Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/320/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609201372 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7609201372.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom v A., L. XX, proti žalovanému: Detektívna informačná služba, s.r.o., so sídlom v Žiline, A. Bernoláka 51, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom v Čadci, Palárikova 1449, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03. 04. 2017 č.k. 6C/28/2009-160 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 31,02 eur brutto v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 99,26 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 09. 02. 2009 domáhal zaplatenia 545,30 eur titulom náhrady mzdy za obdobie od 01. 11. 2005 do 07. 12. 2005 a za obdobie od 20. 07. 2006 do 24. 07. 2006 s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ mu dal ako jeho zamestnancovi neplatnú výpoveď listom zo dňa 26. 08. 2005, o ktorej skutočnosti bolo právoplatne rozhodnuté súdom. 3. Žalobca v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 11. 10. 2013 a doplneným podaním zo dňa 26. 02. 2015 rozšíril uplatnený nárok a ako ďalší subjekt na strane žalovaného označil Sociálnu poisťovňu, ústredie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30. 12. 2016 č.k. 6C/28/2009-127 o návrhu na zmenu žaloby rozhodol tak, že ho nepripustil a návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, zamietol. 4. Žalobca opätovne upravil žalobný návrh podaním doručeným súdu dňa 03. 03. 2017, ktorý konkretizoval na pojednávaní dňa 07. 03. 2017 tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 01. 11. 2005 do 30. 09. 2008 v celkovej výške 8.471,888 eur. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na odstupné vo výške 421,02 eur a odchodné vo výške 380,40 eur, ktoré sa viažu ku skončeniu pracovného pomeru žalovaného dohodou ku dňu 31. 08. 2011. 5. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 07. 03. 2017 rozhodol o návrhu na zmenu žaloby tak, že pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01. 11. 2005 do 30. 09. 2008 v celkovej sume 8.471,888 eur. Žalovaný je povinný z vyplatenej náhrady mzdy odviesť nemocenské poistenie“. V prevyšujúcej časti zmenu žaloby nepripustil, čo odôvodnil s poukazom na § 143 ods. 1 Cs.p. keďže nárok na odstupné vo výške 421,02 eur a odchodné vo výške 380,40 eur nesúvisí s predmetom tohto sporu (nejde o nároky z neplatnej výpovede). Podľa názoru súdu prvej inštancie doterajšie výsledky konania by nemohli byť podkladom pre konanie o takto zmenenej žalobe. 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 4, § 79 ods. 1, § 134 ods. 1 - 5 Zákonníka práce vzal za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi ako svojmu zamestnancovi listom zo dňa 26. 08. 2005 výpoveď, ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu vyslovená za neplatnú. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 02. 11. 2007 sp. zn. 1C/189/2005 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 11. 2010 č.k. 3Co/195/2010, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04. 01. 2011. Nesporné medzi stranami bolo, že žalobca žalovanému listom zo dňa 24. 09. 2005, podaným na prepravu poštou dňa 26. 09. 2005 oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Žalovaný napriek tomu žalobcovi prácu neprideľoval, čo však nebolo predmetom sporu. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou. 7. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného voči žalobcom uplatnenému nároku na náhradu mzdy sa súd prvej inštancie prioritne zaoberal touto otázkou. 8. S poukazom na § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 3 a § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, okrem náhrady mzdy v sume 31,02 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel. 9. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu na náhradu mzdy, súd prvej inštancie uviedol, že právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemôže vzniknúť skôr, ako zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť. Náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce možno priznať len vtedy, ak je splatná v čase rozhodovania, a preto aj právo na jej náhradu možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej plnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku. V zmysle Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (žalovaný nemal uzatvorenú kolektívnu zmluvu a v pracovnej zmluve žalobcu nebola splatnosť mzdy dohodnutá inak). Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. V tej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01. 01. 2010, sp. zn. 1Cdo/180/2009. Pre možnosť uplatnenia práva na náhradu mzdy je teda dôležité, aby uplynul termín jej splatnosti. Je preto bez právneho významu, že súd ešte nerozhodol o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Samotnou právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti výpovede právo na náhradu mzdy ako hmotnoprávny nárok nevzniká. 10. Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa 09. 02. 2009 domáhal náhrady mzdy za obdobie od 01. 11. 2005 do 30. 11. 2005, za obdobie od 01. 12. 2005 do 07. 12. 2005 a od 20. 07. 2006 do 24. 07. 2006. Najskôr mohol žalobca požadovať náhradu mzdy až dňom 01. 11. 2005, t.j. deň nasledujúci po uplynutí výpovednej doby, teda po 31. 10. 2005, kedy malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Za november 2005 mala byť vyplatená mzda až v decembri 2005, preto nárok na jej náhradu mohol uplatniť najneskôr do 31. 12. 2008. Nárok na náhradu mzdy za mesiac december 2005 žalobca mohol uplatniť najneskôr do 31. 01. 2009 a nárok na náhradu mzdy za mesiac júl 2006 mohol uplatniť najneskôr do 31. 08. 2009. Tieto nároky žaloba uplatnil až 09. 02. 2009, preto nároky na náhradu mzdy za mesiac november a december 2005 boli uplatnené po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania preto nemohol tieto nároky súd prvej inštancie žalobcovi priznať. Nepremlčaný, a teda pôvodnou žalobou včas uplatnený nárok je nárok na náhradu mzdy za obdobie od 20. 07. 2006 do 24. 07. 2006. 11. Vo vzťahu k uplatneniu nároku za ďalšie obdobie, ktoré sa v dôsledku pripustenia zmeny žaloby stalo predmetom konania, je rozhodujúce, že k jeho riadnemu uplatneniu došlo (až) dňa 03. 03. 2017. Žalobca ním rozšíril uplatnený nárok na náhradu mzdy za jednotlivé mesiace do 30. 09. 2008. Je preto zrejmé, že aj tieto nároky boli uplatnené po uplynutí premlčacej doby. Nárok za náhradu mzdy za posledný z uplatnených mesiacov (september 2008) mohol byť uplatnený najneskôr do 31. 10. 2011. Žalovaný teda úspešne vzniesol námietku premlčania a z tohto dôvodu súd prvej inštancie tieto nároky žalobcovi nemohol priznať. 12. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 20. 07. 2006 do 24. 07. 2006, tento patrí žalobcovi v sume priemerného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce. 13. Pri určení priemerného zárobku žalobcu vychádzal súd prvej inštancie z jeho hrubej mzdy zaúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z odpracovaného obdobia v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy bez ohľadu na to, za ktoré nasledujúce obdobie zamestnanec nárok uplatnil (21Cdo 991/2001, súbor, zv. 17, C 1240/2). Keďže nárok žalobcu vznikol 1.11.2005, je rozhodujúcim obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok, teda tretí štvrťrok roku 2005 (mesiace júl, august a september). Podľa mzdového listu žalobcu u žalovaného za obdobie roku 2005, žalobca v rozhodujúcom období mal hrubú mzdu v celkovej sume 17.275 Sk. V rozhodujúcom období žalobca u žalovaného odpracoval 27 dní a vo vyjadrení na hodiny odpracoval v rozhodujúcom období 416 hodín (z toho v mesiaci september bolo 26 hodín nadčasov). Z týchto údajom súd zistil priemerný hodinový zárobok žalobcu spôsobom, že celkovú hrubú mzdu dosiahnutú v rozhodujúcom období vydelil celkovým počtom odpracovaných hodín rozhodujúceho obdobia. Výsledkom je suma 41,53 Sk ako priemerný hodinový zárobok. Zamestnávateľ nemal so zamestnancom uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Zistený priemerný zárobok žalobcu bol vyšší ako minimálny mzdový nárok v danom období, ktorý bol v sume 39,70 Sk na hodinu podľa nariadenia vlády č. 428/2005 Z.z. Podľa pracovnej zmluvy žalobcu u žalovaného bol ustanovený týždenný pracovný čas žalobcu ako zamestnanca 37,5 hodín, čomu zodpovedá denná pracovná doba 7,5 hodín. Z údajov o fonde pracovného času na Slovensku v roku 2006 dostupných na internete (http://calendar.zoznam.sk/ worktime-sksk.php?hy=2006) boli v období, za ktoré bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu mzdy celkom tri pracovné dni, a to 20., 21. a 24. júl (22. júl pripadol na sobotu a 23. júl na nedeľu). Za každý z týchto dní žalobcovi patrí náhrada mzdy v sume 311,475 Sk (41,53 Sk x 7,5 hod.). Celková výška náhrady mzdy, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal tak za tri pracovné dni predstavuje 934,425 Sk, v prepočte na menu eur 31,02 eur brutto. Žalobe preto v tejto časti vyhovel. 14. V prevyšujúcej časti nároku na náhradu mzdy tak žalobu zamietol. Rovnako zamietol žalobu aj v časti uloženia povinnosti žalovanému odviesť z vyplatenej náhrady mzdy nemocenské poistenie, pretože táto odvodová povinnosť žalovaného vyplýva priamo zo zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 15. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., § 257 C.s.p. V tej súvislosti uviedol, že obe strany sporu mali vo veci úspech len čiastočný, preto náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal náhrady mzdy v celkovej výške 8.471,888 eur, z ktorého nároku súd priznal žalobcovi 31,02 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v pomere 0,37 %. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného v pomere 99,63 %. Takto priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 99,26 %, keďže bol v podstatnej časti v konaní úspešný (99,63 % úspech žalovaného - 0,37 % úspech žalobcu). 16. V súvislosti s aplikáciu ust. § 257 C.s.p. uviedol, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný bezprostredne po začatí konania vo vyjadrení k žalobe ponúkol žalobcovi vyplatenie sumy 313,95 eur. V rámci pokusu o zmier na prvom pojednávaní mu ponúkol na vyplatenie 339,21 eur. Uvedené nároky žalobca odmietol a trval na vyššej náhrade mzdy. Napriek vznesenej námietke premlčania v priebehu konania žalobca rozšíril žalobu. 17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že pred 26. 02. 2015, kedy vyčíslil celkovú škodu na mzde a nemocenských dávkach bolo konanie 5 rokov a 3 mesiace prerušené, v ktorom období neplynú lehoty. Trojročná premlčacia doba preto nemôže uplynúť tak, ako bolo uvedené v napadnutom rozsudku. Počas celého obdobia od roku 2005, kedy dostal neplatnú výpoveď a po jej právoplatnosti uplatnil na súde náhradu mzdy, v začatom konaní riadne pokračoval. Kvôli prerušeniu konania nemohlo dôjsť k premlčaniu. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal pri prepočtoch náhrady mzdy navyšovaním minimálnej mzdy v zmysle nariadenia vlády v jednotlivých rokoch. Súd mal brať do úvahy výhodnejší variant pre poškodeného. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu, že nie je žiaden súvis medzi uplatnením neplatnosti výpovede a nárokov plynúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru, ide o nezmysel. Keby nebola výpoveď neplatná, nebolo by sa o čom súdiť. Žalovaný bol povinný na základe oznámenia zo dňa 24. 09. 2005 zo strany žalobcu v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce mu poskytovať náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Žalovaný sa nerešpektovaním Zákonníka práce dopustil trestného činu nevyplácania mzdy. Akákoľvek písomnosť, ktorá je v rozpore so zákonom je neplatná a pokiaľ je tým spôsobená škoda podľa výšky napĺňa aj trestný čin. Žalovaný uzavrel so žalobcom neplatnú pracovnú zmluvu v rozpore so zákonom, nepridelil mu stupeň náročnosti, čo je v prípade žalobcu 1,2 násobok minimálnej hodinovej mzdy, ako aj základnej mzdy. Žaloba podľa neho bola uplatnená načas z dôvodu poškodenia ho na zárobku diskrimináciou. Napadol aj výpočet súdu ohľadom náhrady mzdy, keď v uvedených mesiacoch nemal ani základnú minimálnu mzdu so stupňom náročnosti. Do základnej minimálnej mzdy sa podľa Zákonníka práce nezahŕňa práca nadčas, sviatok, nočný príplatok a ani iné príplatky. Znalkyňa z odboru ekonomiky vypracovala úmyselne nepravdivý znalecký posudok k sp. zn. 10C/124/2005, čím bol značne poškodený. Sudcovia vychádzajú z toho rozhodnutia, aj keď spor nie je ukončený, pretože dal sťažnosť na ústavný súd. Bolo by nespravodlivé, aby nebol odškodnený. Je invalidný dôchodca, oslobodený od súdnych poplatkov, preto nie je spravodlivé, aby znášal trovy konania. Dohodu so žalovaným odmietol kvôli podvodným výpočtom svedkyne C.. Súd omietol vypočuť pracovníčky Sociálnej poisťovne, čo považuje za odobratie mu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu mzdy za obdobie práceneschopnosti nežiadal. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu mzdy v zamietnutej časti je premlčaný. 18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré sa opierajú o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/12/2005. Argumentácia žalobcu v odvolaní je mimo podstaty sporu. Žalobcovi nič nebránilo uplatniť svoje nároky súdnou cestou riadne a včas. 19. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Uviedol, že žalovaný je si vedomý toho, že mu spôsobil škodu, ktorú má zaplatiť a stále to prekrúca. 20. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 22. Odvolaním bol napadnutý (len) výrok v zamietavej časti, preto len tento výrok sa stal predmetom preskúmania odvolacím súdom. Výrok v potvrdzujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. 23. Rozsudok je v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. 05. 2018 o 10.00 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.. 25. Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 26. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o tom, že nárok žalobcu je v časti, v ktorej bol zamietnutý, premlčaný, preto odvolací súd rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 28. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 29. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom správne posúdil aj námietky premlčania vznesenú zo strany žalovaného. Odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 30. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné: 31. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zodpovedá aj ustálenej súdnej judikatúre, a podľa ktorého premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/180/2009, 2Cdo/42/2011 a iné). 32. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj úvahy súdu prvej inštancie, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nárokov na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť každej jednotlivej náhrady mzdy, pričom splatnosť vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie svoje úvahy v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty v odôvodnení rozsudku podrobne vysvetlil a odvolací súd sa s jeho závermi o premlčaní nároku na náhradu mzdy v zamietnutej časti žaloby stotožňuje, preto v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje. 33. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní tvrdí, že konanie bolo prerušené, preto jeho nárok nemožno považovať za premlčaný, nejde o také námietky, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie v jeho prospech. 34. Z obsahu spisu vyplynulo, že konanie bolo uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 27.5.2009, právoplatným dňa 19.6.2009 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10C 124/2005 v zmysle § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p.. V konaní súd pokračoval vydaním uznesenia zo dňa 14.1.2015, ktorým uložil žalobcovi odstrániť vady podania zo dňa 11.10.2013, ktorým rozšíril nárok uplatnený žalobou. Podanie navrhovateľa zo dňa 11.10.2013 bolo uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 5.2.2015 odmietnuté z dôvodu neodstránenia vád podania v zmysle § 43 ods. 2 o.s.p.. a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2016 bolo toto uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.12.2016, právoplatným dňa 1.2.2017 zmenu žaloby, navrhnutú podaním žalobcu zo dňa 11.10.2013 v spojení s podaním zo dňa 26.2.2015, nepripustil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu uplatnený pôvodne žalobou. K rozšíreniu žaloby žalobcom došlo až podaním žalobcu, doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.3.2017 o ďalšie nároky, ktoré sa stali aj predmetom konania. 35. Skutočnosť, že konanie bolo prerušené nemá žiaden vplyv na záver o premlčaní nároku žalobcu, uplatneného žalobou, keďže pre začiatok plynutia premlčania je rozhodujúce, kedy bol nárok uplatnený na súde a následné prerušenie konania nemá na skúmanie tejto otázky vplyv. Pokiaľ ide o ďalšie nároky, uplatnené podaním zo dňa 3.3.2017, k ich uplatneniu došlo až po tom, ako súd v konaní po prerušení konania pokračoval, preto prerušenie konania na otázku skúmania začiatku plynutia premlčacích lehôt nemôže mať žiaden vplyv. Nakoniec žalobcovi nič nebránilo uplatniť doplnené nároky aj skôr, v čase keď konanie bolo prerušené, čo aj žalobca učinil podaním zo dňa 11.10.2013. Zmena žaloby na základe tohto podania však nebola súdom pripustená. 36. Pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy, súd prvej inštancie správne vychádza z ust. § 134 Zákonníka práce, ktoré upravuje postup pri určení náhrady mzdy. Súdu prvej inštancie v tomto smere nemožno vytknúť žiadne pochybenie. 37. Súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ nerozhodoval o nároku na odstupné a odchodné, keďže tieto nároky sa nestali predmetom konania. Súd prvej inštancie totiž nepripustil zmenu žaloby o rozšírenie týchto nárokov z dôvodov, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o takto zmenenej žalobe. 35. Námietky žalobcu, ktorými upozorňuje na neplatnosť pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným nemožno považovať za opodstatnené, keďže nemajú súvis s predmetom tohto konania. 36. Žalobca v tomto konaní neuplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie svojej práceneschopnosti od 8.12.2005 do 19.7.2006, čo vyplýva aj zo znenia samotnej žaloby, preto ani tieto námietky nemožno považovať za dôvodné. 37. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia o trovách konania, správne súd prvej inštancie priznal žalovanému, ktorý bol úspešný v pomere 99,26 % právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú dané dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 257 C.s.p. z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. 38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto odvolací súd rozhodol tak, že má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).