Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/34/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208541 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115208541.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: ARPROG, akciová spoločnosť Poprad, Hodžova 3292/3, Poprad, IČO: 36 168 335, proti žalovaným: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, zastúpenému advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, a 2. Východoslovenská energetika a. s. , Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, o splnenie povinnosti zo zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.10.2017 č. k. 31Cb/73/2015-200 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalovanému v l. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. III. Žalovanému v 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v l. rade trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím a žalovanému v II. rade náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzal zo žalobného petitu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému v l. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi doplatok vo výške 119,11 eura za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny v kalendárnom roku 2015 a uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade odobrať od žalobcu vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015 a zaplatiť za odobranú elektrinu v kalendárnom roku 2015 žalobcovi cenu 44,0150 eura za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny. Žalobca uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie vo fotovoltaickej elektrárni a dňa 19.11.2014 uzavrel so žalovanými Zmluvu o dodávke elektriny, podľa ktorej sa žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy zaviazal zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a žalovaný v 2. rade sa zaviazal odoberať vo vlastnom mene a na vlastný účet od žalobcu elektrinu, zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu a prevziať zodpovednosť za odchýlku podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Žalobca uviedol, že vystavil faktúru za mesiac januári 2015 za vyrobenú a dodanú elektrinu, ktorú však žalovaný v 2. rade odmietol zaplatiť a vrátil z dôvodu, že žalobca nemá v roku 2015 nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. Žalovaní zhodne uviedli, že žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. oznámiť do 15.8.2014 uplatnenie nároku na podporu, pričom ide o hmotnoprávnu lehotu a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Na pojednávaní žalovaní ďalej zhodne uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a s poukazom na časové obdobie, pretože žaloba bola podaná v roku 2015 a uplynutím roku 2015 nie je možné priznať určovacím nárokom požadovanú ochranu ani túto žalobu zmeniť na žalobu na plnenie. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18a, § 3 ods. 1 a 6, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení účinnom do 31.12.2013 a § 4 ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1.1.2014, § 44 ods. 1 vety tretej zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a § 137 písm. c/ C. s. p. a uviedol, že predmetom konania je žaloba o určenie, že žalovaný v l. rade je povinný zaplatiť žalobcovi doplatok vo výške 119,11 eura za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny v kalendárnom roku 2015 a určenie, že žalovaný v 2. rade je povinný odobrať od žalobcu vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015 a zaplatiť za odobranú elektrinu v kalendárnom roku 2015 žalobcovi cenu 44,0150 eura za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny a nebolo sporné ani to, že žalobca v roku 2015 vyrábal a dodával elektrickú energiu, žalovaní však jeho faktúry neuznali. Súd prvej inštancie uzavrel, že ide o určovaciu žalobu, pričom požadovaného určenia sa žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. Zdôraznil, že určovacia žaloba má preventívny charakter a jej účelom je poskytnutie nepriamej ochrany tam, kde tieto právne pomery sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností, pričom zásadne platí, že možnosť podať žalobu na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Uzavrel, že ak žalovaný neoprávnene neposkytol doplatok v roku 2015, došlo už k porušeniu zmluvných povinností a vytráca sa tým prevenčný význam žaloby na určenie. Poukázal na to, že aj v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žalobca by v prípade nesplnenia záväzku zo strany žalovaných musel podať žalobu na plnenie, lebo jeho cieľom je získať finančné prostriedky za vyrobenú elektrinu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstatné vo veci je, že možnosť podať žalobu na plnenie mal žalobca už v čase podania určovacej žaloby, a preto nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázal na to, že vo vzťahu k určeniu povinnosti žalovaného v 2. rade odobrať od žalobcu vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015 je táto časť žaloby v čase rozhodovania súdu nevykonateľná. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu tak v čase začatia konania, ale aj v čase rozhodovania súdu, zamietol. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému v l. rade, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Aj žalovaný v 2. rade bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania si však výslovne neuplatnil, a preto mu súd prvej inštancie trovy konania nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.); že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobcu spočíva v tom, že súd prvej inštancie podanú žalobu považoval za žalobu určovaciu, následne dospel k záveru, že žalobca v čase vyhlásenia rozsudku nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto upustil aj od vykonania ďalších stranami navrhovanými dôkazmi. Žalobca zastával názor, že jeho žaloba je žalobou na splnenie povinnosti a súd prvej inštancie ju mal podriadiť pod ustanovenie § 137 písm. a/ C. s. p. O tom, že ide o žalobu na plnenie, svedčí žalobný petit, v ktorom požadoval žalobca od žalovaného v l. rade zaplatenie doplatku vo výške 119,11 eura za 1 MWh vyrobenej elektriny a od žalovaného v 2. rade odobratie elektriny a zaplatenie ceny 44,0150 eura za 1 MWh odobratej elektriny. Žaloba teda obsahuje požiadavku na zaplatenie finančných prostriedkov, čo je typické pre žalobné návrhy žalôb na plnenie. Tvrdil, že podanie žalobcu zo dňa 16.10.2017 nesmerovalo k zmene druhu žaloby z určovacej žaloby na žalobu na plnenie, ale išlo kvantitatívnu zmenu petitu, lebo v zmene žaloby požadoval žalobca od žalovaného zaplatenie sumy 2 944,41 eura a od žalovaného v 2. rade zaplatenie sumy 183,05 eura. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté a predložené dôkazy, a to faktúry vystavené žalobcom v roku 2015 žalovanému v 1. rade a tiež žalovanému v 2. rade, ktoré podľa názoru žalobcu boli podstatné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ich nevykonaním nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Za nesprávny procesný postup znemožňujúci žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces označil žalobca uznesenie zo dňa 19.10.2017, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zmenu žaloby z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Zdôraznil, že zmena žaloby je prejavom dispozičného princípu sporového konania zakotveného v čl. 7 C. s. p., podľa ktorého predmet konania určujú strany sporu. Žalobca zastával názor, že na zamietnutie jeho návrhu na zmenu žaloby nebol zákonný dôvod, lebo zmenou žaloby došlo len ku kvantitatívnej zmene petitu žaloby. Poukázal na rozhodnutie R 45/1996, podľa ktorého súd nepripustí zmenu žaloby vtedy, ak v čase zmeny žaloby už bolo vykonané dokazovanie, ktoré by nemohlo byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a zdôraznil, že táto podmienka v predmetnej veci nebola splnená, pretože súd prvej inštancie vo veci nevykonal žiadne dôkazy, keďže sa nezaoberal meritom veci, ako je to uvedené v bode 22 rozsudku. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nekonkretizoval na základe akých skutočností dospel k úvahe, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. 6. Žalovaný v l. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Za správny označil záver súdu prvej inštancie, že žalobca podal určovaciu žalobu, pretože v žalobe síce žalobca uviedol jednotkovú sumu ceny doplatku (za 1 MWh), žalobný petit však neobsahuje presnú hodnotu žalovanej sumy a takéto určenie by v prípade úspechu žalobcu nepredstavovalo záväzok pre žalovaných zaplatiť určitú sumu a žalobca by bol nútený podať žalobu na plnenie. Poukázal na rozhodnutie NS Českej republiky sp. zn. 26Cdo 942/2008, v ktorom uviedol, že určovacie rozhodnutie nie je možné vykonať; rozhodnutie, ktorým súd vysloví o žalobe na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemôže byť v exekučnom konaní nútene vykonávané. Žalobca súčasne upozornil, že žalobný petit v časti požadujúcej určenie, že žalovaný v 2. rade je povinný od žalobcu odoberať vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015, bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nevykonateľný pre plynutie času, na ktorý sa žalobcom požadované určenie povinnosti viaže. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie vzhľadom na ustálenú judikatúru súdov (rozhodnutie NS Českej republiky sp. zn. 28Cdo 2521/2008), správne posúdil žalobcom podanú žalobu ako žalobu určovaciu, ktorá má predchádzať sporom a má význam tam, kde právne postavenie žalobcu by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, teda vtedy, ak ešte nedošlo k porušeniu právnych vzťahov alebo práv za predpokladu, že nejestvuje iná možnosť domáhať sa zlepšenia naskytnutej situácie. Rovnako Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1 Obo 23/2008 uviedol, že určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo porušené boli a kde je treba domáhať sa ochrany žalobou o plnenie. Zdôraznil, že už v čase podania predmetnej žaloby sa mohol žalobca domáhať plnenia, čo vyplýva aj z faktúr, ktorými vyúčtoval žalovaným doplatok a cenu elektriny na straty za jednotlivé mesiace roku 2015. Žalobca uviedol, že žalobca nesporne sledoval úhradu finančných prostriedkov rovnajúcich sa výške podpory za kalendárny rok 2015 a ceny dodanej elektriny na straty za rok 2015, teda za obdobie uplynulé, a preto určovacia žaloba nie je spôsobilá splniť svoj preventívny charakter a predísť prípadnej žalobe o plnenie. Nie je preto ani daný naliehavý právny záujem ako hlavná podmienka pre žalobu o určenie. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, žalovaný v l. rade uviedol s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 37/2009, sp. zn. 1 Cdo 91/2006, sp. zn. 1Cdo 26/07, 4 Cdo 111/2088, že ak súd zamietne žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, vylučuje to súčasne možnosť súdu zaoberať sa žalobou vo veci samej. K odvolacej námietke žalobcu, že nepripustením zmeny žaloby mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva žalovaný v l .rade uviedol, že zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, možnosť meniť žalobu nie je však absolútna a zákon obmedzuje možnosť meniť žalobu najmä z dôvodov hospodárnosti. Zdôraznil, že otázka ne/pripustenia žaloby nie je spôsobilá byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom, ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR uvedenom v rozhodnutí publikovanom pod č. 52/2012 Zbierky rozhodnutí NS SR a z rozhodnutí súdov SR (ZSP 49/2007). 7. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené do elektronickej schránky dňa 15.1.2018. 8. Vyjadrenie žalovaného v l. rade k odvolaniu bolo žalobcovi doručené dňa 19.2.2018, do rozhodnutia odvolacieho súdu sa k nemu nevyjadril. 9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Predmetné konanie sa začalo v roku 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalobcom podané v roku 2017 za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého bude odvolací súd posudzovať správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania. 12. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok náležite odôvodnil. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď ním podanú žalobu posúdil ako žalobu určovaciu a tvrdil, že ide o žalobu na plnenie. 15. Podľa § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti a podľa písm. c/ o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 16. Pri žalobe na plnenie žalobný petit znie na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti (napríklad niečo dať, vydať, dodať, vykonať, zdržať sa niečoho alebo niečo strpieť). Žalobou uplatňované právo je právom už existujúcim, právom, ktoré bolo porušené a žalobca žiada vydať rozsudok s deklaratórnymi účinkami, ktorý môže slúžiť ako exekučný titul. 17. V prípade určovacej žaloby znie žalobný návrh na určenie, že tu právo je alebo že tu právo nie je. Vyhovujúci výrok rozsudku má deklaratórne účinky a určovací rozsudok nie je exekučným titulom, pretože vykonateľnosť nie je vlastnosťou takéhoto rozsudku v zmysle § 232 C. s. p. Zásadne platí, že rozsudok určuje ne/existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia, teda nie je možné určovať existenciu či neexistenciu práva v minulosti. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, teda záujem na tom, že vyhovujúci výrok žaloby má pre neho význam, zmysel. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. V takom prípade ochranu už porušeného práva môže žalobca dosiahnuť žalobou na plnenie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Pri určovacej žalobe sa vychádza zásadne z jej preventívneho charakteru, to znamená, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva ešte nedošlo, ale jeho právo je neisté alebo ohrozené, a práve tento stav neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že súd rozhodne o existencii alebo neexistencii označeného práva. Podstatné však je, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty žalobcovho práva; záver súdu o ne/existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, alebo či spornosť neodstraňuje a v skutočnosti len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že určovacia žaloba je prípustná aj v prípade, ak by bolo možné žalovať o plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca tak môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, a to najmä vtedy, ak sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie. 18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcom podaná žaloba je určovacou žalobou, pričom žalobu bolo potrebné zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 19. V posudzovanej veci žalobca nepochybne navrhol zmenu žaloby, keďže kým pôvodne žiadal, aby mu žalovaní zaplatili určitú sumu za 1 MWh vyrobenej a dodanej elektrickej energie v roku 2015, teda v podstate žiadal určiť, že žalovaný v l. rade je povinný zaplatiť za každú žalobcom vyrobenú a dodanú 1 MWh elektriny v roku 2015 doplatok 119,11 eura a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť za každú žalobcom vyrobenú a dodanú 1 MWh elektriny v roku 2015 cenu elektriny na strany v sume 44,0150 eura, zmenou žaloby žiadal priznať mu peňažné plnenie, t. j., aby súd uložil žalovanému v l. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2 944,41 eura a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 183,05 eura. V tomto prípade nejde len o kvantitatívnu zmenu žaloby, ktorá prichádza do úvahy najmä vtedy, keď žalobca žiada priznať viac, ako žiadal v pôvodnom návrhu, pretože požadovanou zmenou návrhu menil žalobca určovaciu žalobu na žalobu na plnenie. Okrem toho svoj návrh na zmenu žaloby založil aj na iných skutkových tvrdeniach. Kým v pôvodnej žalobe uvádzal skutočnosti, pre ktoré mu vznikol v roku 2015 nárok na doplatok a na cenu elektriny na straty a vyvracal tvrdenia žalovaných o zániku nároku na podporu, zmenu žaloby založil na existencii zmluvy medzi stranami sporu a faktúr, ktorými vyúčtoval v roku 2015 žalovanému v l. rade doplatok za vyrobenú a dodanú elektrinu a žalovanému v 2. rade určenú ceny elektriny na straty. 20. Je potrebné zdôrazniť, že súd je viazaný obsahom žalobného návrhu, nie jeho formuláciou. Ak teda žalobca tvrdil, že žalobou žiadal žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť mu určité sumy, a to zaplatenie doplatku 119,11 eura a ceny na straty vo výške 44,0150 eura, tieto sumy sú cenami len za 1 MWh žalobcom vyrobenej a dodanej elektriny, teda v prípade vyhovenia žalobcom požadovanému petitu by rozsudok bol nevykonateľný, nemohol by byť exekučným titulom, lebo bez ďalšieho, a to bez preukázania skutočného množstva vyrobenej a dodanej elektriny, by nebolo možné určiť výšku konkrétneho peňažného plnenia. Nepochybne by takýto rozsudok mal len deklaratórny účinok, čo je typický znak určovacej žaloby. 21. Žalobcom požadované určenie sa týka len kalendárneho roku 2015, vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol v roku 2017, ide o obdobie minulé, pričom už v čase podania žaloby mohol žalobca uplatniť proti žalovaným nárok na plnenie, keďže ním vystavené faktúry za január 2015 žalovaní nezaplatili. V rámci konania o zaplatenie vyúčtovaných súm by ako predbežnú otázku súd riešil námietky žalovaných, že žalobcovi nevznikol na rok 2015 nárok na doplatok a na cenu elektriny na straty. Z týchto dôvodov žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto súd prvej inštancie jeho žalobu dôvodne zamietol. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nie je preto dôvodná. 22. Keďže nedostatok naliehavého záujmu žalobcu na podanej určovacej žalobe je jediným a dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby, súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať sa ďalšími tvrdeniami a dôkazmi predkladanými stranami sporu, a to ani žalobcom predloženými faktúrami, ktoré vystavil žalovaným, pričom v odvolaní ani neuviedol, aké podstatné a rozhodujúce skutočnosti pre náležité zistenie skutkového stavu veci majú preukazovať. Odvolací dôvod žalobcu uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. nie je preto naplnený. 23. Odvolací súd zastáva názor, že procesným postupom súd prvej inštancie žalobcovi neznemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nepripustil žalobcom navrhovanú zmenu petitu žaloby. Možno súhlasiť so žalobcom, že zmena žaloby je prejavom jeho dispozičných oprávnení ako pána sporu, Civilný sporový poriadok však v § 143 C. s. p. vylučuje pripustenie zmeny žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Nepochybne cieľom je hospodárnosť konania a predchádzanie zneužívaniu tohto inštitútu procesného práva. 24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 12.5.2016, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu tak, ako bola uvedená a žalovaní zotrvali na svojich písomných prednesoch, ktorými žiadali žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie oboznámil výsledky prípravy pojednávania listinnými dôkazmi a obsahom spisu a vzhľadom na návrh žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie pojednávanie odročil na žiadosť žalovaného v l. rade, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Následne súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 29.3.2017 č. k. 2Cob/42/2017-129 tak, že ho potvrdil. Súd prvej inštancie určil ďalší termín pojednávania na deň 19.10.2017, právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené do elektronickej schránky dňa 19.9.2017 a až dňa 18.10.2017, teda deň pred určeným pojednávaním, bol súdu prvej inštancie doručený písomný návrh žalobcu na zmenu žaloby spolu s faktúrami vystavenými žalobcom v roku 2015 pre žalovaných na zaplatenie doplatku a ceny elektriny na straty. 25. Vzhľadom na to, že žalobca založil zmenu žaloby na nových skutkových okolnostiach (odôvodňujúcich jeho nárok na plnenie), ktorých dôvodnosť preukazoval novými listinnými dôkazmi, výsledky konania súdu prvej inštancie do navrhovanej zmeny žaloby nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd prvej inštancie preto v súlade s platnou právnou úpravou dôvodne nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu žaloby. Týmto procesným postupom však žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma, pretože ochrany svojich práv sa môže domáhať podaním žaloby na plnenie. 26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalovanému v l. rade, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). Žalovanému v 2. rade, ktorý mal v odvolacom konaní taktiež plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože trovy tohto konania mu nevznikli. 28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C. s. p. V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).