Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200210 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6019200210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. S., C. K. H. R., C. XXX, zast. advokátom JUDr. Jozefom Göblom, AK Košice, Jantárova 30, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 01. 2019 č. 100319575/2019, takto: r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2019 č. 100319575/2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 17. 10. 2018 č. 102061304/2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania vo výške 283,50 eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 31. 03. 2015 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 s tým, že na jeho základe mu vznikla povinnosť zaplatiť daň z príjmu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 573,68 eur, ktorú si v zákonnej lehote nesplnil. Túto si nesplnil ani do dňa 17. 10. 2018, kedy bolo správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie č. 102061304/2018, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubený predmetný úrok z omeškania priebežne ku dňu 17. 08. 2018. Správcovi dane vznikla povinnosť vyrubiť úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 2 Daňového poriadku, a to z nezaplatenej dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti, najdlhšie za 4 roky omeškania s platbou, priebežne ku dňu 17. 08. 2018 (1 235 dní omeškania). Žalovaný poukázal na to, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23. 05. 2018 sp. zn. 26OdK/199/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku SR dňa 29. 05. 2018, vyhlásil na majetok dlžníka - žalobcu, podnikajúceho pod obchodným menom Marek Poľa, s miestom podnikania Čingovská 9, 040 02 Košice, IČO 407 957 13, s ukončenou podnikateľskou činnosťou ku dňu 03. 12. 2013, konkurz s tým, že menovaného dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie a za správcu podstaty určil JUDr. Jána Bodnára so sídlom Košice, Žriedlová 3. Ďalej uviedol, že dňa 18. 09. 2018 bol v Obchodnom vestníku SR č. 180/2018 zverejnený oznam správcu majetku úpadcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a skončení konkurzného konania podľa § 167v ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon o konkurze a reštrukturalizácii). Zverejnením tohto oznamu v Obchodnom vestníku SR bol predmetný konkuz na majetok dlžníka - žalobcu zrušený. V zmysle § 167a ods. 3 a § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurz považuje za vyhlásený dňa 30. 05. 2018 a zrušený dňa 19. 09. 2018. 3. Citujúc ustanovenia § 158 ods. 1, § 2 písm. c) a f) § 63 ods. 1 Daňového poriadku a ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) a § 167v ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovaný konštatoval, že Daňový poriadok v ustanovení § 158 obsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu. Pre účely konkurzu a reštrukturalizácie je pohľadávka v zmysle Daňového poriadku definovaná ako daňový nedoplatok, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti. Daňou je podľa Daňového poriadku daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Vyrubovanie úroku z omeškania je daňovým konaním podľa § 156 cit. zákona. Zo IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, žeby sa daňové konanie vyhlásením konkurzu prerušovalo alebo zastavovalo. V tejto časti zákona sú upravené právne následky vyhlásenia konkurzu len v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi, exekučnými a obdobnými vykonávacími konaniami, tam špecifikovanými. Ďalej uviedol, že žalobca v celom odvolaní poukazuje na účinky vyhlásenia konkurzu podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade správca dane vyrubil úrok z omeškania až po zrušení konkurzu, pričom až vyrubením úroku z omeškania a jeho nezaplatením v lehote splatnosti, t. j. keď vznikol daňový nedoplatok, vznikla správcovi dane pohľadávka pre účely konkurzu. Zdôraznil, že právne významnou skutočnosťou je vyrubenie úroku z omeškania v zmysle Daňového poriadku. Aj keď správca dane vyrubil úrok z omeškania za obdobie od 01. 04. 2015 do 17. 08. 2018, samotná povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikla daňovému subjektu až jeho splatnosťou, ktorá je podľa § 63 ods. 4 Daňového poriadku 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Preto správca dane nemohol predmetný úrok z omeškania uplatniť v konkurznom konaní. Podľa súčasnej právnej úpravy je obligatórnou povinnosťou správcu dane úrok z omeškania vyrubiť, t. j. uvedené nie je na jeho úvahe. V danom prípade sa nejednalo o žiadny z dôvodov, pre ktoré by nebolo možné predmetný úrok z omeškania vyrubiť (§ 156 ods. 6 Daňového poriadku) a zároveň ani neuplynula 5-ročná prekluzívna lehota od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť, keďže táto uplynie až 01. 01. 2021, preto bol postup správcu dane v súlade s platnou právnou úpravou a námietky žalobcu v podanom odvolaní neopodstatnené. 4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 29. 03. 2019, podanou elektronicky na Krajskom súde dňa 01. 04. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a zastavenia konania, resp. vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaným, pretože podľa jeho názoru mal žalovaný prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzného konania u správcu podstaty JUDr. Jána Bodnára, keďže na jeho majetok bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26OdK/199/2018 vyhlásený konkurz, ktorým ho konajúci súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Tak, ako to správca dane urobil s istinou, mal urobiť aj s úrokom z omeškania. Preto vyrubený a vymáhaný úrok z omeškania považuje za bezdôvodný a neopodstatnený. Poukázal na to, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. V prerušených konaniach možno pokračovať len na návrh správcu, na základe ktorého sa tento stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Zdôraznil, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie a ak by sa už začalo, vyhlásením konkurzu sa musí zastaviť. Žalovaný príslušenstvo do konkurzného konania neprihlásil, dokonca ani ako podmienenú pohľadávku. V tejto súvislosti pre porovnanie poukázal na zastavenie konania vo veci vymáhania pohľadávky Sociálnou poisťovňou, ktorá vyhlásenie konkurzu akceptovala. Podľa jeho názoru tiež individuálne uspokojenie veriteľa - žalovaného, by mohlo znamenať ukrátenie ostatných veriteľov v rámci konkurzného konania. Do pozornosti súdu dal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf/24/2010, v ktorom Najvyšší súd citujúc ustanovenie § 95 zákona o správe daní uviedol, že konajúce správne orgány v napadnutých rozhodnutiach iba stroho opisujú niektoré zákonné ustanovenia, ktoré upravujú daňové exekučné konanie bez tohto, aby sa podrobne zaoberali žalobcom opísaným skutkovým stavom a bez tohto, aby sa vyrovnali s jeho uvádzanými konkrétnymi tvrdeniami (uplatňovanie a vymáhanie úrokov z omeškania v rozpore so zákonom, keďže tieto mali byť prihlásené v súhrnnej prihláške do konkurzného konania majúc za to, že podľa žalobcu je v rozpore so zákonom a nespravodlivé, aby správca dane úroky z omeškania, ktoré mal bezodkladne sám vyrubiť ešte v rokoch 2005 - 2007, tieto účelovo vyruboval a vymáhal po zrušení konkurzu v roku 2015 a zároveň pred povolením jeho oddlženia v roku 2013 s tým, že bolo povinnosťou daňových orgánov aj bez návrhu žalobcu exekučné konanie z úradnej moci zastaviť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý v ňom nie je možné pokračovať, navyše podľa žalobcu boli tieto vyrubené po zániku práva ich vyrubiť). V závere žaloby žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné zo všetkých dôvodov tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 191 ods. 1 SSP. 5. V písomnom vyjadrení zo dňa 22. 08. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že podľa jeho názoru žalobné dôvody, obsiahnuté v podanej žalobe nijako nesúvisia s napadnutým rozhodnutím žalovaného, avšak i napriek uvedenému, nad ich rámec, pre poskytnutie uceleného obrazu v danej veci, svoju skutkovú aj právnu argumentáciu zopakoval s tým, že s jeho právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 21S/211/2014-162, ako aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžf/128-132/2014. Konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a podrobne zaoberal a vysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie a citoval ustanovenia, na základe ktorých rozhodoval. Postup správcu dane, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, považoval za súladný s platnou právnou úpravou, pričom v priebehu konania neboli porušené žiadne práva žalobcu. 6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 7. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31. 03. 2015 podal žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, z ktorého mu vyplynula daňová povinnosť v sume 573,68 eur, ktorú si nesplnil. 8. Zároveň z neho vyplýva, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23. 05. 2018 sp. zn. 26OdK/199/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku SR dňa 29. 05. 2018, vyhlásil na majetok dlžníka - žalobcu, IČO 407 957 13, konkurz s tým, že menovaného dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Konkurz uznal za hlavné insolventné konanie a za správcu podstaty určil JUDr. Jána Bodnára so sídlom Košice, Žriedlová 3. 9. Z Obchodného vestníka SR č. 180/2018 vyplýva, že dňa 18. 09. 2018 v ňom bol podľa § 167v ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zverejnený oznam správcu majetku úpadcu - žalobcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu s tým, že zverejnením tohto oznamu v Obchodnom vestníku SR sa konkuz na majetok dlžníka zrušuje. 10. V zmysle § 167a ods. 3 a § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurz považuje za vyhlásený dňa 30. 05. 2018 a zrušený dňa 19. 09. 2018. 11. Dňa 17. 10. 2018 vydal správca dane pod č. 102061304/2018 rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania vo výške 283,50 eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, keďže žalobca si predmetnú daňovú povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 Daňového poriadku, ani do dňa 17. 08. 2018, ku ktorému bol úrok vyčíslený, nesplnil a táto nebola splnená ani ku dňu vydania rozhodnutia. 12. O odvolaní žalobcu zo dňa 19. 11. 2018, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 13. Súčasťou administratívneho spisu je zoznam evidovaných daňových nedoplatkov, vyhotovený na základe požiadavky oddelenia daňovej exekúcie I, Daňového úradu Košice v súvislosti s konkurzom, vyhláseným na majetok dlžníka - žalobcu, za účelom spracovania prihlášky pohľadávok. 14. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. 15. V zmysle § 49 ods. 2 cit. zákona daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník daň aj zaplatiť. 16. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. 17. Podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. 18. Podľa písm. f) citovaného zákonného ustanovenia daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 19. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 21. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) cit. zákona úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. 22. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti, až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 23. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia úrok z omeškania sa nevyrubí: a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. 24. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný: a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. 25. Podľa § 158 ods. 1 cit. zákona daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. 26. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). 27. Podľa § 167v ods. 1 cit. zákona správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. 28. Podľa § 167e ods. 1 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). 29. Podľa § 167f ods. 1 cit. zákona na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. 30. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 32. Právne posúdenie veci závisí od posúdenia povahy úroku z omeškania z hľadiska, či je takou pohľadávkou, ktorú bol správca dane povinný uplatniť v konkurznom konaní, resp. či jej neuplatnením došlo k následkom tvrdeným v žalobe. 33. Správny súd, v súlade aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyplývajúcim z jeho rozsudku sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22. 02. 2017 konštatuje, že úrok z omeškania upravený v daňovom poriadku (§ 156), má povahu sankcie. Jedná sa o postih za správanie, ktoré je v rozpore s pravidlami určenými v konkrétnych právnych predpisoch. V danom prípade bola sankcia uložená za porušenie zákonnej povinnosti zaplatiť daň z príjmu fyzickej osoby za predmetné zdaňovacie obdobie roka 2014 vyrubenú podaním daňového priznania v zákonnej lehote. Uloženie predmetnej administratívnej sankcie, majúcej povahu peňažného plnenia (úroku z omeškania), sleduje účel vymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je aj aktom donucovacej povahy, t. j. má povinnosť prinútiť daňový subjekt, aby porušované pravidlá stanovené zákonom dodržiaval. Z dôvodovej správy k Odporúčaniu Výboru ministrov a Rady Európy č. R (91) 1 o správnych sankciách vyplýva, že jedným z odvetví života spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje ukladanie sankcií, je neplnenie si daňových povinností. Niet pochýb o tom, že predmetné sankcie boli vyrubené žalobcovi za porušenie plnenia si takýchto povinností. Odporúčanie č. R (91) 1 upravuje zásady pri ukladaní správnych sankcií, pričom zo Zásady č. 5 vyplýva, že v každom začatom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu správnej sankcie, sa musí vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Podľa Zásady č. 6 v správnom akte, ktorým sa ukladá sankcia, sa musia uviesť dôvody, na ktorých je sankcia založená. Podľa Zásady č. 8 akt, ktorým sa ukladá správna sankcia, podlieha minimálne požiadavke kontroly zákonnosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným na základe zákona. Z dôvodovej správy k uvádzaným zásadám k Odporúčaniu č. R (91) 1 o správnych sankciách vyplýva, že potreba vyniesť rozhodnutie o sankcii vyplýva z nevyhnutnosti zaručiť právnu istotu. Kým sa neprijme rozhodnutie, ktorým sa ukončí konanie o správnej sankcii a kým neuplynie premlčacia lehota, konanie zostáva otvorené a právna situácia zostáva nevyjasnená. Navyše, až prijatím rozhodnutia, vzniká právo namietať proti konaniu alebo proti konečnému rozhodnutiu formou žaloby alebo sťažnosti. Uvedenému korešponduje aj ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať právo podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Na vznik povinnosti zaplatiť sankciu nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik takejto povinnosti je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. až vydanie rozhodnutia o sankcii. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených zákonných povinností vzniká správcovi dane právo vyrubiť sankciu. Až vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka. Ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankciu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t. j. jej vyrubenie v zmysle daňového poriadku (§ 63 ods. 1, § 156 ods. 2). V danom prípade bol predmetný úrok z omeškania z nezaplatenej dane z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2014 správcom dane vyrubený rozhodnutím zo dňa 17. 10. 2018 č. 102061304/2018, t. j. až po zrušení konkurzu dňa 19. 09. 2018, vyhláseného na majetok dlžníka - žalobcu dňa 30. 05. 2018. Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom č. 7/2005 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/> Z. z., ak si neuplatnil pohľadávku na zaplatenie úroku z omeškania v konkurznom konaní, kedy ešte predmetná pohľadávka neexistovala. 35. Nemožno vytknúť správcovi dane, že predmetný nárok nevyčíslil skôr, a že nevydal skôr rozhodnutie o uložení predmetnej sankcie žalobcovi, ak rozhodol v zákonom stanovenej 5 ročnej prekluzívnej lehote. V podstate je na vôli správcu dane, kedy (samozrejme v časovom horizonte zákona) a či vôbec pristúpi k uplatneniu sankcií. Z daňového poriadku vyplýva pre správcu dane obligatórna povinnosť vyrubiť úrok z omeškania, ak sú naplnené zákonom predpokladané skutočnosti. 36. Nebolo možné akceptovať námietku žalobcu v súvislosti s poukazom na rozhodnutia, ktoré boli vydané v sociálnych veciach (rozhodnutia o zastavení konania Sociálnou poisťovňou vo veciach vymáhania pohľadávok z dôvodu vyhlásenia konkurzu), pretože postup a konanie Sociálnej poisťovne je upravené osobitným zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom postup daňových orgánov je určený a limitovaný právnymi predpismi, vzťahujúcich sa na konanie v daňových veciach. Rozhodnutie správcu dane o sankciách má v danom prípade konštitutívny a nie deklaratórny charakter. 37. Vychádzajúc z uvedeného považoval správny súd ostatné námietky žalobcu za právne irelevantné a pokiaľ ide o ním namietanú nezákonnosť rozhodnutia z dôvodov, uvedených v § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) SSP, táto z uvedených hľadísk v žalobe ani odôvodnená a v konaní preukázaná nebola. 38. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).