Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111223294 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111223294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Bc. V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, K., zastúpeného JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: ADOS EM, s.r.o., Komenského 43/72, Košice, IČO: 36 179 159, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o splnenie povinnosti sprístupniť listiny spoločnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/67/2011-881 zo dňa 5.4.2016 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v dobe 14 po sebe nasledujúcich pracovných dní, so začiatkom plynutia odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v čase od 08:00 hod. do 16:00 hod., sprístupniť žalobkyni vo svojom sídle k nahliadnutiu a vyhotoveniu obrazových záznamov, nasledovné účtovné, evidenčné a spisové doklady žalovaného: - všetky účtovné záznamy a súhrnné účtovné záznamy žalovanej tvoriace jej účtovnú dokumentáciu za obdobie odo dňa 01.01.2008 do 31.12.2013, - kópie všetkých pracovných zmlúv a dodatkov k nim, kópie všetkých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a dodatkov k nim, kópie iných dohôd, ktorých obsahom bola zmena pracovných podmienok zamestnancov, uzatvorených medzi žalovanou a zamestnancami žalovanej odo dňa vzniku žalovanej do dňa 31.12.2013, v ktorých kópiách žalovaná zakryje osobné údaje zamestnancov v rozsahu dátum narodenia, rodné číslo a adresa trvalého pobytu, - kópie náplní prác zamestnancov žalovanej a ich zmien a kópie všetkých výkazov prác zamestnancov žalovanej odo dňa vzniku žalovanej do dňa 31.12.2013, v ktorých kópiách žalovaná zakryje osobné údaje zamestnancov v rozsahu dátum narodenia, rodné číslo a adresa trvalého pobytu, - kópie všetkých plnomocenstiev udelených žalovanou V. odo dňa vzniku žalovanej do dňa 31.12.2013, v ktorých kópiách žalovaná zakryje osobné údaje V. v rozsahu dátum narodenia, rodné číslo a adresa trvalého pobytu. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. 2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa sa po pripustení zmeny žalobného petitu domáhala sprístupnenia účtovnej ako aj ostatnej dokumentácie spoločnosti v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku, čo odôvodnila tým, že ako spoločníčka žalovaného s podielom na základnom imaní vo výške 50% sa v rámci výkonu svojich práv ako spoločníčky žalovaného od septembra 2010 domáha nahliadnutia do účtovnej a ostatnej dokumentácie žalovaného, že tento výkon práv je jej upieraný a žalovaný poskytuje žalobkyni iba výstupy z účtovníctva všeobecného charakteru, z ktorých žalobkyňa nie je schopná zistiť spôsob obchodného vedenia žalovaného ani ostatné informácie potrebné na výkon kontrolných a riadiacich oprávnení žalobkyne, keďže je aj konateľkou žalovanej spoločnosti. Zdôraznila, že do septembra roku 2010 bola dokumentácia prístupná obom spoločníčkam, doklady sa nachádzali v prevádzkarni žalovaného, pričom po vzájomných nezhodách spoločníčok týkajúcich sa rozsahu a účelu nakladania finančných prostriedkov žalovaného, bola v septembri v roku 2010 celá dokumentácia žalovaného premiestnená jej konateľkou Z. na neznáme miesto. Poukázala okrem iného na to, že o sprístupnenie žiadala aj na Valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 18.11.2010, na ktorom bolo prijaté uznesenie, že v lehote 5 dní od konania valného zhromaždenia budú jej ako spoločníčke doručené všetky doklady požadované podľa bodu 2 programu valného zhromaždenia, avšak dokumentácia žalobkyni doručená nebola a aj následné ďalšie pokusy o sprístupnenie požadovanej dokumentácie zostali bezúspešné. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Okrem iného uviedol, že aj keď mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobkyňa domáha sprístupnenia a nahliadnutia účtovných, evidenčných a spisových dokladov žalovaného, domnieva sa, že titulom výkonu práv žalobkyne ako spoločníčky žalovaného. Zdôraznil, že nepopiera právo žalobkyne ako spoločníčky žalovaného na nahliadnutie do dokladov spoločnosti, avšak nesúhlasil s požadovanou formou, spôsobom a rozsahom výkonu tohto práva žalobkyne, nakoľko by to spôsobovalo neúmerné zaťaženie žalovaného. Uviedol, že sídlo žalovaného je v byte spoločníčky a konateľky žalovaného Z. B., kde sa trvalo zdržiava, a preto sprístupnenie požadovaných dokumentov by bolo tiež neprípustným zasahovaním do práv spoločníčky Z. B. na ochranu súkromia a obydlia. Žalovaný uviedol, že poskytovanie informácii a sprístupňovanie dokladov nie je úplne neobmedzené a zahŕňa len tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal rozhodný prehľad o záležitostiach žalovaného. Výkonu tohto práva šikanóznym spôsobom sa totiž nemôže poskytovať ochrana. Poukázal na to, že v deň 18.11.2010 mala žalobkyňa možnosť sa s dokladmi žalovaného a to účtovnej a daňovej dokumentácie za obdobie od 1.1.2010 do 30.9.2010 oboznamovať v prítomnosti osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva, a to konateľky spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. Bc. V. X. a okrem iného aj v liste z 13.4.2011 žalovaný žalobkyňu informoval o stave žalovaného za rok 2010, zasielal podrobnú analytickú evidenciu účtovných prípadov spoločnosti za rok 2010. Pokiaľ došlo k presťahovaniu účtovných a daňových dokladov spoločnosti z prevádzkarne žalovaného, tak len z dôvodu ochrany týchto dokumentov, pretože došlo k odcudzeniu časti dokumentov. S prihliadnutím na to, že žalovaný považoval uznesenia valného zhromaždenia týkajúce sa menovania žalobkyne do funkcie konateľky za neplatné, zastával názor, že žalobkyni, ktorá nie je konateľkou žalovaného, nemožno priznať práva patriace iba konateľovi. 4. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania (oboznámením listinných dôkazov, znaleckého posudku, výsluchom žalobkyne a konateľky žalovaného - Z. B., svedkyne - V. X. ako aj ďalším obsahom spisu) vec právne posúdil podľa ust. § 122 ods. 1, 2, § 131 ods. 1, 2 a 5, § 133 ods. 1, 2, 3 a § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uzavrel s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, že žaloba u uloženie povinnosti žalovanému týkajúcej sa sprístupnenia žalobkyni v sídle žalovaného k nahliadnutiu a vyhotoveniu obrazových záznamov, účtovných, evidenčných a spisových dokladov žalovaného, špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku je dôvodná. 5. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo zistenia (z aktuálneho výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: XXXX/V), že tak žalobkyňa, ako aj Z. B. sú spoločníkmi žalovaného (obe s vkladom 3.319,39 eur) a zároveň sú aj štatutárnym zástupcom žalovaného. Zo Zbierky listín žalovaného zistil, že žalovaný má v Zbierke listín založené účtovné závierky rokov 2008, 2009, 2010 a 2012. Vychádzajúc z čl. 9 bodu 1 úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného, ale aj s poukazom na ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mal nepochybne za preukázané, že spoločník má právo podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti, nahliadať do účtovných, evidenčných a spisových dokladov spoločnosti a požadovať od orgánov spoločnosti potrebné vysvetlenia. 6. Zo Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 18.11.2010 okrem iného zistil, že sa ho zúčastnili spoločníčky žalovaného, žalobkyňa osobne a Z. B. v zastúpení JUDr. Martinom Breznenom, že žalobkyni bola odovzdaná písomná informácia o stave hospodárenia spoločnosti za rok 2010 k 30. septembru 2010 s tým, že nebolo možné nahliadnuť do personálnej agendy, nakoľko ju V. X., ktorá pre žalovaného vykonáva účtovnícke práce na základe Zmluvy o dielo od 1.1.2010, nemala k dispozícii na valnom zhromaždení, napriek opakovaným písomným žiadostiam o ich sprístupnenie, a preto valné zhromaždenie prijalo uznesenie, že v lehote 5 dní odo dňa konania valného zhromaždenia budú spoločníčke - žalobkyni doručené všetky doklady požadované podľa bodu 2 Programu valného zhromaždenia. Napriek tomu vyššie uvedená dokumentácia žalobkyni doručená nebola. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nepochybne za preukázané, že žalobkyňa ako spoločníčka žalovaného sa niekoľkokrát domáhala nahliadnutia do dokladov žalovaného, že pred podaním žaloby ako i v priebehu dokazovania dochádzalo zo strany žalovaného k predkladaniu rôznej dokumentácie žalovaného s určitými obmedzeniami, čo okrem iného na pojednávaní konanom dňa 5.4.2016 nebolo žalovaným popreté. Žalovaný však zastával názor, že daná sprístupnená dokumentácia je postačujúca na to, aby si spoločníčka žalovaného, teda žalobkyňa vytvorila rozumný prehľad o hospodárení spoločnosti. 7. Súd prvej inštancie vzhľadom na rozdielne tvrdenia žalobkyne, ako aj Z. B. týkajúce sa predložených dokladov spoločnosti ako aj vzhľadom na výsluch svedkyne X., nariadil vo veci vykonať znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania otázok odborného charakteru, týkajúcich sa účtovníctva žalovaného z dokladov predložených žalovaným v konaní. 8. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. Jozefa Škultétyho, PhD. vrátene jeho výsluchu okrem iného vyplýva, že z účtovnej dokumentácie, ktorá sa nachádza v súdnom spise znalec konštatoval, že žalovaný viedol podvojné účtovníctvo, čo je v súlade so zákonom o účtovníctve. Tlačená dokumentácia, ktorá je súčasťou spisu však nie je úplná, pretože za každé účtovné obdobie 2008-2011 je v spise založený iný druh účtovnej dokumentácie, napr. za rok 2008 a 2009 sú to vybrané pokladničné doklady, daňové priznania a dodatočné daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb. Za rok 2010 je v tlačenej podobe v spise založená okrem vybraných pokladničných dokladov aj analytická evidencia vybraných účtov, správa o hospodárskej situácii k 30.9.2010 a stavy účtov. Za rok 2011 sú to vybrané pokladničné doklady, zoznam pracovných pomerov ku dňu 31.3.2011, analytická evidencia 2011, stavy vybraných účtov, kniha vybraných faktúr a kniha prijatých faktúr. Zo záverov znaleckého posudku rovnako vyplýva, že znalec v predloženej dokumentácii, ktorá je súčasťou spisu, nenatrafil ani v jednom roku na dve základné účtovné knihy v podvojnom účtovníctve, a to : účtovný denník (kde sú usporiadané všetky zápisy chronologicky a ktorým sa poukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období), ani hlavnú knihu (v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa poukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období). Z dokladov v písomnej podobe založených v súdnom spise, týkajúcich sa rokov 2008 - 2010 je zrejmé, že tieto nie sú úplné, z týchto dokladov nemožno urobiť ani základný prehľad o účtovnej jednotke a jej hospodárení. Znalec však ani z podkladov za rok 2011 (DVD nosič) nebol schopný konštatovať, či predložené prvotné doklady sú kompletné, t.j. či účtovná jednotka predložila všetky účtovné doklady za rok 2011, tak ako boli v uvedenom roku zaúčtované na účty hlavnej knihy a ako sa ich zaúčtovanie malo premietnuť v účtovnom denníku. Z veľkej väčšiny dokladov, ktorých fotografie sú uložené na DVD nosiči za rok 2011, ako aj vybraných dokumentov v písomnej podobe za rok 2008-2010 je možné identifikovať všetky náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 Zákona o účtovníctve. Vzhľadom však na nepresné označenie názvov súborov je problémom orientovať sa v takomto množstve fotografií a nájsť konkrétny doklad. Z predložených dokladov nie je možné vytvoriť si obraz o ekonomickej a finančnej situácii účtovnej jednotky, nakoľko chýba hlavná kniha, účtovný denník, inventarizácia účtov, ako aj samotná účtovná závierka. Aby mal spoločník prehľad o hospodárení spoločnosti, mal by mať k dispozícií minimálne kompletnú účtovnú závierku, hlavnú knihu, účtovný denník, inventarizáciu účtov, zmluvy, zápisnice z rokovaní orgánov spoločnosti, iné základné listiny týkajúce sa spoločnosti a zároveň by mu malo byť umožnené nahliadnuť aj do prvotných dokladov spoločnosti, ak o to požiada a môže žiadať vysvetlenie od konateľov spoločnosti. Znalec vo svojej výpovedi okrem iného zdôraznil, že ani jedna z účtovných závierok za roky 2009, 2010, 2011 2012 nebola schválená, čo znamená, že konatelia neprevzali zodpovednosť za tieto účtovné závierky. Rovnako zdôraznil, že je zásadný rozdiel , medzi hlavnou knihou a knihou analytickej evidencie, ktorá neobsahuje počiatočné stavy ani koncové zostatky a cez túto knihu nemožno overiť vecnú stránku, či účtovníctvo verifikuje správne hospodárske operácie, v dôsledku čoho nemožno skontrolovať kontinuitu jednotlivých účtovných období. Zdôraznil, že analytická evidencia predložená žalovaným je iba súbor čísel vytlačených z tlačiarne, ktoré museli byť spracované na základe prvotných dokladov a až po kontrole toho, či prvotné doklady uvádzajú takú čiastku, aká je uvedená v analytickej evidencii, možno uzavrieť, či je správna. Uviedol tiež, že doklady v spise sú iba opisy účtov, ktoré nemožno považovať za inventarizáciu, navyše nie je ani určená osoba, ktorá preberá zodpovednosť za správnosť týchto údajov. 9. Súd prvej inštancie s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku a následného výsluchu znalca vyvodil, že na to, aby mal spoločník prehľad o hospodárení spoločnosti, bez toho, aby bol výkon jeho práva šikanózny, je potrebné umožniť žalobkyni nahliadnutie a vyhotovenie obrazových záznamov, a to iba v nevyhnutnom čase a v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že znalec v tomto posudku zodpovedal otázku nie právneho ale faktického charakteru, ktoré doklady sú podľa jeho odborného názoru potrebné k získaniu prehľadu o hospodárení spoločnosti. Znalec sa mal pritom povinnosť vyjadriť iba k dôkazom nachádzajúcim sa v spise a nemal právo ani povinnosť vyžiadať si od žalovaného ďalšie doklady. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie považoval závery v znaleckom posudku i vo svetle následného výsluchu znalca za nepochybné a presvedčivé, nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie nového znaleckého posudku, prípadne kontrolného znaleckého posudku. 10. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v tom, že sídlo žalovaného je v byte spoločníčky a konateľky žalovaného Z. B., ktorá v tomto byte má trvalý pobyt a trvalo sa tam zdržiava, a preto sprístupnenie požadovaných dokumentov by bolo neprípustným zasahovaním do práv spoločníčky Z. B. na ochranu súkromia a obydlia, súd túto obranu považoval za irelevantnú, keďže nemôže byť na škodu žalobkyne, že sídlo žalovaného je v byte druhej spoločníčky a konateľky žalovaného. 11. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že medzi žalobkyňou a druhou spoločníčkou a konateľkou žalovaného p. B. prevládajú zásadné nezhody osobného i odborného charakteru, spôsobujúce nedôveru medzi nimi natoľko, že nie je možné rozplynúť ich vzájomné pochybnosti o správnom, resp. nesprávnom hospodárskom vedení žalovaného inak, ako umožniť žalobkyni nahliadnuť a vyhotoviť obrazové záznamy, a to v nevyhnutnom čase a v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku, čo je v konečnom dôsledku aj v záujme žalovaného, práve z dôvodu rozplynutia akýchkoľvek pochybností o správnom resp. nesprávnom hospodárskom vedení žalovaného. Zároveň zdôraznil s poukazom na ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, že žalobkyňa v čase vyhlásenia rozsudku aj ako konateľka žalovaného má právo mať prehľad o hospodárení žalovaného. 12. Keďže súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za dôvodný a nepochybne preukázaný, upustil od vykonania ďalšieho dokazovania. 13. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočné vysvetlenie toho, v čom bol naplnený základný predpoklad úspechu žaloby, keď tvrdí, že súd poukazuje na určité listinné dôkazy, tie však následne nekonfrontuje s ostatnými dôkazmi, ktoré nie sú medzi stranami sporné, alebo preukazujú opak. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa už niektorými dokladmi spoločnosti žalovaného disponovala, čo podľa názoru žalovaného vyplýva z jej vyjadrenia, na ktoré poukázal a čo podľa názoru žalovaného vyplýva aj z prebiehajúceho súdneho sporu o náhradu škody, ktorý iniciovala žalobkyňa voči konateľke spoločnosti pani B. dňa 28.2.2013, potom ako jej bola sprístupnená účtovná dokumentácia žalovaného za rok 2011, aj keď v spore o sprístupnenie dokumentácie, ktorý žalobkyňa iniciovala dňa 23.8.2011 vyplýva, že za rok 2011 jej doklady sprístupnené síce boli, ale nie v dostatočnom rozsahu. Žalovaný mal za to, že povinnosťou žalobkyne bolo presne vymedziť, ktoré doklady jej sprístupnené podľa nej neboli a ktoré jej na vytvorenie si dostatočného prehľadu na podanie žaloby o náhradu škody stačili. V ostatnom odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 14.9.2012, v ktorom preukazuje, ktoré doklady jej sprístupnené boli, vrátane vyhotovenia fotokópii základných dokumentov postačujúcich na vytvorenie si rozumného prehľadu o stave spoločnosti. Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal existujúcou judikatúrou, z ktorej podľa názoru žalovaného vyplýva, že zdôrazňuje právo na vytvorenie si rozumného prehľadu, právo na poznanie základnej štruktúry majetku spoločnosti, významnejšie zmluvy a pod. a ktorá poukazuje na to, že právo nahliadať do dokladov spoločnosti nie je neobmedzené. Zastával názor, že z odovzdaných fotokópii dokumentov aj zo samotného CD nosiča si žalobkyňa mohla vytvoriť presnú predstavu o hospodárení spoločnosti. Žalovaný ďalej namietal neodbornosť a nepresvedčivosť záverov prezentovaných pribratým znalcom, aj keď súd prvého stupňa považoval závery znalca vyplývajúce zo znaleckého posudku a z jeho následného výsluchu za nepochybné a presvedčivé. Poukazujúc na obsah zápisníc o pojednávaní zo dňa 25.3.2013 alebo zo dňa 10.6.2013 a na vyhlásenie znalca, namieta jeho závery, že dokumentácia neobsahuje hlavnú knihu a účtovný denník. K samotnému vyhláseniu znalca k analytickej evidencii, že nie sú v nej uvedené počiatočné a koncové stavy, a preto sa zásadne odlišuje od hlavnej knihy, pripojil pre zjednodušenie k odvolaniu 4 strany z analytickej evidencie a s poukazom na ich obsah zastával názor, že počiatočné a konečné stavy sú v tejto knihe analytickej evidencie riadne uvedené. V ostatnom poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 31.3.2016. Rovnako namietal žalovaný, že súd prvého stupňa, ani samotná žalovaná (zrejme žalobkyňa - poznámka odvolacieho súdu) neozrejmil, na základe akého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu alebo spoločenskej zmluvy bola žalovanému takáto povinnosť rozsudkom uložená, keď tvrdí, že bol zaviazaný vyhotoviť kópie pracovných zmlúv, ich dodatkov a iných dohôd s pracovnoprávnym obsahom a nedá sa nevnímať inak, ako šikanózna a mimo účelu sledovaného zákonom. Opakovane zdôraznil, že žalobkyni boli poskytnuté údaje personálnej agendy a pokiaľ žalobkyňa nebola spokojná s rozsahom listín pracovnoprávnej agendy spoločnosti, ktoré jej pri rešpektovaní ochrany osobných údajov zamestnancom mohli poskytnúť, mala a mohla sa dožadovať doplňujúcich informácii od konateľky spoločnosti. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. 15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie považovala žalobkyňa za správne a odvolanie žalovanej za nedôvodné. Pokiaľ žalovaná vytýka nedostatočné vysvetlenie toho, v čom bol naplnený základný predpoklad úspechu žaloby a namieta, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa už niektorými z dokladov spoločnosti žalovanej disponovala, čo má preukazovať skutočnosť, že žalobkyňa žaluje konateľku žalovanej Z. B. o náhradu škody spôsobenej spoločnosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu uviedla, že dôvody, pre ktoré požaduje sprístupnenie účtovnej a ostatnej dokumentácie v priebehu konania opakovane označila, pričom prvým dôvodom je, že po neplatnom skončení pracovného pomeru žalobkyne so spoločnosťou došlo k poklesu zisku spoločnosti o 90%. Druhým dôvodom je zistenie, na základe čoho - akých účtovných operácii eviduje spoločnosť voči žalobkyni pohľadávku vo výške 52.215,83 eur a ďalším dôvodom je snaha žalobkyne zistiť, aké boli náklady spoločnosti na zamestnávanie (odmeňovanie) V.. V. H. (zaťa druhej konateľky a spoločníčky Z. B.) a na odmeňovanie spoločnosti EMKA Poprad s.r.o., či zistenie, koľko zamestnancov spoločnosť zamestnávala a koľko z nich skutočne pre spoločnosť vykonávalo nejakú činnosť v období, v ktorom spoločnosť riadila Z. B.. K dokladom, ktoré žalobkyni už boli sprístupnené uviedla, že žalobkyňa celú dokumentáciu, ktorá jej bola poskytnutá k nahliadnutiu odovzdala do súdneho spisu za účelom posúdenia, či táto je alebo nie je kompletná a či umožňuje urobiť si o hospodárení spoločnosti dostatočný prehľad. V tomto smere bol záver znalca jednoznačný. Žalobkyňa teda nepopiera, ani v konaní pred súdom prvej inštancie nepopierala, že jej žalovaná v minulosti nejakú dokumentáciu sprístupnila, namietala však, že jej rozsah je nedostatočný, neprehľadný a neumožňujúci zistiť súvislosti, pre ktoré žalobkyňa požaduje do účtovnej a ostatnej dokumentácie nahliadnuť. Pokiaľ žalovaná argumentuje súdnym konaním o náhradu škody voči druhej konateľke a spoločníčke žalovanej - Z. B., uviedla, že toto súdne konanie je len reálnym dôkazom o dôvode, pre ktorý žalobkyňa požaduje sprístupnenie dokumentácie spoločnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa v mene spoločnosti uplatňuje nároky na náhradu škody voči Z. B., ani z ďaleka nepreukazuje, že disponuje dokumentáciou, ktorej sprístupnenia sa domáha v tomto súdnom konaní. Ak by žalobkyňa takouto dokumentáciou disponovala, svoje práva by si v tomto súdnom konaní neuplatňovala. V tejto súvislosti poukázala na účelovosť argumentácie žalovanej, ktorá vychádza z predpokladu, že žalovaná už žalobkyni celú dokumentáciu poskytla a žalovaná tak na jednej strane deklaruje ochotu sprístupniť žalobkyni požadované doklady, na druhej strane z rovnakého dôvodu odmieta tieto doklady sprístupniť. Za nedôvodné považovala žalobkyňa aj námietky žalovanej, týkajúce sa znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval nedostatočnosť žalovanou sprístupnenej dokumentácie a tieto námietky žalovanej rovnako považuje za nedôvodné. So závermi znalca sa žalobkyňa v celom rozsahu stotožňuje a tieto boli znalcom presvedčivo obhájené aj v rámci jeho výsluchu pred súdom prvej inštancie. K samotnému spochybneniu odbornosti znalca odkázala na svoje podanie zo dňa 18.2.2016. Pokiaľ považuje žalovaná uloženie povinnosti v rozsudku za šikanózne, túto odvolaciu námietku žalovanej považuje žalobkyňa nielen za nedôvodnú ale aj krajne neetickú. Uviedla, že bola to totiž žalovaná, ktorá vo svojom odpore proti rozkazu na plnenie namietala nedostatok oprávnenia žalobkyne oboznamovať sa s osobnými údajmi zamestnancov žalovanej. Práve táto jej námietka bola dôvodom, pre ktorý žalobkyňa v snahe vyhovieť obavám žalovanej zmenila petit žaloby v znení, ktorému nakoniec súd prvej inštancie vyhovel. K tvrdeniu žalovanej, že údajne „jasne“ súdu prvej inštancie preukázala, že žalobkyni boli poskytnuté údaje personálnej agendy a ak žalobkyňa nebola spokojná s poskytnutým rozsahom listín, mohla sa dožadovať doplňujúcich informácii od konateľky Z. B., uviedla žalobkyňa, že tvrdenie žalovanej o poskytnutí údajov z pracovnoprávnej agendy spoločnosti sa nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o nadväzujúcu argumentáciu, opätovne uviedla, že pokiaľ by žalovanou deklarovaná ochota poskytnúť žalobkyni dokumentáciu a doplňujúce informácie bola pravdivá, žalobkyňa by nemala dôvod žalobu podávať a aj obrana žalovanej v súdnom konaní by bola diametrálne odlišná a nebola by postavená na potieraní akýchkoľvek práv žalobkyne ako spoločníčky spoločnosti žalovaného. 16. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu zotrval v celom rozsahu na dôvodoch podaného odvolania a na tieto dôvody opakovane vo svojom vyjadrení poukázal. 17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 18. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa 27.5.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 20. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP). 21. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm.a/ až h/ O.s.p.. 23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 24. Žalovaný v podanom odvolaní síce namieta vyššie uvedené odvolacie dôvody, avšak bez bližšej špecifikácie, neuvádza žiadne porušenie procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané. Navyše ani odvolací súd nezistil, že by v priebehu konania došlo k porušeniu procesných práv účastníka, prípadne, že by došlo k porušeniu takých procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok napadnutého rozhodnutia. 25. Neúplne zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec (avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnutý dôkaz nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom). Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli preukázané iným spôsobom. 26. Žalovaný v odvolaní namietal tiež odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 27. V súdnej praxi sa za skutkové zistenia považujú také zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Za skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní treba považovať výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo; pretože súd prvej inštancie opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, alebo preto, že pri hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, je logický rozpor. 28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie je omyl súdu pri aplikácií práva na správne zistený skutkový stav. To znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 29. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. 30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje a odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov, a to s odkazom aj na ich zákonnú úpravu, ktorú aplikoval v napadnutom rozsudku a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. 31. Žalovaným tvrdené skutočnosti a námietky v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 32. Predmetom konania je žalobkyňou uplatnené právo spoločníka o sprístupnenie účtovnej a ostatnej dokumentácie v sídle žalovaného k nahliadnutiu a vyhotoveniu obrazových záznamov účtovných, evidenčných a spisových dokladov žalovaného špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 122 Obchodného zákonníka, s odkazom aj na čl. 9 bodu 1 úplného znenia spoločenskej zmluvy žalovaného, keď žalobkyňa svoje právo spoločníka na poskytovanie informácii a sprístupnenie vyššie uvedených dokladov spoločnosti odôvodňovala okrem iného poklesom zisku spoločnosti o 90% po neplatnom skončení pracovného pomeru žalobkyne so spoločnosťou, ďalším dôvodom je zistenie na základe čoho, teda akých účtovných operácii eviduje spoločnosť voči žalobkyni pohľadávku vo výške 52.215,83 eur, a tiež snaha žalobkyne zistiť, aké boli náklady spoločnosti na zamestnávanie - odmeňovanie V.. V. H. (zaťa spoločníčky Z. B.) a na odmeňovanie spoločnosti EMKA Poprad s.r.o., ako aj zistenie koľko zamestnancov spoločnosť zamestnávala a koľko z nich skutočne pre spoločnosť vykonávalo nejakú činnosť v období, v ktorom spoločnosť riadila Z. B. a v neposlednom rade sprístupnenie dokladov odôvodňovala aj súdnym konaním o náhradu škody, ktoré je vedené voči konateľke a spoločníčke žalovanej Z. B., pre ktoré žalobkyňa požaduje sprístupnenie dokumentácie spoločnosti a ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. 33. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z aktuálneho výpisu z príslušného obchodného registra, že tak žalobkyňa ako aj Z. B. sú spoločníkmi žalovanej spoločnosti s rovnakou výškou vkladu, že žalobkyňa sa opakovane domáhala nahliadnutia do dokladov žalovaného, že tak pred podaním žaloby ako aj v priebehu dokazovania dochádzalo zo strany žalovaného k predkladaniu rôznej ( čiastkovej) dokumentácie žalovaného s určitými obmedzeniami, čo nesporne vyplýva aj z vyjadrenia strán sporu a že žalobkyňa namietala, že jej rozsah je nedostatočný, neprehľadný a neumožňujúci zistiť súvislosti a urobiť si tak o hospodárení spoločnosti žalovaného dostatočný prehľad. 34. Pre rozhodnutie vo veci bolo teda podstatné posúdenie, či z takto čiastočne predkladaných dokumentov žalovaným, a to vzhľadom aj na zásadné nezhody (osobného aj odborného charakteru) medzi žalobkyňou ako spoločníčkou a druhou spoločníčkou žalovaného Z. B., týkajúce sa vedenia hospodárenia spoločnosti, ktoré vyústili do viacerých súdnych konaní, možno vyvodiť záver, že sú postačujúce na to, aby si žalobkyňa mohla vytvoriť o hospodárení žalovanej spoločnosti dostatočný a reálny prehľad. 35. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že spoločnosť s ručením obmedzeným (čo je v danom prípade aj žalovaná spoločnosť) je zaraďovaná medzi spoločnosti kapitálového typu s niektorými prvkami osobných spoločností, pretože povinne vytvára základné imanie a základnou povinnosťou jej spoločníkov je povinnosť splatiť vklad. S tým súvisí aj zákonná úprava práv a povinností spoločníkov, ktorá predpokladá bližšiu úpravu ich práv týkajúcich sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. 36. Nemajetkové práva, ktoré vyplývajú z vlastníctva obchodného podielu, a teda účasti spoločníka na spoločnosti vykonávajú spoločníci predovšetkým, nie však výlučne na valnom zhromaždení. Medzi nemajetkové práva spoločníkov upravené v ust. § 122 Obchodného zákonníka patrí najmä právo spoločníkov podieľať sa na riadení spoločnosti, vykonávať kontrolu spoločnosti, najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokumentov spoločnosti (najmä do účtovných dokladov a obchodných kníh, zmlúv ako aj ostatných dokumentov) súvisiacich s činnosťou spoločnosti a tiež uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu uvedených nárokov zo strany samej spoločnosti. 37. Právo riadiť spoločnosť je kolektívnym právom a patrí všetkým spoločníkom spoločne, pričom sa vykonáva podľa zásad určených spoločenskou zmluvou resp. stanovami. Právo na kontrolu spoločnosti môžu spoločníci vykonávať sami, prípadne prostredníctvom splnomocneného zástupcu alebo prostredníctvom dozornej rady, ak bola v spoločnosti zriadená. Tieto oprávnenia však nemožno spoločníkom odňať a spoločník môže uvedené oprávnenia vykonávať aj naďalej a to nezávisle od kontroly vykonávanej dozornou radou. Na rozdiel od práva riadiť spoločnosť je právo vykonávať kontrolu možné uplatňovať aj mimo valného zhromaždenia. 38. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že medzi najzákladnejšie nástroje kontroly v obchodných spoločnostiach patrí právo spoločníkov obchodných spoločností na informácie, ktoré právo patrí každému spoločníkovi bez ohľadu na výšku jeho vkladu, majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do jej dokladov. Informačná povinnosť osôb, ktoré sú poverené vedením spoločnosti vyplýva teda aj z ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože konateľ musí svoju povinnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a vždy v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. 39. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, a to vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania, že na to, aby mal spoločník (žalobkyňa) prehľad o hospodárení spoločnosti, je potrebné umožniť(sprístupniť) žalobkyni k nahliadnutiu a vyhotoveniu obrazových záznamov účtovných, evidenčných a spisových dokladov žalovaného v znení napadnutého rozsudku, pretože čiastkové dokumenty predkladané a vyhotovované žalovaným (ich rozsah ako aj obsah) nie je dostatočný a prehľadný, a teda umožňujúci vytvoriť si prehľad o záležitostiach spoločnosti, o jej hospodárení. Navyše tlačená dokumentácia nie je úplná, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z podaného odvolania, keď odvolateľ tvrdí, že ak žalobkyňa nebola spokojná s rozsahom predložených listín, ktoré jej podľa názoru žalovaného mohli poskytnúť, mohla sa dožadovať doplňujúcich informácií od konateľky spoločnosti, čo však vzhľadom na nezhody (osobného a odborného charakteru a následne aj prebiehajúceho súdneho konania o náhradu škody) medzi žalobkyňou a konateľkou /spoločníčkou/ Z. B. a ich vzájomnú nedôveru a vzájomné pochybnosti o ne/správnom hospodárskom vedení žalovaného , vyznieva rozporne. 40. Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani v podanom odvolaní nevyvrátil tvrdenia znalca v tom, že by tieto žalovaným predkladané čiastkové dokumenty mohli u žalobkyni ako spoločníčky žalovanej spoločnosti vytvoriť si obraz o ekonomickej a finančnej situácii žalovaného a získať tak prehľad o hospodárení spoločnosti. 41. Pokiaľ teda žalovaný nepopieral právo žalobkyne ako spoločníčky žalovaného na nahliadnutie do dokladov spoločnosti, avšak nesúhlasil s požadovanou formou, spôsobom a rozsahom výkonu tohto práva žalobkyne, keď zastával názor, že je v rozpore s platnou právnou úpravou, odvolací súd len dodáva, že spôsob výkonu práva žalobkyne, jeho rozsah ako aj časové vymedzenie v znení napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za primeraný, v súlade s platnou právnou úpravou, ktorý nie je možné vnímať ako šikanózny výkon práva a nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu pre žalovaného ani neúmerné zaťaženie. 42. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa, pokiaľ tvrdí (vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že za rok 2011 jej doklady síce sprístupnené boli, ale nie v dostatočnom rozsahu), že povinnosťou žalobkyne bolo presne vymedziť, ktoré doklady jej sprístupnené podľa nej neboli a ktoré jej na vytvorenie si dostatočného prehľadu na podanie žaloby o náhradu škody stačili. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca (spoločník) je povinný pri výkone svojho práva nahliadať do dokladov spoločnosti vymedziť tieto doklady do tej miery určite, aby bolo rozhodnutie, ktorým mu súd právo k nahliadnutiu do týchto dokladov prizná, vykonateľné. Neznamená to však, že by spoločník musel pomenovať (označiť) každú jednotlivú listinu, ktorej sprístupnenia sa domáha. Pokiaľ z ustanovenia § 122ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti a kontrolovať v nich obsiahnuté údaje, nemožno toto právo, ktorého účelom je nepochybne umožniť spoločníkovi získavať informácie o činnosti spoločnosti, obmedzovať tak, že môže nahliadať len do konkrétnych dokladov, ktorých existencia je mu známa. Spoločník sa môže domáhať, aby mu spoločnosť umožnila nahliadať do všetkých dokumentov bez obmedzenia a vyhotovovať i kópie z dokladov spoločnosti, pretože ak zákon zveruje spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným právo kontrolovať činnosť spoločnosti, potom účelom ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka (v ktorom rozsah kontroly a spôsob jej realizácie je upravený príkladným výpočtom s odkazom na spoločenskú zmluvu a stanovy spoločnosti) je zveriť im tiež účinné prostriedky k dostatočne efektívnemu výkonu práva, obzvlášť, ak kontrola spoločnosti zo strany spoločníkov predstavuje prakticky jediný zákonom upravený interný kontrolný mechanizmus, čo je aj daný prípad. 43. Odvolací súd zastáva názor /vychádzajúc aj zo znenia výroku napadnutého rozsudku), že uloženie povinnosti žalovanému sprístupniť žalobkyni k nahliadnutiu a vyhotoveniu obrazových záznamov účtovných, evidenčných a spisových dokumentov postačuje k dostatočne efektívnemu výkonu práva na kontrolu činnosti spoločnosti. Je teda nepochybné, že súčasťou práva na sprístupnenie dokumentov je aj právo na vyhotovenie ich kópii. 44. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v takej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).