Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/172/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228095 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112228095.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: V. K., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., J. X, zastúpenej JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 66, o zaplatenie 7.754,11 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/133/2013-280 zo dňa 10. januára 2017 r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu z a m i e t a. II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. 2. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.11.2012, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7.754,11 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.538,44 eur od 24.9.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to titulom uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 s postupcom GE Money a.s., so sídlom v Bratislave, keďže postupca a žalovaná uzatvorili dňa 13.2.2008 zmluvu o úvere na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.974,91 eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná túto povinnosť nesplnila, preto veriteľ dňa 21.3.2009 pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Uplatnený nárok pozostáva z istiny vo výške 5.538,44 eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom a platbami žalovanej, započítanými na istinu), z kapitalizovaného úroku vo výške 2.090,04 eur (rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky) a zo zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 125,63 eur (sankčné poplatky, poplatky za službu, za výber hotovosti a iné). Úroky z omeškania si žalobca uplatnil počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s odôvodnením, že pohľadávka sa stala splatnou dňa 21.3.2009, žalobca tak mohol podať žalobu najneskôr dňa 22.3.2012. Keďže žalobu podal neskôr, jeho nárok je premlčaný. S poukazom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť, keďže predmetná dohoda bola vyhotovená zo strany veriteľa na vopred pripravenom formulári a z jej strany ako spotrebiteľky nebolo možné pozmeniť obsah tejto dohody, v dôsledku čoho uzavretú dohodu pokladala za neplatnú pre rozpor so spotrebiteľským právom. 4. Žalobca sa s obranou žalovanej nestotožnil, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaná písomne dňa 27.3.2012 uznala svoj záväzok čo do dôvodu i výšky, čím podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) začala plynúť desaťročná premlčacia doba. Nárok preto pokladal za nepremlčaný. 5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle citovaných bodov Dohody o uzavretí splátkového kalendára, zo dňa 27.3.2012 ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. do 31.3.2008. 6. Dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 13.2.2008 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 02000053. 7. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona podľa č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 citovaného zákona a zároveň, súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1 citovaného zákona). 8. Spornou v konaní bola otázka, či je uplatnený nárok zo zmluvy o úvere premlčaný a preto následne vec právne posudzoval aj v zmysle ust. § 100 ods. 1 a § 101 OZ. 9. Konštatoval, že bolo nesporné, že vzhľadom na neplnenie dojednaných zmluvných podmienok zo strany žalovanej došlo k tzv. okamžitej splatnosti celého úveru dňa 21.3.2009 a preto nasledujúci deň, t.j. 22.3.2009 žalobca mohol svoje právo voči žalovanej uplatniť na súde v trojročnej premlčacej všeobecnej dobe, ktorá začala plynúť dňa 22.3.2009 a uplynula dňa 22.3.2012 a keďže žalobca svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie až dňa 2.11.2012, t.j. po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, v zmysle ust. § 101 OZ je uplatnený nárok žalobcu premlčaný bez zreteľa na to, že žalobca tvrdil, že v dôsledku uznania dlhu začala plynúť 10-ročná premlčacia doba. 10. Vykonaným dokazovaním po právnom posúdení veci s odkazom na ust. § 558 a § 110 ods. 1 OZ mal súd za preukázané, že žalovaná skutočne podpísala listinu obsahujúcu uznanie dlhu zo dňa 27.3.2002, kedy už bol v tom čase dlh premlčaný a s odkazom na ust. § 52 ods. 2 OZ a ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko k uznaniu záväzku žalovanou došlo podľa konštatovania súdu prvej inštancie na vopred pripravenom tlačive, pričom názov použitia formulácie a obsah môžu bežného spotrebiteľa zmiasť do tej miery, že si ani neuvedomuje právne následky tohto úkonu uzavrel, že uznanie záväzku ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatný podľa ust. § 39 OZ, v dôsledku čoho takýto právny úkon nemôže vyvolať právne účinky spočívajúce v predlžení premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný a z tohto dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. 12. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie v zmysle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a združeniu neprizná právo na náhradu trov právneho zastúpenia, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Mal za to, že podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k naplneniu ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú vyššie uvedené účinky s odkazom na znenie ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ a ust. § 558 OZ. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa, keďže tým dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti strán sporu a keďže žalovaná si bola vedomá svojho záväzku, ktorý ale neuhrádzala, konanie žalovanej nemožno považovať za morálne a čestné, ani s poskytnutím ochrany zo strany súdu v zmysle citovaných rozhodnutí Krajských súdov v Prešove, v Nitre, v Bratislave, v Žiline. 14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasila so skutočnosťami tvrdenými žalobcom. Navrhovala rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Apelovala na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložený papier podpísala vo dverách bez toho, aby si listinu prečítala, pričom nevedela o tom, že je dlh premlčaný. 15. Žalobca sa nevyjadril k vyjadreniu žalovanej. 16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 379 a § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.4.2018, o 9,20 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 18.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 18. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, ktorých dôvodnosť odvolací súd v spore nevzhliadol. 19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 21. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 22. Odvolací súd uvádza, že správne, podrobné a presvedčivé sú preto dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore. 23. Skutočnosti a argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu premlčania celého uplatneného nároku a preto neodôvodňuje ani iné rozhodnutie v spore. 24. Odvolací súd poukazuje na to, že právny vzťah medzi stranami sporu a nároky z neho vyplývajúce vrátane otázky premlčania práva a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy bolo nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a plynutia trojročnej premlčacej doby, keďže ide o právny vzťah, ktorého stranou sporu je spotrebiteľ (žalovaná) z čoho vyplýva, že vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, keď ide o tzv. absolútny obchod a preto správne súd zohľadnil ust. § 52 ods. 2 tretia veta OZ, keďže toto ustanovenie sa použije aj na právne vzťahy založené pred 1.5.2014. 25. Vzhľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu strán sporu, splatnosť dlžnej sumy, resp. jednotlivých splátok z poskytnutého úveru v zmysle odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný v zmysle § 101 OZ, z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby, keďže žalobca žalobu na súd doručil po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 2.11.2012, pričom k okamžitej splatnosti celého úveru došlo už dňa 21.3.2009 a preto trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 22.3.2009 uplynula dňa 22.3.2012, čím je správny záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 OZ, na čom nemôže zmeniť ani uznanie dlhu záväzku a plynutie 10-ročnej premlčacej doby (v zmysle § 110 ods. 1 OZ). 26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase uznania bol dlh už premlčaný, uznanie dlhu bolo učinené na vopred pripravenom tlačive, t.j. nebolo individuálne dojednané, keďže bolo formulárové, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, na ktorú súd berie ex offo zreteľ a preto tento právny úkon uznania záväzku, t.j. dlhu nemôže vyvolať právne účinky spočívajúce v predĺžení premlčacej lehoty v zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ tak, ako to odôvodnil súd prvej inštancie v bode 37 na str. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 27. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam a s poukázaním aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/12/2014 z 21.4.2015 a v uznesení Ústavného súdu SR z 12.4.2016 sp.zn. III.ÚS 194/2016-10, so zreteľom aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/383/2016-99 zo dňa 18.10.2017 a ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere, odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej aj preukázateľne z obsahu spisu vyplývajú a preto odvolací súd úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).