Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200016 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200016.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: Q. Q. E. K.- Q., narodeného XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti C. republika, toho času F. N. Y. R. W. Z., R. X, XXX XX R. - E. G., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 10.01.2019, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-114-18/2018-Ž zo 11.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Košiciach z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, ČAS: MU-PO-114-18/2018-Ž zo dňa 11.12.2018 v časti o neudelení azylu Q. Q. E. K.- Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. A., cestovný doklad č. XXXXXXXX s platnosťou do XX.XX.XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-114-18/2018-Ž zo dňa 11.12.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že po legálnom príchode na územie Slovenskej republiky, žalovaný požiadal pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov, pretože je pre neho nebezpečné vrátiť sa do rodnej krajiny pôvodu, nakoľko v oblasti kde žije, prebieha vojna. 2. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že v C. pretrváva nepriaznivá bezpečnostná situácia sprevádzaná neustálym bombardovaním K. koalície, ktorá bojuje so skupinou T. (ďalej v texte len „T.“) a zároveň útočí aj na civilné obyvateľstvo. Podľa vyjadrenia menovaného, jeho otec bol poslancom za politickú stranu U. L., na čele ktorej stál bývalý prezident K. K. E.. Tak, ako menovaný v zápisnici uviedol, otec sa spoločne s viacerými členmi rodiny z bezpečnostných dôvodov usadil v Y., odkiaľ cestuje na rokovania do Ž.. Pre uvedený ozbrojený konflikt je charakteristické, že T. unášajú civilných obyvateľov z civilného nasadenia na front. Keďže sa aj menovaný obával toho, že by sám mohol sa stať obeťou takéhoto únosu, rozhodol sa radšej z bezpečnostných dôvodov krajinu opustiť a vycestovať do Európy. 3. Z miesta bydliska vycestoval do mesta K., odkiaľ sa letecky dopravil do L. v Y.. Tu sa zdržal asi dva týždne a následne pokračoval v ceste lietadlom do R., kde aj požiadal o medzinárodnú ochranu. V prípade návratu do krajiny pôvodu, sa obáva o svoj život, a to z dôvodu zlej situácie, ktorá je v C.. 4. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že iné dôvody svojej žiadosti žalobca neuviedol. 5. Žalovaný správny orgán ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uvádza, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že primárnym dôvodom odchodu žalobcu z C. bola obava z toho, že by mohol byť jednotkami T. unesený a odvlečený na front. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že nepriaznivá všeobecná situácia v C. mu znemožňuje študovať, pracovať a viesť riadny život. Žalovaný sa nazdáva, že ak sa teda žalobca skutočne obával možných útokov T. na jeho osobu, bolo potrebné v konaní skúmať mieru opodstatnenosti tohto strachu. K uvedenému považoval za potrebné uviesť, že menovaný do kontaktu s T. nikdy osobne neprišiel, nebol nimi nikdy bezprostredne ohrozovaný a o ich aktivitách mal informácie iba z počutia. Napriek uvedenej skutočnosti, vzhľadom na situáciu v hlavnom meste E. mohol tak, ako aj ostatní civilní obyvatelia mesta, pociťovať strach z možných problémov s povstalcami. „K uvedenému je však potrebné uviesť, že k prvku „strach“, ktorý predstavuje stav mysle a subjektívne kladenú podmienku, pristupuje formulácia „opodstatnených“, t. z., že to nie je iba stav mysle dotyčnej osoby, ktorý je rozhodujúci pre status utečenca, ale musí byť aj podložený objektívnou situáciou.“ 6. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci posudzovania dôvodov žalobcu skúmal Migračný úrad, či žalobca vyvíjal nejaké politické aktivity, ktoré by mohli mať vplyv na jeho odchod z C.. Podľa vyjadrenia žalobcu, v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Pri analýze jeho dôvodov však správny orgán vzal do úvahy rodinné a sociálne zázemie, a to predovšetkým v súvislosti s politickými aktivitami otca. Vzhľadom na to, že podľa dostupných informácií je osoba Q. K.-Q. (otca žalobcu) skutočne členom C. parlamentu, Migračný úrad tvrdenie menovaného o politických aktivitách otca nevylúčil. K uvedenému je však potrebné uviesť, že azylové konanie je konaním špecifickým, v ktorom sa posudzuje opodstatnenosť obáv z prenasledovania konkrétnej osoby, ktorá o medzinárodnú ochranu žiada. Otec menovaného bol síce politicky aktívnou osobou, on však o medzinárodnú ochranu nežiada a otázku svojej bezpečnosti v rámci nepriaznivej situácie v C. vyriešil presídlením do Y.. Vzhľadom na to, že sa v jeho prípade jedná o politicky známu osobnosť, jeho deti, ktoré v C. zostali, mohli byť istou mierou vystavené ohrozeniu vlastnej bezpečnosti, avšak nie z dôvodu nejakých politických aktivít, ale výlučne z dôvodu nepriaznivej situácie, ktorá v danom regióne vládne. Tomu nasvedčujú aj novinové články o útoku neznámych ozbrojencov na brata menovaného a tiež na dom otca, kde však motív útoku nie je známy. Mohlo ísť o kriminálnu činnosť, rabovanie v meste E., ktoré majú povstalci pod kontrolou alebo tento akt mohol mať skutočne nejaké politické pozadie, avšak výlučne v súvislosti s aktivitami otca a nie priamo žalovaného alebo jeho brata. 7. Ďalej žalovaný v odôvodnení uvádza, že vo svojej výpovedi žalobca síce poukázal na to, že otec, ako poslanec, mal problémy so skupinou T., avšak menovaný v priebehu konania neuviedol jedinú indíciu, ktorá by svedčila o tom, že by kvôli politickým aktivitám otca, smerovali voči nemu nejaké útoky. Tomu nasvedčuje aj jeho výpoveď, podľa ktorej on osobne s T. nikdy do kontaktu neprišiel a mal o nich informácie iba z počutia. Pravosť politického alebo morálneho presvedčenia žiadateľa o azyle a dôvodov jeho svedomia, kvôli ktorým je nútený krajinu pôvodu opustiť, musí byť dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a osobného profilu žiadateľa. Skutočnosti, že svoje názory v krajine pôvodu skutočne manifestačne preukázal alebo, že bol úradmi kvôli svojim názorom prenasledovaný, predstavujú vážne dôvody pre priznanie utečeneckého statusu. V prípade menovaného však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by svoje politické presvedčenie v súvislosti so situáciou v C. nejakým spôsobom prezentoval. Taktiež nebolo preukázané, že by bol kvôli svojmu politickému presvedčeniu zo strany štátnych orgánov alebo iných neštátnych subjektov nejakým spôsobom stíhaný. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by menovaný vôbec nejaké politické aktivity vyvíjal alebo, že by on osobne bol T. vnímaný ako nejaký politický oponent. Tak, ako menovaný vo svojej výpovedi uviedol, z C. odišiel kvôli obave z možného násilného naverbovania T., nakoľko v krajine vládne chaos a násilie a nie sú tam vhodné podmienky pre život. 8. Podľa vyjadrenia žalobcu, uvedené skutočnosti sú jedinými dôvodmi jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, pričom správnemu orgánu zo žiadnej právnej normy nevyplýva, aby za žiadateľa v konaní vymýšľal nové dôvody. Preto mal žalovaný správny orgán za to, že je povinný skúmať dôvod iba v takom rozsahu, ako ich menovaný v konaní uviedol, čo aj bolo takto vyhodnotené. 9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný ďalej uvádza, že v prípade žalobcu bolo možné vyriešiť tento problém buď vnútroštátnym presídlením do regiónov ovládaných vládnymi jednotkami, alebo usídlením sa v Y., kde už určitý čas žil a študoval a kde aj v súčasnej dobe žije jeho otec. V tejto krajine mal dostatočné rodinné zázemie, pričom táto krajina je blízka jeho kultúre, jazyku a tiež náboženstvu. Menovaný však túto alternatívu nevyužil a podobne, ako viacerí jeho súrodenci, radšej zvolil alternatívu odchodu do neznámeho prostredia, do Európy. Žalovaný správny orgán sa v odôvodnení vysporiadal aj so stanoviskom právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že menovaný požiadal na území Slovenskej republiky o medzinárodnú ochranu z troch dôvodov. a) Z dôvodu politického prenasledovania, respektíve ohrozenia jeho života, ktoré súvisí s vysokým postavením jeho otca v jemenskej politike. b) Z dôvodu, že sa obáva svojho násilného odvedenia, respektíve únosu zo strany T. na vojenský výcvik a boj. c) Z dôvodu ohrozenia všeobecným násilím počas vojenského konfliktu a zlej bezpečnostnej situácie v C., osobitne v E.. 10. K 1. bodu sa Migračný úrad vyjadril tak, že toto tvrdenie považuje za zavádzajúce, nakoľko v pohovore žiadne takéto vyjadrenie žiadateľa nie je prezentované. Problémy otca s T. síce menovaný v zápisnici v skratke spomenul, avšak žiadne politické prenasledovanie kvôli otcovým aktivitám nespomenul. Z uvedeného je teda zrejmé, že politické prenasledovanie menovanému pripisuje účelovo iba právna zástupkyňa. 11. K bodu 2. Migračný úrad uviedol, že nebezpečenstvo násilného odvedenia T. menovaného v C. skutočne hrozilo, avšak k takémuto násilnému aktu boli vystavení viacerí obyvatelia mesta. Z uvedeného je teda zrejmé, že menovaný nebol vystavený takému nebezpečenstvu individuálne z dôvodu svojej rasy, náboženského alebo politického presvedčenia, ale týkalo sa to všetkých mladých ľudí. 12. K 3. bodu Migračný úrad uviedol, že všeobecné násilie v C. je zrejmé, a že sú ním priamo dotknuté všetky skupiny obyvateľstva v krajine, teda aj menovaný, čo bolo v jeho prípade zohľadnené pri posudzovaní vážnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu. I. Správna žaloba 13. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa IV. hlavy tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP): - nesprávne právne posúdenie - vojnoví utečenci, - nesprávne právne posúdenie - opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov politickej angažovanosti jeho otca a - nesprávne právne posúdenie - opodstatnené obavy z núteného verbovania T.. 14. Okrem uvedeného sa žalobca nazdáva, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a to porušením povinnosti správneho orgánu posudzovať prípady individuálne podľa § 19a zákona o azyle aj v prípade osôb, ktoré krajinu opúšťajú v kontexte prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu. 15. Žalobca v žalobe uviedol, že primárne dôvody, ktoré uvádzal ako dôvody žiadosti o azyl boli nasledujúce, a to politické prenasledovanie (ohrozenie jeho života, ktoré súvisí s vysokým postavením jeho otca Q. E. K.-Q. v C. politike) a druhý dôvod, obava zo svojho násilného odvedenia (únosu zo strany T. na vojenský výcvik a boj). 16. V žalobnom bode, ktorý sa týka nesprávneho právneho posúdenia žalobcu ako vojnového utečenca žalobca uvádza, že žalovaný sa nemôže vyviniť z riadneho skúmania splnenia podmienok pre udelenie azylu odkazom na to, že žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu. V danom kontexte cituje usmernenie UNHCR o medzinárodnej ochrane č. 12, podľa ktorého medzinárodná ochrana vo forme azylu, respektíve štatútu utečenca podľa Dohovoru z roku 1951 má prednosť a doplnková ochrana má pôsobiť iba subsidiárne. V tomto kontexte bolo povinnosťou žalovaného, aby najbližšie sa zaoberal individuálnymi dôvodmi, ktoré žalobca v konaní označil ako dôvody jeho žiadosti o azyl. 17. Žalobca ďalej v žalobe spochybnil argument žalovaného, že primárnym dôvodom odchodu z C. bola obava žalobcu z toho, že by mohol byť jednotkami T. unesený a odvlečený na front. To, že možné ohrozenie bezpečnosti žalobcu z dôvodu nepriaznivej situácie je viac menej reálne tak, ako v prípade všetkých ostatných obyvateľov E., a teda z dôvodu jeho jednoduchej prítomnosti na tomto území, neznižuje význam individuálnych dôvodov nim uvádzaných, ani potrebu ich riadne preskúmať. Ďalej k tomuto bodu žalobca uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného v tom, že pokiaľ spĺňa podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany a nie je to v rozpore ani s požiadavkou UNHCR na nevracanie do C., javí sa mu to ako adekvátne riešenie. Domnieva sa, že takýto postup by bol arbitrárny, nakoľko je v rozpore s § 20 ods. 4 zákona o azyle, podľa ktorého primárne musí žalovaný ustáliť, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu. 18. Ohľadom ďalšieho bodu žaloby, ktorý sa týka nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obavy z prenasledovania z dôvodov politickej angažovanosti otca žalobcu uvádza, že z konania vyplynulo, že žalobca žiada o azyl z politických dôvodov kvôli hroziacemu politickému prenasledovaniu, ktoré súvisí s prácou jeho otca Q. E. K.-Q. ako politika a poslanca C. parlamentu za politickú strany I. D. ´E. V. (I.) zavraždeného bývalého prezidenta C. K. K. E.. Žalobca sa k T. vyjadril nasledovne, že sa bojí, „že môj otec bude vystavený vydieraniu cezo mňa a takisto sa obáva o svoj život z dôvodu situácie v C.“. Ďalej žalobca uviedol, že aj pri ceste zo E. do K. si dával obzvlášť pozor, aby nenašli u neho diplomatický pas. Obával sa skupiny T., ktorí ovládajú E. a preto zo E. do K. cestoval iba na svoj riadny cestovný pas. 19. V žalobe sa ďalej uvádza, že žalobcov otec dlhé roky pôsobil v parlamente a v politike. Z výpovede žalobcu a zo V. vyplýva, že otec žalobcu bol vnímaný ako exponovaný politický nepriateľ T. a jeho názory na nich boli kritické. „Zrážky medzi T. a Q. K.-Q. (otcom žalobcu), datujú do dávnejšej minulosti ako sme dokumentovali výpoveďou žalobcu a článkami, ktoré sme predložili“. Vo svetle udalostí po zabití prezidenta E. je zrejmé, že situácia sa vyhrotila a po jeho smrti tí E., ktorí predtým vystupovali na strane kritikov T., respektíve, ktorí podporovali E. a po jeho smrti ho nezapreli, sú T. vnímaní ako politickí oponenti a sú rôznymi spôsobmi prenasledovaní. 20. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že má za to, že žiadateľ o azyl nesie v konaní bremeno tvrdenia, čo aj žiadateľ uniesol, popísal, čoho sa obáva, ako aj súvislosť s otcom a jeho politickou činnosťou. Taktiež žalobca popísal, skúsenosti s prenasledovaním členov jeho rodiny z týchto dôvodov a uviedol, že sa obáva možnosti vydierania jeho otca skrz svoju osobu pre politické ciele. Ohľadom argumentu žalovaného, že v konaní neuviedol jedinú indíciu, ktorá by svedčila o tom, že by boli kvôli politickým aktivitám otca smerovali voči nemu nejaké útoky uviedol, že takéto úvahy nemusia nevyhnutne vychádzať z osobnej skúsenosti žiadateľa, ale to, čo sa stalo príbuzným, priateľom alebo iným príslušníkom tejto sociálnej skupiny môže nasvedčovať tomu, že jeho obavy z toho, že sa sám stane obeťou prenasledovania, sú opodstatnené. Na podporu tohto tvrdenia uviedol žalobca aj rozhodovaciu prax kasačného súdu. 21. Ohľadom argumentácie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že vzhľadom na to, že sa jednalo o otca žalobcu ako o politicky známu osobnosť, jeho deti, ktoré v C. zostali, mohli byť istou mierou vystavené ohrozeniu vlastnej bezpečnosti. Uvádza, že z takéhoto protirečenia žalovaného možno usúdiť, že nevie vylúčiť, že miera ohrozenia násilím a iným prenasledovaním je u rodiny K.-Q. z politických dôvodov zvýšená, a že im nehrozí iba nerozlišujúce násilie, rabovanie a iné násilné delikty, ktoré sú pre vojnový stav charakteristické, ale že by mohli byť pre T. terčom a cieľom z politických dôvodov. 22. Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že nie je pravdou, že z článkov predložených žalobcom v konaní nie je známy motív útokov na príbuzných a dom Q. K.-Q.. Podľa denníka K. G. U., útok bol reakciou na jeho postoje, antiagresie a na jeho parlamentnú aktivitu v zahraničí, ktorá mala dobré výsledky a hlavne reakciou na jeho posledné parlamentné aktivity v A.. Aj keď okrem zmienky v spomínanom článku a presvedčenia žalobcu a jeho rodiny nevedeli predložiť o motívoch útokov iný dôkaz v prospech žalobcu, záveru o politických motívoch svedčí pravidlo podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona o azyle, ktoré vyžaduje, aby žalovaný v pochybnostiach urobil záver v prospech žiadateľa o azyl a neprihliadol na nedostatok dôkazov. 23. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že od marca 2015 až do októbra 2017 prebiehali viaceré útoky na rodinných príslušníkov rodiny žalobcu, ako bol jeho brat alebo otec, resp. iní príslušníci a blízki rodinní (bod 29 žaloby). 24. Ďalej uvádza žalobca v žalobe, že žalovaný sa pri opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania T. z politických dôvodov súvisiacich s jeho otcom zaoberal, tzv. pravosťou politického a morálneho presvedčenia žiadateľa a dôvodov jeho svedomia, ktoré vraj je potrebné skúmať dôkladným posúdením jeho osobnosti a osobného profilu žiadateľa. Ak by svoje názory manifestačne preukázal alebo bol kvôli svojim názorom úradmi prenasledovaní, boli by to vážne dôvody pre priznanie politického statusu. „Žalovaný sa venuje výkladu politických dôvodov prenasledovania, ale v tomto prípade popisuje situáciu absolútne nesúvisiacu s prípadom žalobcu, nakoľko z jeho tvrdení je zrejmé, že takto svoje politické dôvody neformuloval.“ Žalobca opäť poukazuje na § 19a ods. 6 zákona o azyle, podľa ktorého je podstatné, že politické črty sú prisudzované žalobcovi pôvodcom prenasledovania, a to bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal a tiež bez ohľadu na to, či žiadateľ o azyl tieto názory mal, ak mu boli pripisované pôvodcom prenasledovania. Ak by Migračný úrad z uvedeného paragrafu vychádzal, má za to, že by nemohol dospieť k záveru, že pripisovanie opozičných politických názorov zo strany T. sa žalobcovi nepreukázalo a že nebol osobne T. vnímaný ako nejaký politický oponent. To, že sa mu do odchodu z krajiny pôvodu nič nestalo, nemožno hodnotiť ako dôkaz o neopodstatnenosti jeho obáv. Incidenty, ktoré zažili jeho blízki príbuzní, svedčia o priamych hrozbách a sú dôležitým znakom opodstatnenosti obáv žiadateľa o azyl. Podľa výpovede žiadateľa o azyl jeho blízka rodinná spriaznenosť s prominentným politikom Q. E. K.-Q., ktorý je jeho otcom, otcova práca ako poslanca parlamentu, jeho členstvo v politickej strane I. K. E. a jeho politické postoje, antiagresie (podľa K. G. U.) spôsobili, že život v C. pre neho už nebol bezpečný, nakoľko mu hrozilo prenasledovanie zo strany T., obzvlášť po decembrových udalostiach a zavraždení bývalého prezidenta E.. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nazdáva, že Migračný úrad otázku prenasledovania a opodstatnenosti obáv z neho nesprávne právne vyhodnotil, na čom postavil svoj záver pre neudelenie azylu. 25. Ohľadom 3. bodu žaloby, t.j. nesprávneho právneho posúdenia z pohľadu opodstatnenosti obáv z núteného verbovania T. žalobca uviedol, že spornou otázkou ostáva len príčinná súvislosť medzi opodstatnenou obavou žalobcu z núteného verbovania zo strany T. a dôvodom podľa Dohovoru z roku 1951, resp. podľa § 8 zákona o azyle. Príčinnú súvislosť s dôvodmi podľa Dohovoru videl právny zástupca žalobcu v tom, že ide o mladého dospelého vo veku blízkom maloletosti, ktorého otec je prominentným jemenským politikom, čo v kontexte § 8 zákona o azyle podradili pod príslušnosť k určitej sociálnej skupine podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ale do istej miery sa to prelína aj s politickými dôvodmi, ktoré sú podrobnejšie rozobraté vyššie. Dôvody, pre ktoré v prípade žalobcu videli charakteristické črty zaraďujúce ho ako príslušníka určitej sociálnej skupiny v zmysle § 8 zákona o azyle, uviedli aj v stanovisku pred vydaním rozhodnutia. Práve mladý vek a s nim spojená ľahká manipulovateľnosť pre nedostatok životných skúseností a zároveň politické ciele, o ktoré môžu T. usilovať zameraním sa na blízkeho príbuzného opozičného prominentného politika, ktorého by mohli skrz syna vydierať, sú dôvodom, pre ktorý by sa T. pokúšali verbovať žalobcu. Na základe vyššie uvedených argumentov žalovaný dospel k záveru, že žiadateľ o azyl má oprávnené dôvody sa obávať prenasledovania z politických dôvodov a z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, pre ktoré sa nemôže a nechce vrátiť do C.. II. Vyjadrenie žalovaného správneho orgánu 26. Ku správnej žalobe sa listom sp. zn. MU-OPO-2019/000127-003 zo dňa 30.01.2019 vyjadril žalovaný. 27. K žalobnému bodu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia žalobcu ako vojnového utečenca uvádza, že sa nemôžu stotožniť s tvrdením právnej zástupkyne, že by išlo o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko opakujú, že žalovaný komplexne vyhodnotil celú situáciu a po približne 7 mesiacoch, počas ktorých sa podrobne zaoberal žiadosťou žalobcu o udelenie azylu, vydal rozhodnutie, že žalobcovi azyl neudeľuje, nakoľko neboli splnené dôvody podľa § 8 ods. 1 zákona o azyle. Až následne vyhodnotil subsidiárne možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorú sa vzhľadom na prebiehajúci ozbrojený konflikt v C. rozhodol žalobcovi poskytnúť. 28. Ďalej žalovaný uvádza, že právna zástupkyňa opätovne vo všeobecnosti spomína povinnosť žalovaného zaoberať sa individuálnymi dôvodmi, ktoré žalobca v konaní udáva. Podľa názoru žalovaného však ten dospel k záveru, že v krajine prebieha ozbrojený vojnový konflikt, ktorý však nevyústil do individuálnej perzekúcie žalobcu z národnostných, náboženských, politických dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. 29. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom zástupkyne, že všeobecná bezpečnostná situácia v C. bola pridruženým a podporným dôvodom žiadosti o azyl žalobcu. Primárne dôvody žiadosti o azyl sa však týkali jeho individuálneho ohrozenia z prenasledovania z politických dôvodov a z dôvodov príslušnosti k určitej skupine. Nemôžu sa preto stotožniť s právnym názorom zástupkyne, že by všeobecná bezpečnostná situácia v C. bola len akýmsi podporným dôvodom a takisto majú za to, že zo vstupného pohovoru, ktorý bol vykonaný so žalobcom dňa 23.05.2018 nevyplýva, že by sa cítil individuálne prenasledovaný a ohrozený na živote z dôvodu politických aktivít a už vôbec nie, že mal byť príslušníkom určitej sociálnej skupiny. Podľa názoru žalovaného z pohovoru skutočne vyplýva, že žalobca sa obáva odvlečenia na front T., či ohrozenia života z dôvodu všeobecne zlej bezpečnostnej situácie v C., ktorá je nestála, vzhľadom na ozbrojený konflikt. 30. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uvádza, že majú za to, že z pohovoru vyplýva, že dôvod pre udelenie azylu konštruovaný ako politické prenasledovanie, ktoré súvisí s vysokým postavením otca žalobcu takto konštruovaný nebol. Ide o akési napasovanie politickej aktivity otca žalobcu do dôvodov na udelenie azylu podľa Ženevskej konvencie a zákona o azyle. Žalobca síce spomenul aktivity svojho otca, ale nie v zmysle, že by sa cítil ohrozený kvôli jeho opačným názorom. Ohľadom žalobného bodu nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov politickej angažovanosti otca žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca v pohovore uviedol, že „otec má problém so skupinou T., pretože na neho tlačia, aby robil ich politiku, aby plnil ich želania“. Toto bola jediná veta, v ktorej sám od seba žalobca spomenul politické dôvody, aj to svojho otca a nie seba. Logicky, keby sa cítil natoľko ohrozený, že by chcel na tejto skutočnosti založiť svoju žiadosť o azyl, asi by ju viac rozvinul a aspoň by podotkol, že sa obáva o svoj život z dôvodu otcovej politickej kariéry. Z pohovoru, ani z azylového konania, podľa nášho názoru nevyplýva, že žalobca žiada o azyl z politických dôvodov kvôli hroziacemu politickému prenasledovaniu, ktoré súvisí s prácou jeho otca Q. E. K.-Q., ako je uvedené v bode 17 správnej žaloby. 31. Ďalej žalovaný uvádza, že tvrdenie, že by mohli T. prostredníctvom žalobcu vydierať jeho otca nie je ničím relevantným podložené. Žalobca sa do styku s povstalcami nikdy nedostal, nevyhrážali sa mu, nemal s nimi žiadny osobný problém. V uvedenom prípade je preto potrebné posúdiť, či tento strach skutočne bol založený na reálnej pravdepodobnosti alebo iba na potencionálnej hrozbe, ktorá by teoreticky mohla nastať v budúcnosti. Vzhľadom na to, že v tomto prípade absentuje kauzálny nexus s realitou, žalovaný vyhodnotil, že išlo len o subjektívne obavy žalobcu, ktoré nie sú odôvodnené, ani podložené relevantne objektívnymi dôkazmi. K argumentu ohľadom zrážok medzi T. a Q. K.-Q. uvádzajú, že nemajú za preukázané, že T. zámerne považovali za svoj cieľ práve otca žalobcu. Ďalej uvádzajú, že žalovaný síce vzal do úvahy žalobcove rodinné väzby so známym politikom a posúdil možnosť jeho prenasledovania z politických dôvodov, ale zdôrazňujú, že nikdy nedošlo k vydieraniu otca žalobcu prostredníctvom jeho blízkych osôb. Žalobca počas celého konania neuviedol jediný dôkaz o tom, že kvôli politickým aktivitám otca bol individuálne prenasledovaný, respektíve že by boli proti nemu namierené nejaké útoky zo strany T.. 32. Ďalej žalovaný uvádza, že dôležitou skutočnosťou je podľa jeho názoru aj to, že právna zástupkyňa uvádza nekonzistentne dôvody, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o azyl v rámci celej správnej žaloby. Primárne uvádza politické prenasledovanie, obavu z násilného odvedenia zo strany T. na vojenský výcvik. V inej časti správnej žaloby zas delí dôvody aj na hlavné, aj subsidiárne, kam zaraďuje ozbrojený konflikt v C.. Ďalej žalovaný uvádza, že informácie o krajine pôvodu, vypracované odborom Dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce založené v administratívnom spise, žalovaný adekvátne zohľadnil pri rozhodovaní a so žalobcom vykonal viackrát počas konania pohovor. Žalovaný je presvedčený, že do konania zabezpečil dostatok dôkazov pre vydanie rozhodnutia, samotná právna zástupkyňa nedoložila iné dôkazy týkajúce sa porušovania ľudských práv a domnieva sa, že ani nie je aké, keďže k zásahu do žalobcových práv zo strany T. nikdy nedošlo. 33. Ďalej žalovaný uvádza, že v bode 29. správnej žaloby hovorí právna zástupkyňa o politických tlakoch, kvôli ktorým trpela celá rodina. „Pripomíname, že opäť ide o ničím nepodložené tvrdenie. Máme za to, že nič takéto z administratívneho spisu nevyplýva, resp. nebolo v konaní preukázané, ani samotný žalobca nič podobné neuvádza.“ Uvádza vo vyjadrení žalovaný aj to, že v bode 31. správnej žaloby namieta právna zástupkyňa nesprávne právne posúdenie politických aktivít žalovaným. 34. V ďalšom bode právna zástupkyňa pokračuje a namieta nesprávne právne posúdenie v otázke nevidenia žalobcu ako osobitného politického cieľa pre T.. Vzhľadom na uvedené žalovaný by chcel vedieť, na základe akých dôkazov tvrdí právna zástupkyňa, že bolo preukázané žalobcovi pripisovanie politických názorov a zároveň, že bol vnímaný ako nejaký politický oponent. Záverom k tomuto bodu programu žalovaný uvádza, že sa vysporiadal so všetkými informáciami založenými v administratívnom spise a len samotný fakt, že otec žalobcu odporúčal žalobcovi vycestovať a kúpiť letenku do Y. neznamená automaticky, že by to bolo z dôvodu individuálneho prenasledovania zo strany T. z politických dôvodov. 35. Ohľadom 3. žalobného bodu, a to nesprávneho právneho posúdenia z pohľadu opodstatnených obáv z núteného verbovania T. uvádza, že v žalobnom bode č. 50 spomína právna zástupkyňa aj presvedčenie žalobcu, ktoré vykladá extenzívne a podľa názoru žalovaného subsumuje pod pojem sociálna skupina nesprávne. Konkrétne ide o presvedčenie mladého muža, že jeho budúcnosť je v štúdiu a v poctivej práci a nie v nehumánnych praktikách a boji, na ktorom sa T. zúčastňujú. Podľa názoru žalovaného mladý vek a ľahká manipulovateľnosť, ktorú spomína právna zástupkyňa, nie je črta považovaná za odlišnú spoločnosťou a osobitne T.. Takisto nepovažujú za správny výklad, že by bol žalobca príslušníkom akejsi sociálnej skupiny kvôli príbuzenstvu s jeho otcom, čiže by si ho mohli takto vytypovať T.. Vzhľadom na to, že žalovaný komplexne posúdil všetky skutočnosti a dôkazy a dospel na základe vyššie uvedených dôvodov k záveru, že žalobca nemá opodstatnené obavy z individuálneho prenasledovania z politických dôvodov a z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine podľa § 8 zákona o azyle, ani z ďalších dôvodov uvedených v tomto ustanovení, považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudkom zamietol túto žalobu. III. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu (replika) 36. Žalobca, respektíve právna zástupkyňa žalobcu, sa listom zo dňa 27.02.2019 vyjadrila ku vyjadreniu žalovaného, kde uvádza, že z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe vyplýva, že v mnohých interpretáciách sa so žalovaným stotožňuje. Pre hospodárnosť konania preto považuje za kľúčové zadefinovať podstatné otázky právneho posúdenia, ktoré ostávajú predmetom sporu. Spornou otázkou preto ostáva len príčinná súvislosť týchto hrozieb a obáv z nich s niektorým z dôvodov podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, čo je ostatným podstatným definičným znakom utečenca. „V konaní sme preukázali, že žalobca je osobitne individuálne ohrozený prenasledovaním zo strany T. v súvislosti s týmito dôvodmi: a. Jeho blízkou rodinnou spriaznenosťou s jeho otcom, ktorý je vysoko postaveným C. politikom, ktorého sa T. politicky pokúšali ovplyvňovať a b. skutočnosťou, že ide o mladého dospelého vo veku blízkom maloletosti v súvislosti so zavrhnutia hodnosťou konania namiereného osobitne proti deťom, resp. mladým dospelým, ktorí sú z dôvodu svojho veku a ešte nie úplnej zrelej osobnosti čo do vôľovej a rozumovej vyspelosti osobitne zraniteľné.“ 37. Vo vzťahu k politickým dôvodom považovali za relevantné nasledujúce vyjadrenia na pohovore: - podľa Q. K.-Q., teda žalobcu „Otec má problém so skupinou T., pretože na neho tlačia, aby robil ich politiku, aby plnil ich želania“, - ďalej uvádza, „že pre otca, aj pre rodinu, je nebezpečné vrátiť sa do C., keďže nechce spolupracovať s T.“, - podľa žiadateľa o azyl otec je súčasťou nejakej delegácie, ktorá rokuje o ukončení vojny v C. „chodí po rokovaniach do Ž. a keď nikam nejde, je väčšinou v Y.“, - k T. sa vyjadril nasledovne: „Je to milícia pôvodom z mesta E., je to náboženská skupina podporovaná B. a zatiaľ ovláda severnú časť C. a hlavné mesto E.“ - Bojím sa, že môj otec bude vystavený vydieraniu cezo mňa a takisto sa obávam o svoj život z dôvodu situácie v C.“, - „Napríklad náš dom bol v roku 2016 cieľom útokov zo strany T., použili aj bazuku, potom odišli, ale po troch hodinách sa vrátili a zobrali môjho brata preč. Zobrali môjho najstaršieho brata K., ale po dvoch dňoch ho prepustili. Taktiež zobrali nejakých ľudí z blízkeho okolia, ale následne ich po nejakom čase prepustili. Urobili to na znak ich moci.“, - žiadateľ o azyl si aj pri ceste do E. a do K. dával obzvlášť pozor, aby nenašli u neho diplomatický pas. „Obával som sa zo skupiny T., ktorí ovládajú E. a preto som zo E. do K. cestoval na svoj riadny cestovný pas.“ 38. Ďalej v tomto vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že v azylovom konaní nie je možné požadovať štandard dôkazu ako v trestnom konaní pri skúmaní motivácie a pohnútok pôvodcu prenasledovania (bez akýchkoľvek pochybností), nakoľko pôvodcu prenasledovania nemožno k tejto otázke v konaní ani vypočuť. Rozhodujúcimi dôkazmi sú potom výpovede žiadateľa o azyl, pokiaľ je dôveryhodná, čo nebolo spochybnené v konaní, informácie o krajine pôvodu (V.), ktoré popisujú motivácie konania a útokov pôvodcov prenasledovania (v tomto prípade zacielenie T. na politických oponentov) a rôzne články alebo iné dôkazy, ak je možné ich v konaní predložiť. 39. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení uvádza, že podľa žalovaného neponúkli jednoznačný dôkaz o tom, že útoky boli zamerané na otca žalobcu a jeho rodinu. Vychádzajúc z § 8 zákona o azyle žalobca mal v konaní preukázať opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov a za týmto účelom mal povinnosť predložiť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy. Žalobca si túto svoju úlohu splnil. Nesúhlasia s tým, že je úlohou žalobcu predložiť jednoznačne dôkaz, pretože je zrejmé, že v azylovom konaní ide o nesplniteľnú úlohu. Ďalej uvádza právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení, že „v bode 24. správnej žaloby sme nenamietali nedostatočné zistenie reálií a politického pozadia vojnového konfliktu v C., napokon V. sme do konania doložili aj samy, preto sme toto skutočne neformovali ako samostatný dôvod správnej žaloby.. Namietali sme, že tieto reálie a V. o C. neboli správne právne vyhodnotené, nakoľko z nich vyplývajú skutočnosti potvrdzujúce tvrdenia žiadateľa o azyl o opodstatnenosti jeho obáv z politického prenasledovania pre pripísané politické dôvody skrz jeho otca.“ 40. Listom zo dňa 25.03.2019 - prípis k azylovej veci, sa právna zástupkyňa žalobcu znovu vyjadrila v konaní tak, že podstatou sporu pred tunajším súdom je vlastne len otázka príčinnej súvislosti medzi žalobcovým individuálnym ohrozením a dôvodmi. Podľa žalovaného sú tieto dôvody subsumovateľné jedine pod všeobecné vojnové násilie a odôvodňujú poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu je však žalobcovi individuálne ohrozenie vyššie ako ohrozenie ostatných civilistov v C., a to z dôvodov primárne súvisiacich s pripisovanými politickými dôvodmi, ale aj s jeho mladým vekom a príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Vzhľadom na potrebu vysvetliť podrobnosti týkajúce sa politických dôvodov súvisiacich so žalobcom, právna zástupkyňa uvádza, že komunikovala s otcom žalobcu a jeho nevlastnou matkou pani K. K. E., ktorá s otcom žalobcu žije v Y. prostredníctvom aplikácie X. na telefonickom čísle v arabskom jazyku, pričom preklad z arabského jazyka do slovenčiny, prípadne angličtiny a naopak zabezpečovali prostredníctvom oficiálneho tlmočníka v arabskom jazyku pána O. K.. Prostredníctvom tejto komunikácie otec žalobcu a nevlastná matka žalobcu poskytli ďalšie podporné dôkazy, ktoré predkladá prostredníctvom tohto prípisu právna zástupkyňa žalobcu do súdneho spisu. Ide o kópiu členského preukazu otca žalobcu Q. K.-Q. v strane I., ďalej fotografia, na ktorej sa nachádza otec žalobcu a zavraždený prezident E., potom video z útoku na ich rodinný dom v meste F. z marca 2015, už skôr prekladaný článok z časopisu K. G. U. a jeho preklad do arabského jazyka, ďalej stanovisko Q. K.-Q., t.j. otca žalobcu, o ktorého požiadala právna zástupkyňa žalobcu, aby vysvetlil svoje politické aktivity a svoje vzťahy s T. a jeho aktuálnu situáciu a ďalšie článku z článku F. U. a K. K.- K., kde popisujú ďalší vnútorný rozkol v strane I.. 41. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že podľa najnovšej V. správy Ministerstva zahraničných vecí USA publikovanej 19.03.2019 po zavraždení bývalého prezidenta E. v decembri 2017 sa T. aktívne zameriavali na členov politickej strany I.. Podľa médií počas roka 2018 T. uniesli alebo zavraždili stovky členov I. v snahe zlomiť E. verných. Ako podporné zdroje, ktoré popisujú únosy príbuzných prominentných C. politikov, vrátane z okruhu bývalého prezidenta E., právna zástupkyňa žalobcu priložila ako prílohu vyjadrenia správu z K. K. z januára 2018, podľa ktorej T. uniesli priamo z domu syna viceprezidenta K. G. K.-K., ďalej správu F. U. o únose dcéry osobného strážcu E. z decembra 2017 a správnu F. G. Y. Y., podľa ktorého T. po takmer roku prepustili dvoch synov zavraždeného prezidenta K. E.. IV. Priebeh konania na pojednávaní pred správnym súdom 42. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9.4.2019 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia, má za to, že rozhodnutie v predmetnej veci bolo vydané zákonným spôsobom na základe správneho právneho posúdenia a nestotožňuje sa s námietkami uplatnenými právnou zástupkyňou žalobcu. 43. V ústnom prednese okrem iného uviedla, že „V prvom rade by sme sa chceli vyjadriť k námietke žalobcu týkajúceho sa údajného prenasledovania žalobcu z politických dôvodov. Ako sme uviedli aj v rozhodnutí, azylové konanie je špecifickým konaním, ktorým sa posudzuje opodstatnenosť obáv z prenasledovania konkrétnej osoby, ktorá o medzinárodnú ochranu žiada. Otec žalobcu o medzinárodnú ochranu nežiadal, ale situáciu riešil presídlením do Y., kde aj v súčasnosti žije. Žalovaný považuje za preukázané, že otec žalobcu je politicky známou osobou a nevylučuje, že deti, ktoré v C. ostali, mohli byť istou mierou vystavené ohrozeniu vlastnej bezpečnosti, ale to výlučne z dôvodu nepriaznivej situácie, ktorá v danom regióne vládne. Novinové články, ktoré vlastne do konania založila právna zástupkyňa o útoku neznámych ozbrojencov na dom otca žalobcu, žalovaný zohľadnil, vyhodnotil ich, zaujal k ním stanovisko, avšak opak, tak ako bolo vydané v rozhodnutí, avšak opakujeme, že v danom prípade motív útoku nie je známy. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná právna zástupkyňa žalobcu vo svojej replike. Z informácie o krajine pôvodu vyplýva, že rabovanie a iné násilné delikty sú v hlavnom meste, ktoré ovládajú T., úplne bežné a sú mu vystavené celé skupiny obyvateľstva tohto mesta, to je vlastne v súlade skôr s informáciami o krajine pôvodu, ktoré si jednak vyžiadal Migračný úrad od odboru Dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, ale takisto je to v súlade aj s informáciami o krajine pôvodu, ktoré viackrát doložila právna zástupkyňa do konania. Žalobca počas konania, celého vlastne azylového konania, neuviedol žiadne indície, ktoré by svedčili o tom, že by kvôli politickým aktivitám otca smerovali voči nemu nejaké útoky. Žalovaný považuje za zrejmé, že žiadatelia o azyl nemusia vyjadrovať a špecifikovať svoje dôvody pre udelenie azylu rečou Dohovoru. No na druhej strane žalovaný má za to, že je pravdepodobné, že ak by mal skutočne žalobca nejaké odôvodnené obavy z prenasledovania z možných pripisovaných politických názorov, ako tvrdila právna zástupkyňa protistrany alebo by mal pocit, že útoky sú dôsledkom politických aktivít otca, máme za to, že by to sám aspoň vo vstupnom pohovore spomenul.“ 44. Ďalej na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že „Na základe týchto skutočností, ako z dôvodov, ktoré explicitne žalobca v pohovore uviedol, kde údajné politické prenasledovanie kvôli otcovým aktivitám nespomenul, sa žalovaný bohužiaľ domnieva, že právna zástupkyňa účelovo pripisuje politické prenasledovanie žalobcovi za účelom naplnenia kritéria utečenca podľa Ženevského dohovoru. To potvrdzuje aj právna zástupkyňa vo svojej replike, kde uviedla, citujem, že: „Imperatívom právneho zastúpenia je obhajoba najlepšieho záujmu klienta v rámci zákonných možností a preto mu nemožno vyčítať účelovosť.“ S takýmto tvrdením sa žalovaný rozhodne nestotožňuje. Podľa nášho názoru zmyslom právneho zastupovania nie je dotváranie dôvodov a ich prispôsobovanie každej situácii, čo by mohlo viesť k účelovému subsumovaniu rôznych situácií pod konkrétne dôvody zákona o azyle len za účelom získania medzinárodnej ochrany. Takýmto tvrdením ani samotná právna zástupkyňa nevylučuje, že jej konanie môže byť v istých prípadoch účelové“. 45. Záverom, žalovaný má za to, že konal správne, že správne právne posúdil celú situáciu, dostatočne zistil skutkový stav veci a že jeho rozhodnutie bolo vydané zákonným spôsobom a preto žiada správnu žalobu zamietnuť. 46. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na skôr prezentovaných názoroch a argumentoch uvedených v žalobe. Správny súd vypočul žalobcu prostredníctvom ustanoveného tlmočníka a pred vyhlásením rozsudku žalobca osobne predniesol svoj prednes. V. Právny názor správneho súdu 47. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 48. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 1.05.2018 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-114-18/2018-Ž zo dňa 11.12.2018, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobcovi azyl. 49. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 50. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 51. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 52. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 53. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 54. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 55. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. 56. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára: 57. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu. 58. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcu ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru. 59. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie, resp. neexistencie prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu a to v tom zmysle ako ho definuje citované ustanovenie § 2 písm. d) v kontexte § 19a zákona o azyle. Ako uviedla právna zástupkyňa žalovaného, podstatnou je tiež otázka, z akého dôvodu dochádza k použitiu fyzického alebo psychického násilia voči žalobcovi, resp. z akých dôvodov sa obáva žalobca svojho prenasledovania. 60. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo a v konaní to nebolo sporné, že žalobca je synom prominentného politika Q. K.-Q., ktorý musel odcestovať s časťou svojej rodiny zo svojej vlasti do Y., po vyostrení konfliktu medzi stranou I. D. V. (I.), ktorej je členom a skupinou T.. Podľa informácii z administratívneho spisu, skupina T. (č.l. 51 administratívneho spisu - odpoveď č. 7 a č.l. 50 - odpoveď č. 9), ktorá bola v minulosti v koalícií so stranou I., ktorej nominantom bol aj zavraždený prezident K. K. E., nesúhlasila s politickým smerovaním strany a krajiny a preto z koalície vystúpila a začala perzekvovať politických oponentov (č.l. 53 administratívneho spisu - Zaobchádzanie s opozíciu). 61. Samotný žalobca má za preukázanú otázku jeho prenasledovania neštátnymi subjektmi - T., keď opakovane poukazoval na skutočnosť, že musel pri vycestovaní z C. pricestovať z mesta E. do mesta K. len na svoj riadny cestovný pas, nie diplomatický, pretože by mu to mohlo spôsobiť problémy práve u T.. Taktiež poukázal na viaceré útoky zo strany T. na dom jeho otca v meste E. a na únos jeho staršieho brata. Žalovaný pri týchto okolnostiach vylúčil akúkoľvek spojitosť medzi žalobcom a jeho postavením ako syna exponovaného C. politika, pričom poukázal, že takéto útoky a únosy sú v C. bežné. 62. Žalobca sa ohľadom (tretia otázka na čl. 32 administratívneho spisu) otázky návratu do C. vyjadril, že okrem toho, že bude odvedený na front, sa obáva vydierania jeho otca prostredníctvom neho. Podobne sa vyjadril aj na pojednávaní pred správnym súdom. 63. Pojem „oprávnené obavy pred prenasledovaním“ prestavuje kľúčovú formuláciu definície utečenca podľa Ženevského dohovoru. Tento pojem je tvorený prvkom subjektívnym i objektívnym, pričom subjektívny prvok predstavujú „obavy“ žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany a prvok objektívny je daný ich „oprávnenosťou“. Tieto dva prvky sú spolu nerozlučne spojené a k splneniu podmienok pre poskytnutie medzinárodnej ochrany tak musia kumulatívne nastať spolu. Pri hodnotení azylových prípadov teda musia byť vzaté do úvahy špecifické okolnosti každého prípadu bez toho, že by bol prílišný dôraz kladený na jeden či druhý prvok požiadavky oprávnených obáv pred prenasledovaním Pri hodnotení, či má žiadateľ oprávnené obavy pred prenasledovaním, príp. či má prístup k ochrane pred ním v inej časti svojho domovského štátu, by teda správny orgán mal zohľadňovať všeobecné okolnosti prevládajúce na území tohto štátu, ako aj osobné okolnosti žiadateľa. 64. Vo vyššie naznačenom kontexte správny súd považuje za subjektívny prvok oprávnených obáv pred prenasledovaním u žalobcu existenciu obáv z vydierania jeho otca v dôsledku žalobcovej prítomnosti v meste E. a za objektívny prvok, politickú exponovanosť otca žalobcu. V konaní sa žalovaný správny orgán tejto problematike nevenoval a tak z preskúmavaného rozhodnutia nemožno vyvodiť záver o tom, či žalobca nebol vnímaný T. ako predstaviteľ politických názorov v zmysle § 19a ods. 4 písm. d), t.j. či T. považujú opozičných politikov a ich rodinných príslušníkov ako prioritného nepriateľa a teda potenciálnu obeť prenasledovania. Správny súd za týmto účelom vykonal výsluch žalobcu, z ktorého vyplýva, že postavenie žalobcu môže byť špecifické oproti ostatným obyvateľom v meste E., pretože žalobca sa prezentoval tým spôsobom, že ak by nezaprel svoju príslušnosť k rodine svojho otca, mohol by byť perzekvovaný (nejde o vek a pohlavie ale o príslušnosť k rodine politika). V prospech tohto názoru svedčia aj predložené dôkazy v súdnom konaní. 65. Status utečenca teda môže byť priznaný osobám, ktoré sú prenasledované či majú oprávnené obavy z prenasledovania pre politické názory, ktoré naozaj zastávajú, ako aj pre tie, ktoré sú im pripisované. Žalobca sám nemusel zastávať istý politický názor a zrejme ho vzhľadom na svoj vek ani nezastával, no T. ho mohli vnímať ako zástancu politických názorov svojho otca, čo v konaní skúmané nebolo. V tomto kontexte sa potom javí názor žalovaného, že „Vzhľadom na to, že sa v prípade otca žalobcu jedná o politicky známu osobnosť, jeho deti, ktoré v C. zostali, mohli byť istou mierou vystavené ohrozeniu vlastnej bezpečnosti, avšak nie z dôvodu nejakých politických aktivít, ale výlučne z dôvodu nepriaznivej situácie, ktorá v danom regióne vládne“, ako nepreskúmateľný (porovnaj bod 32. rozsudku NS SR 1Sžak/18/2017 zo dňa 1.2.2018). 66. Ohľadom otázky opodstatnenosti obáv z prenasledovania žalobcu v inej časti svojho domovského štátu, by mal správny orgán zohľadňovať všeobecné okolnosti prevládajúce na území tohto štátu. Tu taktiež správny súd poznamenáva, že ak predmetom azylového konania bola otázka prenasledovania žalobcu zo strany T., z administratívneho konania a rozhodnutia nevyplýva, že správny orgán skúmal aj otázku prenasledovania žalobcu v iných častiach krajiny, ktoré T. neovládajú. Tento postup je dôležitý z tohto dôvodu, že ak sa v konaní preukáže prenasledovanie žiadateľa o azyl, potom správny orgán má možnosť posúdiť udelenie azylu aj v kontexte § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle. Z administratívneho spisu je preukázané, že síce celá C.Á. republika je nebezpečná krajina, no nie na celom území vykonávajú svoju činnosť T., ktorí sú žalobcom vnímaný ako pôvodcovia prenasledovania. Od žiadateľa, ktorému sú prisudzované určité politické názory, nie je pre udelenie medzinárodnej ochrany vyžadovaná skutočná politická aktivita. Kľúčovou otázkou je to, ako aktér prenasledovania vníma osobu žiadateľa a jeho aktivity, ktoré tento aktér považuje za „politické“. 67. Počas súdneho konania bolo predložených viacero vyjadrení zo strany právnej zástupkyne žalobcu, ktoré však vzhľadom na svoj obsah len opakovali dôvody, ktoré už boli uvedené v žalobe. V azylovom konaní prenasledovanie z dôvodu „zastávania určitých politických názorov“ implikuje, že žiadateľ zastáva politické názory, ktoré buď sám vyjadril, alebo ktoré sa dostali do pozornosti aktérov prenasledovania. Nie vždy je však možné doložiť kauzálny vzťah medzi vyjadrenými politickými názormi (myšlienkami, presvedčeniami) a opatreniami, ktorým bol žiadateľ podrobený, či ktorých podrobeniu sa obáva. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nejde o počet vyjadrení, resp. predložených listín účastníkmi konania, ale ide o náležité a objektívne zistenie skutkového stavu veci tak, aby správny orgán mohol rozhodnúť v súlade so zákonom. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. 68. Žalovaný správny orgán preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k žalobcovej tvrdenej obave, ktorú uvádza od samého začiatku administratívneho konania, t.j. či rodina otca žalobcu je v meste E. a v iných oblastiach C. tak politicky exponovanou rodinou, že príslušníci tejto rodiny nemôžu bez obáv verejne prejaviť svoju príslušnosť k nej. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní sa zaoberať situáciou v krajine pôvodu žalobcu nie len z hľadiska správ, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žalobcovej žiadosti o azyl, ale aj z hľadiska správ o krajine pôvodu, či je osoba otca žalobcu tak politicky exponovanou osobou, že vyvoláva u T. dôvody na prenasledovanie. 69. Keďže C. republika je ovládaná dvomi bojujúcimi skupinami a žalobca je považovaný za nepriateľa zo strany T., bude úlohou ďalšieho konania zistiť či žiadateľ má opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny. Hoci v žalobe v bode 51. žalobca zastáva názor, že možnosť vnútroštátneho presídlenia považuje za absolútne irelevantnú a nepreukázanú, správny orgán sa touto otázkou v konaní nezaoberal. Na jednej strane súd dospel k názoru, že na základe predložených dôkazov nemohol žalobca bez pochybností rozhodnúť o neudelení azylu z dôvodu prenasledovania z politických dôvodov v oblasti E. a na druhej strane má súd za to, že správny orgán sa v dôsledku toho v konaní nezaoberal ďalšou významnou otázkou, ktorou je opodstatnená obava z prenasledovania v inej časti krajiny. Preto úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní vyhodnotiť nanovo podmienky na udelenie azylu (príčinnú súvislosť medzi politickou rolou otca a jeho členmi rodiny - ako je vnímaný žiadateľ ako príslušník rodiny poslanca v oblasti E. u T.). Na základe takto zisteného skutkového stavu správny orgán opätovne posúdi možnosť udelenia azylu v zmysle § 8 a nasl. zákona o azyle. 70. Správny súd podľa § 220 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. Súd zastáva právny názor, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a to tým, že nedostatočne posúdil všetky dôkazy a okolnosti v konaní. 71. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 Správneho súdneho poriadku, keďže rozhodnutie bolo zrušené z dôvodov, ktoré sú uvedené v správnej žalobe, súd hodnotí žalobcu ako úspešného v tomto konaní, preto mu patrí náhrada trov voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.