Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010366 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217010366.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného C. G., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. apríla 2018, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.3.2018, sp. zn. 4T/27/2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. G.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 7.3.2018, sp. zn. 4T/27/2017 uznal obžalovaného C. G. za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v T. na ul. I. Č.. XX dňa 23.6.2016 v čase okolo 04.00 hod. po rozbití sklenenej výplne balkónových dverí, vnikol do kuchynky stredoškolského internátu, následne prešiel na chodbu, odkiaľ bez súhlasu študentiek vošiel najprv do izby č. J., v ktorej spala poškodená S. J.Ü.P., sadol si k nej na posteľ a objal ju, na čo sa poškodená zobudila a začala kričať, na čo obvinený vybehol na chodbu a vošiel do izby J., kde spali študentky, poškodené S. E. a D. T., ktoré sa zobudili a začali kričať, pričom obvinený vybehol von, pričom študentkám nespôsobil žiadnu škodu, avšak rozbitím sklenenej výplne dverí spôsobil poškodenému D. M. Š. I. D. škodu vo výške 29,22 €. Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu D. M. Š. I. D., N. X, T., IČO: XX XXX XXX s prevádzkou I. XX, T. v sume 29,22 €. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti výroku o vine i treste obžalovaný. V písomných dôvodoch poukázal na to, že vina mu riadne preukázaná nebola, lebo vo veci existovali dôvodné pochybnosti. Necíti sa byť z konania vinný, lebo predmetný skutok nespáchal. Podľa názoru obžalovaného nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz o tom, že prekonal prekážku a vnikol do internátu. Je toho názoru, že daktyloskopické skúmanie je neupotrebiteľné a okresný súd sa nevysporiadal s tým, či bol vôbec spôsobilý v značne opitom stave prekonávať prekážky. Okresný súd sa neriadil dôsledne ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. a dôkazy vyhodnotil v jeho neprospech. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistené dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil. Obžalovaný C. G. vypovedal, že zo spáchania skutku sa necíti byť vinným. Potvrdil, že v uvedený večer požíval rôzne alkoholické nápoje, a keď už nevládal piť, sused ho počas cesty položil na lavičku, kde zaspal a zobudil sa až na príchod polície. Bránil sa tým, že nevedel, či bol v uvedenú noc na internáte. Svedkyňa S. E. vypovedala, že keď sa ráno okolo 04,00 hod. zobudila, na internáte v izbe obžalovaný stál nad jej posteľou. Mal nepríčetný pohľad. Zľakla sa ho, začala kričať, následkom čoho obžalovaný utiekol. Zavolali vychovávateľku i políciu. V pojednávacej miestnosti jednoznačne opoznala obžalovaného ako osobu prítomnú v jej izbe. Svedkyňa Y. T. vypovedala, že pracuje na internáte ako nočná vychovávateľka. Pred 04,00 hod. dňa 23.6.2016 počula krik, a keď prišla na prvé poschodie, poškodené stáli na chodbe a plakali. Jednou z nich bola D. T., ďalšie mená si nezapamätala. Oznámili jej, že im niekto vošiel do izby a jedno dievča dokonca hladkal a sedel na jej posteli. Potvrdila, že sklenené dvere na kuchynke boli rozbité. Svedkyňa ďalej potvrdila, že po príchode policajtov našli obžalovaného na lavičke a poškodené potvrdili jeho identitu. Svedkyňa S. J. vypovedala, že okolo 04.00 hod. sa zobudila na to, že ju cudzí človek objal, zľakla sa a posadila sa na posteľ, a keď sa spýtala obžalovaného kto je, tento si presadol na druhú posteľ a nič nevravel. V zapätí ušla do protiľahlej izby a zavolali vychovávateľku. Obžalovaného opoznala i v pojednávacej miestnosti. Svedok Š. G. vypovedal, že je priateľ obžalovaného, s ktorým v uvedený deň pil alkohol vo väčšom množstve a potvrdil, že obžalovaného nechal niekde na lavičke. Nevedel, že čo obžalovaný v čase od 01,30 hod. do 04,00 hod. v inkriminovaný deň robil. Svedkyňa D. T.M. vypovedala, že v uvedenú noc sa zobudila na to, ako jej spolubývajúca S. E. šepká, že je niekto cudzí v izbe, začala kričať, na čo cudzia osoba ušla preč. Následne zavolali vychovávateľku. Obžalovaného opoznala aj na hlavnom pojednávaní. Svedkovia C. O. a G. T. - príslušníci polície popísali svoje konanie na mieste samom. Potvrdili, že na lavičke pred internátom ležal nejaký muž, ktorý zodpovedal popisu, pričom poškodené ho opoznali ako osobu, ktorá bola na ich izbe. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v T. vyplýva, že DNA profil zaistený z biologického materiálu stopy č. 3 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej ako C. G., ktorá vzorka bola odobratá z vnútornej strany balkónových dverí na kuchynke na I. ulici v T. v priestoroch internátu, čo znamená, že obžalovaný je pôvodcom biologickej stopy. Správne postupoval okresný súd, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný C. G. sa dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. po stránke subjektívnej i objektívnej. Po stránke subjektívnej v tom, že konal úmyselne a po stránke objektívnej v tom, že si bol vedomý svojho konania, ako i následku. I odvolací súd je toho názoru, že obhajoba obžalovaného bola vyvrátená jednoznačne výpoveďou D. T., S. E., Y. T., S. J. i výpoveďami svedkov - príslušníkov polície, ktorí vykonali zákrok. Tieto ich výpovede sú v zhode aj s výsledkom kriminalistického skúmania a zaistenej DNA obžalovaného z vnútornej strany balkónových dverí, čo jednoznačne svedčí o jeho prítomnosti na internáte po tom, čo prekonal prekážku. V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Obžalovaný sa konania dopustil v rámci plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/31/2016 zo dňa 26.4.2016, právoplatným dňa 2.6.2016, ktorým mu bol podľa § 221 ods.1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. Okresný súd správne dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody. Odvolací súd má za to, že uložený trest okresným súdom vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani v rámci rozhodnutia v adhéznom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.