Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/41/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200529 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200529.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Daniel Janšo, advokát, Horná 2, 97401 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor, Sama Chalúpku 18, 071 01 Michalovce, za účasti: 1/ Ing. D. O., N. XXX, XXX XX, zomr. XX.XX.XXXX, 1. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX, 2. H. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom U.. P. XXXX/XX, 071 01 Michalovce, 3. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX, a 2/ U. W., E. XXX, XXX XX, 3/ D. M., X. XXX, 072 23, 4/ Poľovnícke združenie U. E., E. XX, 072 22 Strážske, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 06.04.2018, takto : r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 17.05.2018 bola Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba žalobcu W. W., ktorou žiadal zrušiť opatrenie žalovaného č. OU-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 06.04.2018, ktorým zaevidoval Zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru E., vec mu vrátiť na nové rozhodnutie a žalobcovi priznať úplnú náhradu trov konania. 2. Žalovaný listinou označenou ako evidencia zmluvy poľovného revíru - č. OU-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 06.04.2018 oznámil 06.04.2018, že zaevidoval zmluvu podľa § 13 ods. 1 písm. b/zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre Poľovnícke združenie U. E., E. XX, o užívaní spoločného poľovného revíru uzavretú 21.03.2018 medzi zvolenými splnomocnencami vlastníkov poľovného revíru a poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 7 zákona, G.. D. O., N. XXX, U. W. E. XXX, D. M. X. XXX E. a užívateľom poľovného revíru Poľovným združením U. E., E. XX, Strážské zastúpeného U. Q., E. XX X. s údajmi v zmysle prílohy 17 k vyhláške 344/2009 Z. z.. Žalovaný - Okresný úrad Michalovce, pozemkový lesný odbor toto oznámenie zo 06.04. 2018 zaslal zvoleným splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov Ing. D. O. U. W. Y. D. M. a zástupcovi užívateľa poľovného revíru Poľovnému združeniu U. E., U. Q.. 3. Žalobca uviedol, že márne žalovaného 29.03.2018 vyzýval, aby nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru s poukazom na to, že na zvolanom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a uznaného poľovného revíru došlo k porušeniu zákona o poľovníctve. 4. Žalovaný - Okresný úrad Michalovce 06.04.2018 zaslal i žalobcovi list na jeho výzvu na nezaevidovanie zmluvy a konštatoval, že podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do istiny, ktorá obsahuje ich identifikáciu meno a priezvisko fyzickej osoby a jej bydlisko ktorej vlastníkom poľovných pozemkov s výmerou poľovných pozemkov a uvedie podiely z výmery vlastnených poľovných pozemkov, ktoré sa porovnávajú v navrhovanej výmere poľovného výmeru. Podľa neho zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných v zmysle § 16 odsek 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný zaevidoval zmluvu, ktorú uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 3 a ktorú podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov. Konštatoval, že k oprávnenosti preverovania na zastupovanie nemá kompetencie a pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na nezaevidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve uviedol, že medzi Poľovníckym združením U. E. a splnomocnencom v zmysle zhromaždenia zo dňa 08.03.2018 bola predložená listina vo forme notárskej zápisnice, ktorú podpísalo viac ako 50 % vlastníkov poľovných pozemkov. 5. Žalobca v žalobe označil napadnuté Opatrenie žalovaného zo dňa 06.04.2019 za nezákonný individuálny správny akt, ktorý zasiahol do jeho práv a oprávnených záujmov a preto je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Uviedol, že Poľovnícke združenie U. E. adresovala 27.03.2018 Okresnému úradu Michalovce, pozemkový lesný odbor žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v zmysle zákona o poľovníctve a predložilo zmluvu o nájme a užívaní F. H. E., uzatvorenú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a poľovníckou organizáciou podľa § 13 zákona o poľovníctve. Žalobca uviedol, že F. H. E. bol uznaný rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Michalovciach dňa 15.04. 1998 vo výmere 2629,5375 ha a ako jeden z mnohých vlastníkov poľovných pozemkov žalobca je splnomocnencom ďalších vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí majú za to, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 08.03.2018, na ktorom malo byť prijaté uznesenie o využitie revíru, o určení užívateľa s ktorým bude uzatvorená zmluva o postúpení poľovného revíru, o náhrade za jeho užívanie a hlasovanie na tomto zhromaždení je v rozpore so zákonom o poľovníctve. 6. Podľa žalobcu zvolávatelia verejnou vyhláškou zo dňa 19.02.2018 zorganizovali Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do F. H. E., za účelom rozhodnutia o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri podľa § 11 zákona o poľovníctve. 7. Podľa žalobcu zvolávateľ Y. X., nedisponoval žiadnym zákonným oprávnením vystupovať v mene vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko splnomocnenie uvedené v nájomných zmluvách podľa zákona č. 504/2003 Z. z. neobsahuje možnosť zastupovať vlastníka zvolávať zhromaždenie a nemal oprávnenie ani zvolať zhromaždenie ani hlasovať za vlastníkov poľovných pozemkov. Poukázal na to, že toto zhromaždenie bolo zvolané i Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Oreské, ktorého zástupcovia bez akéhokoľvek mandátu konali v mene spoločenstva, zarátajúc si výmery pozemkov, za ktoré údajne boli oprávnení zastupovať aj výmeru patriacu Slovenskému pozemkovému fondu. Podľa žalobcu zvolávatelia tohto zhromaždenia vychádzajúc z priloženého zoznamu, vychádzali z podkladov, ktoré nie sú zhodné so stavom katastra a hrubo porušili ustanovenia zákona o poľovníctve a právo vlastníkov poľovných pozemkov tým, že si priznali viac práv ako im patrí s odkazom na záznamy v listoch vlastníctva a vytvorili fiktívnu nadpolovičnú väčšinu hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú využili v prospech Poľovného združenia U. E. tak, aby bolo možné zaevidovať zmluvu o užívaní poľovných pozemkov na Okresnom úrade. 8. Žalobca vychádzajúc zo znenia listiny prítomných účastníkov na rokovanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uviedol, že zvolávatelia využili mená zosnulých vlastníkov, ktorý nemohli nikoho splnomocniť na toto rokovanie a ich vlastnícke podiely boli podvodným spôsobom zahrnuté do listiny prítomných a zastupovaných, aby sa dosiahla zákonná väčšina na ovládnutie poľovného revíru. Na zhromaždení sa nezúčastnili zástupcovia Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Lesov Slovenskej republiky š. p., pre jeho zjavnú nezákonnosť. 9. Vyplývajúc z listiny prítomných a notárskej zápisnice tvrdí, že do výmery poľovnej plochy boli zahrnuté aj nepodobné pozemky označené ako vinice a ostatné plochy a ich vlastníkom bolo protizákonne priznané právo hlasovať v rozsahu ich vlastníctva a pritom nešlo o poľovné pozemky a tak ani hlasovanie na zhromaždení nemohlo mať v tomto rozsahu relevanciu. Tvrdil, že došlo k popretiu hlasovacích práv viac ako 50 % vlastníkov poľovných pozemkov započítavaním fiktívnych podielov z údajov o vlastníkoch, na základe splnomocnení od vlastníkov pozemkov, ktorí boli mŕtvi a splnomocnenie nemohli vykonať. Podľa žalobcu podvodným konaním zvolávateľ rokovania vytvoril potrebné podmienky, ktoré využilo Poľovnícke Združenie U. E., ktoré sa tak stalo užívateľom F. H. E. za najnižšiu navrhovanú cenu, poškodil ústavou a zákonom garantované právo vlastníkov poľovných pozemkov a spôsobil im finančnú škodu, na základe sfalšovania a machinácií pri spočítavaní relevantných hlasov. Zvolávateľ nedodržal formálnu stránku a rokovanie vykonal nedosahujúc potrebnú nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov počítanú z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru, ako si to vyžaduje § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve a nemohol potom prijať potrebné uznesenie, spôsobilé na ďalší postup, ktorý je tak nezákonný. 10. Žalobca opatrenia žalovaného pokladal za nezákonné a vychádzal z povinnosti správneho orgánu pri zmenách hraníc poľovných revírov preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu zákon ukladá a skúmať tiež kto je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri, aké sú výmery hlasujúcich vlastníkov a splnomocňujúcich vlastníkov. Podľa žalobcu sa žalovaný zjavne nezaoberal reálnym vlastníctvom poľovných pozemkov a z toho vyplývajúcim podielom potrebným pre hlasovanie a prijatie kvóra oprávnených hlasov subjektov potrebných pre rozhodnutie. Správny orgán nevykonal dokazovanie, nezistil tak skutočný stav veci a vykonaním registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru vydal nezákonné opatrenie a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.10.2013, ktorý pokladal vzťahy k pozemkom, ktoré tvoria poľovný revír za významnú otázku. Preto sa povinne zaoberal, počtom mandátov na vykonanie hlasovania a prijatie platného uznesenia o vzťahu medzi budúcim užívateľom poľovného revíru a vlastníkmi spoločného poľovného revíru a preveril či vlastníctvo k spoločnému poľovnému revíru a existencia splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných revírov sú zákonné a notárska zápisnica spĺňa podmienky evidencie predloženej zmluvy. 11. Podľa žalobcu žalovaný pochybil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) Správneho súdneho poriadku. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, týkajúcej sa evidencie označenej zmluvy tým, že žalovaný riadne nezistil skutkový stav a neskúmal či za zmluvu hlasovali vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorí sú vlastníkmi potrebného podielu z výmery poľovného revíru a umožnil tak výkon práva poľovníctva v rozpore so zákonom a poškodil práva a oprávnené záujmy žalobcu aj iných vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté opatrenie pre žalovaného vec vrátiť na nové konania a súčasne žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. 12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného zo 6.4.2018, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach správnej žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj s vyjadreniami žalovaného a ďalších účastníkov konania k podanej správnej žalobe a dospel k záveru, že žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť. 13. Správny súd 20.11.2020 uznesením zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „Správny súdny poriadok alebo SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP). Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona (§ 5 ods. 4 SSP). Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru,b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území - Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e)podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Zákona. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13 zákona. 15. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 16. Súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, alebo opatrenia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a tým zistil vo veci skutočný stav a či rozhodnutie, alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, obsahuje zákonom predpísané náležitosti a bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi. 17. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným opatrením správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. V rámci správneho prieskumu súd má povinnosť skúmať aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Urbárske pozemkové spoločenstvom E. a Y. X. Verejnou vyhláškou z 19.02.2019 zvolali zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E. uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Michalovciach 15.04.2018, na termín rokovania dňa 08.03. 2018 o 9, 30 hodine. Verejnú vyhlášku označili ako pozvánku pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov splnomocnených zástupcov na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri E.É.. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov uznesením z tohto valného zhromaždenia schválilo program, zapisovateľa a skrutátorov volebnej komisie, mandátovej návrhovej komisie, zastupovanie Urbárskeho pozemkového spoločenstva na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov a určenie rozsahu zastupovania v zmysle zákona o poľovníctve a súvisiace dokumenty. 19. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že medzi zástupcami Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov E. a F. N. U. E. bola dňa 21.03.2018 uzavretá zmluva na užívanie spoločného poľovného revíru Oreské, ktorá bola opatrením žalovaného 06.04.2018 žalovaným zaevidovaná. Priebeh, uznesenie rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov E. bol zaznamenaný v notárskej zápisnici N 104/2018 NZ 8927/2018 zo dňa 21.03.2018, vrátane príloh, ktorou spracoval notár JUDr. Martin Selecký, so sídlom M. R. Štefánika 3544/30, Trebišov. 20. Zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru zo dňa 21.03.2018, bola uzavretá podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve medzi prenajímateľom vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpených Ing. D. O., U. W. Y. D. M. Y. F. N. U. E. N.. U. Q.. Podľa článku II. bolo predmetom zmluvy postúpenie užívania Poľovného revíru Oreské na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo 08.03.2018, za účasti notára JUDr. Martina Seleckého v celkovej výmere poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru v rozsahu 2629,5375 ha. Podľa čl. III. body 1 je zmluva uzavretá podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve na 15 rokov a bude evidovaná na príslušnom Okresnom úrade v Michalovciach, pozemkový a lesný odbor, podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Ďalšími ustanoveniami zmluvy sú náhrada za užívanie poľovného revíru, 0,20 eur, za ostatné pozemky a 0,60 eur za poľovné pozemky za hektár a rok. Ročne to predstavuje nájom 945,75 euro. Platná je odo dňa podpísania zmluvnými stranami. 21. V administratívnom spise je notárska zápisnica č. 104/2018, spísaná 21.03. 2018 a na notárskom úrade JUDr. Martina Seleckého, za účasti Y. X. zastúpené Ing. D. O., za Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru, uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Michalovciach 15.04.1998, notárska listina, ktorá obsahuje proces schvaľovania programu rokovania prijatie príslušných uznesení a určuje troch splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie vlastníkov vo veci užívania Poľovného revíru U. E. spomínaných G.. D. O., D. M. Y. U. W.. Podľa uznesenia č. 2 zhromaždenie zvolilo predsedu zhromaždenia a podľa uznesenia č. 3 bol schválený program zhromaždenia. Podľa bodu 5 zhromaždenie schválilo spôsob užívania poľovného revíru tak, že užívanie poľovného revíru Oreské bude postúpené Zmluvou o užívaní poľovného revíru označenej poľovníckej organizácii podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Podľa uznesenie č. 6 zhromaždenie schválilo výšku náhrady, ktorá bude akceptovaná v zmluve za užívaní poľovných a iných pozemkov. Podľa č. 7 uznesenia a zhromaždenie schválilo, aby poľovný revír Oreské užívala Poľovnícka organizácia - Poľovnícke združenie U. E., podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve. Podľa uznesenia č. 9 zhromaždenie schvaľuje podstatné obsahové náležitosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, ako boli prezentované na zhromaždení a sú uvedené v notárskej zápisnici. Podľa zápisnice za návrh hlasovalo 55,918 % hlasov. V prílohe je listina prítomných na zhromaždení, obsahuje prítomných zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru Oreské zo dňa 08.03.2018 s určením popisu výmery spoluvlastníckeho podielu a percenta podielu na celkovej výmere k celku. Uznesenie z valného zhromaždenia obsahuje náležitosti zmluvy poľovného revíru, rozhodnutie Okresného úradu v Michalovciach z 15.04.1998 o uznaní poľovného pozemku vo výmere vlastníctva užívanom Y. X. a výmery vlastníctva v správe Slovenského pozemkového fondu. XX. Y. X., Zbudza, ako užívateľ poľnohospodárskych pozemkov zaslalo žalovanému - Okresnému úradu Michalovce, pozemkový lesný odbor dňa 05.04.2018 žiadosť, z obsahu ktorej vyplýva, že žiada o bezodkladné vydanie rozhodnutia, pretože uplynula doba platnosti zmluvy na užívanie poľovného revíru doterajšiemu užívateľovi, preto ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov začlenených do poľovného revíru, v záujme zabezpečenia ochrany zvery a predchádzaniu škodám spôsobených zverou na poľnohospodárskych kultúrach v uznanom poľovnom revíri, požiadal o poverenie pre Poľovnícke združenie U. E. s poukazom na § 4 ods. 6 a § 24 ods. 1 a § 26 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. 23. Podľa správneho súdu z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva kompetencia a povinnosť správneho orgánu zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Zákonodarca v § 16 ods. 1 tretia veta upravil, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. V intenciách § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. kompetentný správny orgán bol povinný predloženú zmluvu preskúmať v týchto intenciách a skúmať či táto bola predmetom konania podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z., a len následne vykonať evidenciu zmluvy. Opatrenie, ktorým podľa platnej právnej úpravy správny orgán - žalovaný zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, predstavuje individuálny správny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti (§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.) Konštitutívny účinok spočíva v právnom následku vykonaného zaevidovania zmluvy o výkone práva poľovníctva a je ním vznik práva poľovníctva. Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza z oddelenia súkromnoprávnej roviny reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje evidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Verejnoprávny charakter má postup správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny orgán v rámci tohto postupu preto nevykonával dokazovanie, ale skúmal len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. Správny orgán preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. Správny súd poukazuje na to, že písomná zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle vlastníkov - spoluvlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažucim sa výlučne k vlastníctvu pozemkov tvoriacich poľovný revír. 24. Zákonodarca jednoznačným spôsobom stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj jeho samotný priebeh a náležitosti zmluvy, (§ 5 - § 14 zákona o poľovníctve). Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby bol jeho priebeh osvedčený notárskou zápisnicou. Notárska zápisnica tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy. Zmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú vôľu jej účastníkov. Jej zmeny, doplnenia sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy. Rovnako ako platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne súdom, ale nie správnym orgánom. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania majú výlučne jeho účastníci. Ide výlučne súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo a či zmluva o užívaní poľovného revíru je platne uzavretá, bude o ňom rozhodovať jedine súd v sporovom konaní. 25. Podľa správneho súdu žalovaný nebol povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej zmluvy skúmať splnenie zákonných podmienok § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 274/2009 Z. z. (podmienky, na základe ktorých sa zvoláva a vykonáva svoju kompetenciu a prijíma rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Z notárskej zápisnice z 21. 3. 2018 o zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov pre správny súd vyplývajú uznesenie č. 5, 5,7,8 a 9, ktorých text vyplýva z uvedenej zápisnice vrátane konštatovania notára, že 08.03.2018 sa v jeho prítomnosti rokovanie aj uskutočnilo, s pripojením prezenčnej listiny jej účastníkov s určením výmery a podielu v m2 a percentuálne podielu každého účastníka na celkovej výmere poľovného pozemku. Listina prítomných obsahuje v tabuľkovej forme mená, výmer, splnomocneného zástupcu na uvedenom rokovaní na stranách 1 až 71. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že správny orgán nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. 26. Správny súd sa v rámci posudzovanej veci prikláňa k tej časti názorov, ktoré pokladajú registráciu podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve za konštitutívny akt svojim rozsahom daný rozsahom jeho požiadaviek, za súčasného uplatnenia § 79 ods. 2 písm. c/ zákona, podľa ktorého všeobecný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo podľa § 13 zákona o poľovníctve. 27. Správny súd v uvedenej súvislosti odkazuje pritom na právne názory vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 721/2016-39 z 8. 3. 2017, k § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, kde uviedol¸“ správny orgán zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a odkazujúc na dôvodovú správu k § 13, § 14 a § 16 zákona o poľovníctve uviedol, že pre schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je potrebné rozhodnutie správneho orgánu. Preto ten bude zmluvu bude iba registrovať. Účelom tejto zmeny bolo odľahčiť činnosť orgánov štátnej správy, ktoré boli zahltené správnymi konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv. Vychádzal z toho, že zákonodárca v dôvodovej správe k § 16 uviedol, že návrh zákona dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkovi spoločného poľovného revíru rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri. Preto nie je dôvod, aby rozhodnutie vlastníka revidoval správny orgán, ktorý tak zmluvu z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri iba eviduje, za splnenia v zákone uvedených podmienok. Ústavný súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom, že o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa splnenia podmienok pri evidenčnom procese, ktorý môže rozhodnúť iba všeobecný vecne a mieste príslušný súd. Uvedené pokladá ústavný súd za ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem a v súlade so zásadou "vigilantibus iura scripta sunt" (právo patrí bdelým). V posudzovanej veci sa konštatuje, že na všeobecnom súde bola podaná žaloba, predmetom ktorej je určenie neplatnosti právnych úkonov potrebných pri evidenčnom procese správneho orgánu. Pochybnosti správneho orgánu sa týkali podmienok § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, s prihliadnutím na ust. § 79 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, ktorý skúmajúc obsah podľa § 12 alebo a podľa § 13 zákona o poľovníctve, nebol oprávnený ani v dôsledku existencie súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6S/44/2014, na prerušenie správneho konania podľa § 29 správneho poriadku, ktorý sa na proces evidencie zmluvy vlastníkov poľovných pozemkov nevzťahuje. Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve podľa neho vyplýva, že účelom evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je priznať jej právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru. Ide o špecifický administratívny proces, ktorý vzhľadom na jeho účel musí korešpondovať čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve ústavný súd konštatoval, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale orgán verejnej správy je povinný zistiť aj splnenie negatívnych podmienok brániacich evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Ide najmä o to, či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je uzatvorená medzi subjektmi uvedenými v § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. 28. Ústavný súd SR aj v uznesení sp. zn. II. ÚS 565/2015 -11 zo dňa 10. septembra 2015 konštatoval k § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve: „žalovaný / Najvyšší súd Slovenskej republiky/ v rozsudku sp. zn. 4 Sžo 16/2014 z 2. decembra 2014 nevybočil z medzí pravidiel ústavne konformnej aplikácie jeho zákonných ustanovení, namietaným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, ak potvrdil rozhodnutie správneho orgánu a konštatoval, že: podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2) alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. Ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý“. 29. Preto v tomto konaní i správny súd uzatvára odkazujúc na dôvodovú správu k zákonu o poľovníctve, / § 13, § 14, §16 /, že pre schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je potrebné rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní. S prihliadnutím na ust. § 79 ods. 2 písm. c) citovaného zákona sa v správnom konaní na proces evidencie zmluvy vlastníkov nevzťahuje. Preto sa na jeho rozhodnutie /opatrenie/ nevzťahujú ani požiadavky náležitostí rozhodnutia, ako tomu je v inom, typickom rozhodnutí orgánu verejnej správy, /odôvodnenie, právne posúdenie s odkazom na relevantné zákonné ustanovenia/. Podľa § 16 zákona o poľovníctve správny orgán, poverený evidenciou zmlúv podľa zákona o poľovníctve zaeviduje zmluvu z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri, pričom pri evidenčnom procese správny orgán vychádza, podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve z listín obsiahnutých v spisovej dokumentácii. 30. Správny súd si je vedomý, že v otázkach registrácie podľa zákona o poľovníctve existuje odlišný názor i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozsah preskúmavanej právomoci orgánu verejnej správy. Správny súd poukazuje i na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vymedzili širšie oprávnenia a povinnosti orgánu verejnej správy povereného evidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru. 31. Vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžo/66/2016 v rozsudku z 25.04.2018 Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v uvedenej veci bolo potrebné pri posúdení, či žalovaný naplnil dikciu ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. pri zaevidovaní Zmluvy o užívaní Poľovného revíru posúdiť tiež, či sa správny orgán v dostatočnej miere zaoberal aj dôvodmi sťažnosti sťažovateľov, ktoré boli vznesené aj na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, obsiahnutých v notárskej zápisnici, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov. / naplnenie zákonných podmienok pre zvolanie zhromaždenia, jeho uznášania schopnosť a rozhodovanie v súvislosti so zvolaním zhromaždenia vlastníkov poľovných/. Podľa Najvyššieho súdu SR v označenom rozhodnutí správny orgán podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. porovnával výsledné výmery poľovných pozemkov v súvislosti s dosiahnutím potrebnej 1/3 výmery vlastníkov poľovných pozemkov vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré vychádzalo z výmery poľovných pozemkov, percentuálnej sadzby vo vzťahu k celkovej výmere poľovných pozemkov a spočítaním splnomocnení a jeho vyhodnotenie. Uviedol, že zmluvy sú však uzatvorené bez dátumu, podpisu, a napriek tomu správny orgán konštatoval, že boli splnené podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa § 16, neuvádzajúc však ich bližšiu konkretizáciu. Preto najvyšší súd konštatoval, že závery správneho orgánu nemožno považovať za určité, zrozumiteľné, v konaní o evidencii zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., a mal za to, že tento porušil povinnosť preskúmať vec aj s poukazom na § 5 ods. 3, 4 a § 13 zákona č. 274/2009 Z. z.. Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 32. Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky konaní vedenom pod sp.zn.: 3Sžk/15/2017 21. marca 2018 /uviedol, že podľa § 64 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 323/1992 Zb.") notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára a § 13 ods. 1 a§ 14 ods. 1,2,3 a § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Preto uviedol, že s odkazom na § 64 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb.z. podľa ktorého notár spíše notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčeného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených a tiež obsahovať skutočnosti podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., podľa ktorého užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32,c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva a uviedol splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. , podľa ktorého zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revír a podľa § 14 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie ako i podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov, a § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. , podľa ktorého zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Preto tu súd uviedol, že v záujme potláčania tzv. praktiky "vytesňovania menšinových vlastníkov" (angl. "squeeze out") pri zvolávaní valného zhromaždenia, procesné práva prístupu menšinových vlastníkov na zhromaždenie musia byť garantované už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru. Uzavrel tak, že pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o nepostúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. 33. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp.zn.: 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015. Uviedol, že až zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zákon č. 274/2009 Z.z upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, účinného do 31.08.2009. Predloženú zmluvu možno preto zaevidovať až po preskúmaní podmienok hmotnoprávnych a procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z. z.. Orgán verejnej správy je povinný preskúmať tiež, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Pripustením opačného výkladu, by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti. Konštatoval v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., že orgán verejnej správy je oprávnený zaevidovať len takú zmluvu ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Námietku, týkajúcu sa nemožnosti aplikácie Správneho poriadku na evidenciu zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. vzhľadom na § 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. pokladal súd za dôvodnú. 34. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/16/2014 z 2. 12. 2011, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.: 6S/22/2011-76 z 31.10.2013 a uviedol k §16 ods. 1 zákona o poľovníctve / č.23/1962 Zb. z, že v rozsahu uplatnených dôvodov preskúmal vec s poukazom na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce z pohľadu, či sa súd /prvého stupňa/ vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, z ich vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke správne a rozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol. Uvedené odlišnosti, nebránia správnemu súdu v preskúmavanej veci sa prikloniť na stranu prv uvedenej judikatúry, teda, že predmetom preskúmania správnym orgánom evidujúcim zmluvu o užívaní poľovného revíru bolo túto skúmať s pohľadu § 16 ods. 1 a 2 v spojení s § 13 a § 14 zákona o poľovníctve, pripomínajúc, že podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia, ako i § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods.1. zákona. 35. Žalobca v žalobe označil napadnuté Opatrenie žalovaného zo dňa 06.04.2018 za nezákonný individuálny správny akt, ktorý zasiahol do jeho práv a oprávnených záujmov a preto je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a uviedol, že Poľovnícke združenie U. E. 27. marca 2018 zaslalo Okresnému úradu Michalovce, pozemkový lesný odbor žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v zmysle zákona o poľovníctve a predložilo zmluvu o nájme a užívaní poľovného revíru E., uzatvorenú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a poľovníckou organizáciou podľa § 13 zákona o poľovníctve. Podľa žalobcu zvolávatelia verejnou vyhláškou zo dňa 19.02.2018 zorganizovali Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru E., za účelom rozhodnutia o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri podľa § 11 zákona o poľovníctve. Podľa žalobcu zvolávateľ Y.T. X., nedisponoval žiadnym zákonným oprávnením vystupovať v mene vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko splnomocnenie uvedené v nájomných zmluvách podľa zákona č. 504/2003 Z. z. neobsahuje možnosť zastupovať vlastníka zvolávať zhromaždenie a nemal oprávnenie ani zvolať zhromaždenie ani hlasovať za vlastníkov poľovných pozemkov. Poukázal na to, že toto zhromaždenie bolo zvolané i Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Oreské, ktorého zástupcovia bez akéhokoľvek mandátu konali v mene spoločenstva, zarátajúc si výmery pozemkov, za ktoré údajne boli oprávnení zastupovať aj výmeru patriacu Slovenskému pozemkovému fondu. Podľa žalobcu zvolávatelia tohto zhromaždenia vychádzajúc z priloženého zoznamu, vychádzali z podkladov, ktoré nie sú zhodné so stavom katastra a hrubo porušili ustanovenia zákona o poľovníctve a právo vlastníkov poľovných pozemkov tým, že si priznali viac práv ako im patrí s odkazom na záznamy v listoch vlastníctva a vytvorili fiktívnu nadpolovičnú väčšinu hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú využili v prospech Poľovníckeho združenia U. E., tak by bolo možné zaevidovať zmluvu o užívaní poľovných pozemkov na Okresnom úrade. 36. Podľa žalobcu žalovaný pochybil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) Správneho súdneho poriadku. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, týkajúcej sa evidencie označenej zmluvy tým, že žalovaný riadne nezistil skutkový stav a neskúmal či za zmluvu hlasovali vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorí sú vlastníkmi potrebného podielu z výmery poľovného revíru a umožnil tak výkon práva poľovníctva v rozpore so zákonom a poškodil práva a oprávnené záujmy žalobcu aj iných vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté opatrenie pre žalovaného vec vrátiť na nové konania a súčasne žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. 37. K uvedeným tvrdeniam žalobcu, vychádzajúc zo zhora oboznámených dokladov pripojených k žiadosti o evidenciu zmluvy podľa bodu 18 až 21 tohto rozsudku, správny súd konštatuje, že toto je vecou súdneho konania na vecne a miestne príslušnom súde v konaní o platnosti nájomnej zmluvy, platnosti rokovania a hlasovania a záverov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov i vzhľadom na otázku skutočnej výmery poľovných pozemkov v rozsahu ich vlastníctva /poľovných pozemkov/ a rovnako tak i posúdenie mandátu na platné rokovanie zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíre Oreské, ako si to vyžaduje § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve a to napriek faktu, že listiny potrebné pre zodpovedanie týchto otázok sú zaznamenané v notárskej zápisnici. Podľa názoru správneho súdu jej obsah garantuje existenciu dokumentov, ktorých existenciu nespochybnil ani žalobca. Správnosť ich obsahu však nie je posúdená ani v notárskej zápisnici a len záver vecne a miestne príslušného súdu, by preto mohol určiť, či zhora uvedený postup bol a je nezákonný a neplatný. 38. Preto ak žalobca opatrenia žalovaného pokladal za nezákonné, namietajúc žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP, správny súd konštatuje, že pri preskúmaní žaloby vychádzal zo znenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného preskúmavať súkromno-právny vzťah vlastníkov poľovných pozemkov a nájomcu týchto pozemkov z pohľadu oprávnenosti nimi vysloveného súhlasu s nájmom, za podmienok zmluvy schválenej na rokovaní vlastníkov poľovných pozemkov žalovaným, pripojených k žiadosti o vykonanie evidencie zmluvy. Podľa správneho súdu žalobné námietky žalobcu nie sú dôvodné, pokiaľ nimi namietal, že žalovaný pochybil, ak sa nezaoberal reálnym vlastníctvom poľovných pozemkov a nevykonal dokazovanie, nezistil tak skutočný stav veci a vykonal i bez toho registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny súd konštatuje, že žiadna zo žalobných námietok žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 39. O trovách konania sa opiera o ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd a contrario nepriznal náhradu trov konania. 40. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.