Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/311/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516207674 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516207674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916 proti žalovanému: X. Y., P..XX.XX.XXXX, Y. J. Č., U. XX, o zaplatenie 964,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/503/2016-56 zo dňa 5.6.2017 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v II. a IV. výroku. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 964,48 eur, úrok v sume 484,10 eur, úrok z omeškania v sume 25,30 eur a úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 964,48 eur od 28.04.2016 do zaplatenia, poplatky v sume 2,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Konanie v sume 31,02 zastavuje. IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o OTP EXPRES úvere č. XXXX XXXX XX Z. (ďalej len ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. V zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy o úvere bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň XX.XX.XXXX. Žalovaný pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere riadne a včas neuhrádzal, preto ho žalobca listom zo dňa 28.10.2013 vyzval na splatenie predmetnej pohľadávky. Žalovaný ani následne predmetnú pohľadávku žalobcu neuhradil. Žalobca si uplatnil žalobou iba tú časť pohľadávky, ktorá nie je premlčaná, ktorá pozostáva z istiny vo výške 964,48 eur, bežných úrokov vo výške 484,10 eur, z úroku z omeškania vypočítaného ku dňu 27.4.2016 vo výške 25,30 eur a poplatkov vo výške 2,50 eur. Žalobca si zároveň uplatnil odo dňa 28.4.2016 aj trovy konania. 3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 52, § 53 ods. 1, 4 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1, čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a pokiaľ ide o úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP. 4. Pretože žalobca a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 1.500,00 eur a žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, zaviazal ho na zaplatenie sumy 964,48 eur, úroku v sume 484,10 eur, úroku z omeškania v sume 25,30 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 964,48 eur od 28.4.2016 a poplatky v sume 2,50 eur. 5. Žalobca žiadal priznať aj úrok z úveru vo výške 16,7% ročne z nezaplatenej istiny od 28.04.2016 do zaplatenia. V zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. Obo143/98, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalovaný ako dlžník bol povinný na základe uzavretej zmluvy platiť z poskytnutých prostriedkov úroky vo výške 19,90% ročne, tieto úroky boli splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich plnením je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplávajúci z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria po celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre omeškanie s platením úrokov poskytnutých prostriedkov, nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich plnením už ďalej úroky z omeškania nepatria. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov (úveru) patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. 6. Z dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka č. 40/1964 vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z. vyplýva, že v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. 7. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že keďže žalobca zosplatnil úver dňa XX.XX.XXXX, patria mu len úroky z omeškania. Nárok žalobcu v časti úroku 16,7% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 964,48 eur od 28.4.2016 považoval okresný súd za nedôvodný a preto ho zamietol. Konanie v sume 31,02 eur prvoinštančný súd zastavil, keďže žalobca zobral návrh späť v časti bežného úroku v sume 31,02 eur, teda namiesto sumy 515,12 eur uplatnil sumu 484,10 eur. 8. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešnejší. 9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to voči výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. V dôvodoch odvolania namietal, že žalobcovi prislúcha nárok na zmluvné úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru poukazujúc na komentár § 502 a § 499 Obchodného zákonníka. Akcentoval na to, že z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Pritom vzťah úroku z úveru a úrokov z omeškania treba dôsledne rozlišovať, zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, t.j. poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu a úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). 11. Doterajšia právna prax a aj úmysel zákonodarcu, vyjadrený v platných kódexoch, je podľa odvolateľa jednoznačný - dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou, patrí veriteľovi okrem úroku (popri dohodnutom úroku) aj úrok z omeškania. 12. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I. bode 1 a 2 Zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1 Zmluvy o úvere. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII. bodu 2 písm. e/ a odstúpenie od zmluvy podľa čl. VII. bodu 2 písm. f/ Zmluvy o úvere predstavujú rozličné inštitúty), žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenie istiny pohľadávky (resp. do zániku Zmluvy o úvere). 13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. 14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.10.2018 o 9,25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 11.10.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 16. Rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 964,48 eur, úrok v sume 484,10 eur, úrok z omeškania v sume 25,30 eur, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 964,48 eur od 28.4.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 2,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a 3 CSP a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. 17. Žalobca vymedzením odvolacieho dôvodu proti zamietavému výroku napadnutého rozsudku učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky úročenia úveru po uplatnení práva na jeho okamžité zosplatnenie veriteľom. 18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý žalobca uplatnil, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením prvoinštančného súdu, že úroky za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov po uplatnení práva na okamžité zosplatnenie úveru veriteľovi nepatria. 20. Právna úprava odplaty za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej občianskoprávnej úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vychádzať i pri posudzovaní spôsobu úročenia spotrebiteľských úverov, je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 21. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon výslovne neupravuje dokedy úroky veriteľovi patria (na rozdiel od času, odkedy je úverový dlžník povinný platiť úroky - od poskytnutia). V praxi vznikajú preto interpretačné spory, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia poskytnutých peňazí alebo či povinnosť platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Tento interpretačný spor doposiaľ jednoznačne a definitívne ukončený nebol, i keď v jeho riešení možno zaznamenať istý trend v smere dávajúcom za pravdu právnemu názoru, z ktorého vyšiel i prvoinštančný súd. Je potrebné v tejto súvislosti dať za pravdu žalobcovi, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu ČR možno zaznamenať názor, že veriteľovi patria úroky aj po zosplatnení úveru (riešenie tejto otázky nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení úveru) pričom otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom na úročení úveru po zosplatnení nedohodli, o ktorú ide v tomto spore), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch, neriešila. Sčasti možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že v podmienkach Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98 zo dňa 1.7.2000, na ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len do jeho splatnosti frekventovane odkazuje, a z ktorého vyšiel i súd prvej inštancie, nerieši túto otázku ťažiskovo a vyslovený právny názor k ďalšiemu postupu súdu prvej inštancie po zrušení jeho rozhodnutia „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ)", nie je bližšie zdôvodnený. Na strane druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto názore prešlo testom ústavnosti, pričom Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, zmienené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za súčasť štandardnej judikatúry všeobecných súdov a jednak výklad v ňom uvedený (a podstatnom zodpovedajúci i úvahám prvoinštančného súdu v prejednávanej veci), považoval za ústavne akceptovateľný. Za nesprávnu považuje odvolací súd argumentáciu žalobcu vo vzťahu k trvaniu povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru, založenú na výkladom ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka odvodenom závere, že nakoľko iný okamih zániku nároku na úroky ako vrátením poskytnutých peňazí v zákone upravený nie je, bezvýznamnou z hľadiska trvania úročenia je skutočnosť splatnosti úveru. Takáto interpretácia trvania úročenia úveru podľa úvahy odvolacieho súdu nezohľadňuje samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po zosplatnení úveru nastáva. Právna teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok je cenou peňazí - odplatou veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich v dohodou stanovenej alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Práve možnosť disponovať s peňažnou sumou na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a získanie úroku za poskytnutie tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomický dôvod (kauzu) vzniku právneho vzťahu z úverovej zmluvy. Účinným uplatnením práva mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už viac nedáva. Nevrátením prenechaných peňazí po zosplatnení úveru preto nepochybne vzniká protiprávny stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania) a zodpovednostné plnenia (náhrada škody), na ktorých sa účastníci pre tento prípad dohodli alebo ktoré sú dané zákonom, a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi ktoré úrok, ako už bolo vyjadrené skôr, rozhodne patrí. 22. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 23. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na pohyblivej úrokovej sadzbe, ktorá pozostávala zo základnej úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže, pričom v deň podpisu zmluvy bola výsledná úroková sadzba vo výške 16,70% p.a. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 11.1.2015. Nebolo sporným, že žalobca listom z 28.10.2013 predčasne zosplatnil poskytnutý úver a vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu 1.125,34 eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že predčasným zosplatnením sa konečná splatnosť úveru zmenila z dátumu 11.1.2015 na dátum 18.11.2013. Žalobcovi tak vznikol nárok na dohodnuté (zmluvné) úroky vo výške 16,70% ročne z istiny iba do zosplatnenia a za ďalšie obdobie žalobca nemá právo na úroky z istiny. 24. Pokiaľ žalobca v dôvodoch odvolania poukazuje na skutočnosť, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému vzniká aj na základe zmluvných dojednaní v čl. I. v bode 1 a 2 Zmluvy o úvere a v čl. IV. bod 1 Zmluvy o úvere, odvolací súd uzatvára, že ani z čl. I. bod 1 a 2 Zmluvy o úvere ani z čl. IV. bod 1 Zmluvy o úvere nevyplýva dohoda o povinnosti platiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. 25. Odvolací súd však dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie svoje právne závery podoprel odkazom na časť dôvodovej správy k zákonu č. 116/2014 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Občianskeho zákonníka, súdom prvej inštancie zmieňovaná časť dôvodovej správy predpokladala zákonné obmedzenie úročenia do času jednorazového zosplatnenia úveru doplnením druhej vety v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom k tejto legislatívnej zmene v konečnom dôsledku nedošlo. Za tohto stavu zmieňovanú dôvodovú správu nemožno považovať za autoritatívny výklad a tak bolo žiaduce, pokiaľ súd prvej inštancie ju vo svojich úvahách použil, aby zároveň túto skutočnosť v širších súvislostiach vyjadril. V konečnom dôsledku sa jednalo len o jednu z niekoľkých úvah, ktorými sa súd prvej inštancie pri právnom posudzovaní riadil, ktorá na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku nemala zásadný dopad a nemala vplyv na správnosť právneho záveru, že veriteľovi za prenechanie peňazí úverovou zmluvou patria úroky len do času zosplatnenia úveru. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Ako vecne správny potvrdil aj výrok IV., ktorým prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).