Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210010751 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7210010751.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2018, v trestnej veci Y. F. G. Y.., obžalovaného pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Košice proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.6.2017 sp.zn. 4 T 69/2010 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 1.6.2017 sp.zn. 4 T 69/2010 boli podľa § 285 písm.a) Tr.por. oslobodení obžalovaní Y. F., Q.. X.X.XXXX T. K., Y. F., Q.. XX.X.XXXX T. X. J., Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX T. X. J. G. A. U., Q.. XX.X.XXXX T. R. spod obžaloby Krajského prokurátora v Košiciach sp.zn. 1Kv 3/08 pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od 10.7.2006 do 31.1.2008 na rôznych miestach v X. hlavne na ul. A., Q. W. Y., Q. I.. U. a v ďalších lokalitách mestských častí Q. H. G. X. T. R., vo viacerých prípadoch spoločne alebo jednotlivo, priamo alebo prostredníctvom telefonických rozhovorov sa vyhrážali J. U. tým, že ho usmrtia, že usmrtia jeho rodinných príslušníkov, že mu dorežú tvár a odrežú uši, že znásilnia jeho tehotnú družku a vyrežú plod z jej tela s tým, že v dvoch prípadoch ho aj fyzicky napadli, a to všetko za tým účelom, aby ho donútili vyplatiť čiastku vo výške 14.273,385 Eur (430.000,- SK) za ním uskutočnený predaj osobného motorového vozidla zn. U. XXX D. EČV X.-XXX P., k čomu ho splnomocnil obvinený Y. Y., ktorému predmetné vozidlo do 10.7.2006 patrilo, pričom obvinený N. A. sa vyhrážkami ku konaniu ostatných obvinených pripojil až dňa 9.1.2008, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní. Podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného Y. F., Q.. X.X.XXXX T. K., N. Y., W. U. I.. Z. Č.. XX, X., súkromného podnikateľa spod obžaloby Krajského prokurátora v Košiciach, sp. zn. 1 Kv 3/08 pre skutky právne kvalifikované ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. a) písm. b) Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že 1/ v období od mesiaca máj 2004 do 30.1.2008 na rôznych miestach v X., prevažne pred obytným blokom na ul. R. Č.. XX, vo viacerých prípadoch priamo alebo prostredníctvom mobilného telefónu sa vyhrážal D. X. a jeho rodičom, že menovaného usmrtí, že mu odreže hlavu, uši a poreže tvár s cieľom prinútiť D. X. vrátiť od firmy obvineného požičané finančné prostriedky vo výške 11.285,932 Eur (340.000,- SK) a príslušenstvo, pričom dňa 30.1.2008 okolo 16.00 hod. pred zadnou časťou K. O. J.N. Q. I.. U. Q. T. X. za tým istým účelom fyzicky napadol D. X. a ohrozoval ho bližšie nestotožneným nožom, 2/ dňa 30.1.2008 okolo 18.00 hod. pred vchodom do baru „I. R.“ v obchodnom centre J. Q. I.. U.P. Q. T. X. fyzicky zaútočil na H. J. tak, že ho päsťou udrel do oblasti ľavej očnice, spôsobiac jej pomliaždenie, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. odkázal poškodenú F. J., Q.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Č.. X, X.Z. za H. J., Q.. XX.X.XXXX T. X., naposledy bytom X., U. Q. Č.. XX, zomrelého dňa 16.1.2011 a D. X., Q.. XX.X.XXXX, R. Č.. XX, X. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol: Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom oslobodil všetkých štyroch obžalovaných pri skutku v bode 1/ obžaloby a obžalovaného Y. F. aj pri skutkoch v bodoch 2/ a 3/ obžaloby, a to z dôvodov podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku. Obdobne postupoval súd aj v predchádzajúcom rozsudku zo 16.09.2013, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 7 To 68/14 z 11.09.2014, pričom krajský súd vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Napadnutý rozsudok okresného súdu z 01.06.2017 je aj čo sa týka odôvodnenia v podstate totožný s predchádzajúcim rozsudkom zo 16.09.2013. Prokurátor poukázal na to, že v konaní na hlavnom pojednávaní v rokoch 2014 až 2017 neboli prezentované nové skutočnosti, ktoré by zásadne zmenili skutkový stav, zistený súdom pred vyhlásením rozsudku zo 16.09.2013. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že okresný súd sa neriadil právnym názorom Krajského súdu Košice, vysloveným v uznesení sp. zn. 7 To 68/14 z 11.09.2014, ktorý je v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku pre okresný súd záväzný. Vo svojom rozhodnutí krajský súd okrem iného uviedol, že „považuje za nadbytočné opakovať podrobné argumenty prokurátora uvedené v podanom odvolaní. Pre uvedené dôvody na podané odvolanie druhostupňový súd odkázal na dôvody rozhodnutia okresného súdu a z hľadiska obsahu sa s týmto stotožnil. Zhrnutím v ňom uvedených faktov a skutočností, krajskému súdu v konaní o odvolaní prokurátora vyvstal záver, že skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa chýbajú logické súvislosti. Okresný súd sa vo svojom napadnutom rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal s vážnymi a podstatnými skutočnosťami obsiahnutými vo výpovediach tých svedkov, ktorí obžalovaných zo žalovanej trestnej činnosti usvedčovali a ktorí nemali logický dôvod uvádzať nepravdivé okolnosti týkajúce sa konkrétnych prípadov. V ďalšom konaní je preto nutné a potrebné zo strany okresného súdu procesne správnym spôsobom vyhodnotiť aj obsah tých dôkazov, ktoré svedčia v neprospech obžalovaných. Zistené rozpory vo výpovediach poškodených, resp. osôb usvedčujúcich obžalovaných zo spáchania trestného činu sú už, ako správne vo svojom odvolaní poukázal prokurátor, nepodstatné a nevylučujú verziu o spáchaní trestných činov uvedených v podanej obžalobe. Navyše trestná činnosť obžalovaných je dokumentovaná lekárskymi potvrdeniami, listinnými dôkazmi, ako aj inými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu vzťahujúceho sa na predmetné trestné stíhanie. Okresný súd sa na hlavnom pojednávaní bude musieť zaoberať každým čiastkovým argumentom obsiahnutým v podanom odvolaní prokurátora. Podľa názoru krajského súdu, až po takto vykonanom dokazovaní bude možné objektívne rozhodnúť o nevine alebo vine obžalovaných. Podľa názoru prokurátora v napadnutom rozsudku skutkovým zisteniam okresného súdu opätovne chýba logická súvislosť, tento sa znova zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí usvedčujú obžalovaných, pričom súd opäť poukazuje na rozpory v ich výpovediach, ktoré nemajú zásadný význam naopak, vzhľadom na odstup času sú pochopiteľné a záver o nehodnovernosti predložených usvedčujúcich dôkazov súd prijal v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov zakotvenou v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Prokurátor opäť tak, ako v odôvodnení odvolania z 20.12.2013 poukázal na to, že podstatou skutku v bode 1 obžaloby je vydieranie osoby poškodeného J. U. zo strany všetkých štyroch obžalovaných. K tomuto vydieraniu sa vedeli vyjadriť len obžalovaní a na druhej strane poškodený J. U. a svedkovia G. U., D. U. G. J.. W. X.Á.. Obhajoba obžalovaných, že poškodeného nevydierali, nie je potvrdená žiadnym ďalším dôkazom. Naopak výpoveď poškodeného J. U. je potvrdená, a to výpoveďami vyššie uvedených svedkov. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza konkrétne časti týchto výpovedí, ktoré sa týkajú vyhrážok na adresu poškodeného, pričom hodnotí tieto výpovede za nehodnoverné len na základe dielčich a nepodstatných rozporov v týchto výpovediach. Uvedený postup súdu je teda nesprávny. Poškodený J. U. k podstate skutku v bode 1/ obžaloby vypovedal vždy zhodne a to, že ho obžalovaní po dobu 1,5 roka vydierali, hľadali a naháňali ho v rôznych častiach mesta aj ho fyzicky napadli. Výpoveď poškodeného J. U. priamo potvrdzujú svedkovia G. U. G. D. U., ktorí počuli vyhrážky obžalovaných na adresu ich syna a nepriamo túto výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne J.. W. X., ktorá sa o nich dozvedela priamo od poškodeného. O tom, že poškodený J. U. mal problémy s obžalovanými vypovedali aj svedkovia Y. Č., Z. J. G. A. R.. Súd vôbec neprihliadal na ďalšie okolnosti skutku v bode 1/ obžaloby. Z viacerých dôkazov je totiž zrejmé, že obžalovaní organizovali doslova pohon na poškodeného J. U., naháňali ho pri viacerých príležitostiach, hrozili rukami smerom k jeho osobe, domáhali sa vstupu do bytu, kde tento s rodičmi býval. V neprospech najmä obžalovaného Y. F.L. vyznieva aj jeho zaznamenaná telefonická komunikácia s poškodeným, kde vraví poškodenému že „skončil“, alebo „J. viem, kde bývaš, všetko viem o Tebe“. Uvedené vyjadrenia podľa názoru prokurátora znejú výhražne. V súhrne pri skutku v bode 1/ obžaloby súd nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu a neurobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia. Vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/ a 3/ obžaloby ďalej prokurátor zastáva názor, že v rozsudku absentuje náležité vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku predovšetkým nie je zistiteľné, prečo súd neuveril výpovediam poškodeného D. X., jeho rodičov P. X. G. J. X., ktorí boli priamymi svedkami vyhrážok zo strany obžalovaného Y. F., vymáhajúceho dlh od poškodeného. Nie je tiež zrejmé, ako súd hodnotil výpovede J.N. F. G. Y. Y.. Títo svedkovia tiež vedeli o vyhrážkach obžalovaného na D. X., obžalovaný sa priamo pred J. F. mal vyhrážať poškodenému. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal aj s dôkazmi ohľadom udalosti z 30.01.2008, kedy malo dôjsť k fyzickému napadnutiu poškodených D. X. G. H. J. zo strany obžalovaného Y. F.. Tvrdenia D. X. sú totiž objektivizované jeho zraneniami, ďalej roztrhaným pulóvrom a retiazkou tohto poškodeného. Príslušní znalci hodnotili uvedené poranenia a poškodenia. Prítomnosť obžalovaného Y. F. na mieste činu v čase útoku na poškodeného D. X. a v čase spáchania skutku v bode 3/ obžaloby bola zaznamenaná na záberoch priemyselnej kamery. Tento dôkaz priamo vyvracia obhajobu obžalovaného, ktorý tvrdil, že v čase spáchania skutku v bode 3/ obžaloby nebol na mieste činu. Na záberoch priemyselnej kamery nie je zaznamenaný útok na poškodeného H. J., nakoľko sa tento odohral až vonku na ulici, avšak obžalovaného Y. F. z útoku na svoju osobu priamo usvedčuje samotný poškodený. Svedkyňa J. U. tiež spoznala medzi útočníkmi zo skutku v bode 3 obžaloby obžalovaného Y. F.. Za daného stavu rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného Y. F. pri skutkoch v bodoch 2/ a 3/ obžaloby je nepreskúmateľné, ale aj neopodstatnené. Veď oproti celému súhrnu priamych a nepriamych dôkazov svedčiacich o tom, že obžalovaný sa dopustil skutkov v bodoch 2/ a 3/ obžaloby nebol počas celého konania zadovážený jediný dôkaz, ktorý by podporil osamotenú výpoveď obžalovaného, že predmetné skutky nespáchal. V závere prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací pri rozhodovaní o odvolaní jednotlivých odvolateľov postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolanie prokurátor, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolanie v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por. Krajský súd o odvolaní koná a rozhoduje zásadne na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie, ak je zrejmé, že chybu podmieňujúcu rozhodnutie podľa § 321 ods.1 alebo ods.2 Tr.por. nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí a vec bude treba vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nakoľko chyby podmieňujúce uvedený postup nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí, krajský súd o odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí. Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, po zrušení predošlého rozsudku Okresného súdu Košice II na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To/68/2014 zo dňa 11.9.2014 zistil nasledujúce procesné pochybenia : Dňa 16.9.2013 bol Okresným súdom Košice II ustanovený nebohému poškodenému H. J. opatrovník. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7Tos/71/2014 zo dňa 11.9.2014 bolo na základe sťažnosti opatrovníka proti vyššie uvedenému uzneseniu zrušené napadnuté uznesenie okresného súdu a uložené mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Na základe uvedeného Okresný súd Košice II uznesením sp.zn. 4T/69/2010 zo dňa 5.3.2015 ustanovil poškodenému nebohému H. J.X., Q.. XX.X.XXXX, zomrelému dňa 16.1.2011 za opatrovníka F. J., Q.. XX.X.XXXX - jeho matku. Hlavné pojednávanie vytýčené na deň 1.7.2015 sa neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti obžalovaných A. U., Y. Y. G. Y. F., pričom u všetkých troch obžalovaných doručenie nebolo vykázané, nakoľko adresát bol neznámy. Dňa 8.7.2015 bolo faxom doručené a dňa 16.7.2015 prostredníctvom pošty prehlásenie obžalovaného A. U. súhlas s tým, aby sa všetky hlavné pojednávania v predmetnej trestnej veci vykonali v jeho neprítomnosti, a aby mu všetky zásielky boli posielané na adresu jeho trvalého bydliska v X., kde siedmy rok žije a pracuje. Taktiež aj poškodený J. U. požiadal dňa 7.8.2015, aby sa všetky hlavné pojednávania vykonali bez jeho prítomnosti. Hlavné pojednávanie určené na deň 26.8.2015 sa taktiež neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti obžalovaných Y. Y. G. Y. F., u ktorých doručenie nebolo vykázané. Uvedené hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 23.9.2015. Dňa 8.9.2015 bol doručený súhlas Y. F. s tým, aby sa hlavné pojednávanie vytýčené na deň 23.9.2015 vykonalo v jeho neprítomnosti s tým, že tam bude prítomná jeho obhajkyňa. Aj napriek uvedenému súhlasu sa hlavné pojednávanie určené na deň 23.9.2015 neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti Y. Y., pričom doručenie bolo vykázané z adresy v X. zo dňa 14.9.2015. V danom prípade predsedníčka senátu, aj keď mala generálny súhlas od obžalovaného A. U. k tomu, aby sa všetky hlavné pojednávania vykonali v jeho neprítomnosti, mala v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry o každom hlavnom pojednávaní obžalovaného A. U. upovedomiť, čo nevykonala, nakoľko v spise sa nenachádza žiadna doručenka. Ďalšie hlavné pojednávanie bolo určené na deň 7.12.2015, na ktoré predsedníčka senátu predvolala všetkých neprítomných troch obžalovaných. Obžalovaný Y. F. dňa 25.9.2015 zaslal súhlas súdu, aby sa hlavné pojednávanie vytýčené na deň 7.12.2015 vykonalo v jeho neprítomnosti s tým, že vyjadril aj súhlas, aby jeho obhajkyňa substitučne poverila iného obhajcu na uvedené hlavné pojednávanie. Rovnaký súhlas na konanie v jeho neprítomnosti zaslal súdu aj obžalovaný Y. Y. dňa 1.12.2015. Prvýkrát sa uskutočnilo hlavné pojednávanie po zrušení v predmetnej trestnej veci krajským súdom dňa 7.12.2015, na ktorom došlo k ďalšiemu procesnému pochybeniu, kde predsedníčka senátu uznesením v zmysle § 252 ods.2, ods.4 Tr.por. nevyhlásila uznesenie, že súd vykoná dokazovanie v neprítomnosti obžalovaných A. U., Y. Y. G. Y. F.. Zároveň porušila ďalšie ustanovenie Trestného poriadku, a to § 277 ods.5 Tr.por., kde sa uvádza, že ak od odročenia hlavného pojednávania uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu je potrebné dokazovanie v rozsahu, ako bolo na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2015 vykonať znova a po vyhlásení uznesenia v zmysle § 252 ods.2, ods.4 Tr.por., ak bude na to zákonný dôvod a prečítať všetky doterajšie zápisnice z hlavného pojednávania od podania obžaloby, na ktorých sa reálne vykonalo dokazovanie. Navyše súhlas obžalovaného A. U. nie je podpísaný obžalovaným, ale je len vo faxovej podobe. Zároveň na hlavnom pojednávaní nebol prítomný obhajca obžalovaných H.. Y. N.. Hlavné pojednávanie vytýčené na deň 25.2.2016 sa neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti Y. F., u ktorého doručenie nebolo vykázané. Krajský súd k súhlasu Y. Y. uvedeného na č.l. 992 uvádza, že takýto súhlas nie je v súlade s ustanovením § 252 Tr.por., nakoľko z jeho podania zo dňa 23.2.2016 vyplýva len to: „beriem na vedomie a súhlasím, aby bez mojej prítomnosti sa konalo súdne pojednávanie“. Z uvedeného nie je zrejmé, o ktoré hlavné pojednávanie sa jedná, a preto krajský súd uvedený súhlas vyhodnotil ako neakceptovateľný a v rozpore s Trestným poriadkom. Ďalšie hlavné pojednávanie vytýčené na 25.5.2016 sa taktiež neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti Y. F. G. Y. Y.. Ospravedlnenie obžalovaného Y. Y. a súhlas s konaním v jeho neprítomnosti je taktiež v rozpore s ustanovením § 252 Tr.por. Aj hlavné pojednávanie určené na deň 1.6.2014 bolo vykonané v rozpore so zákonom. Zúčastnili sa ho obžalovaní Y. F. G. Y. F.. O termíne tohto hlavného pojednávania boli obžalovaní Y. Y. G. A. U. dňa 19.5.2017 upovedomení telefonicky asistentkou senátu 4T. Uvedený termín bol obžalovanému Y. Y. oznámený aj mailom, na ktorý obžalovaný odpovedal tak, že súhlasí, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. K vyššie uvedenému krajský súd dodáva, že každé telefonické alebo elektronické podanie musí byť do troch dní potvrdené aj písomne. Preto súhlas Y. Y. elektronickou formou bez jeho podpisu krajský súd taktiež vyhodnotil ako nezákonný, a preto hlavné pojednávanie 1.6.2017 nemalo byť vykonané. Takýto súhlas nemôže byť nahradený fotokópiou faxového podania zo dňa 20.5.2017 na č.l. 1030 - 1031 zo strany obžalovaných Y. Y. G. A. U., pričom ani nie je zrejmé, ako už bolo konštatované, že títo obžalovaní boli predvolávaní na hlavné pojednávanie poštou, nakoľko v spise sa žiadne doručenky nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu bude potrebné hlavné pojednávanie vykonať znova, zákonným spôsobom po zabezpečení súhlasov obžalovaných v zmysle § 252 Tr.por. V prípade, ak po predchádzajúcom riadnom predvolaní hociktorý z obžalovaných dá generálny súhlas, aby sa všetky hlavné pojednávania konali v jeho neprítomnosti, o každom termíne hlavného pojednávania obžalovaní musia byť aspoň upovedomení. Súhlas osobitne na každé hlavné pojednávanie nie je potrebný, avšak ak súd predpokladá vyhlásenie rozsudku, musia byť na túto skutočnosť obžalovaní písomne upozornení v upovedomení. V zmysle ustanovenia § 322 ods.1 Tr.por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Ak nie je skutkový stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, že je tomu tak preto, že prvostupňový súd nehodnotil dôkazy vo veci vykonané správne, odvolací súd môže len upozorniť, v ktorých smeroch má byť konanie doplnené, alebo čím sa treba znovu zaoberať, ale nemôže, ba ani nesmie ku spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny. V predmetnej trestnej veci bude potrebné postupovať v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To/68/2014 zo dňa 11.9.2014. Krajský súd ako odvolací súd dospel na základe vyššie uvedených zistených skutočností k záveru, že okresný súd pochybil, pokiaľ rozhodol, a to predčasne na základe neúplne zisteného skutkového stavu vo veci a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo bolo podkladom pre jeho zrušenie podľa § 321 ods.1 písm.b/, písm.c/ Tr.por. a vrátenie veci súdu prvého stupňa v zmysle § 322 ods.1 Tr.por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.