Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200167 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7016200167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča PhD., v právnej veci žalobcu Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, za účasti : REVITAL PLUS, s. r. o., Snina, Sládkovičova 300, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 12. 2015 č. OU-KE-OOP3-2015/0042988/HLU, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2015 č. OU-KE-OOP3-2015/0042988/HLU žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Sobrance, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 21. 09. 2019 č. OU-SO-OSZP-2015/000461, ktorý ako príslušný orgán štátnej správy rozhodujúci v prvom stupni vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 3 ods. 1, písm. e/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 64 ods. 1 písm. d) v spojitosti s § 68 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o OPaK), na základe žiadosti spoločnosti REVITAL PLUS, s. r. o., Snina, zo dňa 21. 07. 2015, podľa § 47 ods. 7 zákona o OPaK vydal súhlas na výrub 427 ks stromov v katastrálnom území Petrovce - na parcele č. 632/1 - 34 ks stromov druhu buk, breza, osika, vŕba, dub, hrab; - na parcele č. 632/2 - 17 ks stromov druhu buk, breza, osika, vŕba, dub; - na parcele č. 632/3 - 6 ks stromov druhu buk, osika, hrab; - na parcele č. 652/2 - 370 ks stromov druhu borovica, jabloň, breza, osika, vŕba, buk, hrab s tým, že na uvedené parcely má žiadateľ uzatvorenú nájomnú zmluvu so SPF Bratislava č. 01222/2015- pnz-P40514/15.00 do 31. 10. 2035 a má aj súhlas vlastníka s výrubom. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o OPaK určil nasledovné podmienky vykonávania výrubu: 1. výrub drevín je možné uskutočniť v mimovegetačnom období (od 31. 10. do 31. 03.) v termíne od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia do 31. 03. 2018 a to v 3 etapách po dobu 3 rokov s tým, že každý rok je možné vyrúbať maximálne 1/3 z každej parcely, 2. so vniknutým odpadom z vyrúbaných drevín nakladať v zmysle osobitných predpisov v odpadovom hospodárstve, 3. výrub realizovať tak, aby nevznikla škoda tretej strane. Zároveň v súlade s § 48 ods. 1 cit. zákona bola žiadateľovi uložená povinnosť realizovať náhradnú výsadbu spôsobom a v rozsahu špecifikovanom v rozhodnutí. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný citujúc na vec sa vzťahujúce ustanovenia Správneho poriadku i ustanovenia § 47 ods. 3, ods. 4 písm. e), ods. 7, § 48 ods. 1 a § 86 ods. zákona o OPaK, § 17 ods. 1, ods. 12, ods. 14 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK konštatoval, prvostupňový správny orgán zodpovedne a primerane posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu na predmetnej poľnohospodárskej pôde. Uvedené parcely hoci vykazujú charakter lesa sú vedené na KN C ako trvalé trávnaté plochy a ostatná plochy, sú poľnohospodársky nevyužívané a zanedbané. Na tomto území neboli zaznamenané biotopy európskeho alebo národného významu. Ide o územie s I. stupňom ochrany v zmysle citovaného zákona o OPaK, ktoré je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy, vyhláseného vyhláškou č. 195/2010 Z. z. zo dňa 16. 04. 2010 s účinnosťou od 15. 05. 2010, v zmysle ktorej platí zákaz činnosti, ktorá môže mať vplyv na predmet ochrany Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy podľa § 2 písm. c) - v katastrálnom území obce Petrovce, iba na lesných pozemkoch, a to uplatňovanie iného hospodárskeho spôsobu ako účelového alebo výberkového. Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v predmetnom chránenom území, ktorými oponuje žalobca, majú iba odporúčací charakter. Podstatným pre posúdenie veci bolo stanovisko odbornej organizácie Správy CHKO Vihorlat, ktorá posúdila výrub aj z hľadiska cieľov ochrany v predmetnom chránenom území, ktoré bolo vypracované na základe terénnej pochôdzky. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval, že v danom prípade ide o poľnohospodársku pôdu, na ktorej z dôvodu dlhodobého nevyužívania došlo k veľkému zárastu samonáletom drevín, ktorý takmer vykazuje charakter lesa. Prinavrátením predmetných pozemkov do pôvodného stavu nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny, k zníženiu ekologickej stability, keďže v katastrálnom území obce Petrovce, ktoré má celkovú rozlohu 1648,215 ha je 1142,2916 ha lesných pozemkov. Súhlas na výrub drevín bol daný po dostatočnom posúdení ekologických a estetických funkcií drevín a so súhlasom vlastníka pozemku. Na konaní sa zúčastnil aj zástupca žalobcu, ktorý k posúdeniu predmetných drevín nemal výhrady. Žalovaný zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní neriešil založenie porastu rýchlorastúcich drevín, ktoré je v kompetencii iných orgánov štátnej správy. Podľa jeho názoru o dostatočne zistenom skutkovom stave svedčí predložený spisový materiál, z ktorého vyplýva, že všetky zistenia boli dôsledne zdokumentované, dostatočne preukázané a posúdené. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, tento postupoval v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, pričom žalobca sa v určenej lehote k podkladom rozhodnutia i ich doplneniu nevyjadril. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 17. 12. 2015. 3. Včas podanou žalobou zo dňa 17. 02. 2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. V žalobe namietal, že žalované rozhodnutie aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a e/ O. s. p.. Namietal, že keďže územie, na výrub stromov na ktorom bol udelený súhlas, je Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, žiadateľ v konaní o udelenie predmetného súhlasu nepredložil odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja, ktoré by bolo výsledkom posúdenia navrhovanej činnosti podľa § 28 ods. 4 zákona o OPaK. Toto stanovisko podľa jeho názoru nemôže nahradiť úvaha prvostupňového správneho orgánu, ktorá vyústila v konštatovanie, že aj po vzatí do úvahy kumulatívneho vplyvu s výrubom vedeným pod sp. zn. 2015/000460 sa nepredpokladá významný negatívny vplyv na dané územie. Tento správny orgán nie je orgánom oprávneným na vydanie odborného stanoviska v zmysle citovanej právnej úpravy, čo znamená, že tento konal nad rámec svojej právomoci. Pokiaľ odvolací správny orgán napriek námietkam žalobcu v podanom odvolaní tento postup akceptoval, zaťažil svoje rozhodnutie rovnakou vadou. Žalobca zároveň poukázal na to, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť úmyslom založiť porast rýchlorastúcich energetických drevín, pre čo nespĺňal zákonné podmienky, ako to bolo namietané v správnom konaní, pričom správne orgány na túto námietku reagovali konštatovaním , že predmetom tohto konania nie je rozhodovanie vo veci založenia porastu rýchlorastúcich drevín pred inými orgánmi. Zdôraznil, že predmetom tohto konania bolo udelenie súhlasu na výrub drevín, pre ktoré platí zákaz uvedený v § 47 ods. 1 zákona o OPaK, t. j. zákaz poškodzovať ich a ničiť. S poukazom na znenie ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súhlas na výrub drevín sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka. Podmienkou pre jeho vydanie je odôvodnenosť prípadu, ktorá bola vyvodená iba z tvrdenia žiadateľa o jeho úmysle bez toho, aby správne orgány skúmali realizovateľnosť uvedeného zámeru z hľadiska podmienok ustanovených právnymi predpismi i reálnej možnosti na danom území takúto činnosť realizovať. V konaní nebolo zistené, či dôvod na výrub týchto drevín, t. j. skutočné založenie porastu rýchlorastúcich drevín existuje. Vo výroku nie je ani zakotvená žiadna väzba uvedeného súhlasu na realizáciu činnosti deklarovanej žiadateľom. Tento nedostatok rozhodnutia nezodpovedá princípu ochrany drvín, zakotvenému v zákone o OPaK, prostredníctvom zákazu poškodzovať ich a ničiť. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok posúdenia druhu a zdravotného stavu drevín, ich funkcie a významu pre životné prostredie, podľa jeho názoru pre vydanie napadnutého rozhodnutia nepostačuje konštatovanie, že správne orgány tak postupovali bez toho, aby to bolo zistiteľné z podkladov rozhodnutia a vyjadrenia, k akým konkrétnym záverom dospeli. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 29. 03. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Popísal priebeh celého správneho konania a zopakoval svoju argumentáciu, obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že cieľom ochrany prírody je zachovať rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva. V krajine je nutné striedanie viacerých typov hospodárenia. z hľadiska budúceho vývoja sú trávnaté plochy neodmysliteľnou súčasťou krajiny a predstavujú ohniská biodiverzity. V katastrálnom území Petrovce prevládajú lesné pozemky, trávnaté porasty tu už stratili pôvodný charakter. Dlhoročnou nečinnosťou sa na nich vytvorilo sukcesné štádium lesa. Poľnohospodárska pôda, zvlášť trvalé trávnaté porasty, má nesporný význam na biodiverzitu územia, zabezpečuje priaznivý vývoj biotypov a druhov. Náklady na rekultiváciu sú vysoké, a revitalizácia v tomto regióne v súčasnosti nedosiahnuteľná. Výsadbou rýchlorastúcich drevín nedôjde k zmene kultúry pozemku. Projekt Výsadby a pestovania rýchlorastúcich drevín riešil rekultiváciu pozemkov v zmysle zásad trvalo udržateľného rozvoja územia. Predmetné parcely sa nenachádzajú v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, neplatia na ne zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy. Odborná organizácia Správa CHKO Vihorlat vo svojom stanovisku konštatovala, že po dodržaní stanovených podmienok nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny v predmetnom území. 5. Účastník konania REVITAL PLUS, s. r. o., Snina, sa k žalobe nevyjadril. 6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 7. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ REVITAL PLUS, s. r. o., Snina požiadal žiadosťou zo dňa 16. 07. 2015, doručenou Okresnému úradu Sobrance, Odboru starostlivosti o životné prostredie dňa 21. 07. 2015 o vydanie súhlasu na výrub stromov v katastrálnom území Petrovce, rastúcich na parcelách CKN č. 632/1, 632/2, 632/3, 652/2, ktoré má v nájme na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom (SPF) s tým, parcely sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, druh pozemku a spôsob využitia - trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy, pričom tieto sú zaradené do CHVÚ Vihorlatské vrchy a nepatria do UEV Morské oko. Platí na nich I. stupeň ochrany prírody. Nebude sa na nich vykonávať činnosť v rozpore s vyhláškou č. 195/2010, ktorou sa vyhlasuje citované chránené vtáčie územie. Z obsahu žiadosti zároveň vyplýva, že účelom nájmu je poľnohospodárske využitie prenajímaných pozemkov pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti - založenie porastu rýchlorastúcich energetických drevín. Keďže na predmetných parcelách sa nachádza ľahký samonálet rôznych drevín (borovica, breza, vŕba, osika), tieto je potrebné pred samotnou výsadbou rýchlorastúcich energetických drevín odstrániť. Prílohou tejto žiadosti bol zoznam drevín určených na výrub, doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne, fotodokumentácia, nájomná zmluva č. 01222/2015-PNZ-P40514/15.00 zo dňa 25. 05. 2015, uzavretá medzi prenajímateľom SPF a nájomcom REVITAL PLUS, s. r. o., predmet ktorej je špecifikovaný v čl. II zmluvy vrátane prílohy č. zmluvy a účelom nájmu je poľnohospodárske využitie prenajímaných pozemkov pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti - založenie porastu rýchlorastúcich energetických drevín a súhlasné stanovisko prenajímateľa k žiadosti o výrub predmetných drevín zo dňa 14. 07. 2015. Tento súhlas bol podmienený dodržaním podmienok, stanovených v bodoch a) až g) stanoviska. 8. Listom zo dňa 23. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa oznámil začatie správneho konania o povolenie výrubu drevín na základe žiadosti REVITAL PLUS, s. r. o., Snina zo dňa 16. 07. 2015. 9. Podaním zo dňa 29. 07. 2015, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 30. 07. 2015, sa žalobca prihlásil za účastníka predmetného správneho konania. 10. Dňa 05. 08. 2015 sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie s terénnou ohliadkou na predmetných parcelách za prítomnosti účastníkov konania a zástupcov S-CHKO Vihorlat Michalovce, Obce Petrovce, Valtmar s. r. o. , o výsledku ktorého bola Okresným úradom Sobrance, odborom starostlivosti o životné prostredie vyhotovená zápisnica, v ktorej bol špecifikovaný predmet konania i stanoviská všetkých zúčastnených tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 11. Listom zo dňa 07. 08. 2015 žiadateľ REVITAL PLUS, s. r. o., Snina doplnil požadované údaje k jeho pôvodnej žiadosti o svoju žiadosť o registráciu porastu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom území Petrovce, doručenú dňa 21. 07. 2015 na Okresný úrad Michalovce, Pozemkový a lesný odbor a súhlas SPF s náhradnou výsadbou zo dňa 17. 08. 2015. 12. Štátna ochrana prírody SR, Správa chránenej krajinnej oblasti ( CHKO) Vihorlat vo svojom stanovisku zo dňa 11. 08. 2015 okrem iného konštatovala, že lokalita daných parciel nie je súčasťou CHKO Vihorlat ani MCHÚ. Uviedla, že v danom území platí 1. stupeň ochrany, že lokalita predmetných parciel je v celom rozsahu súčasťou Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Vihorlatské vrchy, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou č. 195/2010 Z. z. zo dňa 16. 04. 2010 s účinnosťou od 15. 05. 2010, pričom na parcelách neeviduje biotopy európskeho významu , ani chránené druhy rastlín. Žiadateľ v danom území na všetkých uvedených parcelách plánuje výrub drevín za účelom náhradnej výsadby rýchlorastúcich drevín v počte kusov 70000 sadeníc. Konštatovala, že ohliadkou bolo zistené, že na daných parcelách z dôvodu dlhodobého nevyužívania plôch došlo k veľkému zárastu samonáletu drevinovými porastmi (buk, breza, osika, vŕba, hrab), ktoré takmer vykazujú charakter lesa. Uvedené stanovisko obsahuje návrh riešenia a odporučenie na výrub spolu 427 kusov drevín so špecifikáciou v ňom uvedenou, ako aj stanovenie podmienok so záverom, že Správa CHKO Vihorlat odôvodňuje svoje súhlasné stanovisko tým, že po dodržaní uvedených podmienok nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny v predmetnom území prinavrátením do jej pôvodného stavu. 13. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 08. 2015 k doručeným podkladom rozhodnutia vyplýva, že tento nesúhlasí s udelením súhlasu na výrub predmetných drevín argumentujúc tým, že žiadate nepreukázal podanie žiadosti o registráciu porastu rýchlorastúcich drevín v zmysle § 18a ods. 2 zákona č. 220/2004 Z. z. s prihliadnutím na účel podanej žiadosti. Namietal, že súčasťou podkladov nie je ani projekt výsadby rýchlorastúcich drevín a nie je zrejmé, či takúto výsadbu na uvedených parcelách je možné realizovať. Podklady podľa jeho názoru neobsahujú ani žiadne vyjadrenia príslušných úradov štátnej správy, resp. výskumných inštitúcií, ktoré by potvrdzovali možnosť výsadby rýchlorastúcich drevín v požadovanom území. Zároveň konštatoval, že požadovaný výrub nespĺňa ani podmienky uvedené v § 47 zákona č. 542/2002 Z. z. o OPaK a § 17 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. a je v rozpore s funkciami , ktoré dreviny v krajine plnia. Správny orgán sa podľa jeho názoru nezaoberá zdravotným stavom drevín, ich funkciou a významom pre životné prostredie. Zmenou kultúry na danom pozemku dôjde k zníženiu biologickej biodiverzity a ekologickej stability územia. Súčasťou podkladov by malo byť dôsledné zhodnotenie možných negatívnych vplyvov na ciele ochrany v CHKÚ Vihorlatské vrchy. 14. Súčasťou administratívneho spisu je aj projekt výsadby rýchlorastúcich drevín z marca 2015, na základe ktorého chce žiadateľ rýchlorastúce dreviny pestovať, ako aj odborné stanovisko k nemu, vypracované Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave, odborom ovocinárstva a integrovanej produkcie zo dňa 23. 04. 2015 s prílohami, z ktorého vyplýva, že predmetný projekt je spracovaný prehľadne, obsahuje všetky náležitosti potrebné k vypracovaniu odborného stanoviska, zámer, prehľad pozemkov vybraných pre výsadbu, technickú správu, údaje o ťažbe biomasy, ako aj starostlivosť o životné prostredie vrátane spätnej technickej a biologickej rekultivácie a časového harmonogramu prác spojených s uvedenou výsadbou. Tento je spracovaný na požadovanej úrovni, obsahuje popis založenia a udržiavania budúcej kvalitnej výsadby a projektovaná výsadba rýchlorastúcich drevín má potenciál napĺňať požiadavku investora. 15. Listom zo dňa 02. 09. 2015 boli účastníci konania oboznámení s podkladmi rozhodnutia i stanoviskom správneho orgánu k nim. 16. Dňa 21. 09. 2015 vydal Okresný úrad Sobrance, Odbor starostlivosti o životné prostredie súhlas na výrub stromov v katastrálnom území Petrovce, rastúcich na parcelách CKN č. 632/1, 632/2, 632/3, 652/2, ktoré má žiadateľ v nájme na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom (SPF) do 31. 10. 2035 a má aj súhlas vlastníka s výrubom. V bode I. správny orgán I. stupňa v súlade s § 82 ods. 12 Zákona o OPaK určil bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a v bode II. v súlade s § 48 ods. 1 Zákona o OPaK uložil náhradnú výsadbu v rozsahu tam špecifikovanom. 17. O odvolaní žalobcu zo dňa 09. 10. 2015, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, podanom proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v platnom znení tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 19. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 20. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 21. Podľa § 47 ods. 4 písm. e) cit. zákona súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov (§ 18a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov). 22. Podľa § 47 ods. 7 cit. zákona ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. e) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 pracovných dní pred uskutočnením výrubu; oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na prípady podľa § 9 ods. 1 písm. l). Orgán ochrany prírody môže v tejto lehote a) určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo b) výrub obmedziť, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov alebo prírodných biotopov. 23. Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona v znení platnom v čase rozhodovania o výrube orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. 24. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení účinnom v čase vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbárnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu. 25. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje a) meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa, b) katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh pozemku, na ktorom drevina rastie, a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne, c) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom) a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie (§ 47 ods. 3 zákona), d) špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu, e) odôvodnenie žiadosti. 26. Podľa ods. 10 citovaného zákonného ustanovenia pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody prihliada na a) druh a zdravotný stav dreviny, b) funkciu a význam dreviny pre životné prostredie, c) to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja, d) podmienky ochrany ustanovené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona. 27. Podľa ods. 12 citovaného zákonného ustanovenia na obsah oznámenia o vyrúbaní dreviny sa vzťahuje obdobne odsek 8 písm. a), b), d) a e); pod odôvodnením sa rozumie preukázanie splnenia podmienok na výrub. 28. V zmysle § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 30. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dôvodné nie sú. 31. Pokiaľ žalobca namietal absenciu odborného stanoviska okresného úradu v sídle kraja, ktoré by bolo výsledkom posúdenia navrhovanej činnosti podľa § 28 ods. 4 zákona o OPaK, keďže územie, na výrub stromov na ktorom bol udelený súhlas, je Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, túto námietku posúdil správny súd ako nedôvodnú, plne sa stotožňujúc s argumentáciou žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorý uviedol, že uvedené parcely hoci vykazujú charakter lesa, v katastri nehnuteľností sú vedené ako trvalé trávnaté plochy a ostatné plochy, pričom tieto nie sú poľnohospodársky využívané a sú zanedbané. Na tomto území neboli zaznamenané biotopy európskeho alebo národného významu. Ide o územie s I. stupňom ochrany v zmysle citovaného zákona o OPaK, ktoré je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy, vyhláseného vyhláškou č. 195/2010 Z. z. zo dňa 16. 04. 2010 s účinnosťou od 15. 05. 2010, v zmysle ktorej platí zákaz činnosti, ktorá môže mať vplyv na predmet ochrany Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy podľa § 2 písm. c) - v katastrálnom území obce Petrovce, iba na lesných pozemkoch, a to uplatňovanie iného hospodárskeho spôsobu ako účelového alebo výberkového. Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade aj podľa názoru súdu nebolo potrebné ako prílohu žiadosti predložiť odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja, ktoré by bolo výsledkom posúdenia navrhovanej činnosti. Podstatným pre posúdenie veci bolo stanovisko odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Vihorlat zo dňa 11. 08. 2015, ktorá posúdila výrub aj z hľadiska cieľov ochrany v predmetnom chránenom území, ktoré bolo vypracované na základe terénnej pochôdzky. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom, ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. V súlade s § 65a ods. 2 písm. v) zákona o OPaK, spracováva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Správa CHKO Vihorlat konštatovala, že lokalita daných parciel nie je súčasťou CHKO Vihorlat ani MCHÚ. V danom území platí 1. stupeň ochrany, lokalita predmetných parciel je síce v celom rozsahu súčasťou Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Vihorlatské vrchy, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou č. 195/2010 Z. z. zo dňa 16. 04. 2010 s účinnosťou od 15. 05. 2010, avšak na parcelách neeviduje biotopy európskeho významu, ani chránené druhy rastlín. Žiadateľ na všetkých uvedených parcelách plánuje výrub drevín za účelom náhradnej výsadby rýchlorastúcich drevín v počte kusov 70000 sadeníc. Ohliadkou bolo zistené, že na daných parcelách z dôvodu dlhodobého nevyužívania plôch došlo k veľkému zárastu samonáletu drevinovými porastmi (buk, breza, osika, vŕba, hrab), ktoré takmer vykazujú charakter lesa. Uvedené stanovisko obsahuje návrh riešenia a odporučenie na výrub spolu 427 kusov drevín so špecifikáciou v ňom uvedenou, ako aj stanovenie podmienok so záverom, že po dodržaní podmienok, špecifikovaných v tomto stanovisku, nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny v predmetnom území prinavrátením do jej pôvodného stavu a s prihliadnutím na rozlohu lesných pozemkov v predmetnom katastrálnom území nedôjde ani k zníženiu ekologickej stability. 32. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nepreukázania dôvodu, pre ktorý žiadateľ o výrub predmetných drevín požiadal (založenie porastu rýchlorastúcich drevín), ani splnenia podmienok stanovených právnymi predpismi na založenie porastu rýchlorastúcich drevín s tým, že v podkladoch rozhodnutia absentujú o uvedenom dôkazy. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol listom zo dňa 02. 09. 2015, doručeným mu dňa 14. 03. 2015 oboznámený s podkladmi rozhodnutia i stanoviskom správneho orgánu prvého stupňa k týmto, z ktorého zároveň vyplýva, že i napriek tomu, že tento správny orgán nerieši povolenie alebo registráciu na výsadbu rýchlorastúcich drevín, pretože uvedené rieši iný správny orgán (Okresný úrad Michalovce, Pozemkový a lesný odbor), žiadateľ predložil správnemu orgánu kópiu žiadosti o založenie porastu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom území Petrovce, doručenú dňa 21. 07. 2015 na Okresný úrad Michalovce, Pozemkový a lesný odbor, projekt výsadby rýchlorastúcich drevín z marca 2015, na základe ktorého chce tieto dreviny pestovať, ako aj odborné stanovisko k nemu, vypracované Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave, odborom ovocinárstva a integrovanej produkcie zo dňa 23. 04. 2015. Uvedené doklady sú súčasťou administratívneho spisu. 33. Správne orgány sa v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom vysporiadali aj s námietkou žalobcu, týkajúcou sa posúdenia zdravotného stavu drevín, ktoré boli predmetom žiadosti žiadateľa a ich funkciou a významom pre životné prostredie, v ktorej súvislosti najmä prvostupňový správny orgán uviedol, že v danom prípade sa jedná o náletové dreviny, ktoré neboli vysadené ani ošetrované a udržiavané, čomu zodpovedá aj ich zdravotný stav, pričom aj keď majú svoju funkciu a význam pre životné prostredie, ich výrubom nedôjde k zásadnému zásahu do životného prostredia, ani zníženiu biodiverzity a ekologickej stability so zohľadnením celkovej rozlohy katastrálneho územia Petrovce (1648,2015 ha) a rozlohy lesných pozemkov v ňom (1142,2916 ha). 34. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).