Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/369/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200035 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7218200035.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: Ľ. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, J., proti žalovanej: Ing. K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, J., zastúpená JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 17, Košice, o zaplatenie 52.350,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 31. októbra 2018, č. k. 25C/2/2018-217 r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia peňažnej sumy 52.350,- Eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.1.2018) na podklade skutkového tvrdenia, že listom zo dňa 15.9.2017 si u žalovanej uplatnil v súlade s ust. § 630 Občianskeho zákonníka právo na vrátenie daru - pozemku, v čase uzavretia darovacej zmluvy (18.8.1999) evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. W. ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1745 m2 (ďalej tiež len „pozemok“) s tým, že nakoľko v čase zániku darovacej zmluvy už žalovaná nebola vlastníčkou pozemku domáhal sa žalobca zaplatenia jeho protihodnoty právnym titulom bezdôvodného obohatenia, majúc za to, že sa jedná o prípad, kedy právny dôvod plnenia odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa tvrdenia žalobcu k uplatneniu práva na vrátenie daru pristúpil z dôvodu správania sa k nemu zo strany žalovanej spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Žalovaná sa podľa žaloby k žalobcovi amorálne správala tým, že jednak dňa 16.1.2015 naňho podala podnet na Inšpektorát práce Košice vo veci podozrenia z nelegálnej práce, a jednak tiež tým, že v mesiaci apríl 2015 šírila o žalobcovi nepravdivé informácie, že bol odsúdený za vinného zo spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy, že prehral súd, že neplatí výživné na dcéry, že nelegálne pracuje a že má k dispozícii peniaze. Na základe týchto nepravdivých informácii žalobca tvrdil, že mu v exekučnom konaní bol zadržaný vodičský preukaz, čo mu znemožnilo nájsť si vhodné zamestnanie. 2. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením prerušil konanie do času právoplatného skončenia konania, vedeného pred tým istým okresným súdom pod sp. zn. 15C/621/2015 (pozn. odv. súdu: toho času v štádiu odvolacieho konania). Rozhodnutie o prerušení konania súd prvej inštancie odôvodnil s použitím ust. § 164 C.s.p. skutočnosťou, že v zmienenom konaní ide o spor medzi tými istými stranami, v ktorom sa žalobca domáha ochrany osobnosti, na podklade rovnakých skutkových okolnosti, ktorými odôvodnil uplatnený nárok i v tomto konaní (šírenie nepravdivých informácii žalovanou o žalobcovi a podnet žalovanej na Inšpektorát práce Košice vo veci podozrenia z nelegálnej práce žalovaného). Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že výsledok konania o ochranu osobnosti môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil. V odvolaní žalovaná v podstatnom polemizovala so záverom súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre prerušenie konania podľa ust. § 164 C.s.p. Naproti názoru súdu prvej inštancie mala odvolateľka za to, že medzi konaním o ochranu osobnosti a týmto konaním niet vecnej, predovšetkým ale ani procesnej súvislosti, zakladajúcej legitímny dôvod na prerušenie konania. 4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska v odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 5. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách ňou vymedzeného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre prerušenie konania podľa ust. § 164 C.s.p. 6. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. 7. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 8. Prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia zákona prichádza do úvahy v prípade ak prebieha iné súdne alebo správne konanie, v ktorom sa meritórne (por. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cmo 236/2011) rieši otázka, v ktorej si súd síce môže urobiť sám prejudiciálny záver, z určitého dôvodu, najčastejšie však sledujúc hospodárnosť konania alebo požiadavku konzistentnosti riešenia otázky oboma orgánmi (§ 194 C.s.p.) sa v danej procesnej situácii javia byť iné, do úvahy prichádzajúce opatrenia nedostatočne účinné a vhodnejším sa teda ukazuje vyčkať na vyriešenie právne významnej otázky v inom konaní. 9. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že skutkové ťažisko oboch konaní spočíva na verifikácii rovnakých tvrdení žalobcu. To prirodzene nabáda k úvahe z dôvodu hospodárnosti vyčkať na výsledok skôr začatého konania o ochranu osobnosti, v ktorom už bolo ukončené dokazovanie a zatiaľ neprávoplatne vo veci aj rozhodnuté. Nemožno ale prehliadať, že riešenie týchto otázok, nech už konanie o ochranu osobnosti dopadne akokoľvek, bude mať podobu len skutkového záveru, vyjadreného v odôvodnení rozhodnutia, ktorý však ako už bolo zmienené, prejudiciálny význam rozhodne nemá. Je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že ani vykonávanie alebo predpoklad vykonania dôkazu v inom konaní nepredstavuje riešenie prejudiciálnej otázky, pre ktoré možno podľa ust. § 164 C.s.p. konanie prerušiť. Jedným dychom treba dodať, že nemožnosť prerušiť z tohto dôvodu konanie nebráni procesne efektívnemu postupu a teda ani, aby súd prvej inštancie, za predpokladu, že niektorá strana navrhne vykonať rovnaký dôkaz ako sa vykonáva v inom konaní, svoj procesný postup v primeraných časových medziach s procesným postupom v tomto inom konaní zosúladil. Nebude preto možné súdu prvej inštancie vytknúť ani, pokiaľ za predpokladu, že niektorá zo strán navrhne vykonať dôkaz, ktorý má byť vykonaný v inom konaní (pozn. odv. súdu: nateraz takýto dôkaz zo súvisiaceho súdneho spisu nevyplýva) po posúdení jeho dôkazného významu pre toto konanie, v nastávajúcom priebehu konania na takýto dôkaz primeraný čas bez prerušenia konania vyčká. Podľa názoru odvolacieho súdu v krajnom prípade súdu prvej inštancie nič nebráni ani, pokiaľ je presvedčený o tom, že niektorá z prejudiciálnych otázok, riešených v inom konaní má pre jeho rozhodnutie skutočne význam, alebo pokiaľ takéto presvedčenie, vzhľadom na stav konania nadobudne kedykoľvek v priebehu konania, aby v záujme konzistentnosti skutkového a právneho posúdenia zhodných skutočností konanie výnimočne prerušil. Je však nevyhnutné, aby tak urobil v takom štádiu konania a s poznaním faktov, ktoré mu umožní ustáliť kľúčové otázky a predbežne v nich už formulovať rozhodujúce skutkové a právne závery, pričom v záujme rýchlej a účinnej ochrany oboch strán sporu je žiaduce, aby k prerušeniu konania pristúpil len za situácie, ak by sa ním takto formované rozhodnutie evidentne mohlo dostať do zrejmého rozporu so závermi ohľadne rovnakej skutkovej otázke v súvisiacom konaní. Nie je totiž vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 630). Zároveň je neopomenuteľné pre zachovanie tiež práva strán na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, aby v prípade, ak súd prvej inštancie k takému opatreniu pristúpi, svoje úvahy o význame v inom konaní riešenej prejudiciálnej otázky pre toto konanie i náležite vysvetlil. V intenciách týchto všeobecných východísk súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyjadril a v okolnostiach prípadu nevzhliadol ani odvolací súd význam niektorej z otázok riešených v konaní o ochranu osobností pre rozhodnutie v tomto spore. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. napadnuté uznesenie bez ďalšieho zrušil. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.