Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/211/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202162 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8716202162.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu S.. G. X., J.. XX. X. XXXX, H., Y. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Košice, Užhorodská 21, adresa na doručovanie Brezov 10, Košice, IČO: 47 231 785, proti žalovanej Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska 19, o 57.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/174/2016-132 z 10. 1. 2017 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o trovách konania. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Konanie v časti 6.000 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.000 eur od 22. 6. 2013 do zaplatenia zastavil, II. žalobu zamietol a III. žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Vzhľadom na to, že došlo po začatí konania k čiastočnému plneniu, žalobca ešte pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti 6.000 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.000 eur od 22. 6. 2013 do zaplatenia späť a žiadal v tej časti konanie zastaviť. Súd, vychádzajúc z § 145 ods. 2 C.s.p., § 788 ods. 1, ods. 2, 3, 4, § 792a ods. 1, 2, 3. ods. 4, § 797 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 2 Obč. zák. (ich znenie citoval) mal v konaní preukázané, že strany uzavreli poistnú zmluvu pre poistné riziká: trvalé následky úrazu s progresiou 400 % - poistná suma 100.000 eur, smrť spôsobená úrazom - poistná suma 50.000 eur, denné odškodné po úraze a počas dlhodobej PN - poistná suma 30 eur so začatím poistenia od 8.3.2012 na dobu neurčitú, na základe ktorej mal žalobca ako poistník uhrádzať poistné vo výške 545 eur ročne. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, žalobca považoval uvedenú poistnú zmluvu za výhodnú, preto ju uzavrel a o oceňovacie tabuľky sa v tom čase nezaujímal a to napriek tomu, že pre iné poisťovne vykonával lekárske posudky a podľa ich oceňovacích tabuliek oceňoval rozsah trvalých následkov poškodených poistených. Dňa XX. X. XXXX žalobca utrpel úraz, pri ktorom XX. X. XXXX si poranil pravé rameno, k čomu sa pridružili i bolesti krčnej chrbtice a pravého hrudníka. Uvedený úraz riadne oznámil žalovanej, ktorá žalobcovi uhradila poistné plnenie v sume 1.500 eur ako denné odškodného po úraze v rozsahu 50 dní a za trvalé následky úrazu uhradila žalobcovi poistnú sumu vo výške 19.000 eur určenú ako 19 % z poistnej sumy, z toho 10 % za obmedzenie pohyblivosti chrbtice ľahkého až stredného stupňa a 9 % za obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ťažkého stupňa. Žalovaná pritom vychádzala zo stanovenia rozsahu trvalých následkov žalobcu po úraze S.. Z. S., ktorý podľa jeho vyjadrenia zo 7. 5. 2015 vychádzal zo žalobcom doručenej správy ošetrujúceho lekára z XX. X. XXXX S.. Z. a oceňovacích tabuliek. Pritom vysvetlil, že v praxi priznávajú ľahkému stupňu obmedzenia rozsahu pohyblivosti krčného segmentu chrbtice 5-10 % a strednému 11-20 %. Keďže S.. Z. uviedla medzistupeň medzi ľahkým a stredným obmedzením, bola žalobcovi priznaná horná hranica ľahkého stupňa obmedzenia. Pokiaľ ide o obmedzenie rozsahu pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa do 80-90 stupňov - vzpaženie blížiace sa spodnej hranici ťažkého stupňa podľa oceňovacích tabuliek, bola žalobcovi priznaná stredná hodnota v rozpätí uvedenom v oceňovacej tabuľke. Po doručení ďalších nálezov zhotovených S.. Š. z 12. 11. 2013 bolo vyššie uvedené zhodnotenie trvalých následkov potvrdené. Po kontrolnom vyšetrení S.. S. bol následne prehodnotený druh a rozsah následkov úrazu z XX. X. XXXX u žalobcu a bolo žalobcovi poukázané ďalšie poistné plnenie vo výške 6.000 eur za trvalé následky ťažké obmedzenie hybnosti pravého ramenného kĺbu - doplatok 6 % na základe vyšetrenia zo dňa 4. 5. 2016, kedy posudkový lekár žalovanej zistil obmedzenie hybnosti aj pri abdukčnom pohybe (upaženie) a obmedzenie rotačných pohybov o 1/3 v porovnaní s normou. Súd, citujúc znenie čl. 13 ods. 2 písm. a) Všeobecných poistných podmienok žalovanej pre poistenie úrazu a zodpovednosti urobil záver, že medzi stranami sporu neboli trvalé následky žalobcu po úraze z XX. X. XXXX sporné, že sporné bolo k nim priradené percento v rámci percentuálneho rozsahu uvedeného v oceňovacích tabuľkách žalovanej. V nich bol percentuálny rozsah možného poistného plnenia za trvalé následky po úraze pri obmedzení hybnosti pohyblivosti chrbtovej kosti ľahkého až stredného stupňa 5-20 % (položka 1.98) a pri obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu ťažkého stupňa (vzpaženie do 90 %) vpravo 3 až 18 % (položka 1.116). Žalobca v konaní žiadal priznať poistnú sumu zodpovedajúcu najvyšším percentám v rámci uvedených percentuálnych rozsahov t.j. 20 % + 18 % = 36 %, čo po zdvojnásobení podľa čl. 13 ods. 2 písm. ab) VPP a odpočítaní už vyplateného poistného plnenia (19.000 + 6.000 eur) predstavuje sumu 51.000 eur, poukazujúc na to, že oceňovacie tabuľky žalovanej neboli pripojené k zmluve, že na rozdiel od iných poisťovní obsahujú v prípadoch medicínsky presne definovaného rozsahu trvalých následkov majú percentuálny rozsah možného poistného plnenia a navyše umožňujú, že niekto, kto má trvalý následok ustálený ako ťažký stupeň, môže dostať menej ako ten, kto má ľahký stupeň. Ďalej uviedol aké sú náležitosti poistnej zmluvy, ktorú upravuje Občiansky zákonník, aké sú povinnosti poisťovateľa pred uzavretím poistnej zmluvy voči tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalovaná nebola povinná pred uzavretím predmetnej poistnej zmluvy žalobcu informovať o obsahu všetkých poistných plnení a všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy pripojením oceňovacích tabuliek. Zdôraznil, že navyše žalobcovi nič nebránilo sa o tieto zaujímať, najmä ak z titulu svojej práce mal vedomosť, že majú vplyv na výplatu poistného plnenia a v prípade ich nepredloženia zmluvu so žalovanou neuzavrieť. Poukázal na to, že žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovaná mohla dodatočne oceňovacie tabuľky zmeniť, že tieto ako aj postup žalovanej sú nejasné, nevýhodné pre spotrebiteľa a na druhej strane sa domáha najvyššieho možného plnenia vyplývajúceho z nich pre trvalé následky, ktoré utrpel úrazom z XX.X.XXXX s poukazom na § 54 Obč. zák. K tomu súd uviedol, že v občianskoprávnych vzťahoch platí princíp zmluvnej voľnosti a rovnosti, pričom ochrana spotrebiteľa by mala slúžiť práve a len, na vyváženie potenciálnej nerovnosti bežného spotrebiteľa v porovnaní s dodávateľom, a v žiadnom prípade nie na vytvorenie nerovnováhy zo strany spotrebiteľa k dodávateľovi, že z tohto dôvodu, bola okrem už stanovených právnych limitov judikatúrou Súdneho dvora EÚ (predtým ES) vytvorená koncepcia priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa, ktorá tiež stanovuje medze ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice č. 93/13/EHS a je jedným z prostriedkov na zabránenie poskytovania neprimeranej ochrany spotrebiteľovi, pretože ochranu nepožíva každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ ktorý je aspoň priemerne obozretný a vnímavý, pričom v prípade toho ktorého spotrebiteľa treba zohľadniť aj jeho osobné vlastnosti a skúsenosti, inak by mohlo ľahko dochádzať k zneužívaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo však nie je účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa nie je chránené. Súd mal za to, že žalovaná v konaní zrozumiteľne vysvetlila a preukázala, prečo v rámci určitého percentuálneho rozsahu priznala žalobcovi konkrétne percentá (a podľa nich vyplatila poistné plnenie) a na druhej strane žalobca v konaní nepreukázal, že mu patrí viac. Súd mal za nepreukázané tvrdenia žalovanej, že iné poisťovne žiaden percentuálny rozsah pri rovnakých trvalých následkoch nemajú, keď práve z jeho prehľadu, ktorý vykonal z oceňovacích tabuliek na web stránkach iných poisťovní mu vyplynulo, že určitý rozsah pri rovnakých trvalých následkoch stanovuje aj Groupama poisťovňa uvádza v oceňovacích tabuľkách hodnotenie v percentách z poistnej sumy (do 18 %, do 5 %, do 15 %), ČSOB poisťovňa (do 15 %, do 10 %, do 25 %) a u krčnej chrbtice Generali poisťovňa (11-15 %), Poštová banka (do 10 %, od 11 do 20%), rovnako UNION poisťovňa (do 5 %, 6-15 %). Poukázal na to, že vzhľadom na množstvo trvalých následkov, ktoré môžu nastať v dôsledku poškodenia ľudského tela a variabilitu ich závažnosti, nie je možné vopred podrobne upraviť presný postup výpočtu rozsahu poistného plnenia pre každý jeden druh, stupeň a rozsah závažnosti trvalých následkov, preto poisťovňa spolupracuje s lekármi, ktorí na základe podrobného preskúmania zdravotnej dokumentácie klienta určia rozsah a závažnosť následkov a k nim prislúchajúce percento plnenia. Súd považoval za logické a zrozumiteľné aj to, že napr. 2 - ročnému poistenému s ľahkými trvalými následkami môže byť priradené v rámci rozpätia oceňovacích tabuliek žalovanej pre také následky určité percento, ktoré je vyššie ako percento priradené v rámci rozpätia oceňovacích tabuliek pre ťažké trvalé následky u 95 ročného poisteného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že nesprávne vec právne posúdil. 4. Žalobca mal za to, že súd nesprávne rozhodol o výroku o trovách konania aj preto, nakoľko časť žalovanej sumy mu žalovaná plnila počas konania, že žalovaná nebola úspešná v celom predmete sporu. K bodu 1 odôvodnenia, že vzhľadom na množstvo trvalých následkov, ktoré môžu nastať v dôsledku poškodenia ľudského tela a variabilitu ich závažnosti, nie je možné vopred podrobne upraviť presný postup výpočtu rozsahu poistného plnenia pre každý jeden druh, stupeň a rozsah závažnosti trvalých následkov, preto poisťovňa spolupracuje s lekármi, ktorí na základe podrobného preskúmania zdravotnej dokumentácie klienta určia rozsah a závažnosť následkov ak nim prislúchajúce percento plnenia, uviedol, že s touto zvýraznenou časťou súhlasí, že presne to tvrdil aj na pojednávaní vo veci: stanovenie druhu a rozsahu trvalých následkov je otázkou odbornou. medicínskou. a nie právnou. preto sú to práve odborníci - lekári či znalci. ktorí uvedenú skutočnosť stanovujú. Poukázal na to, že sa podrobil lekárskym vyšetreniam a na základe nich bolo ustálené, že utrpel trvalý následok a to konkrétne: l. obmedzenie rozsahu pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, 2. obmedzenie hybnosti krčného segmentu chrbtice ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Táto skutková okolnosť prípadu - medicínske teda odborné stanovenie druhu a aj rozsahu jeho trvalých následkov - nebola sporná. Opakoval, že v rámci stanovenia trvalých následkov žalovaná ešte následne a nad rámec už odborníkom stanoveného rozsahu jeho trvalých následkov už sama stanovila percentá jeho trvalého poškodenia, a učinila akýmsi nešpecifikovaným postupom, podľa svojej úvahy. Ďalej uviedol, že nespochybňuje jej odborné stanovenie druhu a rozsahu trvalých následkov, ale spochybňoval a spochybňuje následný - administratívny postup žalovanej, ktorý odborníkom /znalcom, lekárom/ stanovené trvalé následky ďalej akoby „modifikuje" či upresňuje aj keď nie je znalcom, resp. na ich základe priznáva konkrétne poistné plnenie, že toto už nie je medicínska - odborná otázka, ale len administratívny postup žalovanej, ktorý je ale nesprávny, nijako zmluvne neupravený, v danom konaní nepreukázaný a nezdôvodnený, ale najmä nekontrolovateľný, postavený na svojvôli žalovanej. Vytýkal súdu, že práve túto skutočnosť nesprávne skutkovo aj právne posúdil. Dôvodil, že ak je odborníkom stanovený druh a rozsah trvalých následkov ( l. fáza - odborná, medicínska ), čo sa v tomto prípade stalo a bolo preukázané na základe lekárskych správ či lekárskej dokumentácie žalobcu, a teda bolo ustálené, že utrpel trvalé následky: l. obmedzenie rozsahu pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, obmedzenie hybnosti krčného segmentu chrbtice ľahkého až stredne ťažkého stupňa ďalej nastupuje aplikácia zmluvne dojednaných, či v zákone uvedených pravidiel a postupov na stanovenie konkrétnej výšky poistného plnenia (II. fáza - nemedicínska). Práve tento postup žalovanej namietal a namieta a tvrdí, že súd ho nesprávne posúdil a tak aj pochybil, ak neaplikoval na posúdenie tohto postupu žalovanej zákonné ustanovenia týkajúce sa výkladu spotrebiteľských zmlúv. Totiž po ustálení odbornej otázky, ktorá má a zo svojej podstaty aj musí zahŕňať a počítať práve s variabilitou rôznych trvalých následkov konkrétneho poškodeného, nastupuje jednoduchá aplikácia zmluvy či zákona len za účelom stanovenia poistného plnenia. V tejto fáze by sa už žiadne odborné otázky, či ďalšie zohľadňovanie zdravotného stavu ani nemali aplikovať či posudzovať, v tejto fáze už ani nevystupuje odborník ale len žalovaná. Poukázal na to, že žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, že by v tejto fáze disponovala akýmsi odborným stanovením aj konkrétneho percenta trvalých následkov - je to aj preto, že od lekárov či znalcov toto nevyžaduje, sama chce mat' v rukách (a nie v rukách odborníkov) rozhodnutie a stanovenie toho, koľko prizná poistenému. Teda v tejto II. fáze je to len a len žalovaná, kto rozhoduje už o konkrétnom poistnom plnení, toto rozhodnutie neopiera o odborné otázky a mala by pri tomto rozhodnutí postupovať tak, ako to bolo v poistnej zmluve dohodnuté, či ako je to v zákone stanovené. Žalovaná v tejto fáze aplikovala, resp. vychádzala z Oceňovacích tabuliek. Tu namietal, že samotné konkrétne oceňovacie tabuľky žalovanej mu neboli známe, žalovaná ich utajovala a to aj keď ich žiadal, pričom tieto Oceňovacie tabuľky, na ktoré odkazujú Poistné podmienky, sú a musia byť považované za zmluvné podmienky, nakoľko bližšie vymedzujú práva a povinnosti zmluvných strán z poistnej zmluvy. Nakoľko ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah, aj táto podmienka - oceňovacie tabuľka - podlieha posudzovaniu z hľadiska prijateľnosti či výkladu podmienky v súlade so zákonom. Tvrdil, že oceňovacie tabuľky žalovanej z hľadiska ich obsahu a najmä z hľadiska stanovenia percent poškodenia či trvalých následkov sú ale pre priemerného spotrebiteľa zjavne nejasné, sú pred ním utajované, ale najmä v nich absentuje akékol'vek záväzné pravidlo (matematické či iné) umožňujúce posudzovať ich aplikáciu žalovanou na konkrétny prípad. Žalovaná má tak „voľnú ruku" pri tom, ako už sama (a nie na základe odborného posúdenia) určí konkrétne percento trvalých následkov. Práve tento postup žalovanej je nekalý a je v rozpore s jeho právami ako spotrebiteľa. Opakoval, že rovnako bol nesprávny aj postup, ktorý tento postup žalovanej nehodnotil z hľadiska jeho spotrebiteľskej prijateľnosti či akceptácie, a ktorý aj opomenul použiť pravidlo výkladu podmienok v ust. § 54 Obč. zák. Na tento prípad sa totiž vzťahuje § 54 Obč. zák., podľa ktorého sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky uplatňuje ten význam, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Opakoval, že je zrejmé, že zmluvná podmienka - Oceňovacie tabul'ky či Poistné podmienky - nestanovujú postup žalovanej pri priznávaní konkrétneho percenta trvalých následkov, preto je tento jej potup v podstate neposudzovateľný z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s Poistnými podmienkami a Oceňovacími tabul'kami (a teda v súlade s poistnou zmluvou) a preto pri výklade týchto podmienok a posudzovaní postupu žalovanej v každom konkrétnom prípade je namieste práve aplikácia výkladu zmluvy a jej podmienok podľa základného pravidla v § 54 Obč. zák. tak, že sa aplikuje taký výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa. Ak teda je ustálená odborná otázka, potom je pre spotrebiteľa priaznivejší ten výklad, že mu patrí práve také percento (a teda aj poistné plnenie), ktoré je stanovené v príslušnej tabuľke ako maximálne, nakoľko absentuje akékoľvek v zmluve, či v zákone dojednané pravidlo oprávňujúce žalovanú stanoviť percento nižšie. Tvrdil, že ak žalovaná v rámci svojich ustálených postupov nepožaduje od lekárov či znalcov stanovenie konkrétneho percenta, ale len stanovenie následku ako „ťažší", stredný", či „ľahký", tak táto okolnosť v jeho postupoch zaťažuje práve žalovanú a nie jeho ako spotrebiteľa, a preto by spotrebitel' mal dostat' to, čo mu maximálne patrí, že v neposlednom rade tomuto nasvedčuje aj samotné znenie Oceňovacích tabuliek, ktoré sú úplne nelogické a nezmyselné, nakoľko umožňujú, aby až po stanovení rozsahu a druhu trvalých následkov odborníkom, bolo percentuálne rozpätie určované následne neodborníkom - žalovanou také, že niekto, kto má trvalý následok ustálený odborníkom ako ťažký stupeň dostal menej ako ten, kto má ľahký stupeň. Poukázal na to, že žiadne matematické úvahy žalovanej toto nemôžu odôvodniť, je to v rozpore aj s názorom súdu v bode 41 rozsudku, nakoľko samotný súd počíta a uvádza v tomto bode, že určenie rozsahu a závažnosti poškodenia vykonajú lekári ako odborníci, v tomto prípade to určuje laik - žalovaná a nie lekári. Teda v tomto je postup žalovanej aj v rozpore s tým, čo uvádza samotný súd. Uvedené skutočnosti a postup žalovanej nijako neospravedlňuje ani postup iných poisťovní na relevantnom trhu, či porovnanie s inými poisťovňami, ako to vykonal súd. Vytýkal súdu, že neskúmal, či iné poisťovne majú alebo nemajú v Poistnej zmluve, Poistných podmienkach či samotných Oceňovacích tabuľkách dohodnutý konkrétny postup určenia konkrétneho percenta, resp. či od svojich zmluvných lekárov nevyžadujú už stanovenie konkrétneho percenta poškodenia či trvalých následkov. Samotný žalobca pôsobiaci v tejto oblasti potvrdil, že sám stanovoval už aj konkrétne percento nakoľko je sám v tejto oblasti odborník. Vytýkal súdu, že v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo akýkoľvek záver, že iné poisťovne postupujú tak, ako žalovaná. Poukázal na to, že ak aj iné poisťovne majú stanovené v tabuľkách rozpätie v percentách, ale túto otázku prenechajú na vyriešenie a teda na stanovenie konkrétneho percenta trvalého následku znalcovi (lekárovi ), už ide o úplne iný postup než o postup žalovanej. Zdôraznil, že podstatnou okolnosťou, pre ktorú uzavrel poistnú zmluvu so žalovanou, a teda vybral si tento jej produkt, bolo tzv. progresívne plnenie, podľa ktorého by sa poistné plnenie násobilo, ak by dosiahlo určitú dohodnutú výšku, ale ak žalovaná neponechá stanovenie konkrétneho rozsahu trvalých následkov na odborníkovi - lekárovi, ale si rozhodovanie o presnom percentuálnom určení rozsahu trvalých následkov vymieni sama (teda lekár mu určí len druh a rozsah následkov ale žalovaná následne rozhodne o konkrétno percente) žalovaná dokáže zabezpečiť, aby nemusela plniť klientom - spotrebiteľom progresívne plnenie (násobok plnenia), aj keď spotrebiteľa na uzavretie poistnej zmluvy spočiatku týmto produktom „nalákala". Tvrdil, že aj takýto postup žalovanej je nekalý a súd pochybil, ak sa ním vôbec nezaoberal. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a priznať mu voči žalovanej 51.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 51.000 eur od 22. 6. 2013 do zaplatenia ako aj trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania, eventuálne aby rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu odkázala na jej vyjadrenie k žalobe z 25. 4. 2016, vyjadrenie zo 14. 10. 2016 a záverečnú reč na pojednávaní 10. 1. 2017. K odvolacím dôvodom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym záverom, tak v skutkovej, ako aj právnej rovine. Stotožnila sa so žalobcom v otázke druhu trvalých následkov, ktoré nastali u neho v dôsledku jeho úrazu. Na rozdiel od žalobcu, ktorý z neznámeho dôvodu - a najmä bez akéhokoľvek právne relevantného argumentu - požaduje poistné plnenie na maximálnej možnej úrovni, pri likvidácii poistnej udalosti postupovala preskúmateľne, keď vychádzajúc z lekárskych správ priznala žalobcovi konkrétne % plnenia z dohodnutej poistnej sumy. Konkrétne išlo o 15 % v rámci rozpätia 3 % až 18 % pri Obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu ťažkého stupňa a 10 % v rámci rozpätia 5 % až 20 % pri Obmedzení hybnosti chrbtovej kosti ľahkého a stredného stupňa. Spolu teda bolo žalobcovi plnené z jej strany vo výške 25.000 eur. Poukázala na to, že vzhľadom na početnosť trvalých následkov , ktoré môžu nastať v dôsledku poškodenia ľudského tela, a variabilitu ich závažnosti, nie je možné upraviť presný postup výpočtu rozsahu poistného plnenia pre každý jeden druh a stupeň závažnosti trvalých následkov, že aj z tohto dôvodu sú oceňovacie tabuľky pri niektorých položkách úrazov nastavené v istom rozpätí, ktoré má práve umožniť konkretizáciu ocenenia príslušného úrazu, vždy však v mantineloch stanovených oceňovacími tabuľkami. Opäť zvýraznila, že obdobný spôsob je v obdobných súvislostiach ustanovený aj v právnom predpise (zák. č. 437/2004 Z. z.; upravujúci odškodňovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia). Pripomenula, že poistná zmluva je súkromnoprávny dvojstranný právny vzťah, ktorého obsah, teda práva a povinnosti z neho vyplývajúce, sú vecou zmluvnej slobody a slobodnej vôle jeho účastníkov. Pokiaľ preto žalobca dobrovoľne vstúpil do tohto právneho vzťahu s ňou, nemôže sa dovolávať aplikácie rozsahu poistného plnenia iných poisťovní. Poukázala na to, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, ňou použitý spôsob variabilného nastavenia je štandardný spôsob pri dojednaní podmienok poistnej zmluvy, a okrem nej ho aplikujú aj ďalšie poisťovne (GROUPAMA poist'ovňa, a.s., ČSOB Poisťovňa, a.s., Generali Poisťovňa, a.s.UNION poisťovňa, a.s. a iné). K argumentácii týkajúcej sa nevykonania dokazovania, ako postupujú v obdobných prípadoch iné poisťovne, uviedla, že takéto dôkazy žalobca pred súdom prvej inštancie nenavrhoval (§ 185 ods. 1 C.s.p.), a preto nimi nemožno odôvodniť ani odvolanie (§ 366 C.s.p.). Zdôraznila, že vzhľadom na uvedené, by však takéto dokazovanie bolo zjavne bez významu pre súdenú vec. Pri likvidácii poistnej udalosti žalobcu práve za účelom objektívneho určenia výšky plnenia za konkrétne následky jeho úrazu vychádzala zo záverov lekárov, ktorí na základe podrobného preskúmania zdravotnej dokumentácie určili rozsah a závažnosť následkov a k nim prislúchajúce percento plnenia. Uviedla, že lekár využíva svoje odborné znalosti obdobne ako posudkoví lekári pri posudzovaní miery sťaženia spoločenského uplatnenia, resp. hodnotenia bolesti (aj pri hodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia často lekár určuje konkrétny počet bodov z určitého rozpätia bodov), že v žiadnom prípade sa preto nemožno stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcu o svojvoľnom a „nekalom'' postupe žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti. V súdenej veci lekár postupoval tak, že porovnával rozsah hybnosti hornej končatiny žalobcu vyplývajúcej zo zdravotnej dokumentácie s rozsahom hybnosti zdravého človeka na základe goniometrickej metódy SFTR. Táto metóda určuje rozsah hybnosti končatiny zdravého človeka v stupňoch v rôznych rovinách. Pre ilustráciu v konaní pred súdom prvej inštancie predložila číselný popis hybnosti ako aj obrázok, ktorý graficky znázorňuje jednotlivé pohyby hornej končatiny a ich rozsah. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu (Lekárska správa ošetrujúceho lekára S.. Ľ. Z. zo dňa XX.X.XXXX) ako aj z vyšetrení, ktorých sa podrobil u S.. S. (X.X.XXXX M. X.X.XXXX), vyplývajú exaktné obmedzenia hybnosti pravého ramenného kĺbu aj krčného segmetu chrbtice. Zo správy lekára MUDr. S. pritom vyplýva aj konkrétne %, ktorým tento lekár navrhuje oceniť rozsah trvalých následkov žalobcu. Žalobca teda v odvolaní zjavne zavádza, keď uvádza, že konkrétne % stanovuje svojvoľne. Žalobcovi plnila v súlade s poistnou zmluvou, keď následky žalobcu subsumovala na základe lekárskych správ a odporúčaní pod príslušné položky oceňovacích tabuliek. K argumentácii týkajúcej sa žalobcom navrhovaného „pro spotrebiteľského" výkladu poistnej zmluvy, uviedla, že vyvodzovať z exaktne stanoveného percentuálneho rozpätia ocenenia konkrétneho úrazu, záver, že žalobcovi prislúcha vždy maximálne možné plnenie, je zjavne absurdné. Samotný žalobca vo svojom výsluchu ako strana na pojednávaní 10.1.2017 uviedol, že je potrebné rozlišovať rôzne variability jedného druhu úrazu, teda či dokáže predpažiť napr. do 10, 20, 40 či 90 stupňov, a je potrebné zohľadniť, aj to aký je starý, či je zamestnaný, akú prácu vykonáva. Inak v otázke ochrany žalobcu ako spotrebiteľa, odkázala na odôvodnenie rozsudku a zvýraznila, že žalobca je lekár (dokonca znalec), čo prima facie vylučuje, aby bol vnímaný ako priemerný spotrebiteľ na trhu poistných produktov, ktorý by si v dôsledku zjavnej nerovnováhy s ňou vyžadoval špecifickú ochranu. Navrhla rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a priznaní náhrady trov konania vo výške 100 % potvrdiť a priznať jej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 6. Rozsudok vo výroku I. o zastavení konania v časti 6.000 eur istiny s prísl. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklady v zistenom skutkového stavu, odvolací súd sa s rozsudkom v jeho napadnutej časti stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, a preto k ním nie je čo doplniť. 8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 10. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal. 14. Odvolací súd sa stotožňuje a odkazuje osobitne na dôvody rozsudku a jeho závery, že žalovaná nebola povinná pred uzavretím predmetnej poistnej zmluvy žalobcu informovať o obsahu všetkých poistných plnení a všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy pripojením oceňovacích tabuliek, že navyše žalobcovi nič nebránilo sa o tieto zaujímať, najmä ak z titulu svojej práce mal vedomosť, že majú vplyv na výplatu poistného plnenia a v prípade ich nepredloženia zmluvu so žalovanou neuzavrieť, že žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovaná mohla dodatočne oceňovacie tabuľky zmeniť, že tieto ako aj postup žalovanej sú nejasné, nevýhodné pre spotrebiteľa a na druhej strane sa domáha najvyššieho možného plnenia vyplývajúceho z nich pre trvalé následky, ktoré utrpel úrazom z XX. X. XXXX s poukazom na § 54 Obč. zák., že v občianskoprávnych vzťahoch platí princíp zmluvnej voľnosti a rovnosti, pričom ochrana spotrebiteľa by mala slúžiť práve a len, na vyváženie potenciálnej nerovnosti bežného spotrebiteľa v porovnaní s dodávateľom, a v žiadnom prípade nie na vytvorenie nerovnováhy zo strany spotrebiteľa k dodávateľovi, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ (predtým ES) bola vytvorená koncepcia priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa, ktorá tiež stanovuje medze ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice č. 93/13/EHS a je jedným z prostriedkov na zabránenie poskytovania neprimeranej ochrany spotrebiteľovi, pretože ochranu nepožíva každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ ktorý je aspoň priemerne obozretný a vnímavý, pričom v prípade toho ktorého spotrebiteľa treba zohľadniť aj jeho osobné vlastnosti a skúsenosti, inak by mohlo ľahko dochádzať k zneužívaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo však nie je účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa nie je chránené. Žalovaná v konaní zrozumiteľne vysvetlila a preukázala, prečo v rámci určitého percentuálneho rozsahu priznala žalobcovi konkrétne percentá (a podľa nich vyplatila poistné plnenie) a na druhej strane žalobca v konaní nepreukázal, že mu patrí viac. Osobitne je o.i., potrebné zdôrazniť, že žalobca je lekár a aj znalec, že ho nemožno v prejednávanej veci vnímať ako priemerného spotrebiteľa na trhu poistných produktov, ktorý by si v dôsledku zjavnej nerovnováhy so žalovanou vyžadoval špecifickú ochranu, 15. Rovnako aj výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je vecne správny, lebo aj keď konanie v časti o zaplatenie 6.000 eur istiny s prísl. zavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 C.s.p.), suma 6.000 eur oproti sume, ktorá zostala predmetom žaloby, ktorá bola súdom zamietnutá 51.000.- eur istiny s prísl., je nepatrná a predstavuje úspechu žalobcu iba v rozsahu 10,71 % z hodnoty sporu. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 17. Žalovaná mala aj v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. 18. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).