aj súd v rozsudku. Odlišnosti sa týkajú aj výšky stanovených koeficientov. Znalec Ing. Jaroslav Krempašský použil pri výpočtoch koeficient K 51 =1,0470; K 22 = 0,98; K 52 ; 1,0470. Znalecká organizácia Servisexperta s.r.o. použila pri výpočtoch koeficient K 51 = 0,98; K 22 = 0,98; K 52 = 0,98. Vzhľadom na tieto rozdiely vo vstupných výpočtových hodnotách nie je možné konštatovať, že znalecký posudok č. 17/2016 Ing. Jaroslava Krempašského potvrdzuje správnosť záverov posudku č. 69/2009 zo dňa 30.7.2009 vypracovaného znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o. Vstupné matematické hodnoty majú rozhodujúci vplyv na celkový výpočet a jeho výsledok. Rozdielnymi vstupnými hodnotami, za predpokladu, že ostatné hodnoty ostávajú nemenné, tak pri niektorom z týchto výpočtov muselo dôjsť k zjavne chybnému záveru. Žalovaná navrhla za účelom odstránenia týchto rozporov doplniť dokazovanie znaleckým skúmaním, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol s poukazom na to, že nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov znaleckého posudku, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Sám znalec Ing. Jaroslav Krempašský pritom uznal, že pri výpočet pochybil, ktorá chyba však nemala vplyv na výpočet celkovej sumy. Pokiaľ sa znalec v niektorej položke pomýlil, ako môže byť s istotou ustálené, že sa nedopustil aj inej chyby pri výpočte škody? Súd prvej inštancie teda neprihliadal na rozdiely v znaleckých posudkoch a nezdôvodnil, v čom je znalecký posudok Ing. Zoltána Béreša nesprávny. Znalecký posudok znalca Ing. Zoltána Béreša je pritom východiskovými hodnotami stanovených koeficientov bližšie k hodnotám uvedeným v znaleckom posudku znaleckej organizácie Servisexperta s.r.o., ako znalecký posudok Ing. Jaroslava Krempašského. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi celý uplatnený nárok v zmysle znaleckého posudku zaobstaraného žalobcom. Žalobca tak svoj nárok čo do výšky mohol preukázať najskôr odo dňa doručenia znaleckého posudku znalca Ing. Jaroslava Krempašského žalovanej, podľa ktorého súd vyčíslil aj výšku škody. Preto až od tohto dňa sa mohla žalovaná dostať do omeškania a až odvtedy mal súd priznať úroky z omeškania. Žalovaná namietla aj priznanú náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 80%, ako aj určenú náhradu trov konania voči štátu. Žalovanou pohľadávkou bola suma 350,05 eur a súdom bola priznaná istina vo výške 281,66 eur. Uplatnením zásady pomeru úspechu vo veci je tak žalobca úspešný v rozsahu 80% a žalovaná v rozsahu 20%, preto patrí žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 60%. Navyše v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplatnená suma 282,14 eur predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky na náhradu škody, ide teda o príslušenstvo, nie je o istinu. Túto preto nebolo potrebné zahrnúť do výpočtu pomeru úspechu žalobcu. Súd neprihliadol na tú časť konania, ktoré bolo zastavené pri rozhodovaní o trovách konania. Žalovaná rozporovala aj účelnosť vynaložených nákladov žalobcu na obstaranie znaleckého posudku, keď je zrejmé, že súd zo záverov tohto znaleckého posudku nevychádzal. 20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že vysvetlenie postupu určenia koeficientu K51 v posudku aj v odbornom vyjadrení Ing. Krempašského je vyčerpávajúce a preskúmateľné. Stanovenie koeficientu K22 v posudku Ing. Béreša je v rozpore s faktúrou za opravu motorového vozidla aj so samotnou vyhláškou. Znalecké dokazovanie vykonané Ing. Bérešom bolo plné rozporov (znalec na jednej strane prisvedčil použitiu určitej technológie opravy, na druhej strane nepoužil koeficient zodpovedajúci tejto forme opravy) a neposkytoval odpovede na základné otázky konania. Tento posudok predstavoval odklon nielen od výsledkov posudkov predošlých dvoch znalcov, ale odkláňal sa tiež od spôsobu výpočtu škody na motorovom vozidle upravenej vo vyhláške. Nemožno súhlasiť so žalovanou, že súd nezdôvodnil, prečo neprihliadal na znalecký posudok Ing. Béreša, nakoľko konkrétne argumenty uvádza v bode 59 rozsudku. Nakoľko žalobca nevedel posúdiť výšku skutočnej škody na svojom vozidle, bolo nevyhnutné osloviť znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku predtým ako podal žalobu. 21. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách. Opätovne poukázala na rozdiely vo vstupných hodnotách v spomínaných znaleckých posudkoch v odvolaní. 22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 23. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9,55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.. 25. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok potvrdil. 28. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 29. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom v odôvodnení rozsudku tiež vysvetlil, prečo nedoplnil dokazovanie navrhnuté žalovanou, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 30. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočíva v spochybnení výsledkov hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie v otázke zisťovania výšky nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej. 31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o danosti a výške nároku žalobcu voči žalovanej z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. 32. V prejednávanej veci sa predmetom skúmania stala otázka, či vykonaním opravy motorového vozidla žalobcu došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred poškodením a teda, či hodnota vozidla po oprave dosiahla jeho hodnotu pred poškodením, pričom rozhodujúcim v danej veci bolo stanovenie škody vzniknutej žalobcovi. Žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej opieral o výsledky vyplývajúce zo znaleckého posudku, pripojeného k žalobe č. 69/2009, vyhotoveného znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o., zo záverov ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla po oprave sa oproti všeobecnej hodnote vozidla pred poškodením znížila o 337,- eur. Z dôvodu námietok žalovanej voči tomuto znaleckému posudku súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zoltánom Bérešom zo dňa 2.5.2012 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred nehodou a po vykonaní opravy ostala rovnaká. Z dôvodu vznesenia námietok zo strany žalobcu voči tomuto znaleckému posudku sa znalec Ing. Zoltán Béreš podaním zo dňa 5.3.014 vyjadril tak, že trvá na svojich záveroch. 33. Nakoľko žalobca trval na svojich námietkach voči znaleckému posudku Ing. Zoltána Béreša súd prvej inštancie nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného Ing. Jaroslavom Krempašským zo dňa 26.2.2016 vyplynulo, že rozdiel vo všeobecnej hodnote vozidla pred a po poškodení činí 281,66 eur. Na základe námietok vznesených zo strany žalovanej k tomuto znaleckému posudku súdny znalec Ing. Jaroslav Krempašský vo svojom odbornom vyjadrení zodpovedal tieto námietky. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci práve zo záverov tohto kontrolného znaleckého posudku a na základe jeho výsledkov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 281,66 eur. 34. Vychádzajúc z vyššie popísanej dôkaznej situácie, podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ z dôvodu vzniknutých pochybností o správnosti záverov znaleckého posudku č. 69/2009 vyhotoveného znaleckou organizáciou Servisexpserta s.r.o. a znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zoltánom Bérešom nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré malo odstrániť pochybnosti vo výsledkoch dvoch vyššie spomenutých znaleckých posudkoch. V prípade rozporu medzi dvomi znaleckými posudkami možno tento rozpor totiž odstrániť aj takým spôsobom, že súd nariadi vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým dôjde k odstráneniu pochybností. 35. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysvetlil svoju úvahu, ako dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu vo výške 281,66 eur, keď pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava Krempašského č. 17/2016 zo dňa 26.2.2016. V odvodnení napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť vysvetleniu, prečo tento znalecký posudok považoval za správny, teda vysvetlil svoju úvahu v otázke hodnotenia dôkazov, pričom túto úvahu súdu nemožno považovať za nesprávnu alebo neprimeranú. 36. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí sa zaoberal aj námietkami žalovanej, ktoré vzniesla voči záverom znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného znalcom Ing. Jaroslavom Krempašským, ktorý vo svojom odbornom vyjadrení zaujal stanovisko k námietkam žalovanej, pričom súd vysvetlenie znalca považoval za dostatočné, keďže zodpovedal všetky námietky vznesené zo strany žalovanej, vrátane námietok týkajúcich sa zhodnotenia ochrannej výšky zadného nárazníka a výšky stanovených koeficientov. Navyše je potrebné sa stotožniť aj s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výšku priznaného nároku ďalšie znalecké skúmanie by bolo neopodstatnené a nehospodárne. Jedným z hľadísk rozhodujúcich pre postup súdu pri vykonávaní dokazovania je aj hľadisko hospodárnosti, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí zobrať tiež do úvahy. 37. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie pri stanovení začiatku omeškania žalovanej s úhradou istiny žalobcovi, ktoré nevybočujú z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 38. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úvahou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý vychádzal z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Námietky žalovanej o neúčelnosti nákladov žalobcu na obstaranie znaleckého posudku č. 69/2009 zo dňa 30.7.2009, nemožno považovať za opodstatnené. Pokiaľ sa žalobca rozhodol uplatniť nárok voči žalovanej súdnou cestou bolo jeho povinnosťou okrem tvrdení predložiť súdu aj dôkazy, preukazujúce jeho nárok. 39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania a štátu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny. 40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešnou, preto ju súd zaviazal nahradiť trovy odvolacieho konania úspešného žalobcu v celom rozsahu. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).