Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/114/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212232193 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7212232193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Tepláreň Košice, a. s., sídlo: Teplárenská č. 3, Košice, IČO: 36 211 541, zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Čollák, sídlo: Floriánska č. 19, Košice, proti žalovanému: Košický golfový klub, sídlo: Alejová č. 11, Košice, IČO: 31 309 372, zastúpený advokátom: JUDr. Rudolf Bezák, sídlo: Krmanova č. 14, Košice, v konaní o zaplatenie 14.889,29 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.3.2018, sp.zn. 38Cb/168/2013-311 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 14.889,29 eur istiny a úrok z omeškania vo výške 0,03% z dlžnej sumy denne nasledovne: z dlžnej sumy 3.394,08 eur od 24.2.2012 do 2.5.2012, z dlžnej sumy 3.345,12 eur od 3.5.2012 do 4.5.2012, z dlžnej sumy 2.965,12 eur od 4.5.2012 do 6.6.2012, z dlžnej sumy 2.865,12 eur od 7.6.2012 do 20.6.2012, z dlžnej sumy 2.665,12 eur od 21.6.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 3.777,49 eur od 24.3.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 2.174,92 eur od 27.4.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 908,36 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.7.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 24.8.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 27.11.2012 do zaplatenia a z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.12.2012 do zaplatenia. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.11.2012 v znení jej zmien podľa podaní žalobcu zo dňa 3.12.2012 a 21.1.2013 domáhal proti žalovanému (respektíve pôvodne proti jeho právnemu predchodcovi Športový klub CASSOSPORT Košice) zaplatenia sumy 14.889,29 eur istiny titulom zaplatenia ceny za dodávku tepelnej energie do dohodnutého odberného miesta podľa Zmluvy č. Z/TEKO/2007/1267/5001 zo dňa 30.10.2007. Uplatnený nárok predstavoval odmenu za dodávku tepla za obdobie mesiacov január 2012 až do konca mesiaca november 2012, ktorú vyúčtoval svojimi faktúrami uvedenými v odseku 2 tohto odôvodnenia. V rámci príslušenstva žalobca požadoval priznať právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,03% z dlžných súm denne nasledovne: z dlžnej sumy 3.394,08 eur od 24.2.2012 do 2.5.2012, z dlžnej sumy 3.345,12 eur od 3.5.2012 do 4.5.2012, z dlžnej sumy 2.965,12 eur od 4.5.2012 do 6.6.2012, z dlžnej sumy 2.865,12 eur od 7.6.2012 do 20.6.2012, z dlžnej sumy 2.665,12 eur od 21.6.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 3.777,49 eur od 24.3.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 2.174,92 eur od 27.4.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 908,36 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.7.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 24.8.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 766,20 eur od 27.11.2012 do zaplatenia a z dlžnej sumy 766,20 eur od 26.12.2012 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania. 3. Žalovaný sa k veci vôbec vyjadril tak, že navrhol žalobu ako neoprávnenú zamietnuť. 4. V danej veci je nesporné, že strany sporu podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike dňa 30.10.2007 uzavreli Zmluvu č. Z/TEKO/2007/1267/2001, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ tepla zaviazal dodávať žalovanému ako odberateľovi tepla tepelnú energiu do dohodnutého odberného miesta a žalovaný sa zaviazal za toto plnenie platiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Na tento zmluvný vzťah je na mieste aplikovať § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom zmluva o dodávke tepla nie je v Obchodnom zákonníku špeciálne upravená a v uzavretej zmluve boli práva a povinnosti účastníkov dostatočne upravené. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými zisteniami sú: 1. skutočnosť, či žalobca dodal žalovanému teplo v rozsahu podľa ním vyúčtovaných faktúr, 2. či mala dodávka tepla dohodnuté parametre, 3. či žalobca porušením svojich povinností podľa Kúpnej zmluvy spôsobil žalovanému škodu a ak áno, tak v akom rozsahu. 5. Sporné skutočnosti uvedené pod bodmi 1 a 2 v predchádzajúcom odseku uzavrel konajúci súd tak, že žalobca skutočne dodal žalovanému teplo, ktoré mu vyúčtoval svojimi faktúrami, pričom súd má tiež za to, že dodávka tepla bola v dohodnutej kvalite. K týmto záverom dospel súd z obsahu predmetných faktúr (č.l. 17 - 25, 39 a 46) a im zodpovedajúcim odpočtovým záznamom o množstve dodaného tepla za obdobie január 2012 až november 2012 (č.l. 197 - 207). 6. Žalovaný namietal množstvo a tiež aj kvalitu dodaného tepla, avšak túto jeho obranu súd považuje za účelovú, pretože žalovaný nijako nepreukázal svoju reklamáciu dodávok tepla za rok 2012. Žalobca na preukázanie reklamácie predložil listy zo dňa 17.1.2008 a 15.11.2007 (č.l. 218 a 219), avšak tieto reklamujú dodávku tepla za obdobie roka 2007, t.j. nejde o reklamáciu dodávok tepla za rok 2012. 7. Žalovaný tiež namietal, že predmetné faktúry žalobcu nie sú splatné, pretože podľa bodu 5.2 mali byť zálohové platby zaplatené vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vždy do 15. dňa na základe oznámenia, ktoré mu žalobca vopred doručí. Táto obrana žalovaného je neopodstatnená a to z nasledovného dôvodu. Žalobca si citovanými faktúrami nevyúčtoval zálohové platby podľa bodu 5.2 zmluvy, ale nimi podľa bodu 5.3 zmluvy so splatnosťou 14 dní od odoslania faktúry vyúčtoval cenu za dodávku skutočne dodaného tepla za príslušné fakturačné obdobie. V tejto súvislosti súd poukazuje na dohodu v bode 5.3 zmluvy, kde sa dohodlo, že fakturačným obdobím je kalendárny mesiac. Pokiaľ žalobca nepožadoval od žalovaného platenie záloh podľa bodu 5.2 zmluvy, je to jeho vlastné rozhodnutie, ktoré v zásade zvýhodňovalo práve žalovaného. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností (ods. 13 až 15 tohto odôvodnenia) teda súd konštatuje, že žalobcovi voči žalovanému vznikol za dodávku tepla v období január 2012 až november 2012 nárok na zaplatenie odmeny za dodávku tepla v celkovej výške 15.618,25 eur, ktorú mu doposiaľ neuhradil v sume 14.889,29 eur (žalovaný čiastočne uhradil iba faktúru žalobcu č. 4100390112 v sume 728,96 eur). Žalovaný sa márnym uplynutím lehôt splatnosti faktúr žalobcu dostal do omeškania s uhradením peňažných pohľadávok žalobcu, preto žalobcovi podľa znenia § 369 Obchodného zákonníka a podľa zmluvnej dohody v bode 5.6 príslušnej zmluvy vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 0,03% z dlžných súm denne od splatnosti faktúr do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku II tohto rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v prospech žalobcu. 9. Žalovaný na svoju obranu vzniesol voči nároku žalobcu započítaciu námietku so svojim nárokom na nahradenie škody voči žalobcovi (viď ods. 3 tohto odôvodnenia). S poukazom na ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že započítanie tohto nároku v rámci obrany žalovaného nepodlieha premlčaniu. Podľa názoru súdu však žalobca nenesie zodpovednosť podľa § 373 Obchodného zákonníka a to z dôvodov uvedených v nasledujúcej časti tohto rozsudku. 10. Časť škody mala vzniknúť „znehodnotením“ investície žalovaného v podobe inštalácie vzduchotechniky v sume 35.004,25 eur, ktorú zaplatil spoločnosti VZT MONT, a.s. na základe jeho faktúr č. 050072 zo dňa 24.5.2005 a č. 040224 zo dňa 29.12.2004. Z obsahu dokazovania je zrejmé, že predmetná vzduchotechnika bola nainštalovaná najneskôr ku dňu 23.5.2005, čo vyplýva zo Súpisov vykonaných prác z 27.12.2004 a 23.5.2005 (č.l. 156 a 158). T.j. vzduchotechnika (kúrenie) bola nainštalovaná ešte pred uzavretím Kúpnej zmluvy č.Z/TEKO/2007/438/5020 zo dňa 24.5.2007. Ak bolo príčinou vzniku škody nezregulovanie dodávok tepla (ako tvrdí žalovaný), tak namontovaná vzduchotechnika by nemala byť funkčná už viac ako 2 roky pred vznikom povinnosti žalobcu podľa bodu 8.1 citovanej kúpnej zmluvy. 11. Povinnosť žalobcu zabezpečiť príslušné zregulovanie dodávky tepla podľa Kúpnej zmluvy vznikla až začiatkom vykurovacieho obdobia 2007/2008, t.j. mesiacom december 2007, pričom táto povinnosť bola splnená najneskôr v mesiaci január 2008. Tento záver o čase zregulovania dodávok tepla vyplynul z obsahu Znaleckého posudku č. 10/2009 znalca Doc. Ing. Q. K., CSc. (č.l. 170), kde sa konkrétne uvádza, že príslušná regulácia bola uskutočnená cca 2 roky pred vykonaním obhliadky vzduchotechniky, pričom obhliadka bola vykonaná dňa 27.11.2009 a tiež to vyplýva z obsahu Zápisu o odskúšaní sekundárneho okruhu zo dňa 15.12.2009. Pokiaľ mala dlhodobým nevyužívaním vzduchotechniky od jej inštalácie (rok 2005) do súčasnosti (t.j. viac ako 12 rokov) vzniknúť žalobcovi škoda, tak s ohľadom na zistenie, že žalobca mohol so splnením svojej povinnosti meškať iba približne 1 mesiac, nie je možné spoľahlivo uzavrieť, že za túto škodu a prípadne v akom rozsahu zodpovedá žalobca. 12. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov vyplýva iba skutočnosť, že jeho vzduchotechnická jednotka sa dlhodobo nevyužívala a že z tohto dôvodu došlo k jej poškodeniu (vyjadrenie spoločnosti X - Klima Slovakia s.r.o. je z 11.9.2017 - č.l. 217). Z tohto dôkazu a ani iných dôkazov nie je možné spoľahlivo uzavrieť, že toto dlhodobé nevyužívanie vzduchotechniky spôsobil žalobca. 13. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, tak žalovaný nepreukázal dostatočne zodpovednosť žalobcu za škodu žalovaného. Z uvedeného dôvodu je právne irelevantné zaoberať sa otázkou vynaloženia viac nákladov žalovaného na zabezpečenie vykurovania v období rokov 2008 až 2012. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že z obsahu žalovaným predložených listinných dôkazov ( List Ing. W. K. - Porovnanie nákladov - č.l. 183 a faktúry vystavené žalovanému za odber el. energie za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2012 - č.l. 222 - 282) obdobne nie je možné spoľahlivo určiť, že výdavky žalobcu v sume 14.158,74 eur použitím alternatívneho vykurovania skutočne zodpovedajú rozdielu nákladov kúrenia prostredníctvom vzduchotechniky a použitím priameho elektrického vykurovania. Súd ohľadom tohto záveru poukazuje na to, že Ing. Pavol K. vo svojom liste z 09/2017 sám konštatuje, že je možné určiť iba približné porovnanie nákladov. 14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ 15. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku. T.j. úspešnému žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu. 16. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 17. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. 18. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. 19. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že v priebehu konania bol kúpnou zmluvou číslo Z/ TEKO/2007/438/5020 zo dňa 24.5.2007 (bod 8.1) preukázaný záväzok žalobcu dodávať právnemu predchodcovi žalovaného teplo s vykurovacím médiom 90/70 stupňov Celsia. Nebolo pritom sporné, že žalobca teplo v uvedenej kvalite právnemu predchodcovi žalovaného nedodával. 20. V tejto súvislosti neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca nereklamoval kvalitu tepla a že ju reklamoval iba listami zo dňa 17.1.2008 a zo dňa 15.11.2007. Žalovaný v tejto súvislosti predložil súdu prvej inštancie list spoločnosti CASSOSPORT Košice, s.r.o. (majetkovo a personálne prepojená s právnym predchodcom žalovaného) doručený žalobcovi dňa 6.12.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca teplo v dojednanej kvalite (cez médium 90/70 stupňov Celsia) v roku 2012 nedodával. 21. Žalovaný nepopieral schopnosť žalobcu dodávať žalovanému teplo v dojednanej kvalite, ale namietal, že toto teplo žalobca nikdy nedodával a to výlučne z dôvodov na svojej strane. S dodávkou tepla v požadovanej kvalite boli totiž spojené značné tepelné straty z teplovodného potrubia zásobujúceho teplom nehnuteľnosť právneho predchodcu žalovaného; že žalobca právnemu predchodcovi žalovaného nikdy teplo v kvalite 90/70 stupňov Celsia nedodával, aj keď bol preukázateľne schopný tak robiť od 15.12.2009. Uvedená skutočnosť napokon nebola medzi stranami sporná. 22. Ak by žalobca riadne splnil svoj záväzok dodávať právnemu predchodcovi žalovaného teplo v kvalite 90/70 stupňov Celsia, žalovaný by po uplynutí dvoch rokov od inštalácie vzduchotechniky mohol konečne začať s jej prevádzkovaním. K uvedenému ale nedošlo, pretože žalobca s výnimkou jediného dňa 15.12.2009 právnemu predchodcovi žalovaného teplo v kvalite 90/70 stupňov Celsia nedodával, čo malo za následok, že tento nemohol vzduchotechniku užívať, čím došlo k jej úplnému znehnodnoteniu. 23. Žalovaný nesúhlasí ani s posúdením jeho započítacej námietky (obrany v konaní), pokiaľ ide o vynaloženie viac nákladov na zabezpečenie vykurovania v období rokov 2008 až 2012. Súd prvej inštancie poznamenal, že z obsahu žalovaným predložených listinných dôkazov nie je možné spoľahlivo určiť, či výdavky žalobcu v sume 14.158,74 eur použitím alternatívneho vykurovania skutočne zodpovedajú rozdielu nákladov kúrenia prostredníctvom vzduchotechniky a použitím elektrického vykurovania. 24. Súd prvej inštancie pri vyslovení svojho záveru išiel nad rámec použitých prostriedkov procesného útoku/obrany žalobcu, ktorý uvedené skutočnosti nikdy nespochybnil. 25. Odôvodňujúc vyššie uvedeným preto žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací zmenil napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 38Cb/168/2013-311 zo dňa 6.3.2018 tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo aby napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 38Cb/168/2013-311 zo dňa 6.3.2018 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 26. Žalovaný tiež navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. 28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pre dodávku tepla na rok 2012 bola dňa 15.11.2011 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného podpísaná Objednávka tepla na kalendárny rok 2012. Súčasťou tejto objednávky boli aj technické podmienky pre dodávku tepla verzia 08/2011. Podľa týchto technických podmienok boli zo strany žalobcu uskutočnené dodávky tepla a tieto boli účtované faktúrami, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Zo strany žalovaného pre rok 2012 neboli zazmluvnené a ani objednané dodávky tepla tak, ako to bolo uvedené v Kúpnej zmluve č. Z/ TEKO/2007/438/5020 zo dňa 24.5.2007. 29. Žalovaný dodávku tepla tak, ako bola objednaná a vyúčtovaná faktúrami za obdobie 1/2012 až 11/2012 nereklamoval a tieto dodávky tepla prijal. 30. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 6.3.2018, sp.zn. 38Cb/168/2013 a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi 100% trov odvolacieho konania. 31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 32. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 33. Len na zdôraznenie odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť: 34. Predmetom sporu je zaplatenie faktúr žalobcu uvedených v žalobe, ktorými žalobca vyfakturoval žalovanému teplo dodané na základe zmluvy č. Z/TEKO/2007/1267/5001. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.9.2007. 35. Podľa čl. 1 predmetom zmluvy bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len „teplo“) pre zmluvne dohodnutý odber tepla zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa do odberného miesta (odmerných miest) odberateľa: Za podmienok dohodnutých v tejto zmluve sa dodávateľ zaväzuje zabezpečovať a dodávať odberateľovi teplo a odberateľ sa zaväzuje platiť za teplo dodávateľovi kúpnu cenu podľa článku 4 tejto zmluvy. 36. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca dodal žalovanému teplo v takom rozsahu v akom ho žalovanému vyfakturoval faktúrami uvedenými v žalobe. 37. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní žalovaný nepredložil súdu hodnoverné dôkazy o tom, že žalobca porušil povinnosti horeuvedenej kúpnej zmluvy. 38. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 39. Podľa § 396 ods.1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. 42. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).