Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200130 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200130.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: X. Y., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. I. M., Z. W. J. D. S. B.. X., Z., právne zastúpeného JUDr. PhDr. Michal Kočiš, PhD., LL.M., advokát so sídlom Súľovská 9, Košice, IČO: 51 428 164, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-2-003/2019 zo dňa 25.01.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto r o z h o d o l : Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe žalobcu zo dňa 22.02.2019 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia doručenou správnemu súdu dňa 26.02.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-PO2-2-003/2019 zo dňa 25.01.2019, ktorým žalovaný rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. PPZ-HCP-PO6-118-012/2018/ZVC vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol. 2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť, aby správny súd podľa § 237 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) priznal podávanej správnej žalobe odkladný účinok vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu prvého aj druhého stupňa, nakoľko žalobca je v súlade s ustanovením § 77 a nasl. Zákona o pobyte cudzincov povinný opustiť územie Slovenskej republiky do 30 dní od vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. 3. Žalobca predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že jemu, jeho partnerke (pani S.) a jej maloletej dcére hrozí vykonaním rozhodnutia nenapraviteľná ujma z dôvodu závažného zásahu do ich súkromného a rodinného života, ktorý vedú v Slovenskej republike. Konštatoval, že nie je možné očakávať, že existujúci, de facto rodinný vzťah, medzi žalobcom, pani S. a jej maloletou dcérou by bolo možné ďalej účinne rozvíjať v prípade administratívneho vyhostenia žalobcu do Talianskej republiky. Obzvlášť s poukazom na maloletú dcéru pani S., na ktorú sa vzťahuje povinná školská dochádzka v SR, ako aj s poukazom na existujúce rodinné a materiálne zázemie žalobcu, pani S. a jej maloletej dcéry na území SR a existujúcu jazykovú a kultúrnu bariéru v prípade ďalšieho spolužitia týchto osôb na území Talianskej republiky. Spolužitie žalobcu, pani S. a jej maloletej dcéry mimo územia SR je zároveň z dôvodu značných finančných nákladov pre tieto osoby preukázateľne neudržateľné. Zároveň podľa jeho názoru platí, že z dôvodu nepredvídateľného výsledku a tiež dĺžky azylového konania žalobcu v Talianskej republike, nemožno od uvedených osôb nateraz spravodlivo požadovať ďalšie rozvíjanie ich vzájomných vzťahov mimo územia SR. Žalobca uviedol, že má preukázateľne záujem bezodkladne podriadiť svoj pobyt na území Slovenskej republiky pod inštitúty pobytu cudzincov v SR uvedené v Zákone o pobyte cudzincov, keďže ešte pred podaním tejto žaloby podal na príslušnom správnom orgáne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 a nasl. zákona o pobyte cudzincov. Zároveň sa žalobca následne mieni uchádzať taktiež o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike v súlade s § 20 a nasl. zákona o pobyte cudzincov. Priznanie odkladného účinku tejto žalobe je podľa mienky žalobcu nevyhnutné taktiež z dôvodu potreby náležitého objasnenia skutkového stavu. Vykonaním administratívneho vyhostenia z územia SR do Talianskej republiky by bol tento účel podľa jeho názoru zmarený. Bez priznania odkladného účinku tejto žalobe hrozí žalobcovi, pani S. a jej maloletej dcére z vyššie uvedených dôvodov závažná ujma na ich Ústavou SR chránených právach. Žalobca má preto za to, že sú splnené kritériá podľa § 185 písm. a) S.s.p. pre priznanie odkladného účinku tejto žalobe. Žalobca mal za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je ani v rozpore s verejným záujmom, nakoľko osobu Žalobcu možno považovať za bezúhonnú osobu, ktorej pobyt na území SR je z dôvodu existenciu de facto rodinných väzieb s občanmi SR v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v uvedenom bližšie odkázal taktiež na čl. V správnej žaloby. 4. Žalovaný správny orgán sa vyjadril k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a nesúhlasil s priznaním jej odkladného účinku. Podľa neho žalobca 19.11.2018 do zápisnice za účasti tlmočníka uviedol, že pricestoval z dôvodu dobrých možností obchodovania v reštauračnom sektore, o ktorých bol informovaný od B. S. už v Taliansku. Preto si podal žiadosť o zápis svojej spoločnosti s.r.o. do obchodného registra a za tým účelom si chcel podať aj žiadosť o povolenie na pobyt. Na oddelenie cudzineckej polície v Košiciach sa dostavil v záujme dobrovoľného požiadania o prechodný pobyt v Slovenskej republike na účel podnikania. Žalovaný tak dôvodil, že skutočným dôvodom pre príchod žalobcu na územie Slovenskej republiky bola realizácia jeho podnikania a nie realizácia súkromného a rodinného života s partnerkou, ktorú označil v odvolaní - pani S.. Žalovaný pokladá vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu za zákonné, keďže bol preukázaný neoprávnený pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky a sám žalobca existenciu súkromného a rodinného života do vydania prvostupňového správneho rozhodnutia neuviedol. Žalovaný preto má za to, že priznanie odkladného účinku na žiadosť žalobcu správnej žalobe s poukazom na § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku by bolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým je zamedziť pokračovaniu nie protiprávneho konania žalobcu a jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky v rozpore s kódexom schengenských hraníc a zákona o pobyte cudzincov, ktorý jeho pobyt definuje ako neoprávnený. Opustením Slovenskej republiky na územie Talianskej republiky, kde je žalobca žiadateľom o azyl, podľa žalovaného, na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení ukončí protiprávne konanie žalobcu. Žalovaný navrhol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu nepriznať a návrh zamietnuť. 5. Podľa § 237 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. 8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 237 ods. 2 SSP v spojitosti s § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP). 9. Ako to vyplýva z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 10. Správny súd skúmal vyššie uvedené skutočnosti zo súdneho spisu, vyjadrenia žalovaného a nemá za preukázané, že v predmetnej veci by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bol spôsobený vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v realizácii napadnutého rozhodnutia pred rozhodnutím v merite veci, dôsledkom čoho by došlo k takému právnemu stavu, že samotné rozhodovanie správneho súdu vo veci samej bolo pre žalobcu už bez právneho významu, a teda by došlo k zmareniu účelu tohto konania. 11. Pre účel rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca namietal v súvislosti s vážnym a nenapraviteľným následkom výkonu rozhodnutia správnych orgánov, že ich rozhodnutia boli vydané za situácie, že si žalobca neuvedomoval vážnosť a dôležitosť informácie o svojej partnerke a ich maloletom dieťati pri komunikácii so správnym orgánom prvého stupňa, preto svoju partnerku neoznačil ako osobu blízku a táto osoba nebola vypočutá pre účely posúdenia otázky ochrany rodinného a súkromného života správnym orgánom. Žalobca vyčíta rozhodnutiam nezohľadnenie okolností osobného a rodinného života žalobcu, ktoré si tak čiastočne privodil sám. Po poskytnutí informácie o blízkej osobe odvolaciemu správnemu orgánu na základe námietky v odvolaní tento preveril vážnosť namietanej skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa stručne hodnotil práva žalobcu zaručené v článku 8 ods.1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a konštatoval v odôvodnení, že nezistil prekážky administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov.. Žalovaný ale už v rozhodnutí o odvolaní konštatoval, že v súlade s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, uvedenou v rozhodnutí sp.zn.: 10Szak/15/2016 v zmysle článku 8 Dohovoru, rodinný život nie je obmedzený na vzťahy založené na manželstve, ale môže zahŕňať de facto rodinné väzby. Existencia rodinného života pre účely § 8 je v podstate skutkovou otázkou, ktorá závisí od skutočnej existencie blízkych osobných väzieb. Ak bola preukázaná existencia rodinného puta, štát musí v zásade konať takým spôsobom, aby bolo toto puto zachované a preto tam, kde vznikli rodinné väzby, musí štát konať spôsobom, ktorý umožní ďalší rozvoj takýchto väzieb. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho rodinného života, pričom nie je nevyhnutná existencia manželského zväzku. Podľa žalovaného tak žalobca nemôže žiadať, aby jeho neoprávnený pobyt bol správnym orgánom zlegalizovaný a bolo mu umožnené zotrvať na území Slovenskej republiky bez splnenia zákonných podmienok a počas trvania uvedeného protiprávneho stavu si založiť, resp. rozvíjať svoje právo na súkromný a rodinný život, len tvrdením, že vznikli rodinné väzby. Inak povedané, žalobca blízkosť osoby pred správnym orgánom prvého stupňa neoznámil, žalovaný na základe odvolacích námietok a príloh vzťahujúcich sa k otázke existencie rodinného života žalobcu, ktoré sú založené k odvolaní priloženým čestným vyhlásení označenej blízkej osoby a jej čestného prehlásenia, že má k žalobcovi blízky vzťah, rovnako ako jej dcéra a že súhlasí s používaním mailovej adresy a bydliska čestne prehlasujúcej I.. B. S., nevyhodnotil ako dôvodné./ nevznikli rodinné väzby/. 12. Z predbežného vyhodnotenia zhora uvedeného vyplýva, že pre otázky rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku nemôže súd predbežne hodnotiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jeho odôvodnenia o tejto otázke. Samotný žalobca uviedol, že pricestoval za účelom podnikania. V uvedenej súvislosti s akcentom na námietku o nerešpektovaní jeho rodinného a súkromného života je treba povedať, že slovenský právny poriadok a v ust. § 27 zákona o pobyte cudzincov upravuje podmienky priznania prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny. Takýto status žalobcovi doposiaľ nebol priznaný a žalovaný žalobcom uvedené osoby ako blízke neposúdil. 13. V tomto konaní ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu zo zákonných dôvodov upravených v § 82 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva uloženie zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky. Krajinou, do ktorej má byť žalobca vyhostený je Talianska republika, ktorá žalobcovi priznala status vydaním oprávnenia v podobe cestovného dokladu domovskej krajiny, platnej od 18.5.2018 do 17.5.2023 a karty Carta de identita č. W. XXXXXXXX, platnej do 5.10.2028. To žalobcovi dáva predpoklady požiadať v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex schengenských hraníc a v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov po splnení podmienok o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania, ale aj prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny. 14. Správny súd vzhľadom na hore uvedené, posudzujúc návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku so zohľadnením obsahu súdneho spisu a vyjadrenia žalovaného zamietol. Nemal za preukázané, že by výkonom rozhodnutia žalovaného nastal iný, vážny, nenapraviteľný následok v neprospech žalobcu. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku preto už rozpore s verejným záujmom neskúmal. 15. Správny súd preto už neskúmal existenciu rozporu priznania odkladného účinku žaloby s verejným záujmom a z vyššie uvedených dôvodov nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, nakoľko nemal mal preukázanú existenciu dôvodu v zmysle § 237 ods. 2 SSP v spojitosti s § 185 písm. a/ SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).