Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/34/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018201074 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018201074.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: O. G., N. G. XXX, Z., zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Maruniakovou, AK Svidník, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok Bratislava, Špitálska 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 09. 2018, č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-8 Zv, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok Bratislava, zo dňa 17. 09. 2018, č. j. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-8 Zv a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2018, č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-8 Zv žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29. 05. 2018 č. MI3/RSVaR/SOC/2018/4069-94, ktorým bola žalobcovi podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 10. 2017 v sume 9670,32 eur, zvýšená o 10% v sume 967,03 eur, t. j. celkom 10 637,35 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce tak, že žalobcovi uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01. 07. 2014 do 31. 10. 2017 v sume 8 648,10 eur, zvýšenú o 10% v sume 864,81 eur, t. j. celkom 9 512,91 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vydal svoje rozhodnutie vychádzajúc zo skutočnosti, že odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach (ďalej iba OR PZ), Okresného dopravného inšpektorátu (ďalej iba ODI), doručenou mu dňa 02. 11. 2017 bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z. od 06. 03. 2013 a držiteľom kolesového traktora URSUS, EČV XXXAA od 18. 12. 1987, čím spôsobil poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi neprávom, t. j. spôsobil vznik preplatku v už uvedenej sume. 3. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný preskúmal citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zistil, že žalobcovi ako jednotlivcovi s tromi deťmi bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01. 02. 2009, ktorej výška sa menila v závislosti od skutočností rozhodných pre jej poskytovanie a legislatívnych zmien. V októbri 2017 bolo úradu oznámené, že počas poberania pomoci v hmotnej núdzi žalobca nadobudol nové auto a dostáva dotácie na pôdu. Následne na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca je okrem kolesového traktora, ktorý vlastnil už v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, od 06. 03. 2013 vlastníkom aj osobného motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z.XXXAP, čo úradu v zákonom stanovenej lehote neoznámil. Od 23. 10. 2017 rodina vlastnila aj osobné motorové vozidlo HONDA CIVIC 1,4, ktorého vlastníkom bol syn žalobcu U.. Dňa 30. 10. 2017 bolo úradu na základe jeho žiadosti Poľnohospodárskou platobnou agentúrou oznámené, že žalobcovi boli v období rokov 2015 a 2016 realizované platby, ktoré úrad považoval za príjem a preto rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť vyčíslený preplatok za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2015. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 09. 03. 2018 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k dotáciám, ktoré boli žalobcovi vyplatené Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, t. j. v súvislosti so zistením, či bol fyzickou osobou v hmotnej núdzi s tým, že minimálne od prehodnotenia pomoci v hmotnej núdzi touto osobou nebol, nakoľko v domácnosti boli dve motorové vozidlá, a to osobné motorové vozidlo S. XXXXX, EČV Z.XXXAP a poľnohospodársky kolesový traktor URSUS, EČV XXXAA. Správnemu orgánu prvého stupňa bola uložená povinnosť vysporiadať sa s nedostatkami pôvodného konania a prehodnotiť hmotnú núdzu žalobcu so zohľadnením uvedených skutočností. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa považujúc uvedené motorové vozidlá za majetok, ktorým si žalobca mohol zabezpečiť základné životné podmienky, dňa 29. 05. 2018 vydal rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 10. 2017. 4. Žalovaný citujúc ustanovenia § 2, § 5 ods. 2, písm. b), §7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 ods. 6 a § 28 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi a reagujúc na námietky žalobcu v podanom odvolaní uviedol, že citovaný zákon presne stanovuje , že iba jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov sa nepovažuje za majetok. Poukázal na to, že ak žalobcovi niektoré motorové vozidlo neslúžilo, mala ho dať vyradiť z evidencie motorových vozidiel. Poukázal aj na to, že osobné motorové vozidlo S. XXXXX, EČV Z.XXXAP, žalobca nadobudol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi, i keď táto slúži výlučne na zabezpečenie základných životných podmienok, ktorými sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Zastáva názor, že žalobca i keď staré, ale vlastnil motorové vozidlá dve, preto nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi a pomoc v hmotnej núdzi mu nepatrila. Žalovaný mal zároveň za preukázané, že žalobcovi bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná od 01. 07. 2014, preto sa nestotožnil s obdobím, určeným správnym orgánom prvého stupňa ako obdobie, za ktoré mu táto nepatrila a odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil. 5. Žalobou zo dňa 23. 11. 2018, podanou elektronicky na správnom súde dňa 23. 11. 2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, jej nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zastáva názor, že pomoc v hmotnej núdzi mu bola vyplácaná oprávnene aj v období od 01. 07. 2014 do 31. 10. 2017. S poukazom na znenie ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi uviedol, že osobné motorové vozidlo S. XXXXX, EČV Z.XXXAP, ktorého je vlastníkom, bolo vyrobené v r. 1996, t. j. nemá žiadnu, resp. má iba minimálnu hodnotu a je staršie ako 10 rokov. Za potrebné považuje zohľadniť, že v domácnosti boli dve plnoleté osoby. Traktor URSUS, EČV XXXAA, rok výroby 1976 nemá žiadnu hodnotu, a to nie len finančnú, ale ani úžitkovú. Predajom uvedeného majetku nie je možné získať príjem, čo je zrejmé aj bez odborného posudku. Správny orgán nepostupoval správne, keď do úvahy nevzal skutočnosť, že traktor má 42 rokov a preto už objektívne nemá žiadnu úžitkovú hodnotu, je nepoužiteľný, pričom už v čase kúpy mal 37 rokov a slúžil asi do konca roku 2013. Preto jeho tvrdenie o tom, že postačujúcim je iba, že žalobca takéto vozidlo vlastní bez ohľadu na jeho úžitkovú hodnotu, považuje za nesprávne. Konštatoval, že vecami v právnom zmysle z ovládateľných hmotných predmetov a prírodných síl sú iba tie, ktoré slúžia ľudskej potrebe svojou úžitkovou hodnotou. Predmety, ktoré takúto hodnotu nemajú, nie sú ani objektmi výrobných a výmenných vzťahov medzi ľuďmi, nakladanie s nimi je spoločensky bezvýznamné, t. j. nie sú vecami v právnom zmysle. Správny orgán neskúmal, či traktor je objektívne užitočný pre žalobcu a vychádzal iba z tohto, že žalobca ho nevyradil z evidencie motorových vozidiel. V tejto súvislosti poukázal na právny názor, obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 12. 2010 sp. zn. 28 Cdo 537/2010. 6. V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 01. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré zopakoval. V súvislosti s odkazom žalobcu na v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že tento rozsudok bol vydaný v konaní o určenie vlastníckeho práva k podzemným chodbám a na danú vec sa žiadnym spôsobom nevzťahuje, keďže vychádza z iného skutkového aj právneho základu. K námietke žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj to, že v domácnosti sú dve plnoleté fyzické osoby, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť je pre posúdenie danej veci irelevantná, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca má dve motorové vozidlá a ustanovenie § 5 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi hovorí o jednom motorovom vozidle v domácnosti. 7. V replike zo dňa 25. 01. 2019 žalobca zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe s tým, že v danom prípade nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že ak fyzická osoba nadobúda majetok, nie je občanom v hmotnej núdzi, keďže žalobca ani jedno z uvedených vozidiel nenadobudol v posudzovanom období. 8. V duplike zo dňa 31. 01. 2019 žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe. Zdôraznil, že žalobca mal pomoc v hmotnej núdzi priznanú od 01. 02. 2009, pričom v čase podania žiadosti bol držiteľom iba predmetného kolesového traktora. Nadobudnutie osobného motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z.XXXAP dňa 06. 03. 2013 úradu neoznámil, z čoho vyplýva, že toto vozidlo nadobudol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. 9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou i duplikou, s obsahom pripojených administratívnych spisov a dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu zo dňa 23. 11. 2018 je potrebné priznať úspech. 10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že na základe žiadosti zo dňa 24. 02. 2009, súčasťou ktorej je aj poučenie o povinnosti ohlásiť úradu alebo obci do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, bola žalobcovi ako občanovi v hmotnej núdzi, ktorý spĺňal nárok na pomoc v hmotnej núdzi, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 06. 03. 2009, č. 2009/09249/1, od 01. 02. 2009 preddavkovo priznaná dávka a príspevky v sume 217,46 eur mesačne. V uvedenom období bol žalobca vlastníkom poľnohospodárskeho kolesového traktora URSUS, EČV XXXAA, ako to vyplýva z evidenčnej karty vodiča, doručenej správnemu orgánu prvého stupňa na základe jeho žiadosti o lustráciu, ako príloha odpovede OR PZ v Michalovciach ODI zo dňa 12. 05. 2009 na uvedenú žiadosť. 11. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že od priznania pomoci v hmotnej núdzi sa jej výška a poskytovanie menilo v závislosti na legislatívnych zmenách, ako aj osobných a majetkových pomeroch žalobcu. 12. Na základe podnetu nemenovaného občana, spísaného na správnom orgáne prvého stupňa dňa 16. 10. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca počas poberania pomoci v hmotnej núdzi nadobudol nové auto a pravidelne dostáva peniaze na pôdu, bolo v predmetnej veci vykonané šetrenie, v rámci ktorého bol dňa 02. 11. 2017 realizovaný výkon sociálnej práce v mieste bydliska žalobcu. Zo záznamu z uvedeného dňa vyplýva, že menovaný nebol zastihnutý, pričom veľká brána bola otvorená a na dvore sa nachádzal traktor a kombajn. 13. Zo správy Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 27. 10. 2017 vyplýva, že v období rokov 2015 a 2016 boli žalobcovi vyplatené finančné prostriedky vo výške 4 690,14 eur. 14. Z podania OR PZ v Michalovciach, ODI Michalovce, ODI v Sobranciach zo dňa 24. 10. 2017 vyplýva, že lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo zistené, že žalobca je odo dňa 06. 03. 2013 vlastníkom osobného motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z. a držiteľom poľnohospodárskeho kolesového traktora URSUS, EČV Z. od 18. 12. 1987 a U. G. - syn žalobcu je evidovaný ako vlastník osobného motorového vozidla HONDA CIVIC 1,4 od 23. 10. 2017. 15. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 04. 12. 2017 č. MI3/RSVaR/ SOC/2017/5491-83 bola žalobcovi od 01. 11. 2017 odňatá pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. 16. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 04. 12. 2017 č. MI3/RSVaR/ SOC/2017/5491-85 bola žalobcovi podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobia od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2015, od 01. 02. 2016 do 29. 02. 2016 a od 01. 12. 2016 do 31. 12. 2016 z dôvodu, že v uvedených obdobiach boli žalobcovi Pôdohospodárskou platobnou agentúrou vyplatené finančné prostriedky v sumách uvedených v potvrdení, špecifikovanom v bode 13 odôvodnenia rozsudku a žalobca uvedenú skutočnosť úradu v zákonom stanovenej lehote neoznámil. Tým bola žalobcovi vyplatená pomoc v hmotnej núdzi vo vyššej sume, než mu patrila. 17. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, ku ktorému ako prílohy pripojil fotokópie technického preukazu, resp. osvedčení od jeho rodinou vlastnených osobných motorových vozidiel a svoje prehlásenie zo dňa 11. 12. 2017, podpis na ktorom bol úradne overený dňa 11. 12. 2017, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že traktor URSUS EČV Z., je starý, rok jeho výroby je 1976, tento vlastní od r. 1987, sám si ho opravuje a udržiava v pojazdnom stave, aby si dopestoval poľnohospodárske plodiny pre svoju rodinu a svojpomocne a recipročne aj pre svojich príbuzných resp. susedov. 18. Rozhodnutím zo dňa 09. 03. 2018 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-2 Zv žalovaný zrušil citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatočne zistený skutkový stav veci konštatujúc, že správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel iba o poskytnuté sumy dotácií, ktoré v rozpore so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi považoval za príjem, avšak nezaoberal sa skutočnosťou, akú pôdu, za akým účelom a odkedy žalobca využíval, t. j. či bol vôbec osobou v hmotnej núdzi. Zároveň konštatoval, že minimálne od prehodnotenia pomoci v hmotnej núdzi žalobca nebol osobou v hmotnej núdzi, keďže v domácnosti boli dve motorové vozidlá a preto mu pomoc v hmotnej núdzi nepatrila. 19. Následne rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 29. 05. 2018 č. MI3/RSVaR/SOC/2018/4069-94 bola žalobcovi podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 10. 2017 v sume 9 670,32 eur, zvýšenú o 10% v sume 967,03 eur, t. j. celkom 10 637,35 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, z dôvodu, že lustráciou motorových vozidiel bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z. od 06. 03. 2013 a držiteľom poľnohospodárskeho kolesového traktora URSUS, EČV Z. od 18. 12. 1987, preto ho s poukazom na § 8 ods. 1 a § 5 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemožno považovať za osobu v hmotnej núdzi. Žalobca zároveň neoznámil zmenu skutočností, rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v zákonnej lehote. 20. O odvolaní žalobcu, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 21. Na pojednávaní dňa 20. 10. 2020 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na právnej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe. Uviedla, že predmetný traktor má 42 rokov a preto ho nemožno považovať za vec v právnom zmysle slova a nemôže byť ani predmetom vlastníckeho práva. Poukázala na to, že evidencia vozidiel nie je dôkazom o vlastníctve motorových vozidiel, pretože v praxi sa bežne vyskytujú prípady, že aj keď vozidlo nebolo vyradené z evidencie, bolo už zošrotované. V danom prípade je osobné motorové vozidlo VAZ jediným vozidlom, ktoré žalobca ako osoba v hmotnej núdzi môže mať a ktoré sa za majetok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje. Má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa je formálne a nespravodlivé, preto žiadala, aby správny súd žalobe vyhovel. 22. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie dňa 20. 10. 2020, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 02. 10. 2020, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti s tým, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení, ktoré boli súdu doručené. Vzhľadom na uvedené správny súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. 23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 24. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. 25. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 26. Podľa ods. 2 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov. 27. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. 28. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. 29. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. 30. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. 31. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%. 32. Podľa § 28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona príjemca je povinný úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. 33. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014). 36. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 37. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne neriadil najmä naposledy citovanými zákonnými ustanoveniami Správneho poriadku, preto ani preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne a zákonné. 38. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, tieto stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného v uvedenej súvislosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, najmä § 5 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nemožno považovať za relevantné. Nesporné je, že osobné motorové vozidlo S. XXXXX, EČV Z., spĺňa kritériá (§ 5 ods. 2 písm. b/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi), pre ktoré ho za majetok v zmysle § 5 ods. 1 považovať nemožno, čo tvrdí aj sám žalobca. V domácnosti žalobcu sú však od 06. 03. 2013 vozidlá dve. Tvrdenie žalobcu, že traktor nie je možné považovať za vec v právnom zmysle z dôvodu absencie jeho úžitkovej hodnoty vyvracia sám žalobca v prehlásení zo dňa 11. 12. 2017 (viď bod 17 odôvodnenia rozsudku), z obsahu ktorého v tejto súvislosti okrem iného vyplýva, že predmetný traktor i keď je starý, tento je funkčný, pretože žalobca si ho sám opravuje a udržiava ho v pojazdnom stave, aby si dopestoval poľnohospodárske plodiny pre svoju rodinu a svojpomocne a recipročne aj pre svojich príbuzných resp. susedov. Preto podľa názoru súdu nie je možné konštatovať, že nemá žiadnu úžitkovú hodnotu. Neobstojí ani argumentácia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 20. 10. 2020, v zmysle ktorej evidencia vozidiel nie je dôkazom o vlastníctve motorových vozidiel, pretože v praxi sa bežne vyskytujú prípady, že aj keď vozidlo nebolo vyradené z evidencie, bolo už zošrotované, pretože v konaní uvedená skutočnosť preukázaná nebola. Z uvedeného hľadiska považoval správny súd právne posúdenie veci žalovaným za správne a zodpovedajúce citovanej právnej úprave. Aj keď žalobca v súvislosti s vekom oboch motorových vozidiel poukazuje na tvrdosť zákona, platná právna úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné akúkoľvek tvrdosť zákona o pomoci v hmotnej núdzi legitímnym spôsobom odstrániť. 39. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Správneho poriadku je nevyhnutné, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo presvedčivo, individuálne odôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom pre rozhodnutie. Konanie a rozhodovanie o predmetnej žalobe je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v sociálnej veci podľa § 199 a nasledujúcich SSP a nie pokračovaním administratívneho konania. Preto nie je úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá má byť správne uvedená už v odôvodnení rozhodnutia. 40. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenené odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa vymedzenia obdobia, za ktoré bola žalobcovi poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi neprávom a v tejto súvislosti aj vyčíslenia neprávom vyplatenej sumy. Dôvody rozhodnutia či už správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného sa opierajú predovšetkým o tú skutočnosť, že žalobcu v dôsledku toho, že mal motorové vozidlá dve, s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nemožno považovať za fyzickú osobu v hmotnej núdzi, pričom žalobca nadobudnutie druhého vozidla, v tomto prípade osobného motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z. dňa 03. 06. 2013, t. j. v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi, v rozpore s § 28 ods. 2 písm. a) cit. zákona príslušnému orgánu verejnej správy v zákonnej lehote neoznámil. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v čase uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi žalobcom bol tento držiteľom poľnohospodárskeho kolesového traktora URSUS, EČV Z. od 18. 12. 1987 a sporným nie je ani nadobudnutie druhého motorového vozidla S. XXXXX, EČV Z. dňa 06. 03. 2013. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 03. 2018 tento síce konštatuje, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že minimálne od prehodnotenia pomoci v hmotnej núdzi žalobca práve z uvedeného dôvodu nebol osobou v hmotnej núdzi, nemožno však z neho jednoznačne vyvodiť, kedy konkrétne došlo k prehodnoteniu pomoci v hmotnej núdzi v tejto súvislosti, keďže v období od roku 2013 bolo správnym orgánom prvého stupňa vydané množstvo rozhodnutí, týkajúcich sa zníženia, zvýšenia odňatia, resp. priznania pomoci v hmotnej núdzi v závislosti na okolnostiach, špecifikovaných v týchto rozhodnutiach. Správny orgán prvého stupňa vo svojom následnom rozhodnutí zo dňa 29. 05. 2018 zopakoval túto argumentáciu, na základe ktorej vymedzil obdobie, za ktoré bola táto pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi poskytnutá neprávom obdobím od 01. 01. 2014 do 31. 10. 2017. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé, prečo práve toto obdobie považoval za obdobie, za ktoré sa pomoc v hmotnej núdzi vyplácala žalobcovi neprávom, keď nepochybne žalobca nadobudol druhé motorové vozidlo dňa 06. 03. 2013 a správny orgán sa o tom dozvedel na základe lustrácie motorových vozidiel zo dňa 24. 10. 2017, doručenej mu dňa 02. 11. 2017. Uvedené nevyplýva ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie v uvedenej časti a toto obdobie vymedzil ako obdobie od 01. 07. 2014 do 31. 10. 2017 bez toho, aby konkrétne uviedol, na základe akých skutočností pri určení najmä začiatku tohto obdobia vychádzal, resp. prečo správny orgán prvého stupňa začiatok tohto obdobia určil nesprávne (koniec obdobia je zrejmý, pretože od uvedeného dňa /bod 15 odôvodnenia rozsudku/ bola pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi odňatá). Keďže rozhodnutie žalovaného je v uvedenom rozsahu nepreskúmateľným, nepreskúmateľnou je aj výška sumy, ktorá bola ako pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi vyplatená neprávom, žalovaným vyčíslená. 41. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 42. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, po vyhodnotení všetkých dôkazov, opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, aby v celom rozsahu spĺňalo podmienku preskúmateľnosti. 43. V ďalšom konaní je orgán verejnej správy právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku viazaný (§191 ods. 6 SSP). 44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 45. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).