Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/288/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201366 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811201366.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.K. N. I. nar. XX.X.XXXX a N. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov G.Y. H. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej K. I. č. X v H. zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach a Ing. Z. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. K.. O. č. XX v V.M. zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Marcelom Fandákom so sídlom na Kováčskej ul. č. 40 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného a o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 11.4.2017 č.k. 11P/113/2015-1186 takto r o z h o d o l : 1. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. 2. Mení rozsudok tak, že návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. deti za obdobie od 17.2.2011 do 31.8.2013 zamieta. 3. Zvyšuje výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2016 pre mal. N. I. od otca z 200 Eur mesačne na 300 Eur mesačne a zaväzuje otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100 Eur mesačne. Za obdobie od 1.9.2016 do budúcna zvyšuje výživné pre mal. N. I. od otca z 200 Eur na 400 Eur mesačne a zaväzuje otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100 Eur mesačne. 4. Zvyšuje výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2016 pre mal. N. od otca z 200 Eur mesačne na 250 Eur mesačne a zaväzuje otca prispievať na tvorbu úspor maloletého 100 Eur mesačne. Za obdobie od 1.9.2016 do budúcna zvyšuje výživné pre mal. N. od otca z 200 Eur mesačne na 300 Eur mesačne a zaväzuje otca prispievať na tvorbu úspor maloletého 100 Eur mesačne. 5. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.3.2017 pre mal. N. I. 5.000 Eur a pre mal. N. 2.500 Eur zaväzuje otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých. 6. Dlžné výživné na tvorbe úspor za obdobie od 1.9.2013 do 31.3.2017 pre mal. N. I. 4.300 Eur a pre mal. N. 4.300 Eur zaväzuje otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účty maloletých detí, ktoré je v ich prospech povinná zriadiť matka do 7 dní od právoplatnosti rozsudku v peňažnom ústave s tým, že tieto účty budú vyznačené s vinkulačnou doložkou, že „s nakladaním s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu“. 7. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi N. I. a N. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 16:00 hod. do 31.12 do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 1.1. od 10.00 hod. do predposledného dňa zimných prázdnin do 16:00 hod., počas jarných prázdnin od prvého dňa od 10:00 hod. do posledného dňa do 17:00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 7:00 hod. do utorka do 17:00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 15.8 do 19:00 hod., s tým, že otec je oprávnený mal. deti v určenom čase prevziať od matky v mieste bydliska matky a po skončení styku povinný ich na tom istom mieste matke vrátiť. Matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich a prevziať ich v určenom čase a na určenom mieste. 8. Tým mení rozsudok Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 sp. zn. 9C/54/2010. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 sp.zn. 9C/54/2010 tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. N. I. od 17.2.2011 do 28.2.2014 z 200 Eur mesačne na 400 Eur mesačne, od 1.3.2014 do 28.2.2017 zo 400 Eur mesačne na 500 Eur mesačne a od 1.3.2017 do budúcna z 500 Eur mesačne na 600 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Zvýšil výživné od otca aj pre mal. N. od 17.2.2011 do 28.2.2014 z 200 Eur mesačne na 350 Eur mesačne, od 1.3.2014 do 28.2.2017 z 350 Eur mesačne na 450 Eur mesačne a od 1.3.2017 do budúcna zo 450 Eur mesačne na 500 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 17.2.2011 do 31.3.2017 pre mal. N. I. 21.857,85 Eur a pre mal. N. 14.568,80 Eur zaviazal otca zaplatiť matke mal. detí do 30. dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol a otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor mal. N. I. 100 Eur mesačne a mal. N. 100 Eur mesačne matke mal. detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti napadnutého rozsudku na osobitné účty detí, ktoré v ich prospech zriadi matka do 7 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku v peňažnom ústave, pričom obidva účty budú vyznačené s vinkulačnou doložkou „s nakladaním s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu“. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a o trovách štátu rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal a otca zaviazal nahradiť trovy štátu 179,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku na účet Okresného súdu Košice I. 2. Proti výrokom o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a zvýšení výživného, dlžnom výživnom a tvorbe úspor podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby ho zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne a mal. deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uviedol, že konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil s odôvodnením výroku o zamietnutí jeho návrhu na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, a v tejto súvislosti uviedol, že s mal. deťmi má veľmi dobrý vzťah, čo bolo viackrát v konaní preukázané. Rovnako má všetky predpoklady na to, aby mohol mal. deti riadne vychovávať, preto podľa jeho názoru boli splnené zákonné podmienky pre ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Poukázal na skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť sa už prakticky realizovala od decembra 2011 a v priebehu celého roka 2012, počas ktorého mal mal. deti vo svojej osobnej starostlivosti 189 dní. Zdôraznil, že v Košiciach vlastní byt, v ktorom mal. deťom vytvoril vhodné výchovné podmienky, preto v prípade, ak by boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, boli by riadne zabezpečené všetky ich odôvodnené potreby so zreteľom na ich školské a mimoškolské aktivity, ako aj citové väzby na matku. Nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že mal. deti prejavili vôľu ostať v osobnej starostlivosti matky, ktorú je potrebné rešpektovať a v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a znova sa posudzuje možnosť zmeny výchovných pomerov, je možné, že rodič, ktorý mal mal. deti vo svojej starostlivosti sa ich snažil zmanipulovať. V tejto súvislosti tiež dodal, že matka nepreukázala žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť jeho návrh na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietnutý. K zmene vyživovacej povinnosti uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, pretože od poslednej úpravy nenastala tak výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Uviedol, že určené výživné nezodpovedá ani odôvodneným potrebám mal. detí, ani jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, je neprimerane vysoké v dôsledku čoho narúša ich výchovu a uvedomenie si hodnoty peňazí a ich dosiahnutie vlastným úsilím. Zdôraznil, že jeho samotné majetkové pomery neodzrkadľujú jeho životnú úroveň, pretože ho nikto nemôže nútiť, aby jeho životná úroveň zodpovedala jeho majetkovým pomerom. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o tvorbe úspor, pretože určené výživné s tvorbou úspor je v rozpore so zásadou, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zvýšené výživné na mal. I. N. a N. zasahuje do práv jeho ostatných detí. Konštatoval, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil aj nad rámec súdom určeného výživného. Vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal aj iné ním navrhované dôkazy, pričom sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné a zmätočné. V tejto súvislosti poukázal na viac rozhodnutí Ústavného súdu SR a ČR, z ktorých vyplýva, že ak konajúci súd nevykoná navrhované dôkazy, svoje rozhodnutie je povinný riadne a zákonne zdôvodniť. Poukázal aj na skutočnosť, že konajúci súd odmietol vykonať dokazovanie ohľadom doplnenia znaleckého dokazovania napriek tomu, že voči záverom znaleckého dokazovania vzniesol námietky a namietal ich nesprávnosť, a preto s odvolaním predložil vlastný znalecký posudok, z ktorého nepochybne vyplýva, že pre udržanie spoločnosti AGROTRADE GROUP spol. s r.o. bolo nevyhnutné zvýšenie základného imania a vkladov spoločníkov z nerozdeleného zisku a vyplatenie 441.187,08 € nezávisle od jeho vôle ale od rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti ako jej najvyššieho kolektívneho orgánu, na rozhodovanie ktorého nemal ako menšinový spoločník vplyv. 3. Proti výrokom o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutých výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že jej odvolaciemu návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Uviedla, že podľa jej názoru zvýšené výživné nezodpovedá ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca ani odôvodneným potrebám maloletých detí, preto trvala na ňou navrhovanej výške výživného so zreteľom na preukázané výdavky maloletých detí a ich odôvodnené potreby vo vzájomnej súvislosti s ich právom podieľať sa na životnej úrovni otca. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matkou navrhované zvýšenie výživného nezodpovedá zmene jeho pomerov ani jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a rovnako je neprimerane vysoké so zreteľom na odôvodnené potreby maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že navrhované výživné narúša výchovu maloletých detí, preto je v rozpore s ich najlepším záujmom. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že konajúci súd náležite vykonal dokazovanie a riadne zistil skutočný stav veci ohľadom zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v tejto časti správne a zákonné. Vyslovila presvedčenie, že návrh otca bol účelový s cieľom vyhnúť sa zvýšeniu vyživovacej povinnosti, pretože podanie návrhu na zverenie maloletých detí bolo reakciou na ňou podaný návrh na zvýšenie výživného. Uviedla tiež, že maloleté deti nemajú záujem tráviť u otca a jeho súčasnej partnerky ani toľko času, ktorý zodpovedá súčasnej úprave styku, pričom stretnutia s otcom si dohodnú samy telefonicky iba s jej minimálnou ingerenciou. Tvrdenia otca o neúmernosti jeho majetkových pomerov a zvýšeným výživným označila za účelové a vyslovila názor, že životná úroveň a životný štýl otca nie je to isté, pretože pre rozhodnutie o výživnom so zreteľom na právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov nie je rozhodujúce, akým životným štýlom otec žije, ale akú životnú úroveň mu zabezpečujú jeho majetkové pomery. K záverom predloženého znaleckého posudku konštatovala, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca a dodala, že ňou navrhované zvýšenie výživného zodpovedá majetkovým pomerom otca detí. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky označil jej tvrdenia ohľadom jeho životnej úrovne za subjektívne a nesprávne, pretože on sa snaží, aby motivoval deti dosahovať prospech vlastným úsilím, vážiť si peniaze a vedieť s nimi hospodáriť. Zdôraznil, že sa nikdy nesnažil upierať maloletým uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, ani znižovať ich kvalitu života. Zdôraznil, že matkou navrhované výživné nezodpovedá zákonným požiadavkám, pretože nevychádza z odôvodnených potrieb maloletých detí ani z jeho schopností, možností a majetkových pomerov a tiež nezohľadňuje jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Namietal, že po zaplatení všetkých svojich záväzkov pochádzajúcich z nevyporiadaného BSM mu mesačne ostane na zabezpečenie potrieb trojčlennej rodiny 450 €. K vykonanému znaleckému dokazovaniu opäť uviedol tie isté skutočnosti ohľadom vyplatenia zisku a navýšenia základného imania v spoločnosti AGROTRADE spol. s r.o., ktoré boli predmetom ním podaného odvolania. Zdôraznil, že zo znenia § 24 Zákona o rodine vyplýva, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je prioritné, zatiaľ čo iné alternatívy je potrebné podrobiť šetreniu preukazujúcemu vhodnosť a potrebu iného riešenia. Skutočnosť, že medzi ním a matkou maloletých detí je nevyvážená komunikácia zapríčinila matka svojím konaním napríklad tým, že ho neinformovala o presťahovaní detí do Košíc, o zmene ich školských a mimoškolských zariadení a podobne. Tvrdenia matky ohľadom rozporu striedavej starostlivosti s najlepším záujmom maloletých detí označil za účelové a odmietol tvrdenia, že návrh podal tendenčne s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti a zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si riadne plnil aj nad rámec súdom určeného výživného. Opakovane uviedol, že pre maloleté deti má vytvorené vhodné podmienky, obstaral si byt v Košiciach, v ktorom im zariadil izbu tak, aby nemuseli dochádzať do školy a aby im ostalo zachované ich sociálne prostredie. Konštatoval, že matka svojím konaním opakovane zmarila styk s maloletými deťmi napríklad tým, že si naplánovala letnú dovolenku v čase, kedy mali byť s ním, bez ohľadu na to, že vedela, že si s maloletými deťmi taktiež plánuje dovolenku. 7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. 8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 11/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 9. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Zdôrazňuje, že súd musí vo všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavaní pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a podobne). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd tiež dodáva, že konajúci súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vždy prihliadne na vôľu dieťaťa, ak dokáže chápať účel konania a zaujať k nemu stanovisko a vyhodnotí ju z hľadiska jeho veku, citovej a rozumovej vyspelosti. Jednou z hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej starostlivosti je záujem maloletého dieťaťa, pričom súd musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom, jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež právo na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi vo vzájomnej súvislosti s vôľou dieťaťa s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Vychádzajúc z uvedených úvah odvolací súd konštatuje, že mal. N. I. vo veku 14 rokov je natoľko rozumovo vyspelá, že s týmto vekom Trestný zákon spája vznik trestnoprávnej zodpovednosti, preto možno dôvodne predpokladať, že miera jej vyspelosti odôvodňuje v konaní o jej zverenie do výchovy niektorému z rodičov v plnej miere prihliadnuť na jej vôľu a rozhodnúť o výchove v súlade s ňou, za predpokladu, že rodič, do ktorého starostlivosti si dieťa želá byť zverené je objektívne v súlade so zákonnými požiadavkami Zákona o rodine spôsobilý riadne sa o neho postarať. Rovnako tak mal. N. vo veku 11 rokov dokáže pochopiť význam a účel konania o jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti a v tejto súvislosti prejaviť svoju vôľu jasne a zrozumiteľne. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že maloleté deti jednoznačne opakovane prejavili svoju vôľu ostať v osobnej starostlivosti matky bez ohľadu na to, v akom širokom rozsahu sa do podania návrhu na ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti realizoval ich styk s otcom. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a tvorbe úspor, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na základe zisteného skutočného stavu nesprávne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, pretože určené výživné nie je v súlade so zákonnými podmienkami Zákona o rodine, nakoľko konajúci súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil vzájomnú súvislosť schopností, možností a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletých detí so zreteľom na ich právo podieľať sa na jeho životnej úrovni, v dôsledku čoho určené výživné nezodpovedá zákonným podmienkam Zákona o rodine so zreteľom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú, spoločne a dobrovoľne sa podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. 15. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča súd zohľadní jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. 16. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí dospel k záveru, že súdom určené výživné nezodpovedá zákonnej podmienke vzájomnej súvislosti schopností, možností a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletých detí ani ich právu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodnuté v roku 2010. Konajúci súd rozhodol o zmene výživného a určené výživné zvýšil o 100 % pre každé z maloletých detí od 17.2.2011, t.j. po uplynutí iba pár mesiacov od právoplatného rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rastom a vývojom maloletého dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené potreby zvyšujú spravidla každé tri roky. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v období od 17.2. do 31.8.2013 nenastala kvalifikovaná zmena pomerov ani u jedného zo zúčastnených strán, ktorá by odôvodňovala zvýšenie naposledy určeného výživného, preto odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 17.2.2011 do 31.8.2013 zamietol. 17. Súd prvej inštancie sa dopustil aj ďalšieho pochybenia, keď síce správne zistil podiel otca v spoločnosti AGRO TRADE GROUP, spol. s.r.o. a správne vyhodnotil podiel na zisku tejto spoločnosti z pohľadu majetkových pomerov otca, ale nesprávne túto skutočnosť premietol do posúdenia jeho životnej úrovne. Odvolací súd konštatuje, že predmetný podiel má významný vplyv na majetkové pomery otca, ale vzhľadom na mieru možnosti otca ako menšinového spoločníka spoločnosti ovplyvniť možnosti nakladania s týmto podielom v štádiu, kedy o ňom rozhoduje obchodná spoločnosť, t.j. pred rozhodnutím obchodnej spoločnosti vyplatiť podiel na zisku jej spoločníkom, ako aj účel, na ktorý bol v dôsledku rozhodnutia obchodnej spoločnosti vynaložený, dospel odvolací súd k záveru, že v čase rozhodovania konajúceho súdu vo veci samej, tento podiel nemal taký vplyv na životnú úroveň otca, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného v určenom rozsahu. Rovnako tak zvýšenie výživného nezodpovedá zmene pomerov maloletých detí a ich odôvodneným potrebám s prihliadnutím na ich vek a stupeň vývoja v jednotlivých obdobiach, v ktorých konajúci súd určené výživné postupne zvyšoval. Odvolací súd po dôslednom vyhodnotení vykonaného dokazovania a náležitom posúdení zisteného skutočného stavu veci, zvýšil výživné pre maloletú N. I. za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2016 z 200 Eur mesačne na 300 Eur mesačne a zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100 Eur mesačne. Za obdobie od 1.9.2016 do budúcna zvýšil výživné pre maloletú N. I. od otca z 200 Eur mesačne na 400 Eur mesačne a zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100 Eur mesačne a pre maloletého N. za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2016 z 200 Eur mesačne na 250 Eur mesačne a na tvorbu úspor 100 Eur mesačne. Za obdobie od 1.9.2016 do budúcna zvýšil výživné pre maloletého N. z 200 Eur mesačne na 300 Eur mesačne a zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletého 100 Eur mesačne tak, aby zvýšenie výživného zodpovedalo zákonným podmienkam a ustálenej súdnej praxe, ako aj skutočnej zmene odôvodnených potrieb maloletých detí, vyplývajúcej z rastu a vývoja v dôsledku plynutia času, vo vzájomnej súvislosti so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca. So zreteľom na právo maloletých podieľať sa na životnej úrovni otca, odvolací súd rozhodol o tvorbe úspor pre obidve maloleté deti, pretože dospel k záveru, že určené výživné zodpovedá zákonným podmienkam vo vzájomnej súvislosti schopností, možností a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletých detí, ale životná úroveň otca mu umožňuje podieľať sa na ich výžive vo väčšom rozsahu, aký zodpovedá ich skutočným potrebám zodpovedajúcim ich veku, preto v súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine za odôvodnené potreby maloletých detí odvolací súd považoval aj tvorbu úspor. Takáto zmena vyživovacej povinnosti zodpovedá zmene pomerov maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca so zreteľom na jeho skutočnú súčasnú životnú úroveň, s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto je zákonné a správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 18. Pretože odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné pre maloletú N. I. za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2016 z 200 Eur na 300 Eur mesačne a zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100 Eur mesačne a za obdobie od 1.9.2016 do budúcna zvýšil výživné pre maloletú N. I. z 200 Eur na 400 Eur a zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100 Eur mesačne a pre maloletého N. za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2016 z 200 Eur na 250 Eur mesačne a zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletého 100 Eur mesačne a za obdobie od 1.9.2016 do budúcna zvýšil výživné pre maloletého N. od otca z 200 Eur mesačne na 300 Eur mesačne a otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor pre maloletého 100 Eur mesačne rozhodol aj o dlžnom výživnom a dlžnom výživnom na tvorbe úspor, ktoré vypočítal nasledovne. Z predloženého spisu vyplýva, že otec v posudzovanom období od 1.9.2013 do 31.3.2017 zaplatil výživné pre mal. N. I. spolu 8.600,- Eur (4x200,- Eur za mesiace september až december 2013 + 12x200,- Eur za rok 2014 + 12x200,- Eur za rok 2015 + 12x200,- Eur za rok 2016 + 3x200,- Eur za mesiace január až marec 2017 = 8.600,- Eur). V posudzovanom období mu v dôsledku zmeny určeného výživného vznikla vyživovacia povinnosť k maloletej spolu 13.600,- Eur (4x300,- Eur za mesiace september až december 2013 + 12x300,- Eur za rok 2014 + 12x300,- Eur za rok 2015 + 8x300,- Eur za mesiace január až august 2016 + 4x400,- Eur za mesiace september až december 2016 + 3x400,- Eur za mesiace január až marec 2017 = 13.600,- Eur). Dlžné výživné = 13.600,- Eur - 8.600,- Eur = 5.000,- Eur. 19. Z predloženého spisu vyplýva, že otec v posudzovanom období od 1.9.2013 do 31.3.2017 zaplatil výživné pre mal. N. spolu 8.600,- Eur (4x200,- Eur za mesiace september až december 2013 + 12x200,- Eur za rok 2014 + 12x200,- Eur za rok 2015 + 12x200,- Eur za rok 2016 + 3x200,- Eur za mesiace január až marec 2017 = 8.600,- Eur). V posudzovanom období mu v dôsledku zmeny určeného výživného vznikla vyživovacia povinnosť k maloletému spolu 11.100,- Eur (4x250,- Eur za mesiace september až december 2013 + 12x250,- Eur za rok 2014 + 12x250,- Eur za rok 2015 + 8x250,- Eur za mesiace január až august 2016 + 4x300,- Eur za mesiace september až december 2016 + 3x300,- Eur za mesiace január až marec 2017 = 11.100,- Eur). Dlžné výživné = 11.100,- Eur - 8.600,- Eur = 2.500,- Eur. 20. V posudzovanom období od 1.9.2013 do 31.3.2017 v dôsledku určenia tvorby úspor vznikol otcovi dlh na tvorbe úspor pre maloletú N. I. spolu 4.300,- Eur, ktoré odvolací súd vypočítal nasledovane: (4x100,- Eur za mesiace september až december 2013 + 12x100,- Eur za rok 2014 + 12x100,- Eur za rok 2015 + 12x100,- Eur za rok 2016 + 3x100,- Eur za mesiace január až marec 2017 = 4.300,- Eur. V posudzovanom období od 1.9.2013 do 31.3.2017 v dôsledku určenia tvorby úspor vznikol otcovi dlh na tvorbe úspor pre maloletého N. spolu 4.300,- Eur, ktoré odvolací súd vypočítal nasledovne: (4x100,- Eur za mesiace september až december 2013 + 12x100,- Eur za rok 2014 + 12x100,- Eur za rok 2015 + 12x100,- Eur za rok 2016 + 3x100,- Eur za mesiace január až marec 2017 = 4.300,- Eur. 21. Pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného výživného a dlžného výživného na tvorbe úspor odvolací súd zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného a zároveň lehota na zaplatenie nad prípustnú mieru nebola na škodu maloletých. 22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 23. Vzhľadom na to, že z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že styk otca s maloletými deťmi sa realizoval vo väčšom rozsahu ako bol nariadený, pričom rodičia prestali zo subjektívnych dôvodov medzi sebou riadne komunikovať a stratili schopnosť dohodnúť sa na realizácii styku, odvolací súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, aby zodpovedal ich najlepšiemu záujmu a právam obsiahnutým a garantovaným Dohovorom. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému dieťa nie je súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len súdnym rozhodnutím na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ust. Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obidvom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, takže žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržoval rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, aby jeho intenzita a frekvencia zodpovedali právam maloletých obsiahnutých a garantovaných Dohovorom, ako aj rodičovským právam otca so zreteľom na najlepší záujem maloletých tak, aby jeho realizácia smerovala k udržiavaniu ich rodinných väzieb s otcom a jeho rodinou a nedošlo k ich postupnému citovému odlúčeniu. Takáto úprav styku zabezpečuje jeho realizáciu v primeranom rozsahu v priebehu celého kalendárneho roka a zodpovedá odlišnému dennému režimu maloletých detí počas sviatkov a prázdnin ako aj ich potrebám trávenia voľného času s obidvoma rodičmi. 24. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).