Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/119/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010656 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612010656.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému U. S. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/159/2012 zo dňa 22. 1. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. novembra 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. S.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/159/2012 zo dňa 22. 1. 2019 uznal obžalovaného U. S. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 2. septembra 2011 v čase okolo 10.00 hod. v obci Prakovce, okres Gelnica pred vchodovými dverami bytu v obytnom bloku č. XXX/X, fyzicky napadol svoju tohto času bývalú manželku S. S., t.č. C., a to tak, že ju rukami chytil za vlasy, stiahol ju na zem, v dôsledku čoho poškodená spadla na chrbát a udrela si temeno hlavy, pričom jej spadli z očí okuliare na zem a tak došlo k ich poškodeniu, čím spôsobil pre S. C. škodu vo výške 600,- €, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím, následne ju obvinený najmenej raz udrel päsťou ruky do oblasti úst, následne ju najmenej dvakrát nohou kopol do tela, rukou chytil za oblasť brady a líc obojstranne, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, tržnú ranu na sliznici dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a krku obojstranne, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou, pomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami, podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom s dobou liečenia v trvaní najmenej 36 dní, počas ktorých bola obmedzená v obvyklom spôsobe života a keďže sa voči nej správal agresívne aj v minulosti, vzbudili jeho vyhrážky u nej obavu, že ich aj uskutoční. Súd podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd obžalovanému trest neuložil. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosti zaplatiť poškodenej S. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX v A., J., bytom F. č. XXX náhradu škody vo výške 600 € z titulu poškodených okuliarov a škodu vo výške 1.307,30 € z titulu bolestného. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodenú S. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX v A., J., bytom F. č. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vzhľadom na jeho telesné postihnutie nebol spôsobilý vykonať skutok tak, ako znela obžaloba. Bol bez ďalšieho dokazovania odsúdený za nebezpečné vyhrážanie, čo vôbec nebolo predmetom dokazovania, ani kvalifikácie skutku v obžalobe, ako aj voči dôvodom, na základe ktorých konajúci súd dospel k napádanému výroku. Konajúci súd v rozsudku sa nevyjadril, že pri takých poraneniach akých obžaloba uvádza, nebol zachovaný postup. Polícia prišla až štyri dni po údajnom skutku. Z celého postupu obžaloby vyplýva, že si podľa potreby sama vykazovala lekárske posudky, aby podvodom získala od neho peniaze. K žiadnemu fyzickému kontaktu nedošlo, čo mu ani nebolo dokázané, od neho odišla s okuliarmi na očiach, nemala ich poškodené (má viacero okuliarov). Krivo ho obvinila, on je ZŤP po DMO, k ničomu nedošlo, skutok sa nestal, je nevinný. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie sa dotýka tak výroku o vine, ako aj výroku o treste a náhrade škody. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí. V doplnení dôvodov odvolania podrobne rozoberá priebeh celého trestného konania a uviedol, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vyhodnotil dôkazy jednostranne bez ohľadu na rozpornosť znaleckých posudkov a rozpornosť výpovedí znalcov k zraneniam poškodenej, pričom tieto rozpory aj napriek dlhému a rozsiahlemu dokazovaniu neboli žiadnym spôsobom odstránené. Napadnuté rozhodnutie je rovnako v rozpore so základnými zásadami trestného konania uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Trestné stíhanie voči jeho osobe sa začalo na základe nepravdivých oznámení samotnej poškodenej a nebolo počas celého konania ničím preukázané, že voči poškodenej sa už v minulosti správal agresívne a už vôbec nie, aby dňa 2. 9. 2011 sa jej akýmkoľvek spôsobom vyhrážal a to vyhrážkami, ktoré mali vzbudiť obavu, že by tieto vyhrážky mal aj uskutočniť. Podrobne rozoberá znalecké dokazovanie znalcami MUDr. Hrubalom, MUDr. Andrášom a MUDr. Levkušom. Má zato, že vzhľadom na vážne rozpory v lekárskych správach, v znaleckých posudkoch a vo vyjadreniach poškodenej bolo nevyhnutné odstrániť tieto rozpory, čo však okresný súd neurobil a nevyhovel ani návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o aké skutkové zistenia oprel súd svoje rozhodnutie o jeho vine pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Nebol nikdy v minulosti ani priestupkovo a ani trestne stíhaný. Nikdy nebolo jeho správanie prejednávané komisiou na ochranu verejného poriadku. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že základom v rámci hodnotenia všetkých ostatných posudkov je znalecký posudok MUDr. Dušana Hrubalu, ktorého závery si nekriticky a jednostranne súd osvojil a ktoré sú v rozpore so závermi iných znalcov. Jeho vyhodnotenie je v príkrom rozpore so všetkými podkladmi po vyšetrení krátko po incidente a všetky ostatné mechanizmy, symptómy boli popísané až po úraze, ktorý nastal deň po incidente a to dňa 3. 9. 2011, keď poškodená odpadla na OO PZ Gelnica pri jej výsluchu. Má zato, že v dôsledku nezistenia riadne skutkového stavu a neodstránenia rozporov znaleckých posudkov a výpovedí znalcov, ako aj výpovedí samotnej poškodenej, súd nesprávne posúdil vec skutkovo, aj právne. Napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, ale aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Rovnako je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie je potrebné dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a vec vrátil v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a spod obžaloby ho oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedla, že s napadnutým rozhodnutím okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje a má zato, že okresný súd rozhodol plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola v tomto trestnom konaní zistená. Rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a v súlade s vykonaným dokazovaním, navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako zákonný a vecne správny a odvolanie zamietol. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak k správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného. Po podrobnom preskúmaní spisového materiálu považuje krajský súd v prvom rade za potrebné konštatovať, že nezodpovedá skutočnosti námietka obhajoby spočívajúca v tvrdení, že okresný súd vyhodnotil dôkazy jednostranne, že rozpory napriek dlhému a rozsiahlemu dokazovaniu neboli žiadnym spôsobom odstránené a že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so základnými zásadami trestného konania uvedenými v ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Naopak, krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, odôvodnením napadnutého rozsudku a aj odôvodnením podaného odvolania konštatuje, že okresný súd vykonal a následne vyhodnotil dokazovanie v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a v odôvodnení napadnutého rozsudku tak, ako to už vyššie krajský súd uviedol v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobným až vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoj vecne správny a zákonný záver o vine obžalovaného s tým, že sa dôsledne a taktiež až vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného. V rámci hodnotenia vykonaného znaleckého dokazovania, resp. znaleckých posudkov si aj krajský súd osvojil závery znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, CS., ktoré vychádzali z objektívnych podkladov, konkrétnych lekárskych správ a vyšetrení, vrátane hodnotenia mechanizmu úrazového deja podľa výpovede poškodenej, ktorý mal aj vonkajší prejav vo forme viditeľných zranení poškodenej, ako to konštatoval okresný súd. V tomto smere, aj podľa názoru krajského súdu, výpovede svedkov P. O., D. X. a F. O. jednoznačne dokazujú, že poškodená bezprostredne po tom, čo vyšla z bytovky žiadala o pomoc, mala zranenie na ústach a v chodbe bytovky sa nachádzali jej okuliare. Okresný súd v rámci hodnotenia výpovedí správne uviedol, že nebol dôvod pochybovať o tom, že svedkovia O. a X., ktorí vykonávali práce na bytovke nemali dôvod nepravdivo vypovedať, keďže išlo o osoby bývajúce vo vzdialených okresoch, ktoré nemali žiaden vzťah k obžalovanému, ani k poškodenej, resp. nijakým spôsobom neboli na veci zainteresovaní. V zhode s lekárskou správou o prvotnom ošetrení poškodenej aj svedok O., zať obžalovaného a poškodenej potvrdil, že sa od svokry dozvedel, že ju napadol obžalovaný. V tejto súvislosti aj krajský súd dodáva, že uvedené výpovede vyvracajú tvrdenie svedkyne E. U., sestry obžalovaného, ktorá uvádzala, že okrem hlasu poškodenej nepočula nič iné a to ani prípadné iné zvuky z chodby, kde incident prebiehal. V nadväznosti na výpovede uvedených svedkov, ktorí potvrdili telefonické udanie na políciu, resp. odvoz poškodenej na lekárske vyšetrenie je vyvrátená obhajoba obžalovaného, že zranenia boli spôsobené poškodenej neskôr. Okresný súd z lekárskych správ správne zistil, že poškodená bola prvotne vyšetrená dňa 2. 9. 2011 o 11.00 hod. na Chirurgickej ambulancii v Gelnici a to pre podozrenie na prasklinu lebky v záhlavovej oblasti, pričom ďalšie vyšetrenia, vrátane hospitalizácie prebehli v dňoch 3. 9., 5. 9., 7. 9., 12. 9. a 4. 10. 2011, čo v celom rozsahu dokumentuje časový sled udalostí po skutku, vrátane vypočutia poškodenej políciou dňa 3. 9. 2011 o 9.00 hod. na OO PZ Gelnica s tým, že bezprostredne bola vec hlásená na polícii už 2. 9. 2011. Tejto argumentácii zodpovedá aj skutočnosť, že zranenia poškodenej boli fotograficky dokumentované políciou už dňa 3. 9. 2011, vrátane odfotenia poškodených dioptrických okuliarov patriacich poškodenej, čo aj podľa názoru krajského súdu preukazuje, že skutok bol oznámený na polícii bezprostredne po jeho vykonaní a následne boli vykonávané vyšetrovacie úkony, vrátane lekárskeho vyšetrenia poškodenej, vzhľadom na prvotné ťažkosti, ktoré po úraze mala. Správne tak okresný súd pri hodnotení znaleckých posudkov oboch znalcov pri súčasnom súhrnnom hodnotení dôkazov získaných výpoveďou poškodenej, svedkov, fotodokumentácie o poranení poškodenej, či fotografií obžalovaného vzhľadom na jeho pohybové aktivity dospel k záveru o správnosti, objektivite, presvedčivosti a logike znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, CSc., ktorého závery sú tak bez akýchkoľvek pochybností v súlade aj s ďalším vo veci vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na uvedené tak ani krajský súd nepovažoval za potrebné vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania na ozrejmenie zranení poškodenej. Znalecký posudok MUDr. Petra Levkuša, ktorým sa okresný súd podrobne zaoberal, bol len jedným z dôkazov, ktoré okresný súd pri súhrnnom hodnotení dôkazov posudzoval a ktorého závery, ani podľa názoru krajského súdu neboli v súlade s ďalším vo veci vykonaným dokazovaním, o ktorého objektivite neboli žiadne pochybnosti. Dôsledne a presvedčivo, vzhľadom na skutočnosti známe zo spisového materiálu sa okresný súd vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného, že tento nemohol poškodenú biť alebo kopať, prípadne ju zhodiť na zem vzhľadom na svoj pohybový handicap spôsobený obrnou, ktorú má od detstva. Okresný súd správne pripustil, že obžalovaný nemá dostatočnú stabilitu a prakticky si vypomáha druhou stranou tela, resp. končatín, čo však ani podľa názoru krajského súdu vôbec neznamená, že by nemohol vzhľadom na iné svoje telesné aktivity, keďže používal bicykel, resp. bol odfotený lezúc na stožiar, fyzicky napadnúť poškodenú spôsobom ustáleným v skutku napadnutého rozsudku. Jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaným skutkovým okolnostiam a záverom zodpovedá správne a zákonné ustálenie právnej kvalifikácie tohto konania obžalovaného ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa inému - manželke ako blízkej osobe a teda chránenej osobe vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, keďže táto vyhrážka bola sprevádzaná fyzickým útokom voči poškodenej v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže poškodenej - manželke, teda chránenej osobe úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil jej zranenia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 7 dní, čo nepochybne zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený v predmetnej trestnej veci trestným rozkazom zo dňa 20. 8. 2012 na podmienečný trest odňatia slobody s tým, že uznesením zo dňa 30. 1. 2013 bolo rozhodnuté, že je účastný rozhodnutia Prezidenta Slovenskej republiky o amnestii č. 1/2013 Z. z. zo dňa 2. 1. 2013, na základe čoho došlo k odpusteniu tohto podmienečného trestu s účinkom fikcie neodsúdenia. Vzhľadom na uvedené by bolo tak, ako to uviedol okresný súd, neúčelné a odporovalo to článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná, aby súd v konaní po povolení obnovy v predmetnej trestnej veci ukladal obžalovanému trest. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.