Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200751 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200751.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu STEEL MAXX, s.r.o. so sídlom Štós 209, 044 26 Štós, IČO: 44 643 322, zastúpeného Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Marcel Biznár, konateľ a advokát proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 405145/2018 zo dňa 16.07.2018, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 15.08.2018 doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 15.08.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 405145/2018 zo dňa 16.07.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 181112/2018 zo dňa 28.03.2018 tak, že ho potvrdil. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia. 2. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi podľa § 68 ods.5, 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 83.430,19 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 (daň vyrubená podaným daňovým priznaním 1.526,39 eur, daň zistená správcom dane 81.903,39 eur a rozdiel dane 83.430,19 eur), zistený vykonanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január - marec, máj - jún a august -december 2012. 3. Žalovaný po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností rozhodol na základe skutkového stavu zisteného správcom dane a jeho právnej argumentácie tak, že jeho rozhodnutie potvrdil. Vychádzal z toho, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január - marec, máj - jún, august - december 2012 a jej výsledky uviedol v Protokole o daňovej kontrole č. 20620317/2015 zo dňa 05.08.2015 (zdaňovacie obdobia - október 2012, november 2012 a december 2012) a Protokole o daňovej kontrole č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 (zdaňovacie obdobia január 2012 - marec 2012, máj 2012, jún 2012, august 2012, september 2012). Protokoly boli daňovému subjektu doručené dňa 24.08.2015 spolu s výzvou č. 20624638/2015 zo dňa 05.08.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 20620329/2015. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote dňa 11.09.2015 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane spísal Úradný záznam č. 102958308/2016, ktorého prílohou je vyjadrenie splnomocneného zástupcu a dňa 20.04.2016 vydal rozhodnutie č. 102976989/2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 100.116,23 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 103612069/2016 zo dňa 27.07.2016 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vrátil vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie. Po doplnení dokazovania dňa 14.03.2017 správca dane predvolal splnomocneného zástupcu daňového subjektu na pojednávanie za účelom oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní. V stanovený deň sa splnomocnený zástupca žalobcu nedostavil na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil (Úradný záznam č. 100577532/2017 zo dňa 06.04.2017). Na podanie zo dňa 28.03.2017, ktoré nebolo podané elektronickými prostriedkami správca dane neprihliadal (Oznámenie č. 345269/2017 zo dňa 07.04.2017) a dňa 10.04.2017 vydal rozhodnutie č. 100599192/2017, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 100.116,23 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu opätovne odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101549806/2017 zo dňa 13.07.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov správca dane dňa 28.02.2018 predvolal splnomocneného zástupcu daňového subjektu na pojednávanie za účelom oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní (č. 100458908/2018). Splnomocnený zástupca ospravedlnil svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní a žiadne dôkazy nepredložil (Úradný záznam č. 100632899/2018 zo dňa 27.03.2018 a Úradný záznam č. 100635639/2018 zo dňa 28.03.2018). Dňa 28.03.2018 správca dane vydal rozhodnutie číslo 181112/2018, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 83.430,19 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. 5. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 43, § 49, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní dodanie tovaru - betonárskej ocele - s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov spoločnosti Invest reality trade s.r.o., Kubelíkova 1224/42, 1300 Praha, ČR, IČ DPH CZ24181471, 38 faktúr č. 50120223, č. 50120225-50120257, č. 50120259-50120262 v celkovej sume 500.581,15 eur (podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane na str. 5 a 6). 6. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadosťou č. 9801403/5/701243/2014 zo dňa 21.02.2014 požiadal české daňové orgány o preverenie uskutočnenia intrakomunitárnych dodávok pre v jeho rozhodnutí presne uvedeného odberateľa. Česká daňová správa v súvislosti so spoločnosťou Invest reality trade s.r.o., v odpovedi č. 25957/14/Merc uviedla, že spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza a ani nevykonáva žiadnu činnosť, na výzvu správcu dane na preukázanie zdaniteľných obchodov nereagovala, na pojednávanie sa nedostavila. Jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti bol H. H. (od 24.04.2012 do 23.10.2012), od 23.10.2012 je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti K. H., P. X. XXX/XX, H., XXX XX S. - táto adresa je sídlom Magistrátu mesta Opavy. V spoločnosti nebol ukončený postup k odstráneniu pochybností na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012. Spoločnosť v riadnom daňovom priznaní za 2. štvrťrok 2012 vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 407.955,-- CZK, ktorá nebola zaplatená. Dňa 25.10.2012 podal daňový subjekt dodatočné daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 21.771.124,- CZK, ktorá nebola zaplatená. V priebehu postupu k odstráneniu pochybností sa spoločnosť stala nekontaktnou. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, v ktorom spoločnosť deklarovala nadobudnutie tovaru vo výške 7.672.873,-- CZK. Správca dane zaslal dňa 05.12.2012 predvolanie na začatie kontroly v spoločnosti Invest reality trade s.r.o., za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, spoločnosť nereagovala na predvolanie a na pojednávanie sa nikto nedostavil. Správcovi dane sa z týchto dôvodov nepodarilo preveriť, či sú splnené podmienky § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť, či spoločnosť Invest reality trade s.r.o. bola skutočne nadobúdateľom tovaru (betonárskej ocele) v takom rozsahu ako to bolo deklarované na predložených faktúrach. 7. Správca dane skonštatoval, že odpovede českej daňovej správy nepotvrdili uskutočnenie deklarovaných intrakomunitárnych dodávok. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov v zdaňovacom období august 2012 sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Správca poukázal na chce poukázať na skutočnosť, že český odberateľ tovaru (betonárska oceľ) priznal nadobudnutie v 3. štvrťroku 2012 len vo výške 7.672.873,-- CZK, pričom kontrolovaný daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o. predloženými faktúrami deklaroval dodanie pre spoločnosť Invest reality trade s.r.o. vo výške 500.581,15 eur. Ak sa deklarovaná suma vynásobí priemerným kurzom za mesiac august 2012 (1 EUR = 25,0200 CZK), tak by mal odberateľ Invest reality trade s.r.o. priznať nadobudnutie len za mesiac august 2012 priznať vo výške 12.524.540,-- CZK. 8. Ustanovenie § 43 zákona o DPH upravuje podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovane] pre daň v inom členskom štáte, pričom tovar musí byť fyzicky odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Dodanie tovaru do iného členského štátu je platiteľ dane povinný preukázať dokladmi uvedenými v § 43 ods.5 zákona o DPH a to hlavne: kópiou faktúry, dokladom o odoslaní tovaru, alebo kópiou o preprave. Žalobca preukazoval dodanie tovaru faktúrami č. 50120223 zo dňa 01.08.2012, č. 50120225 zo dňa 03.08.2012, č. 50120226 zo dňa 06.08.2012, č. 50120227 zo dňa 07.08.2012, č. 50120228 zo dňa 07.08.2012, č. 50120229 zo dňa 07.08.2012, č. 50120230 zo dňa 07.08.2012, č. 50120231 zo dňa 08.08.2012, č. 50120232 zo dňa 08.08.2012, č. 50120233 zo dňa 09.08.2012, č. 50120234 zo dňa 10.08.2012, č. 50120235 zo dňa 13.08.2012, č. 50120236 zo dňa 14.08.2012, č. 50120237 zo dňa 14.08.2012, č. 50120238 zo dňa 14.08.2012, č. 50120239 zo dňa 14.08.2012, č. 50120240 zo dňa 14.08.2012, č. 50120241 zo dňa 15.08.2012, č. 50120242 zo dňa 15.08.2012, č. 50120243 zo dňa 20.08.2012, č. 50120244 zo dňa 20.08.2012, č. 50120245 zo dňa 21.08.2012, č. 50120246 zo dňa 22.08.2012, č. 50120246 zo dňa 22.08.2012, č. 50120248 zo dňa 22.08.2012 - nebol predložený doklad o preprave, č. 50120249 zo dňa 23.08.2012, č. 50120250 zo dňa 23.08.2012, č. 50120251 zo dňa 24.08.2012, č. 50120252 zo dňa 27.08.2012, č. 50120253 zo dňa 28.08.2012, č. 50120254 zo dňa 28.08.2012, č. 50120255 zo dňa 30.08.2012, č. 50120256 zo dňa 30.08.2012, č. 50120257 zo dňa 30.08.2012, č. 50120259 zo dňa 30.08.2012, č. 50120260 zo dňa 31.08.2012, č. 50120261 zo dňa 31.08.2012, č. 50120262 zo dňa 31.08.2012 a medzinárodnými nákladnými listami (CMR) uvedenými na str. 8 a 9 rozhodnutia správcu dane. CMR doklad nebol predložený k faktúre č. 50120248 zo dňa 22.08.2012. Podľa predložených dokladov bol prepravcom v prípade dodávok pre Invest reality trade s.r.o. H. J. - PecharTrans. 9. Správca dane preveroval vykonanie prepravy betonárskej ocele zo Slovenskej republiky do Českej republiky uvedeným prepravcom v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. a Výzvou č. 9801403/5/5294428/2013 zo dňa 27.11.2013 požiadal o zaslanie detailného výpisu mýtnych transakcií aj za mesiac marec 2012 s vymedzenými úsekmi ciest, s označeným začiatkom a koncom úseku a názvom, ktorý mu prislúcha pre prepravcu H. J. - PecharTrans, Térlicko 413, 735 42, ČR, IČ DPH CZ8110265130, ktorý bol deklarovaný na predložených CMR dokladoch, ktoré tvorili prílohu faktúr vystavených pre odberateľov Waren Transport s.r.o. a HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a ktorý prislúcha motorovým vozidlám s EČV (ťahač/náves), uvedeným v CMR dokladoch: XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTXXXXX /. XTXXXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX. 10. Súčasťou odpovede č. 8671/26162/2010 1/20 17 zo dňa 07.03.2017 od spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. bola príloha „Výpis mýtnych transakcií vozidla" za požadované obdobie aj august 2012 a požadované vozidlá, ktoré mali v zdaňovacom období august 2012 údajne uskutočniť prepravu tovaru, pri čom malo byť miesto nakládky v Kysuckom Novom meste, tovar mal byť následne dodaný do Českej republiky a vyložený v Ostrave. Výpis mýtnych transakcií poskytla spoločnosť SkyToll, a.s., Bratislava na CD nosiči s označením všetkých úsekov ciest vrátane dátumu a času, kedy preverované vozidlá jazdili v zdaňovacom období august 2012. 11. Správca dane fyzicky porovnal zaslané údaje Národnou diaľničnou spoločnosťou, ktorej prílohou bol aj detailný výpis s prejazdmi vozidiel za požadované obdobie august 2012 s údajmi, ktoré boli deklarované na predložených medzinárodných prepravných listoch, ktoré tvorili prílohu faktúr vystavených kontrolovanou spoločnosťou pre zahraničných odberateľov v Českej republike, na ktorých bolo uvedené miesto nakladania tovaru v Kysuckom Novom meste a miesto kde sa mal tovar údajne vykladať bolo uvedené v Ostrave. Porovnaním správca dane zistil, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Z údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou vyplýva, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Bolo zistené, že napr. 01.08.2012 vozidlo s EČV: XTXXXXX, podľa výpisu mýtnych transakcií došlo do miesta nakládky do Kysuckého Nového mesta v čase 10:33 hod. a odišlo z Kysuckého Nového mesta o 10:39 hod. Na medzinárodnom nákladnom liste sa mal tovar nakladať v Kysuckom Novom meste a malo dôjsť k IC dodaniu tovaru do Českej republiky a tovar mal byť vyložený v Ostrave. Aj napriek tomu, že motorové vozidlo vošlo podľa detailného výpisu mýtnych transakcií vozidiel do miesta výklady o 08:08 hod., nie je možné, aby sa v časovom horizonte 6 minút naložilo 23,92 t betonárskej ocele, kamión opustil o 08:10 hod. už naložený miesto nakládky, t.j. Kysucké Nové mesto. Správca dane dospel k záveru, že kamión miestom náklady len prešiel, t.z., že tovar nemohol naložiť a prepraviť ho do Ostravy v Českej republike. V ostatných preverovaných prípadoch správca dane zistil, že ťahače po prekročení hranice síce smerovali na Kysucké Nové mesto a pokračovali na trase po prekročení hranice Svrčinovec, Oščadnica, Krásno na Kysucou, no v niektorých prípadoch do Kysuckého Nového mesta vôbec nedošli, alebo z časového hľadiska miestom nakládky tovaru (betónová oceľ) len plynulo prešli. Správca dane dospel k záveru, že na území Slovenskej republiky, v mieste náklady, kamión nezastal a žiadny tovar nenaložil, nakoľko nebol časový priestor na nakládku tovaru, podľa predloženého výpisu mýtnych transakcii vozidla. Niektoré preverované doklady v deklarovaný deň na dokladoch vôbec nedošli do Kysuckého Nového mesta (miesto nakládky) alebo v daný deň vôbec nejazdili. 12. Správca dane v zmysle Rozhodnutia č. 101549806/2017 zo dňa 13.07.2017 doplnil dokazovanie a preveril reálne uskutočnenie prepráv betonárskej ocele zo Slovenskej republiky do Českej republiky tým, že požiadal o súčinnosť Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. na základe výzvy č. 101829254/2017 zo dňa 24.08.2017 a č. 101829002/2017 zo dňa 04.08.2017. Správca dane žiadal o zaslanie detailného výpisu mýtnych transakcií aj za mesiac august 2012, z dôvodu preverenia prepravy tovaru v rámci intrakomunitárneho dodania do Českej republiky, s vymedzenými úsekmi ciest, s označeným začiatkom a koncom úseku a názvom, ktorý mu prislúcha pre motorové vozidlá s EČV (ťahač): - H., G., XV.XXXXl, XTXXXXX. Preverené boli trasy kamiónov s evidenčným číslom vozidla, ktoré boli uvedené na prepravných dokladoch - medzinárodných nákladných listoch, priložených k dodávateľským faktúram platiteľa, vystavených kontrolovanou spoločnosťou pre zahraničného odberateľa v Českej republike, na ktorých bolo uvedené miesto nakladania tovaru v Kysuckom Novom Meste a miesto kde sa mal tovar údajne vykladať bolo uvedené v Ostrave. Súčasťou odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (č. 10220/86573/20101/2017 zo dňa 20.09.2017 a č. 10220/87866/20101/2017 zo dňa 25.09.2017) bola aj príloha „Výpis mýtnych transakcii vozidla“ za požadované obdobie august 2012 a vozidlá, ktoré poskytla spoločnosť SkyToll, a.s., Bratislava (ktoré mali podľa priložených dokladov uskutočniť prepravu tovaru. Spolu s odpoveďou bol správcovi dane doručený výpis mýtnych transakcií vozidiel na CD nosiči s označením všetkých úsekov ciest vrátane dátumu a času, kedy preverované vozidlá jazdili. Správca dane vykonal porovnanie údajov z prílohy od SkyTol1, a.s. a údajov o jazdách podľa predložených prepravných dokladov STEEL MAXX, s.r.o. za preverované zdaňovacie obdobie august 2012. Porovnaním bolo zistené, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Správca dane doplnil tabuľky v kolónke NDS o nové zistenia, ktoré získal porovnaním predložených dokladov a doručeným výpisom mýtnych transakcií. V ostatných preverovaných prípadoch správca dane zistil, že ťahače po prekročení hranice síce smerovali na Kysucké Nové mesto a pokračovali na trase po prekročení hranice Svrčinovec, Oščadnica, Krásno na Kysucou, no v niektorých prípadoch do Kysuckého Nového mesta vôbec nedošli, alebo z časového hľadiska miestom nakládky tovaru (betónová oceľ) len plynulo prešli. Správca dane dospel k záveru, že podľa predloženého výpisu mýtnych transakcií, na území Slovenskej republiky, v mieste náklady (Kysucké Nové mesto) kamión nezastal a žiadny tovar nenaložil, pretože nebol časový priestor na nakládku tovaru. Niektoré preverované doklady v deklarovaný deň na dokladoch vôbec nedošli do Kysuckého Nového Mesta (miesto nakládky) alebo v daný deň vôbec nejazdili. 13. Správca dane poukazujúc na ustanovenie 43 ods.5 písm.b) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov konštatoval, že prepravu tovaru (betonárskej ocele) pre odberateľa Invest reality trade s.r.o. v zmysle faktúry č. 50120248 zo dňa 22.08.2012 nepreveril z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil všetky doklady v zmysle citovaného ustanovenia, čím porušil ustanovenie § 43 ods.5 písm.b) citovaného zákona a nepreukázal správcovi dane splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 citovaného zákona tým, že že nepredložil doklad o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečoval dodávateľ alebo odberateľ, alebo kópiu dokladu o preprave, v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Podmienky oslobodenia od dane sa správcovi dane nepodarilo preveriť ani medzinárodnou výmenou informácii - pre neexistenciu sídiel českých spoločností, ich nekontaktnosť a nespoluprácu so správcom dane. 14. Správca dane faktúry predložené daňovým subjektom za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2012, vystavené pre českého odberateľa skúmal nielen z formálnej, ale aj z vecnej stránky, a skúmal, akým spôsobom došlo k úhrade vystavených faktúr spoločnosťou STEEL MAXX, s.r.o. Správca dane zistil z predloženého výpisu Č. 8 vedeného v Č. C..R.. (č. účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, že spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o. prijala od daňového subjektu Invest reality trade s.r.o., Kubelíkova 1224/42, 1300 Praha, IČ DPH: CZ24181471 v zdaňovacom období august 2012 platby vo výške 526.958,92 eur. Správca dane má zato, že deklarované platby od odberateľa Invest reality trade s.r.o. nemôžu potvrdiť reálnu existenciu dodaného tovaru (betonárska oceľ), tak ako to bolo deklarované v predložených dokladoch za zdaňovacie obdobie august 2012 a správca dane pri hodnotení dôkazov na ne nemôže prihliadať ako na dôkaz, že skutočne došlo k uskutočneniu oslobodenej dodávky do Českej republiky, z dôvodu získaných pochybností, ktoré vznikli pre preverovaní dodávateľa medzinárodnou výmenou informácii, z dôvodu, že spoločnosť Invest reality trade s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, v sídle spoločnosti je nekontaktná a z dôvodu, že preverenie prepravy sa nepotvrdilo v takom rozsahu, ako je to deklarované na CMR dokladoch, ktoré tvorili prílohu preverovaných faktúr. 15. Správca dane skonštatoval, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa v zdaňovacom období august 2012 ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. 16. Správca dane skonštatoval, že predložené doklady, ktorými platiteľ deklaruje dodanie tovaru do iného členského štátu nie sú dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru do Českej republiky a uskutočneniu deklarovanej prepravy aj v skutočnosti došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej transakcie u slovenského platiteľa STEEL MAXX, s.r.o. a deklarovaného odberateľa Invest reality trade s.r.o., Kubelíkova 1224/42, 1300 Praha, IČ DPH: CZ24181471 v Českej republike. Faktúra je len daňovým dokladom, ktorým sa žiada odplata za predmet fakturácie. K reálnosti uskutočnenia deklarovaného dodania sú v tomto prípade potrebné hodnoverné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie. 17. Správca dane poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-09/04 k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Aj v tomto prípade dodanie tovaru zo Slovenskej republiky a nadobudnutie tovaru v Českej republike spoločnosťou Invest reality trade s.r.o., Kubelíkova 1224/42, 1300 Praha, IČ DPH: CZ24181471 nebolo reálne preukázané. 18. Správca dane poukázal aj na vyjadrenie Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého predloženie daňového vyhlásenia týkajúceho sa nadobudnutia tovaru vnútri Spoločenstva kupujúcim môže byť indíciou toho, že skutočne došlo k preprave tovaru mimo členského štátu, ale takéto vyhlásenie napriek tomu nemá určujúci význam na účely preukázania, či ide o dodávku vnútri Spoločenstva, ktorá je oslobodená od dane. Takéto vyhlásenie môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar opustil územie členského štátu dodania, ale nemožno ho považovať za určujúci dôkaz. Takisto uvedenie dodávky predávajúcim do súhrnného výkazu ešte neznamená, že došlo k preprave tovaru zo Slovenska do Českej republiky. 19. Žalobca - daňový subjekt nesplnil podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože preverovaním nebolo potvrdené, že nadobúdateľom tovaru (betonárskej ocele) v inom členskom štáte bola spoločnosť Invest reality trade s.r.o. a že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na tohto nadobúdateľa tovaru. Napriek tejto skutočnosti, daňový subjekt v zdaňovacom období august 2012 vystavil uvedené faktúry. Preverovaním dokladov, ktoré správcovi dane predložil daňový subjekt, neboli potvrdené zákonné podmienky podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože nebolo potvrdené odoslanie tovaru v zdaňovacom období august 2012 zo Slovenskej republiky a taktiež nebol potvrdený príjemca tovaru Invest reality trade s.r.o. v Českej republike. Deklarované tovary na predložených faktúrach neboli podľa zistení správcu dane prepravené z tuzemska do iného členského štátu, do Českej republiky. 20. Vzhľadom na to, že daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru s oslobodením od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 citovaného zákona, vznikla mu povinnosť zaplatiť daň. Správca dane v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu a v súlade s ustanovením § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravil základ dane pri dodaní tovaru v zdaňovacom období august 2012 a vyčíslil výšku daňovej povinnosti 83.430,19 eur, ktorú daňový subjekt nepriznal a nezaplatil. 21. Správca dane skonštatoval, že platiteľ dane je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania. Dospel k záveru, že v kontexte zistení a dôkazov vyššie uvedených daňový subjekt si uplatnil oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky zdaňovacom období august 2012 v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne službu pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Uviedol, že v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov správca dane bral do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, pritom dodržiaval ustanovenie § 3 ods.3 zákona č. 563/2009 Zb. v znení neskorších predpisov a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Uviedol, že zároveň dodržiaval ustanovenie § 3 ods.l zákona č. 563/2009 Zb. v znení neskorších predpisov a v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými pravidlami, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 22. Žalovaný k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že predmetom dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 2 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je predmetom dane vtedy, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku. Za určitých zákonom stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane. Od dane je podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú: dodávateľ tovaru je osoba registrovaná pre daň v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre daň prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra, na ktorej bude uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane platí nadobúdateľ tovaru a uplatňuje sadzbu dane platnú v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. Platiteľ dane je povinný podľa ustanovenia § 43 ods.5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy. Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia; ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou; ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu; inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 23. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Podľa ustanovenia § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ustanovenia § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno v zmysle ustanovenia § 24 ods.4 Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 24. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (okrem iných skutočností) poukázal na porušenie procesných ustanovení Daňového poriadku vo vzťahu k protokolu o daňovej kontrole a dĺžky daňovej kontroly. Tvrdil, že protokol o daňovej kontrole a rozhodnutie správcu dane, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola v rozpore s ustanovením § 46 ods.10 Daňového poriadku trvala viac ako jeden rok. Z toho dôvodu aj protokol z daňovej kontroly nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen kogentné zákonné ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Namietal, že žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku a preto z toho dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (Smernica Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní). Podľa čl. 7 tejto Smernice a § 6 ods.5 zák. č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť povinnú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Poukázal na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý podľa žalobcu potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedenej Smernice, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. 25. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z predloženého spisového materiálu zistil, že: „správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods.6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu zistilo, že cieľom daňovej kontroly u daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o., a následného vyrubovacieho konania, bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane vykonal dokazovanie, výsledky ktorého je možné použiť pre vyvodenie záverov v danej veci. Z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru (betonárskej ocele), ktorý daňový subjekt fakturoval českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o., mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného daňového subjektu, ale aj u jeho obchodného partnera a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal z dôkazov predložených daňovým subjektom, z vlastných šetrení, z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českého odberateľa. Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť, s ohľadom na zistenia a ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nebola daňovým subjektom preukázaná. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že v danom prípadne dôvod, pre ktorý správca dane neuznal daňovému subjektu STEEL MAXX, s.r.o. právo na oslobodenie od dane pri deklarovaných dodávkach českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. bol ten, že daňový subjekt nepreukázal reálnosť deklarovaných dodávok a splnenie zákonom stanovených podmienok oslobodenia od dane a že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných dodávok, vecné plnenie z preverovaných faktúr spoločnosti uvedenej na faktúrach nenastalo, deklarované dodania tovarov sa ukázali ako formálne a predložené faktúry sa ukázali ako nedôveryhodne, vystavené bez reálneho podkladu. Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt správcovi dane k výkonu daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt k deklarovaným dodávkam českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. predložil správcovi dane kópie faktúr s medzinárodnými prepravnými listami (CMR doklady) - okrem jednej faktúry, podľa ktorých prepravu mal vykonať H. J. - Pechar Trans. Deklarované skutočnosti správca dane preveroval nielen žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, ale aj v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil informácie o spoločnosti Invest reality trade s.r.o. (spoločnosť nespolupracuje so správcom dane, nereaguje na výzvy správcu dane, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva žiadnu činnosť, došlo k zmene konateľov, deklarovaná hodnota nadobudnutia tovaru v 3. štvrťroku 2012 je nižšia ako hodnota dodávok, ktoré spoločnosti fakturoval daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o. v zdaňovacom období august 2012) a preverením trás jednotlivých kamiónov, ktoré mali prepraviť betonársku oceľ zo Slovenska (Kysucké Nové Mesto) do Českej republiky (Ostrava), správca dane zistil, že nie všetky prepravy boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na CMR dokladoch, pretože v 20 z 37 preverovaných prepráv vozidlá vôbec nedošli do miesta nakládky a v prípade 17 prepráv z 37 preverovaných vozidlo iba prešlo miestom nakládky a tovar pre krátkosť času nemohol byť naložený. Správca dane preveril aj úhrady z výpisu z účtu daňového subjektu a zistil, že spoločnosť Invest reality trade s.r.o. v auguste 2012 uhradila daňovému subjektu platby vo výške 526.958,92 eur, čo však vzhľadom na zistenia o tejto spoločnosti, nie je dôkazom reálneho uskutočnenia dodávok daňového subjektu tejto spoločnosti. Z uvedených skutočností je zrejmé, že podmienky pre oslobodenie od dane vyplývajúce z ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov neboli splnené a daňový subjekt, napriek tvrdeniu, že deklarované dodávky riadne preukázal, splnenie zákonom stanovených podmienok nepreukázal. V odvolaní daňový subjekt poukazuje na výpovede svedkov, ktoré mali potvrdiť reálnosť deklarovaných dodávok, ale Finančné- riaditeľstvo SR z predloženej výpovede H. Y. zistilo, že H. Y.. potvrdil, že pozná spoločnosť Invest reality trade, s.r.o., pretože mu ju po ukončení spolupráce s HANlEL GROUP navrhol pán F., ktorého kamarát H. H. bol konateľom tejto spoločnosti a udelil H. Y. plnú moc. H. Y. potvrdil, že pozná spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o. čiastočne, vedel, že za túto spoločnosť vystupoval pán K., že prvotné stretnutie zaistil pán F. a že obchodný vzťah s touto spoločnosťou trval asi do septembra, októbra 2013 a uviedol, že sa jednalo vždy o normálny obchod, keď bola dodaná betonárska oceľ za cenu, za ktorú ju kúpila spoločnosť a potom s pánom F. (bez vedomosti p. K.) upravili cenu tak, aby vyhovovala na trhu v Českej republike. Z uvedenej svedeckej výpovede nevyplýva, že dodávky tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne, pretože svedok sa nevyjadroval ku konkrétnym dodávkam a jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Z uvedenej výpovede svedka, ktorý bol vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 až 2013 vyplýva aj to, že všetky pečiatky spoločností, ktoré zastupoval, boli k dispozícii v spoločnosti Pechar Trans, kde bola osoba splnomocnená na používanie pečiatok k opečiatkovaniu faktúr, CMR dokladov, dodacích listov, objednávok a pod. Finančné riaditeľstvo SR z predloženej výpovede svedka Z. F., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 až 2013 zistilo, že Z. F. potvrdil, že spoločnosť Invest reality trade s.r.o. zastupoval pán Y.. a že táto spoločnosť bola jeho dodávateľom v máji a júni 2012, ale uviedol aj to, že nie je mu známy dodávateľ spoločnosti Invest reality trade s.r.o. a že o pôvode tovaru vôbec nič nevie. Z. F. mal vedomosť o tom, že G. K. je dodávateľom ocele pre pána Y., ale vzhľadom na skutočnosť, že Y. mal splnomocnenia na konanie za viacero spoločností, ako aj na skutočnosť, že odpovede svedka sa netýkali konkrétnych preverovaných dodávok daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. českej spoločnosti, táto výpoveď nie je dôkazom o reálnosti dodávok daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. K tvrdeniu daňového subjektu, že svedok H. J. potvrdil, že pre daňový subjekt zabezpečoval prepravu, Finančné riaditeľstvo SR z predloženej výpovede svedka H. J., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 až 2013 zistilo, že svedok potvrdil, že pozná spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o., že párkrát jednal s konateľom spoločnosti p. K., že mu poskytoval dopravné služby - vykonával prepravu. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok neuviedol žiadne konkrétne informácie ohľadom prepravy, ktoré by bolo možné ďalej preveriť, neuviedol žiadne obdobie, tovar, miesto nakládky a vykládky a pod., ani táto výpoveď nemôže byť dôkazom o reálnosti preverovaných dodávok daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že ak daňový subjekt v preverovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na oslobodenie od dane pri dodávkach českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Daňový subjekt preukázal dodávky betonárskej ocele českej spoločnosti iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal. Daňový subjekt predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt vyzýval daňový subjekt k preukázaniu toho, čo daňový subjekt uvádzal v daňovom priznaní. Daňový subjekt splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane nepreukázal. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a o spoločnosti deklarovanej ako odberateľ, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Postup správcu dane preto nebol v rozpore s § 3 ods.3 Daňového poriadku, ako to namieta daňový subjekt v odvolaní. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku. Daňový subjekt v odvolaní namieta, že správca dane nezohľadnil dôkazy predkladané daňovým subjektom, prípadne ich v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ale neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by nebol správcom dane zohľadnený, resp. neuvedený. Poukazovanie daňového subjektu na nerealizované návrhy na vypočutie svedkov ešte neznamená, že postup správcu dane, ktorý nevypočul napr. zástupcu prepravcu alebo osoby pracujúce v sklade, pretože disponoval dostatkom informácii z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., bol v rozpore s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku. Za úplnosť dokazovania zodpovedá správca dane, ktorý dokazovanie vedie a nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Správca dane v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.07.2017, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.04.2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol nielen dôkazy predložené daňovým subjektom, ktoré správca dane preveroval, ale aj výsledky dokazovania a ich hodnotenie. Správca dane v tomto prípade všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, ktoré daňový subjekt vystavil českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. (a v ďalších kontrolovaných zdaňovacích obdobiach aj iným spoločnostiam) s oslobodením od dane a na faktúrach, z ktorých si daňový subjekt odpočítal daň v ďalších kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. V zdaňovacom období august 2012 správca dane nevyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z titulu nesplnenia, resp. nepreukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, preto Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky daňového subjektu týkajúce sa porušenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, za neopodstatnené.„ 26. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že: „správca dane v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov, v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, vzal do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, t.j. postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, ako aj v súlade s Ústavou SR, posúdenie skutkového stavu veci bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Daňový subjekt v závere odvolania žiada o vyplatenie nadmerného odpočtu na základe primeranej aplikácie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/6/2009 zo dňa 14.12.2011, ale neuviedol dôvod, pre ktorý by mal byť uvedený rozsudok, ktorý sa týka právnej veci iného žalobcu, aplikovaný v prípade daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o.“ 27. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe tvrdil, že v konaní pred administratívnymi orgánmi došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, (t.j. uplatnil zrušovací dôvod podľa § 191 ods.1 písm.g) SSP), rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm.d) SSP), rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia ( § 191 ods.1 písm.c) SSP) a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods.1 písm.e) SSP). Žiadal preto zrušiť rozhodnutie tak žalovaného ako aj predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. 28. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej uviedol, že: „Protokol o daňovej kontrole č. 20620317/2015 a č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 a naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutie č. k. 181112/2018 zo dňa 28.03.2018 a Rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, pretože rozhodnutím žalovaného, prvostupňovým rozhodnutím a daňovému konaniu, ktoré mu predchádzalo, bolo porušené ustanovenie § 46 ods.10 zákona č. 563/2009 Z.z. a čl. 2 ods.2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Daňová kontrola zo strany správcu dane začala dňa 17.06.2013, protokol bol vydaný dňa 05.08.2015 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 28.03.2018, z čoho vyplýva, že dĺžka daňovej kontroly trvala viac ako 1 kalendárny rok. Lehota uvedená v ustanovení § 46 ods.10 zák. č. 563/2009 Z.z. je zákonnou lehotou a záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Nejedná sa v žiadnom prípade o poriadkovú lehotu. Daňová kontrola v tomto prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom (t.j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly), pričom protokol z daňovej kontroly tým pádom nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (o contrario § 24 ods.4 zák. č. 563/2009 Z.z.). Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom postup správcu dane a žalovaného bol poznamenaný množstvom navzájom súvisiacich procesných vád zásadného charakteru. Keď je použitý nezákonný dôkaz, tak je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a meritórne prvostupňové rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je tiež nezákonné, na túto vadu musí správny súd ex offo prihliadnuť. ........... Žalovaný sa nevysporiadal v rozhodnutí s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a dôvodnosti, resp. nedôvodnosti jej prerušenia. Žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. V tejto veci je nutné poukázať, že tieto právne predpisy (Smernica Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení Smernice 77/799/EHS ako aj zák. č. 442/2012 Z.z.) boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v oblasti daní. V smernici sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ a ustanovenia § 6 ods.5 zákona č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti - ak však dožadovaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do 2 mesiacov od uvedeného dňa. V zmysle uvedeného dospel žalobca k právnemu záveru že v právnom poriadku SR nie je zakotvený žiadny relevantný dôvod a ani relevantné ustanovenia Smernice Rady č. 2011/16/EÚ neumožňujú správcovi dane predlžovať konanie nad zákonnú dĺžku, ktorú si zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci kategoricky zakotvila pre daňovú kontrolu.“ 29. Žalobný dôvod o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalobca v žalobe odôvodnil tým, že: „Žalovaný sa vlastne ani nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné. Namietam formalistický prístup správcu dane bez toho, že by mal záujem zisťovať objektívnu pravdu a brať do úvahy všetky námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor na spôsob a dĺžku daňovej kontroly a nemožno v prvostupňovom a následne odvolacom konaní konvalidovať nezákonný postup príslušných daňových orgánov, ktoré vykonávali daňovú kontrolu u žalobcu. V rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy sa daňové orgány nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom žalobcovho odvolania neboli len konkrétne spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.“ 30. K tvrdeniu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca argumentoval tým, že: „Ako to vyplýva z rozhodnutia, žalovaný úvahu pri hodnotení dôkazov a obsahu odvolania nahradil oznámením finálnych záverov, ktoré ozrejmil jednostranne a neobjektívne, pretože bral na zreteľ len časť zistení a možných pohľadov na danú vec. Výlučné sledovanie len jednej línie spôsobuje, že výsledky dokazovania nie sú čo najúplnejšie a následné hodnotenie dôkazov nemôže byť objektívne. Takýto postup nemôže byť aplikovaný, je neprípustný a je porušením práva na spravodlivé konanie. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potencionálnom uplatnení (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu, okrem iného, garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie (napr. III. ÚS 283/2010, III. ÚS 229/2006). Daňový poriadok v § 46 ods.9 písm.a) ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8. Podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku č. 563/2009 Z.z. vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 a § 49 ods.1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods.10 Daňového poriadku nebola dodržaná, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný protokol nemôže byť tou právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t.j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne, okrem iného musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, nie sú v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov, a keďže boli podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného, tak tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné.“ 31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú zákonnosti a dĺžky trvania daňovej kontroly uviedol, že v zmysle § 46 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom prerokovania protokolu podľa ods.8 a lehota na jej vykonanie je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V danom prípade daňová kontrola začala dňa 17.06.2013 (Oznámenie č. 9801403/5/2215399/2013 zo dňa 27.05.2013). V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) č. 9801403/5/701243/2014 zo dňa 21.02.2014, č. 9801403/5/723978/2014 zo dňa 24.02.2014, č. 9801403/5/739215/2014 zo dňa 25.02.2014. Rozhodnutím č. 9801403/5/763006/2014/Hys zo dňa 26.02.2014 prerušil správca dane daňovú kontrolu podľa ustanovenia § 61 ods.1 Daňového poriadku od 04.03.2014 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do dňa doručenia konečného výsledku preverovania MVI. Dňa 25.05.2015 pominuli dôvody prerušenia a správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 20406190/2015 zo dňa 22.06.2015, ktorým mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 17.06.2013. Tento postup správcu dane bol v súlade s ustanovením § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane môže konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli dňa 25.05.2015 doručením poslednej odpovede na žiadosť o MVI. Z ustanovenia § 61 ods.5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola, ktorá začala 17.06.2013, bola prerušená od 04.03.2014 do 25.05.2015. Dňa 26.05.2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal ešte 3,5 mesiaca. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods.1 Daňového poriadku). Protokol o daňovej kontrole č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 24.08.2015 (3 mesiace po ukončení prerušenia daňovej kontroly). Keďže predmetná kontrola bola ukončená dňa 24.08.2015, správca dane v zmysle uvedeného, neporušil procesné lehoty a práva daňového subjektu, postupoval v zmysle platných právnych predpisov a nie je možné tvrdiť, že predmetný protokol je nezákonne získaným dôkazom. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdržaním. Žalovaný preto žalobné dôvody týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly, nezákonnosti protokolu a naň nadväzujúcich rozhodnutí, považuje za nedôvodné. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné (z dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ) a nemá za následok neplynutie lehôt uvádza, že podľa § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady č. 904/2010. Zaslanie žiadostí o MVI je teda konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca deklaroval dodania tovaru do iného členského štátu (českým odberateľom) ako dodania oslobodené od dane, bolo potrebné overiť okolnosti dodania tovaru a reálnosť dodávok aj u deklarovaných odberateľov v inom členskom štáte, a to práve zaslaním žiadostí o MVI, na základe čoho správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. Bez informácií získaných z odpovedí českej daňovej správy by skutočnosti týkajúceho sa dodania tovarov neboli zistené dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. Je preto zrejmé, že získanie odpovedí v rámci MVI bolo rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia správcu dane a správca dane postupoval v súlade s § 24 ods.2 Daňového poriadku, pretože konal tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. V súvislosti so žiadosťami o MVI išlo o konanie iného orgánu, vedené podľa príslušného osobitného predpisu, ktorého výsledok bol potrebný pre ďalšie konanie správcu dane. Tvrdenia žalobcu o neúčelnosti a neprimeranom prerušení daňovej kontroly sú preto neopodstatnené. 32. Žalovaný k možnosti správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti MVI, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, z ktorého vyplýva odôvodnenosť záveru Krajského súdu v Prešove ústavne konformným spôsobom, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, pričom Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov, týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07.10.2010 č. 904/2010 s účinnosťou od 01.01.2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní, sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31.12.2011. 33. Žalovaný v súvislosti s právnym názorom krajských súdov, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe (a na ktoré poukazoval aj v odvolaní) zistil, že žalobca za právny názor súdu považuje aj tvrdenie žalobcu uvedené v bode 31. rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/106/2015 zo dňa 15.12.2016, ktorým bolo zrušené oznámenie daňového úradu o zamietnutí odvolania a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie (súd nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní). V uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2014 zo dňa 18.05.2015, z ktorých žalobca cituje, je zrejmé, že v posudzovaných prípadoch správca dane vykonával u žalobcu viacero daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia, pričom poznatky z nich mohol a mal využiť aj pri získaní poznatkov v daňovej kontrole týkajúcej sa konkrétneho posudzovaného prípadu a že dĺžka konania daňovej kontroly bola umelo predlžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly, čoho dôkazom bola skutočnosť, že správca dane v niektorých ďalších kontrolách ukončil tieto daňové kontroly bez potreby vykonania dôkazu, ktorý v danom konaní považoval za podstatný. Okrem toho, že uvedené rozhodnutia súdu sú záväzné pre konkrétnych účastníkov konania v danej veci, skutkový stav posudzovaný súdom je odlišný od skutkového stavu v prípade daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu STEEL MAXX, s.r.o. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu STEEL MAXX, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január 2012, február 2012, marec 2012, máj 2012, jún 2012, august 2012 - december 2012 nemal možnosť získať informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch žalobcu s českými spoločnosťami vlastnými poznatkami, preto musel českej daňovej správe zaslať žiadosti o MVI - ohľadom preverenia deklarovaných obchodných vzťahov s tromi rôznymi českými spoločnosťami (č. 9801403/5/701243/2014 zo dňa 21.02.2014 - Waren Transport s.r.o., č. 9801403/5/723978/2014 zo dňa 24.02.2014 - HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a č. 9801403/5/739215/2014 zo dňa 25.02.2014 - Invest reality trade s.r.o.). Žalobca (tak ako aj v odvolaní, aj v žalobe) nesprávne uvádza, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa 26.02.2014, pričom v rozhodnutí správcu dane o prerušení kontroly č. 9801403/5/763006/2014 zo dňa 26.02.2014 je jednoznačne uvedené, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 04.03.2014 (do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií). Dôvody prerušenia daňovej kontroly nemohli pominúť 26.08.2014 - uplynutím (nesprávne vypočítanej) šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pretože správca dane k uvedenému dátumu nedisponoval požadovanými informáciami nevyhnutnými pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdržaním. Odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadostí o MVI, boli rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných obchodov, preto správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly, a daňovú kontrolu z týchto dôvodov prerušil. Žalovaný v tejto súvislosti opäť poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 116/2013-11, v ktorom Ústavný súd SR považuje za konformne odôvodnený záver Krajského súdu v Prešove, že v dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na konanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v predmetnom nariadení. 34. Žalovaný nepovažuje postup správcu dane pri podávaní žiadostí o MVI za účelový, nedošlo ani k neodôvodnenému kúskovaniu žiadostí, keby by boli od príslušného orgánu cudzieho štátu požadované informácie po častiach, pretože správca dane vyhotovil tri žiadosti o MVI v krátkom čase - v dňoch 21.02.2014, 24.02.2014 a 25.02.2014 a následne prerušil daňovú kontrolu (od 04.03.2014), čo nie je možné hodnotiť ako prieťahy v daňovej kontrole, ani ako neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, či by správca dane zaslal v uvedených dňoch jednu žiadosť, alebo v priebehu uvedených troch za sebou nasledujúcich pracovných dní zaslal tri samostatné žiadosti, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ako to uvádza žalobca. V danom prípade nedošlo ani k opakovanému prerušeniu daňovej kontroly, ani k ďalším skutočnostiam, ktoré boli uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave (2x prerušená daňová kontrola, uznesenie súdu, ktorým bola správcovi dane uložená povinnosť konať a rozhodnúť o vrátení nadmerného odpočtu, sťažnosť, nečinnosť správcu dane), na ktoré poukázal žalobca. Žalovaný skonštatoval základ, že prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené, v súlade s platnými právnymi predpismi, počas prerušenia lehoty neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku bola dodržaná, a preto nedošlo ani k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti. 35. Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dokazovania, zisteného skutkového stavu a vyvodených záverov vo veci, uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods.2 Ústavy SR konajú na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. 36. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane, je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná, príp. zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Správca dane preveroval, či údaje uvedené na sporných faktúrach odrážajú reálnu skutočnosť. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, keď je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Správca dane skonštatoval, že samotné predloženie dokladov nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je to deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Cieľom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane a v ďalších zdaňovacích obdobiach aj odpočítania dane daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním a vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľom i k odberateľom tovaru. 37. Správca dane pri preverovaní dodania betonárskej ocele, ktorú žalobca fakturoval českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o. (a v ďalších zdaňovacích obdobiach aj českej spoločnosti Waren Transport s.r.o. a v ďalších zdaňovacích obdobiach aj pri preverovaní dodania cukru fakturovaného spoločnosťou OPTAR, s.r.o. žalobcovi), mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach uvedených tovarov, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného žalobcu, ale aj u jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o MVI, z výsledkov šetrení iných správcov dane, z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českých odberateľov a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou OPTAR, s.r.o. Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť, s ohľadom na zistenia a ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nebola žalobcom preukázaná. 38. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že dodávateľské spoločnosti nepreukázali uskutočnenie dodávok uvedených na faktúrach predložených ku kontrole. 39. Ak žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil nárok na oslobodenie od dane pri dodávkach českým spoločnostiam Invest reality trade s.r.o. a Waren Transport s.r.o. a uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti OPTAR, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal dodávky betonárskej ocele a nadobudnutie cukru iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovarov nepreukázal. Žalobca predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca, vyzýval žalobcu k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a pre odpočítanie dane nepreukázal. 40. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. 41. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods.2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. 42. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č. 2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. 43. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods.6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 44. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a o jednotlivých spoločnostiach, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Postup správcu dane bol v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku. Správca dane v tomto prípade všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, ktoré žalobca vystavil českým spoločnostiam (s oslobodením od dane) a na faktúrach, z ktorých si odpočítal daň. 45. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods.2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne zdokumentované, závery odôvodnené, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neopodstatnené. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. 46. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto nie sú opodstatnené. 47. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 48. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 49. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 50. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 51. Podľa § 46 ods.9 písm.a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8. 52. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 53. Podľa § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a odkazuje príkladmo na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010). 54. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 55. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 56. Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a slúži iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 57. Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 58. Podľa § 43 ods.1, 5 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4 kópiou faktúry, dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 59. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. 60. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správa dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so zákonom stanovených podmienok“. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011. 61. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ustanovenie § 49 ods.2 zákona o DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods.2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods.2 písm.a) citovaného zákona, t.j. že nadobudlo tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Ustanovenie § 43 zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia dodania tovaru: dodávateľ tovaru je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. 62. Žalobca v prvom rade vyslovil nesúhlas so skutkovými zisteniami správcu dane ohľadne jeho nároku na oslobodenie dodania tovaru - betonárska oceľ. Protokoly o výsluchu týchto svedkov sa nachádzajú ako súčasti administratívneho spisu žalovaného. Z ich výpovedí nevyplýva, že dodávky tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne dodané, pretože svedkovia sa nevyjadrovali ku konkrétnym dodávkam, ale sa iba všeobecne vyjadrovali o obchodovaní s betonárskou oceľou. Reálnosť dodania predmetného tovaru správca dane preveroval nielen u samotného žalobcu a českej spoločnosti ale rozsiahlym dokazovaním, ktorého priebeh a výsledky sú uvedené v protokole z daňovej kontroly z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z výsledkov šetrení iných správcov dane, ako aj z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Z výpisu mýtnych transakcií poskytnutých spoločnosťou SkyToll, a.s., správca dane zistil, že z deklarovaných 37 prepráv - dodávky betonárskej ocele spoločnosti v 20 prípadoch vozidlo, ktoré malo prepravu realizovať, vôbec neprešlo mestom nakládky Kysucké Nové Mesto, v 17 prípadoch v Kysuckom Novom Meste nebol čas na nakládku a vykládku tovaru. Už len na základe tohto dôkazu možno konštatovať, že k dodaniu predmetného tovaru tak, ako ich deklaroval žalobca v desiatkach faktúr uvedených v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a CMR dokladoch nemohlo dôjsť. 63. Žalobca v podanej žalobe v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie dane s pridanej hodnoty iba konštatoval zistenia správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane v súvislosti s týmito obchodmi vzniesol žalobné námietky. 64. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí jeho žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods.3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je preskúmateľné a v prvom rade zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. 65. Žalobca namietal aj tú podstatnú skutočnosť, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote jedného roka od jej začatia v zmysle § 46 ods.10 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné z dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ, pričom prerušenie konania nemá za následok neplynutie lehôt v zmysle § 61 ods.5 Daňového zákona. Podľa žalobcu z toho dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a preto ho nebolo možné použiť v daňovom konaní. Z toho dôvodu považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd hodnotí túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 66. Ustanovenie § 61 ods.1 písm.b) umožňuje správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods.10 Daňového poriadku). Ak dôjde k prerušeniu daňového konania, po dobu tohto prerušenia správca dane úkony v danej veci nevykonáva. Počas prerušenia daňového konania neplynú ani lehoty podľa Daňového poriadku, t j. ani lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií správny súd súladne so žalovaným poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. IV.ÚS 116/2013-111. 67. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v ust. § 61 ods.4 Daňového poriadku (správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedeného v ods.2). Podľa žalobcu pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ). Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane nevyhnutne potreboval v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Posledná odpoveď na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola doručená správcovi dane dňa 25. 05. 2015. Až týmto dňom došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Pred obdržaním odpovede na žiadosť OMVI správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole, pričom správca dane objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej daňovej správy vybavili žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu bola začatá 27.05.2013 a bola prerušená dňa 14.03.2014, a 26.02.2014. V daňovej kontrole správca dane pokračoval dňa 25.05.2015 a ukončil ju dňom 24.08.2015. Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej výkonu zákonnú lehotu jedného roka. 68. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane kúskovaním žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobil prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, že správca dane v priebehu troch pracovných dní vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly. 69. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods.1, 2 písm.a), § 51 ods.1 písm.a) zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 71. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa § 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods.1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods.1, 2 SSP).