Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/41/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200264 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200264.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu Casso Steel Trade, s. r. o., Štúrova 27, Košice, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. MK/A/2019/08797 zo dňa 05. 02. 2019, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného č. MK/A/2019/08797 z 05. 02. 2019 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 12. 04. 2019 podanou elektronicky bez autorizácie podľa osobitného zákona dňa 12. 04. 2019 a elektronicky s autorizáciou podľa osobitného zákona dňa 15. 04. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. MK/A/2019/08797 zo dňa 05. 02. 2019, ktorým žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o určenie dopravného značenia na vyhradenie parkovacích miest. 2. Podaním zo dňa 25. 01. 2019 doručeným žalovanému 30. 01. 2019 žalobca žiadal určiť dopravné značenia „Vyhradené parkovisko“ na pozdĺžne parkovacie miesta na L. N. X v Košiciach. V žiadosti uviedol, že je vlastníkom pozemkov vedených v katastri nehnuteľností v katastrálnom území X. Ť., Obec Košice - R. Ť., okres Košice I, zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „M. XXXX/ X“. K žiadosti pripojil záväzné stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-KE-KDI-70-901/2017 zo dňa 12. 12. 2017, ktorým bol vyslovený súhlas s určením dopravného značenia IP16 „Vyhradené parkovanie“ na ploche definovanej ako parcela C XXXX/X X ks dopravné značenie na účelovej komunikácii na L. N. v Košiciach. Ďalej žalobca pripojil fotodokumentáciu vyhradeného parkovacieho miesta pre motorové vozidlo F.-XXXIB invalidného občana, ktorému už žalovaný také povolenie vydal s tým rozdielom, že sa nachádza na verejnom priestranstve (vlastníkom daného pozemku je Mesto Košice). Na základe toho žalobca žiadal žalovaného ako cestný správny orgán o súhlas s osadením odsúhlaseného dopravného značenia na predmetnom pozemku, na ktorom sa nachádza účelová komunikácia, vedeného v kat. nehnuteľností ako parc. č. M. XXXX/X, ktorého vlastníkom je žalobca. 3. Žalovaný podaním - opatrením zo dňa 05. 02. 2019 žiadosti žalobcu nevyhovel. Uviedol, že komunikácia na L. N., vozovka, chodníky ako stavby (vrátane spevnenej plochy vybudovanej na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu) sú majetkom žalovaného a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Ide komunikácie verejné. Na základe toho žalovaný odporúčal žalovanému vysporiadanie pozemkov pod týmito spevnenými plochami riešiť s Mestom Košice - oddelenie právne a majetkové. 4. Opatrenie bolo žalobcovi doručené dňa 13. 02. 2019. 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. d/ SSP pre jeho nepreskúmateľnosť vyplývajúcu z nedostatku dôvodov. Konštatoval, že týmto opatrením bolo zasiahnuté do jeho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde alebo inom orgáne verejnej moci. Po citovaní ust. § 3 ods. 2, 6, 7 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) žalobca konštatoval, že v zmysle § 3 ods. 6 cestného zákona sa na konanie o povoľovanie vyhradených parkovísk a určenie dopravných značiek nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. Správny poriadok. List žalovaného zo dňa 05. 02. 2019 predstavuje správny akt vydaný orgánom verejnej správy (žalovaným) v rámci preneseného výkonu štátnej správy v administratívnom konaní, ktoré je definované v § 3 ods. 1 písm. a/ SSP. Žalobca je vlastníkom pozemku, na ktorom žiadal zriadiť vyhradené parkovisko a určiť dopravné značenie, pričom opatrenie žalovaného ho vo výkone jeho vlastníckych práv obmedzuje, pretože predmet svojho vlastníctva nemôže užívať spôsobom, o ktorom ako vlastník rozhodol - použiť ho na parkovanie motorových vozidiel. Cestný zákon v ust. § 3 ods. 1 neuvádza žiadne bližšie podrobnosti ani podmienky, za ktorých je možné použiť vyhradené parkovisko, či určiť dopravné značenie. Na druhej strane už v ods. 7 tohto zák. ustanovenia je uvedené, že žalovaný ako obec povoľuje vyhradené parkovisko na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu. Záväzné stanovisko dopravného inšpektorátu bolo súhlasné. Samotná skutočnosť, že na konanie podľa § 3 ods. 2 druhej vety cestného zákona sa nevzťahuje Správny poriadok, neznamená, žeby zákonodarca mienil udeliť obci licenciu na bezhraničnú ľubovôľu a arbitrárnosť pri výkone tejto časti preneseného výkonu štátnej správy. Na výkon štátnej správy sa vo všeobecnosti vzťahujú všeobecné požiadavky na výkon verejnej správy vyplývajúce z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy ReC (2007) z 26. 06. 2007, podľa ktorého (čl. 17) správne rozhodnutia musia byť formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. Táto povinnosť vyplýva pre správne orgány aj z čl. 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Princípy dobrej správy musia byť rešpektované aj vtedy, ak právny predpis nedáva jednoznačnú odpoveď na určitú právnu otázku. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/28/2009 z 08. 02. 2011. 6. Žalobca vytkol žalovanému, že mu neposkytol žiadne odôvodnenie, prečo nevyhovel jeho žiadosti o povolenie vyhradeného parkovisko a v súvislosti s tým o určenie dopravného značenia. Žalobca teda nevie, aké sú dôvody, že žalovaný zaujal takéto stanovisko v situácii, keď príslušný dopravný inšpektorát vydal súhlasné záväzné stanovisko, ktoré je jedným z podkladov, na ktoré bol žalovaný povinný prihliadať. Žalobca nevie ani to, prečo žalovaný jeho žiadosti nevyhovel, keď na tej istej komunikácii povolil vyhradené parkovisko a určil dopravné značenie a to dokonca na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, ale v prospech osoby odlišnej od žalovaného. Žalobca teda ani nemôže predložiť argumenty, ktoré by spochybnili správny akt žalovaného. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2019 navrhol žalobu zamietnuť, a priznať žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu sa nachádza na ulici L. X v Košiciach (Sídlisko Ť.). Miestne komunikácie na L. N. eviduje Mesto Košice vo svojej sieti miestnych komunikácií a vykonáva na nich správu (tzv. zimná údržba a letná údržba) od roku 1991, kedy prevzal miestnu komunikáciu do svojej správy. Poznamenal, že vlastník pozemnej komunikácie nemusí byť zároveň vlastníkom pozemku pod pozemnou komunikáciou. Táto „dvojkoľajnosť“ vlastníctva je zapríčinená komplikovanými historickými dôvodmi, ktoré siahajú do čias hlboko pred rokom 1989, pričom tento problém v určitom rozsahu riešil zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. V zmysle § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 prvá veta zák. č. 66/2009 Z. z. ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. k 01. 07. 2009 vzniklo zákonné vecné bremeno k dotknutému pozemku v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného ako vlastníka miestnej komunikácie. Obec (mesto) je v zmysle cestného zákona oprávnené povoliť vyhradenie parkovacieho miesta výlučne na základe záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu, ale na povolenie vyhradenia parkovacieho miesta nie je právny nárok - a to ani v prípade súhlasného stanoviska ďalších dotknutých orgánov a je vecou správnej úvahy správneho orgánu, ako v konkrétnom prípade rozhodne. Pretože na postup obce pri uvedenom rozhodovaní sa nevzťahuje Správny poriadok, správny orgán nie je povinný svoje nesúhlasné stanovisko odôvodňovať podrobne a v takej miere, ako je to v prípade bežného rozhodovania vydaného v správnom konaní. 8. Žalovaný nesúhlasí so žalobnou námietkou ohľadne obmedzenia vlastníckych práv žalobcu, ku ktorému malo dôjsť tým, že mu nebolo povolené zriadenie vyhradeného parkoviska, a tak nemôže využívať predmet svojho vlastníctva spôsobom, o ktorom rozhodol. Podľa žalovaného je potrebné zobrať na zreteľ, že určenie dopravného značenia, resp. povolenie vyhradeného parkoviska v zásade nedefinuje využitie dotknutého pozemku, ale spôsob užívania miestnej komunikácie. Užívanie pozemku je determinované samotnou stavbou miestnej komunikácie. Vzťah medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovaným ako vlastníkom stavby miestnej komunikácie na tomto pozemku má primárne občianskoprávnu povahu a nie povahu dopravnej regulácie. K žalobnej námietke o absencii dôvodov rozhodnutia v opatrení žalovaný uviedol, že na rozhodovanie o povolení vyhradeného parkovacieho miesta sa nevzťahuje Správny poriadok. Prípadné súhlasné stanovisko dopravného inšpektorátu samo o sebe v žiadnom prípade neznamená povinnosť správneho orgánu vyhovieť žiadosti. V záujme vyvrátenia všetkých potenciálnych pochybností žalovaný listom zo dňa 29. 05. 2019 doplnil svoje stanovisko k pôvodnému listu (opatreniu), v ktorom bližšie ozrejmil dôvody nevyhovenia žiadosti. 9. V podaní zo dňa 29. 05. 2019 adresovanom žalobcovi žalovaný uviedol, že v liste zo dňa 05. 02. 2019 došlo k uvedeniu dvoch zrejmých nesprávností - ulice „L. namiesto „L. a parc. č. „XXXX/X“ namiesto „XXXX/X.“ Žalovaný v podaní uviedol, že na určenie použitia dopravných značiek nie je právny nárok a to ani v prípade súhlasného stanoviska príslušného dopravného inšpektorátu podľa § 3, ods. 2, 7 cestného zákona. Ďalej v tomto liste uviedol, že určenie dopravného značenia smeruje k regulácii na príslušnej pozemnej komunikácii, pričom v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi vlastníctvom stavby samotnej pozemnej komunikácie (vrátane miestnej komunikácie) a medzi vlastníctvom pozemku. Vzhľadom na to, že daná lokalita na Sídlisku Ť. v Košiciach je mimoriadne dopravne exponovaná, cestný správny orgán nepovažuje za vhodné ďalšie vyhradzovanie parkovacích miest bez prijatia predchádzajúcej koncepcie, ktorá by systémovo riešila problém statickej dopravy. 10. Žalobca vo svojej replike zo dňa 26. 07. 2019 uviedol, že je presvedčený o tom, že súd má v tomto konaní posudzovať opatrenie žalovaného zo dňa 05. 02. 2019 bez jeho doplnenia zo dňa 29. 05. 2019, pretože ustanovenia § 177 - 193 SSP upravujúce konania vo všeobecnej správnej žalobe nepredpokladajú dopĺňanie opatrenia. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého k predmetnému pozemku vzniklo žalovanému právo vecného bremena podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., pretože uvedený zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce na základe zák. č. 138/1991 Zb. Predmetná komunikácia prešla do majetku obce až dňa 20. 11. 1991, t. j. po účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. K listu žalovaného zo dňa 29. 05. 2019 žalobca poznamenal, že argumentácia o tom, že nepovolil vyhradené parkovisko z dôvodu mimoriadnej exponovanosti predmetnej komunikácie, je nezrozumiteľná. Žalobca k žalobe pripojil fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaný povolil na tej istej komunikácii zriadenie vyhradených parkovísk. Aj v tomto liste tak zostalo žalovaným nevysvetlené, na základe akých kritérií o žiadostiach na povolenie vyhradeného parkoviska a určenie dopravného značenia rozhoduje. 11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného jednomyseľne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Opatrením orgánu verejnej správy na účely tohto zákona sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. c/ SSP). 14. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. 15. Na činnosti podľa ods. 2 druhej vety, ods. 3 písm. a/, b/, c/, e/, f/, h/, i/, j/, k/, l/, m/, n/, p/, q/, r/ a s/, ods. 4 písm. d/ a e/ a ods. 5 písm. d/, f/ a g/ sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 3 ods. 6 cestného zákona). 16. Cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa ods. 2, ods. 4 písm. d/ a ods. 5 písm. f/ na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. 17. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v ods. 1 - 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. 18. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Predmetom súdneho prieskumu bolo podanie žalovaného zo dňa 05. 02. 2019 označené ako odpoveď na žiadosť žalobcu o určenie dopravného značenia. Uvedenú odpoveď správny súd zhodne so žalobcom kvalifikoval ako opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože ide o správny akt vydaný žalovaným ako orgánom verejnej správy v administratívnom konaní (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP), ktorým bolo právo žalobcu ako právnickej osoby priamo dotknuté. Predmetným opatrením žalovaný rozhodoval o žiadosti žalobcu o určenie dopravného značenia na vyhradenie dvoch parkovacích miest na ulici L. v Košiciach. Predmetné opatrenie vydal žalovaný ako orgán verejnej správy v rámci výkonu svojej pôsobnosti v zmysle § 3 ods. 2 veta druhá cestného zákona. 21. Formu opatrenia obce pri výkone jej pôsobnosti v zmysle § 3 ods. 2 veta druhá cestného zákona neupravuje samotný cestný zákon, Správny poriadok alebo iný právny predpis. Všeobecne možno pojem opatrenia vymedziť negatívne tým spôsobom, že sa za ne považujú všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované a ani považované za rozhodnutie. Na vydávanie opatrení orgánu verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania zakotvené v § 3 ods. 1 - 6 Správneho poriadku. Z obsahu opatrenia by malo byť minimálne zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal, v ktorom právnom predpise je upravená ich pôsobnosť v oblasti verejnej správy, čoho sa týkajú a v prípade nevyhovujúcich opatrení dôvody, prečo nebolo možné vyhovieť navrhovateľovi a vydať ním požadované vyhovujúce opatrenie. 22. Primeranosť použitia základných pravidiel konania v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku je podmienená absenciou procesnoprávnej úpravy postupu orgánov verejnej správy pri ich vydávaní podľa osobitných predpisov. Nesporne sa na vydávanie opatrení aplikuje zásada zákonnosti upravená v § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Táto zásada sa vzťahuje nielen na celý priebeh správneho konania, ale aj na vydané rozhodnutie správneho orgánu. Túto zásadu majú sú orgány verejnej správy povinné použiť aj pri vydaní individuálnych správnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia v zmysle § 46 Správneho poriadku. Primeranosť použitia zásady zákonnosti pri vydávaní opatrení orgánov verejnej správy v administratívnom konaní by mala spočívať v naplnení jeho obsahových náležitostí tak, ako boli uvedené v ods.21 rozsudku. 23. Zo žalobou napadnutého opatrenia žalovaného nevyplýva, na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu žalovaný rozhodoval, t. j. ktorý právny predpis upravuje jeho pôsobnosť pri povoľovaní vyhradených parkovísk, čo je jeho obsahom, t. j. čoho sa opatrenie týka a zdôvodnenie, prečo žiadosti žalobcu o určenie dopravného značenia na vyhradenie dvoch parkovacích miest nebolo možné vyhovieť. Žalovaný sa vo svojom opatrení nevysporiadal ani s kladným záväzným stanoviskom dopravného inšpektorátu. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 25. Žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je potrebné hodnotiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto bolo opatrenie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 26. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 27. Záverom súd poznamenáva, že predmetom súdneho prieskumu nemohlo byť doplnenie opatrenia zo dňa 29. 05. 2019, pretože o žiadosti žalobcu o určenie dopravného značenia na vyhradenie parkovacích miest žalovaný rozhodol opatrením zo dňa 05. 02. 2019. 28. Úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). 29. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.