Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoCsp/37/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119251961 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6119251961.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom, D. XXX, F., zastúpenej Centrom správnej pomoci Michalovce, Topolianska 2829/174, Michalovce, IČO: 51 169 428, o zaplatenie 554,57 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. februára 2020, sp.zn. 19Csp/163/2019 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. februára 2020, č. k. 19Csp/163/2019-117. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 26. februára 2020 č.k. 19Csp/163/2019-117 rozhodol nasledovne: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 554,57 €, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 999,12 € od 6.5.2017 do 3.6.2017, zo sumy 978,59 € od 4.6.2017 do 4.7.2017, zo sumy 957,68 € od 5.7.2017 do 27.7.2017, zo sumy 936,39 € od 28.7.2017 do 24.8.2017, zo sumy 904,46 € od 25.8.2017 do 5.12.2017, zo sumy 865,39 € od 6.12.2017 do 4.1.2018, zo sumy 826,32 € od 5.1.2018 do 3.2.2018, zo sumy 787,25 € od 4.2.2018 do 4.7.2018, zo sumy 748,18 € od 5.7.2018 do 1.9.2018, zo sumy 709,11 € od 2.9.2018 do 3.10.2018, zo sumy 670,04 € od 4.10.2018 do 1.1.2019, zo sumy 630,97 € od 2.1.2019 do 5.2.2019, zo sumy 591,90 € od 6.2.2019 do 21.2.2019, zo sumy 552,83 € od 22.2.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinná nahradiť žalobcovi žalovaná. III. Súd vzájomnú žalobu žalovanej proti žalobcovi o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov zamieta. IV. Vo vzťahu žalovanej a žalobcu týkajúcu sa trov konania vzájomnej žaloby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 554,57 € s príslušenstvom, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 3.12.2014 Úverovú zmluvu č. 4412017122, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1400,00 €. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 39,07 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky úveru nedoplatila. Na základe tejto skutočnosti žalobca pristúpil dňa 18.4.2017 k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k zaplateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. List bol žalovanej odoslaný dňa 18.4.2017. Žalovaná v určenej lehote 15 dní od odoslania výzvy dlžnú sumu neuhradila, preto si žalobca uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne. Žalovaná do podania žaloby uhradila celkovo 1477,52 €. Ako vyplýva z prehľadu splátok, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 554,57 €, ktorý pozostáva z úroku vo výške 1,74 €, a to za splátky 24.-28. a zo zosplatnenej istiny vo výške 552,83 € za splátky 29.-60. bez úrokov z úveru. 3. V priebehu konania sa žalovaná vzájomnou žalobou domáhala určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. 4. Súd vec právne posúdil podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1, 2, § 506 Obchodného zákonníka spolu s § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a podľa § 53 ods. 9, § 565 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 5. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1400 €, neboli sporné ani podmienky splácania úveru, a to mesačná splátka vo výške 39,07 € po dobu 60-tich mesiacov a nebolo sporné ani to, že žalovaná si prestala plniť podmienky dohodnuté v zmluve, keď neplnila riadne a včas dohodnuté splátky v určených termínoch a v určenej výške. Žalovaná nerozporovala ani výšku úrad v prospech úveru, a to 1477,52 €. 6. Žalobca požadoval po žalovanej zaplatenie zvyšnej časti neuhradeného úveru po jeho zosplatnení v celkovej výške 554,57 €, ktorá suma pozostáva z vyčísleného úroku 1,74 € a neuhradených splátok úveru číslo 29.-60., avšak iba z čistej istiny úveru v sume 552,83 €. Žalovaná nárok žalobcu neuznala, keď úverovú zmluvu považovala za bezúročnú a bez poplatkov a zároveň vzniesla námietku premlčania z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Tvrdila, že v zmluve 1.absentuje rozdelenie splátok úveru, 2. v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, 3. v zmluve nie je uvedená správna úroková sadzba, 4. chýba termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy, 5. žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a nedoručil žalovanej štandardné informácie o spotrebiteľskom úver na predpísanom tlačive, 6. nesprávne uviedol celkovú sumu, ktorú mala žalovaná zaplatiť. 7. Súd po preverení obsahu úverovej zmluvy dospel k záveru, že zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom číslo 129/2010 Z.z. a námietky žalovanej vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom nie sú relevantné. 8. Žalovaná vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že zmluvu považovala za neplatnú od počiatku pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré však bližšie nešpecifikovala. Čiastočne neplatnosť odôvodňovala neplatnosťou ustanovení vyžadujúcich platenie rôznych poplatkov súvisiacich s vedením úverového účtu. Žalobca si však žiadne takéto nároky neuplatňuje, preto aj prípadná neplatnosť časti úverovej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku. Zmluva v časti uplatneného nároku je platná, preto nie je možné počítať premlčaciu dobu od uzavretia zmluvy. Premlčanie je možné počítať najskôr až od zosplatnenia úveru. Žalobca úver zosplatnil 18.4.2017. Keďže neuviedol, pre ktorú splátku toto právo využil (§103 OZ), premlčanie je potrebné počítať od splátky splatnej tri mesiace pred zosplatnením, teda od 15.2.2017. Žaloba bola podaná 17.3.2019, teda v trojročnej premlčacej dobe (§101 OZ), preto súd uzavrel, že nárok žalobcu nemôže byť premlčaný. 9. K tvrdeniu žalovanej, že v zmluve absentuje rozdelenie splátok úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poukázal na rozhodnutie C-42/15 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 a uzavrel, že z úverovej zmluvy predloženej žalobcom je možné zistiť výšku mesačnej splátky, počet splátok, konečnú splatnosť úveru, celkovú čiastku spojenú s úverom, výšku úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku RPMN, priemernú RPMN, teda všetky relevantné údaje pre to, aby spotrebiteľ mohol posúdiť obsah záväzku z úverovej zmluvy, prípadne aj jeho výhodnosť alebo nevýhodnosť. Uvedené sa vzťahuje aj na požiadavku doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Podľa vyššie citovaných rozhodnutí ani tento údaj nemusí byť určený konkrétnym termínom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dobu trvania zmluvy a jej ukončenie. Doba trvania zmluvy je uvedená v Hlave 6 § 1 zmluvných podmienok „na dobu trvania záväzkov znej plynúcich“ a termín konečnej splatnosti je uvedený v bode 44. zmluvných podmienok ako „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Doba trvania zmluvy musí byť spotrebiteľovi zrejmá aj z určených podmienok splácania úveru, keď určuje, že úver je povinný žalovaný splácať po dobu 60 mesiacov vo výške 39,07 €. 10. Žalovaná ďalej tvrdila, že v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, neuviedol však, aká má správne RPMN byť. Výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v zák. č. 129/2010 Z.z. vyžaduje matematické schopnosti, preto súd ako aj bežní užívatelia používajú na prepočet bežne dostupné internetové kalkulačky. Žalobca v zmluve uvádza výšku RPMN 24,6%. Podľa prepočtu súdu je tento údaj ešte nižší, ako uvádza žalobca, a to 24%. Uvedenie RPMN 24,6% v zmluve preto nie je výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože žalobca deklaroval vyššiu nákladovosť. V neprospech žalovaného by bolo, ak by žalobca v zmluve uvádzal oveľa nižšiu RPMN, ako v skutočnosti bola, a teda by zavádzal spotrebiteľa v otázke nákladovosti úveru. Žalovaná ďalej vyčítala, že v zmluve nie je správne uvedená suma, ktorú má zaplatiť, ale znovu bez bližšieho odôvodnenia. Ani túto obranu žalovanej v konaní preto súd nepovažoval za relevantnú. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná mala úver splácať po dobu 60 mesiacov po 39,07 €. Celkom tak mala zaplatiť sumu 2344,20 € (60 x 39,07). Takúto sumu ako „celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom“ uvádza aj úverová zmluva žalobcu. 11. K tvrdeniu žalovanej, že v zmluve nie je uvedená správna úroková sadzba, znovu bez bližšieho zdôvodnenia, súd uviedol, že pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby úveru (v súdnej veci 22,04% ročne), nie je možné bez ďalšieho vychádzať iba z úrokových sadzieb bánk, ale aj z Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. V čase uzavretia zmluvy podľa § 1a ods. 1 bola najvyššia prípustná výška odplaty za úver, teda vrátane úroku za úver, dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 nariadenia. Priemerná RPMN podľa § 1 ods. 4 nariadenia v čase uzavretia zmluvy bola 15,16%, preto prípustná výška odplaty vyjadrená v RPMN mohla byť 32,32%. RPMN 24,6% uvádzaná žalobcom je teda v súlade so zákonom. 12. Ani námietka žalovanej, že žalobca nekonal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, nie je podľa súdu prvej inštancie namieste. Súd v tomto smere nezistil hrubé porušenie povinnosti žalobcu, pretože iba hrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaná je vydatá, má jednu vyživovaciu povinnosť a býva vo vlastnom dome. Je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 450,00 €, príjem partnera deklarovala vo výške 800,00 €. Žalovaná svojim podpisom vyhlásila, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich záväzkov a svoju finančnú situáciu považuje za primeranú svojim záväzkom. Žalovaná tiež tvrdila, že jej nebolo doručené tlačivo o štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere. Súd vychádzal z úvahy, že prípadné neposkytnutie predpísaného tlačiva nie je definované v zákone ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, a teda jeho neposkytnutie nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 13. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný v celom rozsahu tak, ako si ho uplatnil v sume 554,57 €. Z obsahu žaloby vyplýva, že uplatnený nárok tvorí iba istina nezaplateného úveru za nezaplatené splátky 29.-60. bez akýchkoľvek iných poplatkov, a to v sume 554,57 € a kapitalizovaný úrok z úveru 1,74 €. 14. Žalovaná je v omeškaní s úhradou peňažného záväzku, preto súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalovaná bola povinný uhradiť zosplatnený úver do 15 dní od odoslania výzvy na jeho úhradu a táto lehota uplynula 5.5.2017, preto je žalovaná od 6.5.2017 v omeškaní. Po zosplatnení úveru vykonala žalovaná čiastočné úhrady, a to 2.6.2017, 3.7.2017, 26.7.2017, 23.8.2017, 4.12.2017, 3.1.2018, 2.2.2018, 3.7.2018, 31.8.2018, 2.10.2018, 31.12.2018, 4.2.2019, 20.2.2019 po 39,07 €, čo žalobca zohľadnil pri kapitalizácii žalovaných úrokov z omeškania. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku 6.5.2017 predstavovala 5 % bodov. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 999,12 € od 6.5.2017 do 3.6.2017, zo sumy 978,59 € od 4.6.2017 do 4.7.2017, zo sumy 957,68 € od 5.7.2017 do 27.7.2017, zo sumy 936,39 € od 28.7.2017 do 24.8.2017, zo sumy 904,46 € od 25.8.2017 do 5.12.2017, zo sumy 865,39 € od 6.12.2017 do 4.1.2018, zo sumy 826,32 € od 5.1.2018 do 3.2.2018, zo sumy 787,25 € od 4.2.2018 do 4.7.2018, zo sumy 748,18 € od 5.7.2018 do 1.9.2018, zo sumy 709,11 € od 2.9.2018 do 3.10.2018, zo sumy 670,04 € od 4.10.2018 do 1.1.2019, zo sumy 630,97 € od 2.1.2019 do 5.2.2019, zo sumy 591,90 € od 6.2.2019 do 21.2.2019, zo sumy 552,83 € od 22.2.2019 do zaplatenia. 15. Žalovaná sa zároveň vzájomnou žalobou domáhal určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov z vyššie uvádzaných dôvodov. Súd tu poukázal na vyššie uvedené úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nebolo zistené také porušenie zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré by bolo spôsobilé považovať zmluvu o úvere uzavretú za bezúročnú a bez poplatkov. V čase uzavretia zmluvy ustanovenie § 11 citovaného zákona uvádzalo, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Aj v prípade v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva uzavretá so žalovanou mala písomnú formu, obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), nejednalo sa o zmluvy formou povoleného prečerpania, mala správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a úver nebol poskytnutý v hotovosti. Nebolo zistené ani hrubé porušenie povinnosti žalobcu pri uzatváraní zmluvy. Súd preto vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2, CSP. 17. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP a žiadaal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Odvolateľka považuje uvedený rozsudok za nezákonný, neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci jej argumenty navrhovateľovi ani okolnosti v predmetnej veci. Súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a teda odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 a 3 CSP. Podľa žalovanej predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorého dôvodu je bezúročná a bez poplatkov. Súd mal skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok ex offo a nepriznať plnenie založené na takýchto neprijateľných podmienkach. Poukázala na ust. § 52 až § 54 OZ a povinnosť dodávateľovi zdržať sa uplatňovania nekalej/ neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola súdom vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu so všetkými spotrebiteľmi.Dôvodila, že podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19Csp/35/2016 zo dňa 6.2.2017). Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 alebo ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Uviedla, že jej bol poskytnutý úver 1.400 € a splatil 1.672,87 €, čo potvrdil aj žalobca. Ďalej poukázala na čl. 6 Smernica Rady 93/13/EHS a rozsudok ESD C-240/98 a ďalšie. 19. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 21. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP 22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. júla 2020 o 09.45 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.7.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP. 23. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/). 24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti. 25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. 29. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.). 30. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 31. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 33. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 34. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. 35. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúcom z výsledkov vykonaného dokazovania, že nárok žalobcu je daný v celom rozsahu tak, ako si ho uplatnil v sume 554,57 €. Z obsahu žaloby vyplýva, že uplatnený nárok tvorí iba istina nezaplateného úveru za nezaplatené splátky 29.-60. bez akýchkoľvek iných poplatkov, a to v sume 554,57 € a kapitalizovaný úrok z úveru 1,74 €. 36. Rovnako sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom číslo 129/2010 Z.z. a námietky žalovanej vo vzťahu k nároku uplatnenom žalobcom nie sú relevantné. 37. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne. 38. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok by mal úspešný žalobca, avšak žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).