Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200035 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7218200035.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Ľ. C., narodený XX. F. XXXX, bytom X. XX, J., proti žalovanej: K. C., rodená D., narodená XX. S.W. XXXX, bytom A. X, J., o zaplatenie 52.350 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22. januára 2018 č.k. 25C/2/2018-75 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) uznesením zo dňa 22. januára 2018 č.k. 25C/2/2018-75 zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.1.2018 sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 52.350 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 52.350 € od 2. januára 2018 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. 2. Spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky vo výške 52.350 €, a to zriadením záložného práva k nehnuteľnosti (žalovanej) bytu č. 2 na prvom poschodí bytového domu súp. č. 1099 na parcele č. 3703 Drábova 2, Košice a k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 3903/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaného na LV č. XXXX pre okres Košice II, V. J. - I. J., katastrálne územie Z.. 3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že darovacou zmluvou zo dňa 18. augusta 1999 ako darca previedol na žalovanú ako obdarovanú nehnuteľnosť parcelného čísla 912/3 - záhrady o výmere 1745 m2, ktorá bola v čase prevodu vedená na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W.. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené dňa 6. decembra 2008. Správanie žalovanej voči žalobcovi bolo neúctivé a hrubo porušujúce dobré mravy. Žalovaná šírila o žalobcovi nepravdivé informácie, že bol odsúdený za zanedbanie povinnej výživy dcér. Žalobca sa snažil doručiť žalovanej výzvu na vrátenie daru, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná už nie je vlastníkom daru, vyzýval žalovanú na zaplatenie finančnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 52.350 € (hodnota nehnuteľnosti k okamihu zrušenia darovacej zmluvy). Žalobca poznamenal, že ani jednu výzvu žalovaná neprevzala. 4. Po citácii § 343 ods. 1 až 3 CSP a § 344 CSP súd uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je možnosť reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), t.j. navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sú kumulatívne splnené nasledovné požiadavky: a/ zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 5. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. 6. Vzhľadom na prednosť regulovania vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia pred reguláciou neodkladným opatrením, súd prednostne sa zaoberal, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 7. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odkazom na popis rozhodujúcich skutočností vo veci samej v konaní o zaplatenie 52.350 eur s príslušenstvom s tým, že z nich vyplýva súčasne opis dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Doplnil, že sa jedná o pohľadávku vysokej hodnoty. Jedná sa (teda) o peňažný nárok, ktorému žiadal žalobca poskytnúť ochranu, uplatnený voči žalovanej titulom nevrátenie daru poskytnutého žalovanej ako obdarovanej na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.8.1999, a to aj napriek niekoľkým písomným výzvam na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. 8. Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, t.j. posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 9. Súd mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu, t.j. nepreukázal súdu nebezpečenstvo ohrozenia jeho nároku , ohrozenia exekúcie, keďže samotná okolnosť predaja bytu na Drábovej ulici žalovanou nepreukazuje, že žalovaná nedisponuje iným majetkom a teda, že exekučné vymáhanie nároku žalobcu je ohrozené. 10. Na základe uvedeného súd uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu a tento ako nedôvodný zamietol. 11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Uviedol, že súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu, t.j., že nepreukázal súdu nebezpečenstvo ohrozenia jeho nároku, ohrozenia exekúcie, lebo samotná okolnosť predaja bytu na Drábovej ul. žalovanou nepreukazuje, že žalovaná nedisponuje iným majetkom, a teda že exekučné vymáhanie nároku žalobcu je ohrozené. Poznamenal, že súdu prvej inštancie predložil dôkaz, aký sám vedel zabezpečiť a predložiť. Vyčítal súdu, že dospel k nesprávnemu rozhodnutiu tým, že sám nevykonal žiadne preskúmanie iného majetku u žalovanej, t.j. dôkazu nevyhnutného na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa stala s priateľom spoluvlastníkom rodinného domu v Košiciach - Krásna a že žalovaná spláca úver na bývanie poskytnutý ČSOB, a.s. v sume 95.000 €. Na dom a pozemky je zriadené záložné právo v prospech ČSOB, a.s. Zároveň žalobca poznamenal, že na žalovanú podal žalobu o zaplatenie kúpnej ceny za rodinný dom v sume 35.617 €, ktorý žalobca odpredal žalovanej v roku 2002. Vec sa vedie na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 13C 67/2017. Taktiež uviedol, že podal (aj) ďalšiu žalobu na žalovanú týkajúcu sa určenia neplatnosti právneho úkonu pri zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vysporiadania majetku, t.j. vrátenia vlastníctva k bytu na Drábovej 2, Košice. Uvedenými dôkazmi preukazuje, že voči žalovanej uplatňuje spolu sumu 147.967 €, a tak exekučné vymáhanie nároku žalobcu je ohrozené. Poukázal aj na to, že žalovaná vlastní 1/2 rodinného domu, ktorý je založený v prospech ČSOB, a.s., kde spláca vysoký úver. Do spisu boli doručené podania, ktoré žalobca v odvolaní označil. 12. S poukazom na § 331 ods. 1 CSP odvolanie žalovanej doručené nebolo, lebo návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý. 13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 a § 344 CSP. 17. V zmysle ust. § 343 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3). 18. V zmysle ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia. 19. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má teda odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku. 21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. 22. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené. 23. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie. 24. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP). 26. V prejednávanej veci z obsahu spisového elaborátu sa podáva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 13C 67/2017 strán sporu žalobca Ľ. C. proti žalovanej X.. K. C. o určenie neplatnosti právneho úkonu s príslušenstvom (dohody manželov o vyporiadaní BSM zo dňa 19.6.2002) bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.10.2017 sp.zn. 5 Co 212/2017 zmenené uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 2.3.2017, č.k. 13C 6/2017-62 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. 27. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 13C 67/2017 strán sporu žalobca Ľ. C. proti žalovanej X.. K. C. o zaplatenie 33.319,06 € bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 22.12.2017, č.k. 13C 67/2017-59. 28. V konaniach, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, neboli splnené podmienky nielen pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale ani pre nariadenie neodkladného opatrenia. 29. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú (a neboli) splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, lebo žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaným zabezpečovacím opatrením ochrana a zároveň neosvedčil obavu z ohrozenia, resp. zmarenia budúcej exekúcie. 30. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ani nebezpečenstvo ohrozenia jeho nároku (pre prípad, že bude úspešný), lebo žalovaná, ako na to poukázal aj žalovaný, je spoluvlastníčkou ďalšej domovej nehnuteľnosti v kat. úz. J.-J., a pretože je na nej zriadené záložné právo v prospech ČSOB, a.s., nemôže ani vykonať úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. stavbou, bez súhlasu banky. 31. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že v tomto štádiu konania (bez vykonania dokazovania) nie je možné posúdiť, či je nárok žalobcu opodstatnený, či boli splnené podmienky podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Skúmanie splnenia podmienok podľa § 630 Občianskeho zákonníka bude predmetom rozsiahleho dokazovania vo veci samej. 32. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia. 33. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd pri rozhodovaní o trovách celého konania. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nie je konečným rozhodnutím vo veci samej. Konanie vo veci samej bude ďalej prebiehať a v tomto konaní vzniknú ďalšie trovy. O trovách tohto konania (o odvolaní proti nenariadenému zabezpečovaciemu opatreniu) súd rozhodne podľa výsledku konania vo veci samej. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).