Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/129/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207648 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7613207648.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnej: B.. S. L., C.. XX.XX.XXXX, Č.. X. XXX/XX, XXX XX O. N., IČO 41 840 089, t. č. M.U. XXXX/X, XXX XX T. o vymoženie 552,82 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 1610/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.6.2019 č. k. 5Er/331/2013-65 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 59,05 eura do 3 dní od doručenia uznesenia. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 24.4.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 552,82 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 10.3.2018 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 59,05 eura. Súd prvej inštancie o podnete exekútora rozhodol uznesením sp. zn. 5Er/331/2013-10 zo dňa 22.5.2018 tak, že exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 59,05 eura do troch dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 14CoE/131/2018-30 zo dňa 27.8.2018 tak, že zrušil uznesenie sp. zn. 5Er/331/2013-10 zo dňa 22.5.2018 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že súd prvej inštancie prevzal záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinného bez toho, aby si vyžiadal exekučný spis, prípadne vyzval súdneho exekútora na predloženie výsledkov svojich šetrení o nemajetnosti povinného, na základe ktorých posúdi, či nemajetnosť povinnej bola súdnym exekútorom spoľahlivo preukázaná. Po vrátení veci na základe výzvy súdu prvej inštancie dňa 27.12.2018 súdny exekútor predložil exekútorský spis sp. zn. EX 1610/2013. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 58 ods. 1, § 57 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), preskúmal obsah exekútorského spisu sp. zn. EX 1610/2013 a uviedol, že povinná preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok (resp. nemá ani postihnuteľný príjem) a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, pretože v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená. Súd prvej inštancie vo veci vykonal aj vlastné dokazovanie, a to nasledovne - zo správy Okresného úradu Spišská Nová Ves - katastrálny odbor zo dňa 10.1.2019 súd prvej inštancie zistil, že prešetrením údajov v informačných súboroch informačného systému geodézie, kartografie a katastra bolo zistené, že povinná nebola v období od 1.1.2009 po súčasnosť vedená ako vlastník, spoluvlastník nehnuteľností v katastrálnych územiach, ktoré patria do územnej pôsobnosti správy Okresného úradu Spišská Nová Ves, zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad - okresný dopravný inšpektorát zo dňa 31.12.2018 súd prvej inštancie zistil, že lustráciou v evidencii motorových vozidiel na tomto ODI bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 31.12.2018 súd prvej inštancie zistil, že povinná bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.1999 do 31.8.2000, vyradená bola 1.9.2000 z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Menovaná nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, ani nie je posudzovaná ako občan v hmotnej núdzi, nepoberá rodičovský príspevok. Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 21.12.2018 súd prvej inštancie zistil, že povinná nie je evidovaná ako zamestnanec, SZČ, ani ako dobrovoľne poistená osoba. Menovaná nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiaden druh dôchodku. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinnej bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 21a, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 59,05 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 16,02 eura a 20 % DPH (z odmeny 49,21 eura) v sume 9,84 eura. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal pri opätovnom rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácii súdneho exekútora, pretože súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné, nesúhlasil so zastavením exekúcie a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 1CoE/101/2018-33. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohol dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. A nie je zrejmé, či súdny exekútor vykonal lustráciu v peňažných ústavoch. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočne neodôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa mimo územného obvodu Okresného úradu Spišská Nová Ves. Oprávnený tiež doplnil, že povinný v exekučnom konaní, ktoré je voči nemu súbežne vedené iným súdnym exekútorom na základe iného exekučného titulu, čiastočne uhradil vymáhanú pohľadávku. Uviedol, že pohľadávka povinného predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR, výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Ďalej tiež uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. 5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávanie, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné: 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primeranie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 17.4.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017. 11. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. 12. Podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 13. Citované ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. 14. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie zabezpečil exekučný spis, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor dňa 19.12.2018 zisťoval možné príjmy povinnej z údajov Sociálnej poisťovne, majetok povinnej cez príslušný dopravný inšpektorát a kataster nehnuteľností (v rámci celej republiky) a stav na účte v banke a aj sám súd prvej inštancie vykonal šetrenie majetku povinnej a mal za preukázané, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinnej, ktorá nie je zamestnaná, disponuje bankovým účtom s negatívnym výsledkom, nemá motorové vozidlo, nemá žiadne príjmy, ktoré by podliehali exekúcií, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiaden druh dôchodku. 15. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súdny exekútor nezisťoval, či povinná nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, odvolací súd poukazuje na to, že z odvolaní oprávneného nevyplýva, že žiadal exekútora o vykonanie exekúcie týmto spôsobom aj napriek zvýšeniu nákladov exekúcie, ktoré by v prípade negatívneho výsledku musel znášať, keďže súdny exekútor, ktorého si oprávnený zvolil, má sídlo v Malackách a povinná býva v Leviciach. Aj keď podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, oprávnenému nič nebráni navrhnúť súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie spôsobom, ktorý vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky považuje za vhodnejší (primerane § 54 ods. 1 Exekučného poriadku). Konečné rozhodnutie o spôsobe vykonania exekúcie patrí však súdnemu exekútorovi. Zo zistení súdneho exekútora a tiež exekučného súdu nepochybne vyplýva, že povinná nie je zamestnaná a nemá ani iný príjem, a preto nie je pravdepodobná ani existencia iných jej patriacich majetkových práv, prípadne hnuteľného majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Povinná má viacero exekúcii a ak oprávnený tvrdil, že na jednu jeho pohľadávku povinná plnila, neuviedol, ktorej exekúcie sa týkala, kedy k plneniu došlo, ako (v hotovosti oprávnenému, zrážkou zo mzdy, z iných príjmov a pod.) a či o plnení upovedomil súdneho exekútora v tomto konaní, aby urobil aj v predmetnej exekúcii potrebné úkony smerujúce k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. 16. Odvolací súd poukazuje na správne a presvedčivé dôvody napadnutého uznesenia a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto pokračovanie vo vykonávaní exekúcie by bolo nehospodárne a neúčelné. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinná sa zamestnala, prípadne podniká, a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli. 19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).