Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200871 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7017200871.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s.r.o., Mariánske námestie 30/5, Žilina, IČO: 44 081 481, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OVBP2-2017/025429 zo dňa 20.06.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto ako stavebný úrad I. stupňa rozhodnutím č. MK/A/2017/03078-04/I/KOS z 15.03.2017 rozhodol o uložení pokuty vo výške 450 eur za porušenie povinnosti podľa § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o., Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO 44 081 481 za to, že v jarných mesiacoch roka 2016 uskutočnila reklamnú stavbu rozmerov 19,75 m x 5,7 m, na pravom krídle budovy D. P. X, T., na pozemku KN-C parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území D. C., bez stavebného povolenia. 2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol nasledovné skutkové zistenia a právne závery: „EUNICA MEDIA, s.r.o., Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, požiadala dňa 19.04.2016 na stavebnom úrade Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova 7, Košice, o vydanie stavebného povolenia na reklamnú stavbu na fasáde budovy D. P. X, T., na pozemku T.-Q. parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území D. C. - reklamnú plachtu rozmerov 19,75 m x 5,7 m, na pravom krídle budovy D. P. X. Stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto vykonal dňa 18.05.2016 miestnu obhliadku na predmetnej stavbe a zistil, že táto reklamná stavba je zrealizovaná - osadená na fasáde budovy. Bola vyhotovená fotodokumentácia. Na základe uvedeného stavebný úrad získal informáciu o uskutočnení uvedenej reklamnej stavby bez stavebného povolenia. Stavebné konanie vo veci povolenia tejto reklamnej stavby bolo zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Rozhodnutím č. A/2016/12686-22/I/GAB z 24.11.2016 stavebný úrad nariadil odstránenie uvedenej reklamnej stavby. Toho času prebieha odvolacie konanie, t.j. rozhodnutie o nariadení odstránenia reklamnej stavby ešte nie je právoplatné. Podľa § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2 bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez kolaudačného rozhodnutia, alebo v rozpore s ním, pokutu vo výške 450 eur. Na základe uvedených skutočností predvolal tunajší stavebný úrad vlastníka uvedenej reklamnej stavby EUNICA MEDIA, s.r.o., Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, na ústne pojednávanie vo veci prejednania správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona, ktorým bolo uskutočnenie reklamnej stavby - rozmerov 19,75 m x 5,7 m, na pravom krídle budovy D. P. X, T., na pozemku T.-Q. parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území D. C., bez stavebného povolenia. Na ústne pojednávanie sa dostavil zástupca predvolaného S. S., bytom Y. C. XX, J., splnomocnený na toto ústne pojednávanie, ktorý po objasnení predmetu konania uviedol do zápisnice, že reklamná stavba bola uskutočnená po nadobudnutí účinnosti nájomnej zmluvy, uzavretej s vlastníkom budovy Slovenskou republikou, správcom majetku štátu Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, t.j. v jarných mesiacoch roka 2016, z dôvodu požiadavky klienta na urýchlenú realizáciu a vzhľadom na časovú tieseň spoločnosť nemohla čakať na právoplatné stavebné povolenie. Zástupca predvolaného poznamenal, že vo veci prebieha zatiaľ právoplatne neukončené konanie o nariadení odstránenia reklamnej stavby, v rámci ktorého stavebník požiadal o jej dodatočné povolenie. Keďže bolo preukázané, že reklamná stavba rozmerov 19,75 m x 5,7 m, na pravom krídle budovy D. P. X, T., na pozemku T.-Q. parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území D. C., bola zrealizovaná spoločnosťou EUNICA MEDIA, s.r.o., Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina bez stavebného povolenia, došlo tým k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona. Výška pokuty pri ustanovení § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona, účinnom od 02.01.2015, pri reklamných stavbách s informačnou plochou veľkosti väčšej ako 20 m2 je určená pevnou sumou vo výške 450 eur, preto nie je potrebné odôvodňovať konkrétnu uloženú výšku pokuty. Podľa názoru zákonodarcu, uvedenom v dôvodovej správe k novele stavebného zákona, č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, „Pevne stanovená suma zároveň odstráni obštrukčné podávanie odvolaní v konaniach o odstránenie čiernych stavieb len z dôvodu nedostatočne odôvodnenej výšky pokuty tak, ako tomu bolo doteraz, keďže bolo na správnej úvahe stavebného úradu v akej výške pokutu uloží do ustanovenej hornej hranice. Právna úprava počíta s rovnakými výškami pokút pri priestupkoch aj pri správnych deliktoch, keďže z pohľadu negatívneho dopadu takéhoto počínania na prostredie samotné nie je relevantné, kto sa ho dopustí. Výška pokút zároveň nie je neprimerane a teda aj nie nevymožiteľne nastavená. Na základe týchto skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ 3. Žalobca podal 05.04.2017 odvolanie proti rozhodnutiu správnemu orgánu prvého stupňa, argumentujúc nasledovne. „Dňa 13.02.2017 sa vo veci zn. A/2017/03078 uskutočnilo na stavebnom úrade ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil zástupca našej spoločnosti. V konaní potom stavebný úrad vydal dňa 15.03.2017 dve samostatné rozhodnutia uvedené v úvode tohto podania, z ktorých jedným bola uložená pokuta vo výške 450,- EUR za uskutočnenie reklamnej stavby na pravom krídle budovy a druhým rozhodnutím bola uložená pokuta vo výške 450,- EUR za uskutočnenie reklamnej stavby na ľavom krídle tej istej budovy. Postup stavebného úradu však nezodpovedal zákonu, nakoľko stavebný úrad viedol vo veci údajného uskutočnenia oboch reklamných stavieb bez stavebného povolenia jedno správne konanie pod č. A/2017/03078, doručil nám predvolanie na jedno ústne pojednávanie a jedno ústne pojednávanie vo vzťahu k obom údajným nepovoleným reklamným stavbám aj uskutočnil. Ak potom stavebný úrad v rámci tohto jedného správneho konania o správnych deliktoch vydal dve samostatné rozhodnutia, rozhodol v rozpore s ustanovením § 46 a nasl. správneho poriadku, nakoľko správny poriadok predpokladá ukončenie jedného správneho konania vydaním jedného meritórneho rozhodnutia správneho orgánu, a nie vydaním dvoch alebo viacerých samostatných meritórnych rozhodnutí, a to bez ohľadu na to, aký je predmet správneho konania, resp. či tento prípadne pozostáva z viacerých čiastkových predmetov. Podobne napríklad súd nie je bez ďalšieho oprávnený vydať v jednom súdnom konaní viacero samostatných rozsudkov; za podmienok presne vymedzených zákonom môže napr. súd v civilnej veci rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom, resp. čiastočným rozsudkom, správny poriadok však v správnom konaní analógiu takýchto inštitútov neupravuje (neuplatňujú sa ani v trestnom súdnom konaní). Správny orgán mal teda správne konanie vedené pod č. A/2017/03078 ukončiť vydaním jedného rozhodnutia, ktoré by sa vzťahovalo na obe údajné nepovolené reklamné stavby, ak ich uskutočnenie bolo predmetom jedného prebiehajúceho správneho konania. V prípade, že stavebný úrad naopak mienil vydať dve samostatné rozhodnutia, z ktorých každé by sa týkalo uskutočnenia iba jednej reklamnej stavby, mal vo veci každej reklamnej stavby viest, samostatné správne konanie o správnom delikte. Hoci už uvedená okolnosť musí sama osebe viesť k zrušeniu napadnutých rozhodnutí stavebného úradu, treba podotknúť nasledovné: Skutkové podstaty správnych deliktov, za ktoré boli našej spoločnosti stavebným úradom uložené pokuty, spočívajú v uskutočnení „v jarných mesiacoch roka 2016" dvoch reklamných stavieb na fasáde jednej budovy bez stavebného povolenia. Správny orgán zjavne kvalifikoval takéto konanie ako dva samostatné skutky (o čom vypovedá práve aj - hoci nezákonné - vydanie dvoch rozhodnutí o dvoch pokutách), z ktorých každý predstavuje samostatný správny delikt.“ 4. Ďalej v odvolaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutiach 2Sžf 44/ 2011 z 19.10.2011, 8 Sžo 147/2008 z 12.03.2009, 5 Sž 21-22/2011 z 15.12.2011 a uviedol: „Stavebný úrad sa v prejednávanej veci vôbec nezaoberal s otázkou, či v zmysle vyššie citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uskutočnenie dvoch údajných reklamných stavieb bez stavebného povolenia na jednej a tej istej budove v prakticky súčasnom čase (pričom ani okamih uskutočnenia údajných reklamných stavieb stavebný úrad nemal dostatočným spôsobom ustálený) nepredstavuje jeden skutok, ktorý má charakter pokračovacieho správneho deliktu v zmysle § 122 ods . 10 Trestného zákona per analogiam legis. Navyše je potrebné poznamenať, že aj keby správny orgán trestal za dva samostatné skutky právne posúdené ako dva správne delikty, nebol oprávnený uložiť, za tieto správne delikty dve samostatné pokuty (teda nemohol pokuty kumulovať), ale bol povinný aplikovať, absorpčnú (pohlcovaciu) zásadu vyjadrenú v § 41 ods. 1 Trestného zákona, teda uložiť iba jednu pokutu za správny delikt najprísnejšie trestný, v ktorej by bola „pohltená" pokuta aj za druhý (resp. každý ďalší) správny delikt, za ktorý našu spoločnosť uznal zodpovednou. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 571/2015, z 12.04.2016 bolo totiž judikované, že pri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch upravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis" trestnoprávnu tzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Zásada absorpčná sa vyskytuje v troch formách, a to ako absorpcia trestných činov, absorpcia trestných sadzieb a absorpcia trestov. Trestnoprávna úprava trestania súbehu sa podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky použije aj na prípady správneho trestania vo vzťahu k absorpčnej zásade tak, že táto sa vždy použije v prípade jednočinného súbehu, ako aj v prípade viacčinného súbehu.“ 5. Žalovaný správny orgán - Okresný úrad Košice preskúmavaným rozhodnutím OU-KE- OVBP2-2017/025429 zo dňa 20.06.2017 ako správny orgán druhého stupňa podľa ust. § 4 písm. b) bod 1. zák. č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v platnom znení, v spojení s ust. § 118 stavebného zákona podľa ust. § 59 zák. č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok, rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, č. MK/A/2017/030078-04/I/KOS zo dňa 15.03.2017 potvrdil. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol nasledovné: „Stavebný úrad, listom č. A/201 7/03078-02/I/KOS zo dňa 16.01.2017, predvolal odvolateľa na ústne pojednávanie vo veci dvoch samostatných správnych deliktov, na deň 13.02.2017, čo vyplýva z obsahu predmetného listu - predvolania. Vychádzajúc z obsahu uvedeného listu - predvolania, stavebný úrad špecifikoval dve skutkové podstaty správneho deliktu, ktorých sa svojím konaním odvolateľ dopustil, ako také, ktoré sú upravené v ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona v platnom znení. Ako vyplýva z obsahu predloženého spisového materiálu, stavebný úrad sa dozvedel o naplnení predmetných skutkových podstát správnych deliktov zo strany odvolateľ až vlastnej činnosti - odvolateľ, ako vlastník predmetných reklamných stavieb podal na stavebný úrad dňa 19.04.2016 žiadosť o stavebné povolenie tam špecifikovaných dvoch reklamných stavieb. Stavebný úrad vykonal na základe podanej žiadosti miestne šetrenie dňa 18.05.2016 a zistil, že reklamné stavby sú samostatnými reklamnými stavbami a sú zrealizované, t.j. osadené na fasáde budovy na D. P. X v T.. Tá, ktorej sa týka toto odvolacie konanie je umiestnená na pravom krídle uvedenej budovy. Miestne šetrenie bolo vykonané aj pred začatím konaní o dvoch samostatných správnych deliktoch a to dňa 12.01.2017, o čom bola spísaná zápisnica a vyhotovená fotodokumentácia, založená v predloženom spisovom materiáli. To, že stavebný úrad predvolal jedným, vyššie uvedeným listom odvolateľa na prejednanie správnych deliktov vo veci dvoch samostatných reklamných stavieb a na jeden deň, nie je v rozpore so stavebným zákonom, ani so správnym poriadkom - ide o uplatnenie zásady hospodárnosti podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku. Stavebný úrad sa pri prejednávaní správnych deliktov, ktorých skutkové podstaty upravuje stavebný zákon, riadi stavebným zákonom a podľa ust. § 140 stavebného zákona aj správnym poriadkom. Vo všeobecnosti, naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa stavebného zákona je také konanie alebo nekonanie subjektu, ktorým subjekt poruší príslušné ustanovenie stavebného zákona, ktorého porušenie je možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát správneho deliktu, ktoré sú uvedené v ust. § 106 stavebného zákona. Dňa 13.02.2017 sa uskutočnili dve samostatné ústne pojednávania, z ktorých boli spísané dve samostatné zápisnice. Z obsahu zápisnice, ktorá sa týka skutku, uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že reklamná stavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia, bola jednoznačne špecifikovaná aj čo sa týka jej rozmerov, ako aj to, že ide o správny delikt, ktorého skutková podstata je upravená v ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona v platnom znení. Zástupca odvolateľa prítomný na ústnom pojednávaní o.i. uviedol, že reklamná stavba bola uskutočnená bez povolenia vzhľadom „na časovú tieseň" a uviedol aj to, že „reklamná stavba bola osadená v jarných mesiacoch r. 2016". V zápisnici, ktorej obsah podpísal zástupca odvolateľa bez výhrad, bolo konštatované, že stavebný úrad po prejednaní veci dospel k záveru, že konaním odvolateľa bola naplnená skutková podstata, vyššie uvedená a súčasne bola uvedená aj výška pokuty, ktorá vyplýva priamo z ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona v platnom znení. Stavebný úrad vydal dňa 15.03.2017 napadnuté rozhodnutie, ktorým uložiť odvolateľovi pokutu tak, ako to vyplývalo zo záverov ústneho pojednávania o predmetnom správnom delikte, uskutočneného dňa 13.02.2017. Uloženie pokuty bolo riadne a kvalifikovane odôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tunajší úrad, ako odvolací orgán sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Preskúmaním obsahu predloženého spisového materiálu tunajší úrad dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval v konaní, vedúcom k vydaniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. stavebného zákona a správneho poriadku, ktoré sa týkajú konania o prejednávanom správnom delikte. Boli dodržané aj všetky zásady správneho konania. ktoré upravuje správny poriadok. V tomto prípade bolo dané zadosť aj ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona, ktoré upravuje lehoty ukladania pokút. Stavebný úrad postupoval správne, keď uložil pokutu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona v platnom znení. Na predmetnú reklamnú stavbu bolo potrebné predchádzajúce vydanie stavebného povolenia (§ 54 a § 55 stavebného zákona). Je evidentné, že odvolateľ realizoval predmetnú reklamnú stavbu bez stavebného povolenia, pričom na ústnom pojednávaní zástupca odvolateľa uviedol aj čas, v ktorom bola stavba zrealizovaná. Zástupca odvolateľa na ústnom pojednávaní nemal žiadnu námietku voči skutočnostiam, s ktorými bol na ústnom pojednávaní oboznámený. Na základe takto rozvedeného skutkového a právneho stavu v odvolacom konaní preskúmavanej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. K dôvodom odvolania, okrem už uvedeného a vzhľadom na uvedené, tunajší úrad považuje za potrebné uviesť, že skutočne nič nebráni tomu, aby v jednom predvolaní bol subjekt predvolaný na prejednanie dvoch alebo aj viacerých správnych deliktov - z dôvodu hospodárnosti je to bežný postup. V tomto prípade boli uskutočnené dve ústne pojednávania po sebe, z ktorých boli spísané dve samostatné zápisnice a konania boli ukončené vydaním dvoch samostatných rozhodnutí, z ktorých jedno je napadnutým rozhodnutím v tomto odvolacom konaní. Stavebný zákon jednoznačne a zrozumiteľne definuje skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona. Z dikcie cit. ust. vyplýva, že zákon pojednáva o uložení pokuty 450 eur za uskutočnenie jednej reklamnej stavby bez stavebného povolenia. Za dve samostatné reklamné stavby teda nemôže stavebný úrad uložiť len jednu pokutu. V tomto prípade nejde o pokračovací delikt, ale o dva samostatné skutky, ktoré sú a majú byť sankcionované samostatnými pokutami, ktorých výška je daná zákonom pevnou sumou. Nie je možné teda za uskutočnenie dvoch samostatných reklamných stavieb uložiť jednu pokutu a tobôž ,, nie nejakú „kumulatívnu . Stavebný úrad presne a úplne zistil skutočný stav veci, mal dostatočne a kvalifikovane preverené, že ide o dve samostatné reklamné stavby, čo jednoznačne vyplýva z obsahu predloženého, s vecou súvisiaceho spisového materiálu. Keďže stavebný zákon v platnom znení (s účinnosťou od januára 2015) presne určil výšku pokuty - stanovil pevnú sadzbu za uskutočnenie jednej reklamnej stavby bez stavebného povolenia, neprichádza tu do úvahy žiadna absorpčná zásada používaná v trestnom práve. Nie je totiž potrebná v konaniach o správnych deliktoch týkajúcich sa reklamných stavieb (§ 106 ods. 4 stavebného zákona), pretože stavebný zákon, ako lex specialis, problematiku kompletne rieši.“ II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 6. Proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu č. OU-KE-OVBP2-2017/025429 zo dňa 20.06.2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. Uviedol v nej okrem zopakovaných odvolacích dôvodov (odvolanie zo dňa 05.04.2017), tieto žalobné námietky: „Z obsahu spisu vyplýva, že jedným prípisom č. A/201 7/03078-02/I/KOS zo 16.01.2017 prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu na jedno ústne pojednávanie nariadené na 13.02.2017 0 11.00 hod. vo veci ,.správnych deliktov" - 1. Uskutočnenia reklamnej stavby - rozmerov 24 m x 6m, na ľavom krídle budovy D. P. X, T.W., na pozemku T.-Q. parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území D. C., bez stavebného povolenia; 2. uskutočnenia reklamnej stavby - rozmerov 19,75 m x 5,7 m, na pravom krídle budovy D. P. X, T., na pozemku T.-Q. parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území D. C., bez stavebného povolenia. Nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie žalovaného, že stavebný úrad predvolal žalobcu na dve ústne pojednávania - z obsahu predvolania sa nedá v žiadnom prípade zistiť, že by malo ísť, o dve ústne pojednávania. Ak potom stavebný úrad prípadne z uvedeného ústneho pojednávania vyhotovil viac zápisníc, nemá to v žiadnom prípade za následok, že išlo o dve samostatné ústne pojednávania; napokon spôsob protokolácie úkonu“ správneho orgánu je vecou správneho orgánu a účastník konania (okrem prípadných vecných námietok proti zneniu zápisnice) nemá ako zasahovať do jeho vedenia. Podstatné však je - a na túto námietku žalobcu absentuje v napadnutých rozhodnutiach zodpovedajúca reagencia - že stavebný úrad viedol vo veci údajného uskutočnenia oboch reklamných stavieb bez stavebného povolenia jedno správne konanie pod č. A/2017/03078 (čo nemôže poprieť ani žalovaný), ktoré mal ukončiť vydaním jedného rozhodnutia, vzťahujúceho sa na obe údajné nepovolené reklamné stavby (a to aj v prípade, ak by sa ním ukladali dve pokuty). Správny poriadok predpokladá ukončenie jedného správneho konania vydaním jedného meritórneho rozhodnutia správneho orgánu, a nie vydaním dvoch alebo viacerých samostatných meritórnych rozhodnutí, a to bez ohľadu na to, aký je predmet správneho konania, resp. či tento prípadne pozostáva z viacerých čiastkových predmetov. Postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný i v tom, že správny orgán neupovedomil žalobcu ako účastníka konania o začatí správneho konania, čo je v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 správneho poriadku, ale priamo predvolal žalobcu na ústne pojednávanie. Predvolanie na ústne pojednávanie pritom nie je vylúčené spojiť práve s upovedomením o začatí správneho konania. Význam riadneho oznámenia začatia konania v oblasti správneho trestania je zdôraznený i nutnosťou oboznámenia obvineného účastníka konania so skutkom. ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou. Podľa názoru žalobcu uskutočnenie dvoch reklamných stavieb bez stavebného povolenia na jednej a tej istej budove v prakticky súčasnom čase (pričom ani okamih uskutočnenia údajných reklamných stavieb správne orgány nemali dostatočným spôsobom ustálený) v zmysle vyššie citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predstavuje jeden skutok, ktorý má charakter pokračovacieho správneho deliktu v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona per analogiam legis, za ktorý teda mala byť uložená jedna pokuta. Obdobne v trestnom práve ak napr. páchateľ v časovej a miestnej súvislosti odcudzí viacero osobných motorových vozidiel (napr. v priebehu dvoch dní v jednom meste), spácha jeden pokračovací trestný čin krádeže - a nie niekoľko samostatných trestných činov krádeže vo vzťahu ku každému odcudzenému vozidlu - za ktorý mu bude uložený jeden trest (dokonca ani nie ako trest úhrnný, lebo tu nejde o súbeh). Aj keby napokon správne orgány trestali za dva samostatné skutky právne posúdené ako dva správne delikty, neboli oprávnené uložiť za tieto správne delikty dve samostatné pokuty (teda nemohli pokuty kumulovať, čiže násobiť počtom reklamných stavieb, ako to urobili), ale boli povinné aplikovať absorpčnú (pohlcovaciu) zásadu vyjadrenú v § 41 ods. 1 Trestného zákona, čiže uložiť iba jednu pokutu za správny delikt najprísnejšie trestný, v ktorej by bola „pohltená" pokuta aj za druhý (resp. každý ďalší) správny delikt, za ktorý žalobcu uznali zodpovedným.“ 7. V správnej žalobe zo dňa 21.08.2017 žalobca ďalej argumentoval nasledovne: „Nemožno so žalovaným súhlasiť ani v jeho názore, že stavebný zákon ako lex specialis problematiku správnych deliktov „kompletne" (malo byt' asi komplexne) rieši, a teda vylučuje použitie absorpčnej zásady. Existencia špeciálnej zákonnej úpravy trestania súbehu vo svetle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 571/2015, z 12.04.2016 by znamenala, že osobitný zákon výslovne upravuje potrestanie v prípade spáchania viacerých správnych deliktov jedným páchateľom. V ustanoveniach § 106 a 107 stavebného zákona sa však takáto úprava (napr. že pokuta sa uloží samostatne za každú reklamnú stavbu, ktorej sa dôvod uloženia pokuty týka ) prima facie nenachádza. Nie je ňou ani ustanovenie § 106 ods. 7 stavebného zákona, podľa ktorého možno pokutu uložiť opakovane, a to až do odstránenia nedostatkov, pretože táto špeciálna norma sa vzťahuje iba na prípady ďalšieho potrestania v prípade pokračovania protiprávneho konania po už právoplatnom uložení trestu zaň, neupravuje však postup pri ukladaní pokuty za viacero konaní napĺňajúcich znaky správneho deliktu.“ 8. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.10.2017, v ktorom zhodne s obsahom svojho rozhodnutia vyslovil, že navrhuje súdu aby po preskúmaní veci žalobu zamietol. Žalovaný správny orgán vyslovil, že nežiada nariadenie pojednávania. 9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.10.2017 žalovaný uviedol: „Obsah žaloby je principiálne identický s obsahom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu. Tunajší úrad má za to, že rozhodol v odvolacom konaní správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. MK/A/2017/03078-04/IrKOS zo dňa 15.03.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona. Tunajší úrad sa stotožnil s postupom stavebného úradu vo veci, čo vyplýva z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, z jeho časti odôvodnenie a vysporiadal sa aj s obsahom odvolania, ako rovnako vyplýva z obsahu predmetného odôvodnenia. Tunajší úrad uvádza, že má za to, že postup stavebného úradu - t.j. Spoločné predvolanie na prejednanie dvoch správnych deliktov, ich prejednanie bezprostredne za sebou - t.j. samostatne - spísanie dvoch zápisníc a následné vydanie dvoch samostatných rozhodnutí, je v súlade so zásadou hospodárnosti a je to bežný postup prvostupňových stavebných úradov - zvlášť, keď dve samostatné reklamné stavby sa nachádzajú na jednej budove. Snahou žalobcu je docieliť, aby sa vec riešila tak, že by stavebný úrad uložil len jednu pokutu, čo ale nie je možné, keďže ide o dve samostatné reklamné stavby, pričom stavebný zákon upravuje konkrétne výšku pokuty za jednu reklamnú stavbu. Ako tunajší úrad uviedol aj v obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, v prípade, keď stavebný zákon stanovuje pevnú sadzbu za uskutočnenie jednej reklamnej stavby bez stavebného povolenia, neprichádza do úvahy žiadna absorpčná zásada používaná v trestnom práve. V tomto prípade nejde o pokračovací delikt, ide o dva samostatné delikty a takto aj boli stavebným úradom prejednané.“ 10. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa vyjadril žalobca v podaní dňa 23.11.2017, kde opätovne zopakoval svoje odvolacie námietky, predovšetkým poukázal na absorpčnú zásadu pri trestaní súbehu (jednočinného alebo aj viacčinného). III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 11. Správny súd v konaní podľa § 177 na nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce správne konanie a dospel k záveru o neopodstatnenosti uplatnených žalobných dôvodov, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú (okrem iných typov konaní) v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 14. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona (v znení účinnom od 02.01.2015) reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na: a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2 b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. 15. Podľa § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona v znení účinnom od 02.01.2015 stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez kolaudačného rozhodnutia, alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 450 eur. 16. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 17. Podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 18. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo isteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 20. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 21. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že dňa 15.03.2017 bolo rozhodnutím č. MK/A/2017/03078-04/I/KOS Mestom Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto rozhodnuté podľa § 106 ods. 4 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) uložené pokuty žalobcovi vo výške 450,- Eur za to, že v jarných mesiacoch roka 2016 uskutočnil reklamnú stavbu rozmerov 19,75 m x 5,7 m na pravom krídle budovy Senný trh 4, Košice. Podkladom tohto rozhodnutia bolo zistenie stavebného úradu, ktorý vykonal dňa 18.05.2016 miestnu obhliadku, že predmetná reklamná stavba je neoprávnene osadená na fasáde budovy. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 05.04.2017 žalovaný vo veci týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, č. MK/A/2017/03078-04/I/KOS (týkajúce sa reklamnej stavby bez stavebného povolenia osadenej na pravom krídle budovy) rozhodoval v konaní vedenom pod č. OU-KE-OVBP2-2017/025429 dňa 20.06.2017. 23. V preskúmavanom rozhodnutí č. OU-KE-OVBP2-2017/025429 zo dňa 20.06.2017 podľa názoru správneho súdu odvolací správny orgán jasne a zrozumiteľne popísal skutkový stav danej veci a to, že žalobca sa umiestnením reklamnej stavby bez stavebného povolenia dopustil správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona. Predmetná pokuta je stanovená pevnou sumou vo výške 450,- Eur za každú takúto reklamnú stavbu. Správny súd ďalej uvádza, že na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.02.2017 a na ktorom sa ako splnomocnený zástupca žalobcu zúčastnil S. S., menovaný uviedol do zápisnice, že reklamná stavba bola uskutočnená po nadobudnutí účinnosti nájomnej zmluvy, uzavretej s vlastníkom budovy Slovenskou republikou, správcom majetku štátu Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, t.j. v jarných mesiacoch roka 2016, z dôvodu požiadavky klienta na urýchlenú realizáciu a vzhľadom na časovú tieseň spoločnosť nemohla čakať na právoplatné stavebné povolenie. Na základe tejto výpovede má správny súd za preukázané, že došlo zo strany žalobcu ku protiprávnemu konaniu, ktoré malo za následok uloženie pokuty. Žalobca v podanej správnej žalobe túto skutočnosť ani nenamietal. 24. Žalobcovou hlavnou žalobnou námietkou obsiahnutou v správnej žalobe bolo poukázanie na zásadu per analogiam legis, keďže ako to uvádza žalobca, v rozhodnom období boli uložené zo strany správneho orgánu dve pokuty za dve reklamné stavby. Žalobca sa domnieva, že žalovaný sa nezaoberal otázkou, či v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR uskutočnenie dvoch reklamných stavieb bez stavebného povolenia na jednej a tej istej budove nepredstavuje jeden skutok, ktorý má charakter pokračovacieho správneho deliktu podľa Trestného zákona. Žalobca má za to, že sa jednalo o jeden delikt, za ktorý má byť potrestaný jednou pokutou. Daná žalobná námietka nemá podľa správneho súdu opodstatnenie, keďže v predmetnom prípade sa podľa názoru správneho súdu dôvodne viedli dve samostatné konania, ktorých výsledkom boli dve samostatné meritórne rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení správny súd dáva do pozornosti komentár k § 195 Správneho súdneho poriadku (Baricová a spol., str. 1003), ktorý o absorpčnej zásade uvádza nasledovné: „Základnou zásadou uplatňujúcou sa pri ukladaní sankcií za priestupky a iné správne delikty je tzv. absorpčná zásada. Absorpčnú zásadu v zmysle ktorej sa za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, ustanovuje aj priamo zákon o priestupkoch v § 12 ods. 2. Základnou podmienkou použitia absorpčnej zásady pri ukladaní úhrnnej sankcie v priestupkovom alebo správnom konaní je, že o všetkých priestupkoch alebo iných správnych deliktoch tej istej zodpovednej osoby sa rozhoduje v spoločnom konaní a spoločným rozhodnutím.“ Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca sa dopustil dvoch správnych deliktov, ktoré administratívne orgány posudzovali samostatne a to z dôvodu, že stavebný zákon v ustanovení § 106 ods. 4 písm. c/ výslovne stanovuje výšku pokuty stanovením pevnej sadzby, t.j. sumou 450 eur za uskutočnenie jednej reklamnej stavby bez stavebného povolenia. Aj podľa názoru súdu konanie žalobcu spočívajúce v zhotovení dvoch reklamných stavieb nie je možné posudzovať ako pokračovací správny delikt, za ktorý by mala byť uložená iba jedna pokuta, pretože žalobca preukázateľne zhotovil dve reklamné stavby (zákon stanovuje povinnosť uložiť pokutu sa každú takúto reklamnú stavbu) a teda bolo povinnosťou správneho orgánu tieto stavby posudzovať samostatne. Zo znenia označeného ustanovenia zákona vyplýva, že správny orgán má zákonnú povinnosť uložiť právnickej osobe, alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje reklamnú alebo užíva stavbu, na ktorej je informačná plocha väčšia ako 20 m2 bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, alebo bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 450 Eur. Preto žalovaný postupoval správne, ak žalobcovi v danej veci uložil za správny delikt zákonom stanovenú pevnú sankciu vo výške 450 Eur. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zásadami správneho trestania správny súd uvádza, že stavebný zákon v ustanovení § 106 ods. 4 písm. c/ obsahuje konkrétnu úpravu uloženia sankcie za jedno protiprávne konanie, preto podľa názoru súdu v tejto veci nie je možné podporne použiť zásady ukladania trestov podľa trestného práva. Cieľom uvedenej zákonnej úpravy podľa názoru súdu je nielen funkcia sankčná ale toto ustanovenie má aj preventívnu funkciu v tom smere, aby sa zabránilo zhotovovaniu reklamných stavieb bez stavebného povolenia, pretože pri inom výklade by porušovateľ zákona mohol teoreticky v časovej a miestnej súvislosti ich zhotovenia uskutočniť aj niekoľko desiatok reklamných stavieb, pričom by bol v konečnom dôsledku pri žalobcom preferovanom výklade práva administratívne potrestaný iba uložením jednej sankcie. Išlo by tak o absolútne neprimeraný administratívny postih v prospech porušiteľa zákona. 25. V súvislosti s právnou argumentáciou obsiahnutou v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné poukázať na zjavný zámer zákonodarcu obsiahnutý v ustanoveniach § 195 a § 196 SSP, v ktorých je prelomená dispozičná právna zásada v správnom súdnictve označením právnych kritérií v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Okrem iného ide aj o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Základné zásady trestného práva pritom vychádzajú z jeho účelu a funkcií, a preto ich treba vnímať a vykladať vo vzájomných súvislostiach. Týka sa to aj možnosti aplikácie absorpčnej právnej zásady pri ukladaní trestov, ktorá má podľa názoru správneho súdu svoje právne limity v oblasti administratívneho trestania. Preskúmavaná právna vec je podľa názoru súdu typickým príkladom takej právnej úpravy v oblasti administratívneho trestania v stavebných veciach, pri ktorom zákonodarca už samotným znením skutkovej podstaty administratívneho deliktu (§ 106 ods. 4 písm. c) stavebného zákona) stanovil jednoznačné skutkové a právne podmienky pre uloženie sankcie v jednotnej výške za každé jednotlivé porušenie tohto zákonného ustanovenia. Nevyhnutný komplexný právny pohľad na danú problematiku súvisiacu so špecifikami administratívneho trestania v takýchto a podobných typoch zákonom sankcionovaných konaní subjektov práva pritom zjavne súvisí aj s požiadavkou na uloženie spravodlivého trestu za protiprávne konanie, zohľadňujúc pritom represívnu úlohu trestu a tiež individuálnu a generálnu prevenciu. Správny súd si pri formulovaní daných záverov je vedomý aj obsahu judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa viacčinného súbehu deliktov vo sfére administratívneho trestania (napr. rozsudok NS SR č.k. 2Sžo/11/2014, ZSP 30/2017). Rovnako Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č.k. 9 As 164/2018-36 z 05.12.2019 (Sbírka rozhodnutí Nejvyššího správního soudu 2/2020) vo vzťahu k absorpčnej právnej zásade formuloval svoje právne závery týkajúce sa právnych podmienok pre vedenie spoločného konania pred správnym orgánov vo veciach administratívneho trestania. Predmetná judikatúra správnych súdov však vychádza z klasického trestnoprávneho modelu absorpcie trestov v rámci zákonom stanovenej sadzby a právne akcentuje požiadavku pri súbehu viacerých administratívnych deliktov uložiť sankciu v zákonom stanovenom rozpätí sankcie určenej zákonom pre najprísnejší trestný delikt. Spáchanie viacerých skutkov má pritom byť zohľadnené v neprospech trestaného subjektu ako priťažujúca okolnosť, avšak bez prekročenia hornej hranice trestu určeného pre najzávažnejší delikt. Predmetná judikatúra obsahujúca základnú právnu schému pre ukladanie trestov v rámci administratívneho trestania pri aplikácii absorpčnej právnej zásady však po obsahovej právnej stránke vymedzuje odlišné právne kritériá, než je tomu v preskúmavanej právnej veci. 26. K námietkam žalobcu procesného charakteru správny súd správny súd uvádza, že správny orgán má notifikačnú povinnosť v zásade vo vzťahu ku všetkým známym účastníkom správneho konania, pričom povinnosť upovedomiť o začatí správneho konania je potrebné vykladať ako nástroj zabezpečenia právnej istoty účastníka konania, keďže takýmto upovedomením sa dozvedá, v akej konkrétnej veci sa v správnom konaní koná. Správny poriadok však neurčuje konkrétnu formu upovedomenia, preto možno predpokladať že akýkoľvek preukázateľný spôsob upovedomenia o začatí konania je akceptovateľný. V tejto veci, podľa názoru správneho súdu je takouto postačujúcou formou aj samotné písomné predvolanie na ústne pojednávanie vo veci správnych deliktov zo dňa 16.01.2017 č. : A/2017/03078-02/KOS, z ktorého vyplývajú všetky podstatné skutočnosti, ktoré sú dostatočným spôsobom vymedzené tak skutkovo ako aj časovo pre to, aby účastník správneho konania mal dostatočnú vedomosť o tom, ktorého správneho deliktu (resp. správnych deliktov) sa toto konanie týka. V priebehu správneho konania žalobca túto skutočnosť nenamietal a v jeho priebehu ani nevznikla žiadna pochybnosť o tom, akého porušenia stavebného zákona sa účastník správneho deliktu dopustil. K ďalšej procesnej námietke žalobcu o vedení iba jedného správneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, v ktorom boli vydané dve samostatné meritórne rozhodnutia správny súd uvádza, že ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože uvedený nedostatok bol napravený ďalším postupom druhostupňového správneho orgánu, keď v odvolacom konaní o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 05.04.2017 proti prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu už prebehli dve samostatné odvolacie konania, ktorých výsledkom boli aj samostatné meritórne rozhodnutia. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Podľa názoru správneho súdu však procesný postup správneho orgánu prvého stupňa v tejto veci nemá intenzitu takého porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného najmä za situácie, ak žalovaný svojim postupom v odvolacom konaní tento nedostatok napravil tým, že vo veci viedol dve samostatné odvolacie konania, v ktorých boli zachované všetky procesné práva žalobcu ako účastníka správneho konania. 27. Z hore uvedených dôvodov aj námietka žalobcu týkajúca sa vedenia jedného správneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, nie je podľa názoru správneho súdu odôvodnená, keďže uvedený nedostatok bol napravený ďalším procesným postupov žalovaného, kedy v odvolacom konaní po podaní odvolania prebehli už dve samostatné odvolacie konania, ktorých výsledkom boli dve samostatné rozhodnutia vydané pod sp. zn. OU-KE-OVBP2-2017/025379 zo dňa 19.06.2017 a OU-KE-OVBP2-2017/025429 zo dňa 20.06.2017. Správny orgán tým, že viedol dve samostatné odvolacie konania, ktoré mali za následok vydanie dvoch samostatných meritórnych rozhodnutí napravil nedostatok, na ktorý poukazuje žalobca a predišiel tak vydaniu nezákonného rozhodnutia. 28. Na záver správny súd poznamenáva, že žalobcove námietky sa netýkali zisteného skutkového stavu, keďže ho sám potvrdil na ústnom pojednávaní dňa 13.02.2017 do zápisnice, ale len ním uvádzaných žalobných námietok poukazujúcich na potrebu aplikácie absorpčnej zásady, s ktorými sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. 29. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP. 30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).