Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/118/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207224747 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7207224747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s., so sídlom Čelakovského č. 2, Bratislava, IČO: 35 851 996, zastúpeného JUDr. Igorom Vargom, advokátom, Hviezdoslavova č. 1234/4, Trebišov, proti žalovanému: REGULA Košice akciová spoločnosť, so sídlom Južná trieda č. 68, Košice, IČO: 00 584 274, zastúpenému JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom, Hlavná č. 119, Košice, v konaní o zaplatenie 121.829,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.5.2017 č.k. 32Cb/275/2007-203 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie odmeny za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo č. 03-01/2007 zo dňa 2.2.2007 a na základe žaloby, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Aksis, s.r.o. Moldavská 21, Košice, IČO: 31 728 693) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 121.829,40 eur (3.670.232,50 Sk). 3. Na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. súd uznesením zo dňa 7.6.2013 č.k. 32Cb/275/2007-170, právoplatným 20.7.2013 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca (postupca) ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE-KONKURSVERWALTER MANIK k.s. správca Smiht and Hadrov desing, spol. s r.o. v konkurze, Hámornícka 6 Medzev, IČO: 31 728 693) a na jeho miesto vstúpil nový žalobca (postupník) FACTIOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s., so sídlom Čelakovského 2, Bratislava, IČO: 35 851 996 a to v súlade s § 92 ods. 2 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu). 4. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 2.2.2007 Zmluvu o dielo č. 03-01/2007, predmetom ktorej bola povinnosť zhotoviteľa vyhotoviť pre objednávateľa dielo spočívajúce vo vykonaní stavebných úprav prevádzkovej budovy, splaškovú a dažďovú kanalizáciu pre uvedený objekt v rozsahu prác a dodávok na stavbe: Rekonštrukcia prevádzkovej budovy pre spol. REGULA Košice akciová spoločnosť za dohodnutú cenu vo výške 12.986.411,00 Sk bez DPH (bod. 5.1. zmluvy) s tým, že objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi zálohu vo výške 30% z ceny diela, ktorá mala byť uhradená po podpísaní zmluvy (bod 6.1. zmluvy). V bode 6.2. zmluvy strany dohodli, že zhotoviteľ je povinný priebežne vyhotovovať súpisy z realizovaných prác a dodávok, ktoré písomne potvrdí poverený zástupca objednávateľa a na základe jednotlivých súpisov vykonaných prác, nie častejšie ako jedenkrát za 14 dní, budú vystavené čiastkové faktúry za zrealizované práce. Podľa bodov 6.3. a 6.4. bola splatnosť čiastkových faktúr 14 dní od ich doručenia objednávateľovi, pričom tieto mali byť vystavené do výšky 90% z ceny diela. Podľa bodu 6.6. po podpísaní Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela mala byť vystavená konečná faktúra. Podľa bodu 6.7. zmluvy musel zhotoviteľ vykonané práce a dodávky vyúčtovať overiteľným spôsobom a súpis vykonaných prác mal byť súčasťou faktúry. Strany zároveň dohodli, že objednávateľ má právo vrátiť faktúru na prepracovanie, ak táto nemá zákonné alebo zmluvné náležitosti, pričom vrátením faktúry prestáva plynúť jej splatnosť a neuhradenie fakturovanej čiastky sa nebude považovať za omeškanie s úhradou (bod 6.8. zmluvy). V bode 10.2. zmluvy sa strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,03% z dlžnej sumy denne v prípade omeškania s úhradou faktúry. 5. Ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu vystavil: - dňa 29.5.2007 fa.č. 2007021, splatnú 12.6.2007, ktorou vyúčtoval žalovanému sumu 1.774.209,00 Sk za práce a dodávky vykonané za obdobie apríl a máj 2007. K faktúre zhotoviteľ priložil Krycí list zo dňa 29.5.2007 (podpísaný zhotoviteľom) a Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 29.5.2007 (nepodpísaný vôbec). Vystavená faktúra zohľadňovala čiastkovú úhradu vykonanú zálohovou platbou vo februári 2007, - dňa 22.6.2007 fa. č. 2007024, splatnú 6.7.2007, ktorou vyúčtoval žalovanému sumu 1.270.222,50 Sk za dodávky a práce vykonané za obdobie máj a jún 2007. K faktúre priložil zhotoviteľ Krycí list zo dňa 22.6.2007 (podpísaný zhotoviteľom a osobou vykonávajúcou stavebný dozor - pani D.. a Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 22.6.2007 (nepodpísaný vôbec). Vystavená faktúra zohľadňovala čiastočnú úhradu vykonanú zálohovou platbou vo februári 2007, - dňa 3.8.2007 fa. č. 2007033, splatnú dňa 17.8.2007, ktorou vyúčtoval žalovanému sumu 1.493.981,00 Sk za práce a dodávky vykonané za obdobie 28. až 31. týždňa v roku 2017. K faktúre zhotoviteľ priložil Krycí list zo dňa 20.7.2007 (podpísaný zhotoviteľom a osobou vykonávajúcou stavebný dozor - pani D.), Krycí list zo dňa 31.7.2007 (podpísaný zhotoviteľom), Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 20.7.2007 (nepodpísaný vôbec) a Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 31.7.2007 (nepodpísaný vôbec). Vystavená faktúra zohľadňovala čiastočnú úhradu vykonanú zálohou platbou vo februári 2007, - dňa 31.8.2007 fa. č. 2007039, splatnú dňa 14.9.2007, ktorou vyúčtoval žalovanému sumu 331.260,00 Sk za práce a dodávky vykonané za obdobie 32. až 34. týždňa 2007. K faktúre zhotoviteľ priložil Krycí list zo dňa 31.8.2007 (podpísaný zhotoviteľom a osobou vykonávajúcou stavebný dozor - pani D. K.) a Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 31.8.2007 (nepodpísaný vôbec). Vystavená faktúra zohľadňovala čiastočnú úhradu vykonanú zálohovou platbou vo februári 2007. 6. Zo znaleckého posudku P. S. č. 038/2007, ktorý znalec vyhotovil na základe objednávky žalovaného zistil, že právnym predchodcom žalobcu vyúčtované faktúry neboli z dôvody nevykonania účtovaných prác a dodávok vystavené oprávnene v sume 1.596.557,00 Sk s tým, že nedoúčtovaná záloha je vo výške 1.032.593,00 Sk. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, ktorou sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytení výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (§ 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu toto dielo pre žalovaného v priebehu roku 2007 skutočne vykonával, za čo mu prináleží nárok na zaplatenie dohodnutej ceny, pričom strany tohto zmluvného vzťahu si v súlade so znením § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, v čl. VI zmluvy dohodli špecifický čas uhradenia ceny za vykonanie diela a to tak, že 30% bude uhradených zálohovo po podpísaní zmluvy, ďalšia časť ceny diela mala byť uhradená na základe čiastkových faktúr zhotoviteľa splatných 14 dní od doručenia, ktoré však mohli byť vystavené iba na základe súpisov vykonaných prác, ktoré museli byť písomne potvrdené povereným zástupcom žalovaného (bod 6.2. zmluvy) a po skončení diela mala byť vystavená konečná faktúra. 8. Vzhľadom k obrane žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela vyúčtovaný príslušnými faktúrami je neopodstatnený, pretože z jeho strany nedošlo k písomnému potvrdeniu na súpisoch vykonaných prác a dodávok, považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej zistenie, či boli príslušné súpisy vykonaných prác žalovaným (resp. ním poverenou osobou) skutočne podpísané alebo nie, pretože až po ich potvrdení bolo možné čiastkové faktúry vystaviť, čo by spôsobilo splatnosť takto čiastkovo vyúčtovanej ceny. 9. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že právnym predchodcom uplatnené faktúry boli vystavené neoprávnene, pretože príslušné súpisy vykonaných prác neboli žalovaným ani ním poverenou osobou písomne potvrdené. Vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že žalobcom predložené súpisy neboli podpísané vôbec, a to ani zhotoviteľom, ani žalovaným. Samotné súpisy obsahovali iba rozpis prác a dodávok, neobsahovali nič viac. 10. Pokiaľ ide o žalobcom predložené krycie listy, tieto vystavené za obdobie apríl a máj 2007 a obdobie 31. týždňa 2007 boli podpísané iba zhotoviteľom. Dospel k záveru, že podpisy p. D. na ostatných krycích listoch nie sú podpismi povereného zástupcu žalovaného, pretože táto osoba nebola na takéto konanie za žalovaného oprávnená. 11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vychádzajúcu z § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, uvedené súd neakceptoval z dôvodu, že žalobcom vykonané platby boli zálohovými platbami vykonanými pred začatím vykonávania diela pri podpise zmluvy podľa dohody v bode 6.1. zmluvy a teda z tohto plnenia nie je možné usudzovať, že žalovaný uznal svoj záväzok, ktorého uhradenia sa žalobca domáha v konaní. 12. Na základe uvedeného sa súd nezaoberal ani tým, či a v akom rozsahu došlo k skutočnému plneniu, preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa závermi znaleckého posudku Ing. Z. S.. 13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 14. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.e/, f/ a h/ CSP. 15. Dôvodí, že D. K. ako stavebný dozor na predmetnej stavbe kontrolovala vecnú a cenovú správnosť oceňovaných podkladov a platobných dokladov, aby sa účtovali len tie práce a dodávky, ktoré boli skutočne zrealizované, sledovala dodržiavanie zmluvy medzi investorom a zhotoviteľom a vyžadovala jej plnenie, a zároveň bola poverená investorom, ktorého záujmy chránila, podpisovaním krycieho listu splátok (teda súpisu vykonaných prác). Uvedené povinnosti jej podľa názoru odvolateľa ukladá stavebný zákon. Odvolateľ dôvodí, že krycí list je sumár súpisov prác, je podkladom k fakturácii, pričom odsúhlasenie faktúry vykoná stavebný dozor tým, že podpíše krycí list súpisu prác, na základe čoho zhotoviteľ vystaví faktúru. Podpis na krycom liste má teda rovnakú váhu ako podpis na súpise prác, pretože sa jedná o zhodné potvrdenie výkonov vykonaných prác. Vo svojej svedeckej výpovedi pani K. jasne a zrozumiteľne uviedla, že za žalovaného mohla podpisovať súpis vykonaných prác, pretože sa na tom priamo so žalovaným (P.. E.) dohodla. 16. V ďalšom odvolateľ spochybňuje svedeckú výpoveď P., ktorá potvrdila len to, že sa technicky podieľal na vypracovaní znaleckého posudku. Zdôraznil skutočnosť, že k znaleckému oceňovaniu nebol prizvaný zhotoviteľ diela, stavebný dozor a objednávateľom boli znalcovi poskytnuté nepravdivé údaje, teda jeho výpovedná hodnota je nulitná. 17. Ďalej dôvodí, že podstatnou pre posúdenie uplatneného nároku je skutočnosť, že dodávateľom práce dodané boli. Strany si síce dohodli podpisy súpisov vykonaných prác (ktoré súd nestotožnil s krycími listami) osobou oprávnenou na to objednávateľom ako podmienku fakturácie, avšak uvedenému dojednaniu nemožno priznať účinky, podľa ktorých stačí, že objednávateľ nepodpíše súpis a nemusí platiť. V tejto súvislosti analogicky poukázal na § 15 Obchodného zákonníka a § 264 Obchodného zákonníka. 18. Má za to, že záver súdu, že na podpísanie súpisu muselo byť osobitné plnomocenstvo resp. osobitné poverenie nezodpovedá vôli strán, praxi medzi nimi ani obchodným zvyklostiam. 19. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 22. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený. 23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.2.2018 o 10.50 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 240/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 CSP a contrario. 24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. 25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal. 26. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania. 27. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva: 30. Článok VI bod 2 uzavretej zmluvy ukladal zhotoviteľovi povinnosť vyhotovovať súpisy zrealizovaných prác a dodávok, ktoré mal potvrdiť poverený zástupca objednávateľa. Na základe týchto súpisov mali byť vystavené čiastkové faktúry, nie častejšie ako 1x za 14 dní za zrealizované práce. 31. Rozhodujúcou pre určenie času zaplatenia ceny vykonaného diela je dohoda strán, ak takáto dohoda absentuje, § 548 Obchodného zákonníka viaže vznik nároku na vykonanie diela. 32. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zmluvy si jej strany dohodli platenie na základe čiastkových faktúr vystavených na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác (podpísaného osobou poverenou objednávateľom), teda nie na vykonanie diela. Tieto čiastkové faktúry mali byť vystavené do 90% zmluvnej ceny diela (ktorá bola dohodnutá v čl. V bode 5.1. ako maximálna suma 12.986.411,00 Sk bez DPH) s tým, že konečná faktúra mala byť vystavená po podpísaní protokolu o odovzdaní a prevzatí diela (čl. VI bod 6.6.). 33. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalobca nepredložil k faktúram, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha, súpis zrealizovaných prác, podpísaný objednávateľom. Ním predložené súpisy dokonca nie sú podpísané vôbec. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo teda potrebné ustáliť, či možno krycí list splátky považovať za súpis vykonaných prác a ak áno, či ten mohla podpísať pani D. Odvolací súd sa nestotožnil s v odvolaní uvádzaným tvrdením, že krycie listy splátok je možné stotožniť so súpismi zrealizovaných prác a to vzhľadom k rozsahu ich výpovednej hodnoty a inému účelu, ktorému majú slúžiť. Obe strany sporu si nepochybne boli vedomé daného zmluvného dojednania. Fakturáciu možno označiť ako súbor činností zhotovovateľa diela, ktoré vedú k zabezpečeniu ceny za uskutočnené dodávky. Uvedené nepochybne zahŕňa aj vyhotovenie súpisu vykonaných prác a jeho prerokovanie a následné odsúhlasenie vykonaných prác s objednávateľom. Uvedené napokon aj jasne vyplýva z už vyššie citovaného ustanovenia zmluvy. Odvolací súd navyše pripomína, že súpis vykonaných prác je štandardným dokumentom, ktorý sa v danom type zmlúv vyžaduje na preukázanie rozsahu vykonaných prác, preto nemožno dôjsť k záveru, že ho možno nahradiť krycím listom splátky, resp. že by krycí list splátky tento doklad suploval. 34. Ak by aj (čo nie je možné) si žalobca splnil svoju povinnosť predložiť k fakturácii súpis vykonaných prác podpísaný objednávateľom predložením krycieho listu splátok, je potrebné uviesť, že krycí list zo dňa 29.5.2007 je podpísaný len zhotoviteľom. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru (pokiaľ ide o krycie listy z 22.6.2007, 20.7.2007, 31.8.2007), že p. D. K. oprávnená podpisovať v zmysle bodu 6.2. uzavretej zmluvy ako „poverený zástupca objednávateľa“ nebola. Úlohy stavebného dozoru sú upravené v § 46b zák.č. 50/1976 Zb., z ktorého toto tvrdenie nevyplýva. Uvedenému napokon nasvedčuje aj zahrnutie zmluvného dojednania (že súpis vykonaných prác musí byť podpísaný povereným zástupcom objednávateľa) do zmluvy. Ak by totiž strany zmluvy, resp. objednávateľ chcel uvedeným poveriť stavebný dozor, toto dojednanie by bolo nadbytočným. Pri výklade toho, čo v prejednávanej veci ako stavebný dozor pani K. mohla robiť nie je možné postupovať podľa § 264 Obchodného zákonníka. Je pravdou, že pri určovaní práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada na obchodné zvyklosti, a to aj vtedy, ak na ne zmluva neodkazuje. Môže však ísť len o také obchodné zvyklosti, ktoré sú v príslušnom obchodnom odvetví zachovávané všeobecne a nesmú byť v rozpore so zmluvou alebo zákonom. Musí ísť teda o tzv. „ustálené pravidlá“ používané nielen medzi stranami, ale všeobecne v danom odvetví. Odvolací súd konštatuje, že ak by aj bolo ustáleným pravidlom, že súpis vykonaných prác podpisuje stavebný dozor (čo nie je, pretože toto oprávnenie zo zákona priamo nevyplýva) bolo by toto v rozpore so zmluvou, kde si objednávateľ diela uvedené vymienil inak. 35. Uvedené samozrejme neznamená, že stavebný dozor podpisovať súpisy vykonaných prác nemohol, avšak len za predpokladu, ak by ho na to objednávateľ splnomocnil. Existencia takého splnomocnenia v konaní preukázaná nebola. 36. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. 37. Odvolací súd konštatuje, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že boli splnené zmluvné dojednania predchádzajúce samotnej fakturácii nepreukázal. 38. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nenastala splatnosť kúpnej ceny, pretože neboli splnené podmienky pre jej vyúčtovanie dohodnuté v čl. VI bode 6.2. uzavretej zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa samotným namietaným rozsahom účtovaných prác nezaoberal (resp. zaoberal len okrajovo). 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP). 40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).