Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/397/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218330 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715218330.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne N. B., G.. X.XX.XXXX, K. O.. I. Č.. XX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, AK so sídlom Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému MAXIMA FINANCE, s.r.o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO : 36 589 055, zastúpený JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom AK na ulici Vojenská č. 14, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 6 216,23 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7C/456/2015-118 z 5.10.2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/456/2015-146 z 24.8.2017 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi aj „Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/90/2005“ a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v k. ú. G. I., U. Z. G. E.. V danom prípade išlo o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný poskytol žalobkyni finančnú hotovosť v sume 55 370,- Sk, nakoľko od sumy uvedenej v písomnej zmluve odpočítal už priamo pred vyplatením finančných prostriedkov dve mesačné splátky podľa splátkového kalendára spolu v sume 7 856,- Sk. Zároveň od poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni žalovaný odpočítal aj sumu 1 774,- Sk ako údajné poistné za poistenie úveru. Okrem skôr uvedených dvoch splátok uhradila žalovanému ďalších 5 splátok v sume 19 640,- Sk vkladom na účet žalovaného. Ďalšou splátkou sa žalobkyňa dostala do omeškania v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k okamžitému zosplatneniu celého úveru vrátane nezákonného úroku a nezákonnej zmluvnej pokuty a uplatňoval si splatenie všetkých jeho nárokov cestou výkonu jeho vyššieho uvedeného zabezpečovacieho práva, resp. požadoval od žalobkyne predaj dotknutých nehnuteľností v k. ú. G. I.. Následne žalobkyňa zabezpečila záujemcov o kúpu nehnuteľností za kúpnu cenu 350 000,- Sk, z ktorej iba malá časť mala byť použitá na úplné vyrovnanie záväzku žalobkyne tak, aby žalovaný následne vystavil kvitanciu pre kataster nehnuteľností a mohlo dôjsť k platnému prevodu nehnuteľností na nových kupujúcich pána B. Q. T. B.. Súd citoval o.i. § 54, § 451 O.z. a dôvodil, že v súlade s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd mal za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Žalobkyňa predmetnou žalobou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia ku ktorému malo dôjsť zo strany žalobcu na základe uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania o pôžičke zo dňa 25.10.2005. Proti takto uplatnenému nároku zo strany žalobkyne žalovaný vzniesol námietku premlčania v rámci ktorej poukázal, že posledná platba zo strany žalobkyne v prospech žalobcu bola realizovaná dňa 4.6.2007, pričom žaloba podaná na súde dňa 16.10.2015 bola po viac ako 8 rokoch od poslednej platby a z uvedeného dôvodu ide zjavne o nárok premlčaný, nakoľko nepochybne uplynula subjektívna a taktiež 3 ročná - objektívna premlčacia lehota a to najneskôr dňa 4.6.2010. Na základe takto vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného súd skúmal, či zo strany žalobkyne došlo alebo nedošlo k premlčaniu jej uplatneného nároku v tomto konaní. Z výpisu z Obchodného registra na č.l. 49 spisu súd zistil, že v rámci povoleného predmetu činnosti žalovaný poskytoval pôžičky z vlastných finančných zdrojov. Vzhľadom na takýto predmet činnosti podľa názoru súdu je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Súd mal za to, že vzhľadom na uvedené sa prípadné bezdôvodné obohatenie žalovaného považovalo za úmyselné, pri ktorom platí 10 - ročná objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom súd pri tom vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011 a ďalších rozsudkov Krajských súdov, ktoré sú súčasťou spisu, t. j. v Trenčíne sp. zn. 6Co 835/2015 zo dňa 10.11.2015, v Prešove, sp. zn. 3Co 178/2013 zo dňa 6.11.2013, 18Co 97/2015 zo dňa 20.1.2016 a sp. zn. 8Co 173/2015 zo dňa 25.2.2016. S poukazom na skôr uvedené v danom prípade nedošlo k uplynutiu 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá by uplynula dňa 4.6.2017, pričom žaloba bola podaná dňa 16.10.2015. Následne súd skúmal uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty v danom prípade v súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa si uplatnila nárok v tomto konaní po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že o tom, že sa môže domáhať nároku na vrátenie časti peňazí sa dozvedela od M. Z. v roku 2013, ktorá jej zároveň povedala, aby išla aj na Centrum právnej pomoci a dala jej adresu. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 23.10.2013 na č.l. 70-74 spisu je zrejmé, že žiadateľka, t. j. žalobkyňa sa obrátila na Centrum so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci dňa 23.9.2013. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalobkyňa sa najneskôr deň pred podaním tejto žiadosti, to znamená dňa 22.9.2013 dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od uvedeného okamihu jej začala plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom tento svoj nárok si mohla uplatniť najneskôr do 22.9.2015. Vo veci bolo preukázané, že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 16.10.2015, pričom k uplynutiu jej subjektívnej premlčacej lehoty došlo dňa 22.9.2015. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa si uplatnila nárok po uplynutí premlčacej lehoty, na ktorú súd prihliadal na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Premlčanie uplatneného nároku malo za následok zo strany súdu zamietnutie žaloby v zmysle výroku tohto rozsudku bez toho, aby sa súd zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku žalobkyne v predmetnej veci. 2. V podanom odvolaní žiadala žalobkyňa zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť návrhu v celom rozsahu. V odvolaní namietala, že iba z tejto skutočnosti, že žalobkyňa sa dňa 23.9.2013 obrátila na Centrum právnej pomoci, Košice so žiadosťou o právnu pomoc, prvostupňový súd dospel k jeho nesprávnemu záveru, že najneskôr vtedy už žalobkyňa mala údajne vedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto a v akej výške sa na jej úkor obohatil. Tento záver Okresného súdu nezodpovedá skutkovému stavu veci a nie je zrejmé na základe čoho k nemu Okresný súd dospel. K údajným skutkovým zisteniam Okresného súdu v bode 51 odôvodnenia o tom, že žalobkyňa sa mala údajne dozvedieť od p. M. Z. o tom, že má nárok na vrátenie časti peňazí, je nutné uviesť, že tieto tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti a ani výpovedi žalobkyne, na ktorú Okresný súd poukazuje. Žalobkyňa v jej výpovedi uviedla, že od p. Z. sa dozvedela iba to, že zmluvy so spoločnosťou MAXIMA FINANCE s.r.o. neboli úplne v poriadku a nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o. nadobudla na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode práva musí vrátiť ich pôvodným majiteľom pretože MAXIMA FINANCE s.r.o. neuzatvárala zmluvy s klientmi v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu p. M. Z. odporúčala žalobkyni požiadať o právnu pomoc práve Centrum právnej pomoci v Košiciach. P. M. Z. v žiadnom prípade nepovedala žalobkyni, že má nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia alebo že má nárok na vydanie časti zaplatených peňazí, nakoľko ani p. Z. nie je právnik, nepozná ani okolnosti daného prípadu a už vôbec nie je v jej možnostiach posúdiť právny základ uplatňovaného nároku. Jediná vec, ktorú sa žalobkyňa dozvedela od p. Z. bolo to, že nie všetky zmluvy, ktoré uzatvárala spoločnosť MAXIMA FINANCE, s.r.o. boli platné, resp. nie v celom rozsahu a že ľudia sa teraz domáhajú vrátenia scudzených nehnuteľností. Predmetná skutočnosť, že žalobkyňa nevedela o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej spoločnosti, nepoznala právny základ tohto nároku a už vôbec nepoznala výšku tohto bezdôvodného obohatenia, vyplýva aj zo samotnej žiadosti o právnu pomoc doručenej Centru právnej pomoci, v ktorej je pri informáciách o povahe sporu, hodnote sporu, uplatňovaných nárokov, uvedené iba: "neplatnosť zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva". To bolo všetko, čo žalobkyňa v čase podania žiadosti v Centre právnej pomoci vedela o danom spore, t.j. že niektoré časti zmlúv uzatvorených so žalovanou spoločnosťou by mohli byť neplatné, resp. že žalovaná spoločnosť mohla konať v rozpore so zákonom. Žalobkyňa nevedela, či má nárok na vrátenie nejakej sumy, a už vôbec nevedela a ani nemohla poznať právny základ a výšku tohto jej nároku. Tie sa žalobkyňa dozvedela až dňa 13.11.2013 doručením rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 23.10.2013, ktorým jej bolo oznámené aký nárok, v akej výške a voči komu si môže žalobkyňa uplatňovať. Až uvedeným dňom 13.11.2013 začala žalobkyni plynúť subjektívna lehota na uplatnenie jej nároku. Tieto skutkové okolnosti začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty žalobkyňa uviedla v jej písomnom podaní zo dňa 30.6.2016 a opakovane uvádza, že až do času doručenia rozhodnutia Centra právnej pomoci, t.j. do dňa 13.11.2013, nemala vedomosť o tom, či si môže uplatňovať nejaký finančný nárok voči žalovanej spoločnosti a už vôbec nepoznala výšku tohto nároku, resp. právny titul. Žalobkyňa potom, čo sa od p. Z. dozvedela, že žalovaná spoločnosť asi nemala všetky zmluvy úplne v poriadku a zrejme neboli uzatvorené v súlade s právnym poriadkom, podala dňa 23.9.2013 formulárovú žiadosť o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a prešetrenie jej prípadu na podateľni v Centre právnej pomoci Kancelária Košice. Odtiaľ bola táto žiadosť bez akéhokoľvek právneho posudzovania postúpená miestne príslušnej Kancelárii Humenné, ktorá po obdržaní tejto žiadosti iba na základe posúdenia doložených listín k danej žiadosti a bez akejkoľvek konzultácie , resp. iného poradenstva, rozhodla dňa 23.10.2013 o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vyššie uvedeným rozhodnutím, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 13.11.2013 a v ktorom aj bol uvedený nárok žalobkyne voči žalovanej spoločnosti a jeho právne odôvodnenie. Okrem tohto rozhodnutia bolo žalobkyni Centrom právnej pomoci doručené už iba rozhodnutie o zmene určeného advokáta zo dňa 26.8.2015, pričom neboli vykonané žiadne konzultácie alebo osobné poradenstvo, resp. osobný styk Centra a žalobkyne. Napokon namietala, že nemohla vedieť, aj keď jej bola poskytnutá právna pomoc Centrom právnej pomoci, lebo ona ani pri vynaložení potrebnej starostlivosti sa nemohla dozvedieť skôr (rozhodnutie NS SR sp.zn. R 25/1986 str. 111) o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto jej spôsobil. Je dôležité zistiť, kedy sa nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, čo sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr so zreteľom na § 107 ods.1 OZ vzhľadom na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (uviedla aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2004). Začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia u nej sa posúval, lebo treba skutočnú vedomosť a nielen predpokladanú vedomosť oprávneného v zmysle § 107 ods.1 Obč.zák., čo nesprávne posúdil súd. 3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny žalovaný, navrhol aj priznať 100% trov odvolacieho konania. Nie je mysliteľné a bolo by v rozpore s účelom inštitútu premlčania aby sa počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby odvodzoval od tvrdení účastníka konania - teda od ním tvrdeného okamihu kedy sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške - . Okamih, kedy začína plynúť subjektívna premlčacia lehota musí byť identický s okamihom kedy žalobkyňa mala vedomosť o skutkových okolnostiach z ktorých bolo možné vyvodiť záver o vydaní bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by začiatok plynutia subjektívnej lehoty bol ponechaný iba a len výlučne na subjektívne tvrdenie žalobcu, že on sa reálne o bezdôvodnom obohatení a jeho výške dozvedel až v deň, ktorý účelovo prispôsobí v rozpore so skutkovými okolnosťami prípadu tak, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný. Naviac samotná žalobkyňa tvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od pani M. Z. v roku 2013 ktorá jej dala adresu centra právnej pomoci a uvedené centrum žalobkyňa navštívila 23.9.2013. Nakoľko podľa samotných tvrdení žalobkyne mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení už v čase pred návštevou Centra právnej pomoci a pri návšteve Centra nepochybne rozoberala žalobkyňa s pracovníkmi centra aj skutkové okolnosti prípadu, musela bez ohľadu na vyššie uvedené nepochybne najneskôr dňa 23.9.2013 vedieť o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške tak ako to konštatuje aj súd prvej inštancie. Nakoľko žalobu podala žalobkyňa až dňa 16.10.2015 je vznesená námietka premlčania plne dôvodná. Naviac podľa názoru žalovaného uplynula aj objektívna premlčacia lehota - tvrdenie a právny názoru súdu prvej inštancie o tom, že v uvedenom prípade je objektívna premlčacia lehota 10 ročná považujeme za nesprávny. 4. Odvolací súd (verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.5.2018, keď oznámil v zákonnej lehote na verejnej tabuli Krajského súdu v Košiciach, že v uvedený deň a v určitej hodine pojednávacej miestnosti č. 215 sa uskutoční verejné vyhlásenie rozsudku), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, keďže správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. 5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je úplné a zisteným skutočnostiam prisudzoval správny právny význam (správne aj súd prvej inštancie vychádzal z judikátu, ktorý citoval). 7. Odvolací súd zastáva názor, že po vykonaní dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a dospel k správnemu právnemu záveru. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušnému právneho predpisu a nesprávnym právnym postúpením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právnym predpis alebo predpis nesprávne vyložil. 9. Odvolací súd hodnotil odvolanie žalobkyne ako neopodstatnené. Sama predsa žalobkyňa potvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od M. Z.Č. v roku 2013, ktorá jej dala adresu Centra právnej pomoci a toto centrum žalobkyňa navštívila 23.9.2013, podľa jej samotných tvrdení mala vedomosť už o bezdôvodnom obohatení v čase pred návštevou Centra právnej pomoci, lebo tieto skutkové okolnosti rozoberala práve s pracovníkmi centra bez ohľadu na jej odvolacie námietky, teda 23.9.2013 sa najneskoršie dozvedela, kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške, žalobu žalobkyňa podala až dňa 16.10.2015 a pre vznesenú námietku premlčania táto námietka je opodstatnená, a vyslovene 10 ročná lehota v riešenom spore neplatí z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty. 10. Keďže žalovaný z vlastných finančných zdrojov poskytoval pôžičky a vzhľadom na takýto predmet činnosti podľa názoru odvolacieho súdu bol zodpovedný žalovaný za bezdôvodné obohatenie, avšak vzhľadom na námietku premlčania, na ktorú správne prihliadol súd prvej inštancie bolo potrebné potvrdiť rozsudok ako zákonný a správny (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/835/2015, Prešov 3Co/178/2013). 11. Odvolací súd si pripojil aj spis Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/391/2012 a v tejto veci bolo rozhodnuté, pričom ako žalovaná vystupuje MAXIMA FINANCE, s.r.o. v tomto konaní a ako spotrebiteľka na strane žalobcu B. O., Okresný súd Prešov rozhodol pritom rozsudkom zo dňa 9.10.2014 a žalobu o finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €, čo do sumy 5 000 € Krajský súd v Prešove potvrdil právoplatne rozsudkom č.k. 12Co/3/2015-199 z 10.decembra 2015, avšak tu išlo v spore o ujmu podľa § 13 OZ, a súdy nepochybne vychádzali z iných skutkových zistení, a preto námietka odvolateľky je absolútne neopodstatnená a neprimeraná. 12. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu SR II.ÚS 229/2017-15 zo 4.apríla 2017, keď sťažnosť bola podaná spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o. Košice so zreteľom na konanie 12Co/3/2015 vedené pred Krajským súdom v Prešove a Ústavný súd SR sťažnosť obchodnej spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o. odmietol ako zjavne neopodstatnenú (sťažovateľka nepreukázala ústavno-právnu relevanciu svojich námietok, ktoré by signalizovali možnosť porušenia označených práv súvisiacich s predmetom súdnej ochrany, argumentácia sťažovateľky bola len opakovaním odvolacích dôvodov a Krajský súd v Prešove v tomto konaní uviedol, že nekalé konanie žalovanej obchodnej spoločnosti pri poskytovaní pôžičiek a evidentná snaha pri pôžičkách nenavodzovať korektné vzťahy, ale presadzovať ekonomickú silu veriteľa a zneužiť postavenie odkázaného dlžníka je neakceptovateľné, pričom malo dôjsť k poškodeniu žalobkyne - spotrebiteľky). 13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania so zreteľom na aplikáciu viacerých právnych predpisov, čo sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešná strana nemá v odôvodnených prípadoch mať právo na trovy konania (§ 396 CSP). 14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.