Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/93/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715217862 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715217862.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému : F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 23136/15, o vymoženie 163,63 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.10.2017, č.k. 18Er/830/2015-54 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 14.3.2015 bola súdu predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 18742/09 zo dňa 18.11.2009. 3. V súlade s ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) preskúmal súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere, ich (ne)súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Z pripojených listinných dôkazov, najmä z rozhodcovského rozsudku, zo zmluvy o úvere a zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvej inštancie zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 17.12.2008 uzatvorená zmluva o úvere. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a na uvedený právny vzťah aplikoval spotrebiteľské právne normy. Poukázal na rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 18). Uviedol, že táto nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky. Konštatoval, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), ak konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinnou podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a s rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Oprávnený v odvolaní namieta rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a za nesprávny považuje záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. 11. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 18742/09 zo dňa 18.11.2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, uzavretej dňa 17.12.2008 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným. 12. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva zo samotného Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. 13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2016 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 14. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. 15. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. 16. Z vyššie uvedených dôvodov preto nie je dôvodná námietka oprávneného o prekročení rámca preskúmavacej činnosti exekučným súdom. 17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere, uzavretá dňa 17.12.2008, je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, čo nenamietal ani oprávnený. 18. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v článku 18. Podľa čl. 18 sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 19. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. 20. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ (v znení účinnom do 31.12.2014) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva resp. doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. 21. Odvolací súd má v danom prípade za to, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko jej praktickým dôsledkom je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie. 23. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá vplyv ani doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243 f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 243 f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 po novele Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z. 24. V zmysle § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (ďalej len Exekučný poriadok)v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako (ods. 2). Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú (ods. 3). Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ (ods. 4). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví (ods. 5). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (ods. 6). 25. V zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 26. V zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený (§ 40 ods. 2 Exekučného poriadku). 27. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 28. Z dikcie citovaného ust. § 243f Exekučného poriadku vyplýva, že aj v exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015 (exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi), v ktorých sa od 23.12.2015 vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona (do 23.1.2016). 29. Ak do 23.12.2015 bolo síce začaté exekučné konanie, ale nebolo rozhodnuté (podľa názoru odvolacieho súdu právoplatne) o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 Exekučného poriadku použijú rovnako. 30. Keďže zákonodarca uvádza výslovnú úpravu pre exekučné konania, v ktorých ešte nebolo rozhodnuté o udelení poverenia (v ods. 2 § 243f Exekučného poriadku), je potrebné dospieť k záveru, že ust. § 243f ods. 1 sa použije na exekučné konania začaté do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015 už bolo udelené poverenie a exekútor už mohol začať vykonávať exekúciu v zmysle ust. § 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku. (Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie). Ustanovenia § 243f ods. 3 až 6 sa potom výslovne vzťahujú len na exekúcie a exekučné konania podľa ods. 1, teda tie v ktorých už mohla začať alebo začala exekúcia na základe už udeleného poverenia. Iba v prípade ods. 3 § 243f je potrebné použiť širší výklad na exekučné konania podľa § 243f ods. 2, (kde teda ešte exekúcia nezačala, lebo nebolo udelené poverenie a teda ak exekúcia nezačala, nemožno ju ani odložiť) v tom zmysle, že o žiadosti o udelenie poverenia môže súd rozhodnúť podľa § 40 a § 44 Exekučného poriadku až po uplynutí lehoty 30 dní od účinnosti zákona na doplnenie návrhu v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. 31. V exekučných konaniach podľa ods. 2 neprichádza do úvahy postup podľa § 243f ods. 4 až 6 o zastavení exekúcie pre nedoplnenie návrhu podľa odseku 1 a skúmaní dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, resp. pre pokračovanie exekúcie. 32. Novela Exekučného poriadku totiž zaviedla nielen nový dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. m/), ale v ust. § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku doplnila aj nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, pričom ide o úplne totožné dôvody (tak pre zastavenie exekúcie, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia). 33. Súd teda už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či exekučným titulom, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, (ne)bol priznaný nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak sa jedná o takýto nárok (zo spotrebiteľskej zmluvy), či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. V prípade kladného záveru súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia. 34. Vychádzajúc z ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na použitie ust. § 39 ods. 4 a § 40 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015 nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, je oprávnený povinný do 23.1.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak návrh nebude takto doplnený, súd zastaví exekučné konanie (nie exekúciu) podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku (na ust. § 40 Exekučného poriadku je výslovný odkaz v § 243f ods. 2 Exekučného poriadku), teda nezastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh doplní podľa § 39 ods. 4, potom bude súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda buď udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne za splnenia zákonných podmienok. 35. Aj po novele Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z. zostáva v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. O rozpor exekučného titulu so zákonom sa jedná aj v prípade, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym aktom a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. 36. V prípade rozhodcovských rozsudkov najčastejším dôvodom ich rozporu so zákonom je skutočnosť, že boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, či už z dôvodu nedodržania jej písomnej formy alebo z dôvodu, že sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 37. O takýto prípade ide v prejednávanej veci. 38. Na základe skutočností uvedených oprávneným a dôkazov ním predložených pred vydaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Tým vzal za preukázané splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku. 39. Rozpor exekučného titulu so zákonom je vždy dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia a v takom prípade skúmanie existencie dôvodov pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku je nadbytočné. 40. Súd prvej inštancie si však v prejednávanej veci splnil aj povinnosť podľa § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku, lebo skúmal, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a po zistení, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, skúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ako na ne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 41. Tým, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, bol naplnený účel novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z., t.j. zvýšenie ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach. 42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).