Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/35/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200187 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Choňkovce v likvidácii, Choňkovce 232, 072 63 Choňkovce, IČO: 3194787, zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazová 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. 102621289/2018 zo dňa 18.12.2018 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 28.2.2019 doručenou správnemu súdu 18.3.2019 elektronicky, žalobca žiadal zrušiť označené rozhodnutie žalovaného č. 102621289/2018 zo dňa 18.12.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 101587584/2018 /správny orgán prvého stupňa/, zo dňa 15.8.2018, ktoré žalovaný potvrdil, vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie a priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania. Administratívne konanie 2. Daňový úrad Košice, ako správca dane svojim rozhodnutím zo dňa 15.8.2018 nepriznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 28.518,77 Eur uplatnený z faktúry č.12081404, vystavenej 14.08.2012 žalobcovi v celkovej sume 171.298,46 Eur a určil daňovú povinnosť 31,02 Eur, na základe výsledkov daňovej kontroly spísaného protokolu, ktorý prejednal so žalobcom. Napadnutým rozhodnutím rozhodol po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa a doplnení dokazovania v otázkach, na ktoré poukázal rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf/66/2015 zo dňa 27.9.2017. 3. Žalovaný na základe včas podaného odvolania žalobcu v napadnutom rozhodnutí citujúc § 3 ods.1 a 2 a § 49a ods.1, § 49a ods.2, § 51 ods.1, § 54 ods.2, § 81 ods.6 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, ako aj § 3, § 16 ods.2, § 24 ods.1 Daňového poriadku zákona č. 563/2009 § 3 ods.1 písm. b/ a § 19 ods.1, písm. b/, § 19 ods.2, § 30 zákona č. 181/1985 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, poukazujúc na tento zákon účinný od 1.5.2013, ako aj zákon č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách konštatoval, že sa stotožnil zo zistením skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania v daňovom konaní správcom dane, odkázal na jeho skutkové i právne závery, ktoré doplnil v uvedenej veci, najmä s odkazom na obsah spisu. 4. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane z 28.8.2013, ktorým nepriznal odpočet dane z pridanej hodnoty za august 2012 uplatnený žalobcom, za situácie, že už o predmetnej veci rozhodol v prvotnom rozhodnutí z 29.11.2013. Krajský súd v Košiciach na návrh žalobcu, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného z 29.11.2013 v konaní 6S/10/2014 rozhodnutím z 28.5.2015 jeho žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom 6Sžf/66/2015 dňa 27.9.2017 v konaní o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28.5.2015 jeho rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného z 29.11.2013 a správcu dane z 28.8.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že orgány verejnej správy sa nedôsledne vysporiadali s námietkami žalobcu, že jeho podnikateľské aktivity sú spojené s ťažbou dreva a užívaním lesnej cesty, nedostatočne tak zistili skutkový stav a nevyhodnotili tvrdenia subjektov, ktorými sa malo poukazovať na využívanie lesnej cesty s odkazom i na iný rozsudok Najvyššieho súdu SR, z ktorého odôvodnenia čerpal v obdobnej, v odvolacom konaní prejednávanej, veci, týkajúcej žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2012. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval, že správca dane rozhodol po zistení, že žalobca získal finančné prostriedky na vybudovanie lesnej cesty, za vybudovanie ktorej zaplatil zhotoviteľovi a predložil správcovi dane zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 30.6.2010 od Poľnohospodárskej platobnej agentúry /PPA/, na základe ktorej na jej výstavbu získal príspevok vo výške 751.554,64 Eur. Mal za preukázané, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom v Choňkovciach v likvidácii. Zhotoviteľom diela „protipožiarna lesná cesta Choňkovce - prestavba“ bol Eurostav Michalovce. Žalobca tvrdil, že lesná cesta slúži na jeho podnikateľské účely, poukázal na to, že predmetom jeho činnosti v rokoch 2012 a 2013 bolo hospodárenie v lese a najmä ťažba dreva, ktoré prevážal po tejto lesnej ceste v dôsledku ťažby a predaja drevnej hmoty. Predložil účtovný denník, evidenciu DPH za roky 2012 a 2013, doklad k vystavenej faktúre a o jej úhrade. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorý dôvodil v odvolaní s poukazom na § 49 ods.2 daňového poriadku, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty a môže si odpočítať zdaniteľné plnenie za výstavbu protipožiarnej lesnej cesty, ktoré vykonal pre žalobcu zhotoviteľ, a rovnako správca dane nesúhlasil s názorom, že plnenie bolo použité na účely jeho podnikania, pretože protipožiarna cesta slúži aj na ochranu a plnenie funkcií lesa. Žalovaný uviedol: „ Projekt protipožiarnej lesnej cesty bol schválený za účelom obnovy potenciálu lesného hospodárstva, zavedenia preventívnych opatrení na ochranu lesa pred požiarom a nenávratný príspevok bol poskytnutý zo strany PPA za účelom financovania skutočne vynaložených oprávnených výdavkov na realizáciu schváleného projektu v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007 až 2013, Os 2: zlepšenie životného prostredia a krajiny, Opatrenie 2.1 - Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení, Kód opatrenie 226 - názov projektu: Protipožiarna lesná cesta Choňkovce - prestavba. Z dokumentácie konštatoval, že išlo o cieľ obnovy potenciálu lesného hospodárstva, zavedenie preventívnych opatrení, obnovy produkčného potenciálu v lese, ochrana pred prírodnými pohromami a požiarmi a preventívne opatrenia prostredníctvom posilňovania biodiverzity a ekologickej stability lesov a zlepšenie jeho verejno-prospešných funkcií, znižovaní rizika pôdnej erózie, zvyšovaní absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnenie vodohospodárskej funkcie lesa a zvyšovanie ochrany lesa pred požiarmi, uvedené podľa § 28 zákona o lesoch č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 o požiarnej prevencii.“ 6. Žalovaný mal za preukázané z informačného systému finančnej správy, čo správca dane zistil, t.j., že žalobca na základe vlastnej žiadosti bol dobrovoľným platiteľom DPH od 07.06.2010, túto podal pred uzavretím zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú zmluvu podpísal 30.6.2010. Žalovaný konštatoval, že protipožiarna cesta je investičný majetok, ktorý je vedený podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o DPH a odvolávajúc sa na § 76 zákona č. 50/1976 Zb., v dôsledku kolaudačného konania a rozhodnutia 7.12.2012 cesta slúži na dopravu dreva, osôb a prejazd špeciálnych vozidiel hasičskej a zdravotníckej služby. Stavbou bola zhotovená lesná cesta v celkovej dĺžke 2,20151 km a vytvára protipožiarny priesek na eliminovanie požiarov v danej lokalite. Je zaradená do majetku žalobcu so vstupnou cenou 756.707,96 Eur. Odpis k 31.12.2012 bol vo výške 3.153 Eur k 31.12.2013 vo výške 37.836 Eur. Na základe žiadosti žalobcu /urbariátu/ došlo k zrušeniu registrácie žalobcu ako platcu DPH (obrat vo výške 49.790,00 Eur). Žalovaný zhodne so správcom dane poukázal na to, že správca dane uviedol, že žalobca bol podľa § 81 ods. 5 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty povinný odviesť daň z majetku, vychádzajúc z nadobudnutej ceny v rozsahu odpočítanej dane zistenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Konštatoval však, že žalobca neuviedol po zrušení registrácie podľa § 81 daňovú povinnosť z odvodu majetku, z ktorého si uplatnil právo na odpočítanie dane a podľa inventárnej karty konštatoval zostatkovú hodnotu 715.718,96 Eur k 31.12.2013. Základom dane mala byť zostatková hodnota k 31.12.2013 v sume 20 % , vo výške 143.143,792 Eur. Žalobca tiež nepodal dodatočné daňové priznanie v decembri 2013, podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku a uvedenú DPH vo výške 143.143,792 Eur neodviedol. Správca dane uviedol, že zostatková hodnota cesty za posledné zdaňovacie obdobie /v porovnaní so sumou DPH, ktorú si uplatňuje, pri porovnaní súm 143.143,792 Eur a 28.549,79 Eur za október 2012/ je 62.831,26 Eur. Konštatoval, že aj v prípade, že žalobca využíval uvedenú cestu na ekonomickú činnosť, mal postupovať podľa § 81 zákona o DPH. Žalobca je v likvidácii od 29.6.2014, bol vymazaný z registra pozemkových spoločenstiev okresného úradu od 1.8.2015 a po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR 27.9.2016, opätovne zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev, likvidátorom je F.. Z. H.. Z dôvodu existencie pohľadávky na odpočet DPH vedenej voči Finančnému riaditeľstvu SR, pohľadávka bola pri správe likvidátora opomenutá. V čase vyhlásenia rozsudku Najvyšším súdom 27.9.2016 žalobca neexistoval a už nemal právnu subjektivitu. Túto nadobudol opätovnou registráciou na Okresnom úrade v Michalovciach, pozemkový a lesný odbor, kde je od 9.9.2014 vedený v evidencii obhospodarovateľov lesa v katastrálnom území U. pod názvom Združenie podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce. 7. Žalovaný vychádzal z tohto, že správca dane nepriznal vo vyrubovacom konaní žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry zo dňa 14.8.2012 so základom dane 142.748,97 Eur 20 % DPH v sume 28,549,79 Eur. Žalobca predložil 7.8.2018 svoje písomné stanovisko nasledujúci deň po ústnom pojednávaní, na ktorom správcu dane vyrozumel so závermi vyrubovacieho konania, ktoré je obsahom aj administratívneho spisu. Zápisnicou zo 6.8.2018 správca dane oboznámil prítomných a jeho zástupcu žalobcu s výsledkami vyrubovacieho konania, zhrnul všetky vykonané dôkazy, označil subjekty, ktoré spolupracujú so žalobcom na báze odplaty, vyhodnotil skutkový stav vo vzťahu k jednotlivým informáciám a uzavrel, že peňažný príspevok, ktorý bol poskytnutý žalobcovi, bol poskytnutý na vybudovanie protipožiarnej lesnej cesty vo vlastníctve členov Urbárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Choňkovce. Nenávratné finančné prostriedky sa poskytli pre neziskovú investíciu a neboli poskytnuté na podnikateľskú činnosť. K vyhodnoteniu dôkazov uviedol, že žalobca si uplatnil celkom z ceny diela 751.554,64 Eur 20 % daň, t.j. 148.876,07 Eur od roku 2010 do roku 2012. Žalovaný tak konštatoval, že cesta bola zrekonštruovaná z týchto finančných prostriedkov na podporu a účel z neziskovej investície a nebolo spochybnené jej vybudovanie, ani, že jej vlastníkom je žalobca. Zhrnul, že rekonštrukcia cesty bola vykonaná na pozemku vo vlastníctve žalobcu za prostriedky Európskej únie a Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Pokiaľ ide o rekonštruovanú cestu, správca dane konštatoval, že z potvrdení od subjektov užívajúcich cestu zistil niektoré nezrovnalosti v prijatých platbách a v evidencii DPH ako i neodvedenie dane DPH a zopakoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť odviesť z majetku daň vypočítanú zo zostatkovej ceny majetku podľa osobitného predpisu ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Správca dane, pokiaľ ide o účel tejto dotácie na ochranu lesa sa riadil tiež názorom Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, ktorý predostrel, že vybudovaním cesty je nesporný verejný záujem na ochrane lesa proti požiarmi a podpora funkcií lesa a jeho účelu. 8. Žalovaný pokiaľ ide o odvolacie námietky konštatoval, že žalobca odpočet investície mohol odpočítať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty za situácie a v rozsahu, že vykonával ekonomickú činnosť a používal na to túto uvedenú lesnú cestu. Pokiaľ ide o právny názor Najvyššieho súdu SR v otázke potrebného vymedzenia, či sa cesta užíva a v akom rozsahu na podnikanie, čo súd pokladal za predpoklad priznania odpočtu dane, správca dane uviedol, že postupoval v súlade s týmto právnym názorom a zisťoval ako ekonomicky žalobca cestu využíva po rekonštrukcii ako vlastník a konštatoval, že zistil niekoľko subjektov, ktoré využívajú cestu na komerčnom základe so žalobcom ako i verejnoprávne subjekty polícia, lesná stráž požiarne útvary pre ochranu lesa a pod. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v zrušujúcom rozhodnutí, bolo nevyhnutné preskúmať rozsah užívania cesty na podnikateľské účely žalobcu. Preto správca dane vo vyrubovacom konaní zisťoval rozsah užívania cesty Vlastníkom lesa Horňa pozemkové spoločenstvo, Obecným úradom Horňa, Poľovníckym združením Holub, Sobrance, Združením vlastníkov Bezej a Združením podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce a Poľovníckym združením Holub. Správca dane konštatoval, že z evidencie nevyplýva, že by žalobca k predmetným platbám v tom čase ako platiteľ dane vystavil faktúry a odviedol DPH za 1, 2 a 3/2013. Združenie vlastníkov Bezej lesnú cestu v roku 2012 a 2013 nepoužíval. Predloženými dokladmi boli faktúry za tovar, za predaj palivového dreva 30 Eur, 5 Eur DPH, a to 11.7.2x po 013 za predaj palivového dreva rovnakú sumu 4.11.2013 za predaj palivového dreva 60 Eur, z toho 10 Eur DPH a 4.12.2013 za predaj palivového dreva 10 Eur, z toho 1,67 Eur DPH. Ďalej zistil faktúry (predaj drevnej hmoty) DPH vo výške 212,40 Eur v 05/2013, 217,80 Eur v 06/2013, 163,20 Eur za 11/2013 a 251,18 Eur za 12/2013. V ostatnom rozsahu nebolo používanie lesnej cesty preukázané a ani z hľadiska daňového žalobcovi finančne plnenie nebolo poskytnuté. Hlavná podnikateľská činnosť žalobcu ako pozemkového spoločenstva je daná využívaním lesa, boli použité doklady za vyťažené drevo, ktoré bolo prevážané po novo vybudovanej lesnej ceste, v rokoch 2012 - 200 m3, v roku 2013 -280 m3, v roku 2014 -250 m3, v roku 2014 - 1200 m2 dreva. Správca dane uzavrel, že táto cesta je používaná aj inými subjektmi než žalobcom samotným a rozsah používania inými subjektmi konštatoval v rozsahu 0,1 % z celkového používania lesnej cesty. 9. Žalovaný potom konštatoval, že nebolo preukázané, že by práve vybudovaná lesná cesta žalobcovi priniesla v podnikaní príjmy, pričom mal preukázať užívanie cesty ako plnenie, z ktorého sa uplatňuje odpočet z výstavby. Žalobca podal žiadosť o dobrovoľnú registráciu platcu DPH a následne s výsledkom zrušenia registrácie. Napriek faktu, že hore označené subjekty preukázali užívanie rozsahu cesty žalobcu na svoje činnosti, žalobca nesplnil daňové povinnosti, zostatkovú cenu lesnej cesty zaradil do svojho majetku, ale nevychádzal z jej zostatkovej hodnoty pre zaplatenie dane z majetku a napriek tomu pohľadávku z odpočtu DPH uplatnil. Z daňových priznaní za roky 2012 a 2013 podľa neho nevyplynulo, že lesná cesta zvýšila obraty podľa žalobcu. Tieto obraty boli vyššie pred zavedením lesnej cesty a to 30 793,54 Eur a po vybudovaní lesnej cesty činili 22 289,21 Eur. 10. Žalovaný zo stanoviska Ministerstva financií SR mal za zrejmé, že odpočty dane sa môžu uplatňovať z dodávok a služieb a zhrnul, že žalobca cestu užíval pre seba a v rozsahu pre iné účely a pri užívaní tejto cesty za účelom jeho podnikania nespĺňa kvalifikovaný výpočet možného odpočtu dane podľa § 49a ZDP. Žalovaný mal za to, že správca dane dôvodne a správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za jej plné využívanie na podnikateľské účely. Žalovaný konštatoval, pokiaľ ide o preukázanie opodstatnenosti uplatnenej dane v zdaňovacom období v roku 2012, vychádzajúc zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, že žalobca na vlastnú žiadosť nie je platiteľom DPH, z dôvodu nedosahovania zákonom stanoveného obratu na vlastnú žiadosť z decembra 2013, že cestu zaradil do svojho majetku podľa inventárnej karty v hodnote 756 707,96 Eur, ale nezaplatil daň z majetku podľa § 81 ods.6 zákona o DPH v poslednom zdaňovacom období, hoci bol na to vyzvaný správcom dane a aj žalovaným, povinnosť odviesť DPH z majetku v poslednom daňovom období za december 2013 nesplnil a nepodal daňové priznanie za december 2013 a nesplnil podmienky pre odpočet DPH. II. Správna žaloba 11. Žalobca žiadal zrušiť obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a namietal podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP nesprávne právne posúdenie pre nesprávnu interpretáciu a aplikovanie § 49 ods.2 písm. a/ a § 49a ods.1 a 2, § 54 ods. 2 pís. c/ zákona o dani z pridanej hodnoty, § 2 ods. 1písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pripomenul cieľ príspevku, ktorý bol žalobcovi poskytnutý ako nenávratný finančný príspevok, odkazuje na správy Ministerstva pôdohospodárstva i Poľnohospodárskej platobnej agentúry, z ktorých vyberá, že ide o cestu, v ktorej sa protipožiarna ochrana ako povinnosť ukladá aj žalobcovi ako vlastníkovi lesa, na ktorej vykonáva ekonomickú činnosť ťažbou a predajom dreva. Odvolával na nesprávne vyhodnotenie zistenia správcu dane o užívaní lesa požiarnikmi, políciou, lesnou strážou Vlastníkmi lesa Horňa, pozemkové spoločenstvo, Poľovníckym združením Holub, Združením vlastníkov BEZEJ, Združením podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce, naopak tvrdil preukázanie využívania lesnej cesty na ekonomickú činnosť, preukázanie dôkazného bremena z jeho strany, pokiaľ ide o benefity pre žalobcu za prenajímanie lesnej cesty a ťažbu drevnej hmoty a nerešpektovanie právneho názoru Najvyššieho súdu SR. 12. Žalobca namietal procesné pochybenia správcu dane, ktorý konal v rozpore a nie podľa § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, čím podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, ak neumožnil žalobcovi prítomnosť pri výsluchu svedkov o zisťovaní rozsahu užívania cesty a konštatoval, že výsluchy svedkov bez jeho účasti a odňatie možnosti bezprostredným spôsobom reagovať na ich výpovede, čo pokladal za nezákonné a namietal nerešpektovanie právneho názoru a judikatúry Najvyššieho súdu SR o podstatných otázkach oboznámenia predkladaných stanovísk iných subjektov o užívaní cesty týmito osobami./2 Sžf/86/2013 z 15.4. 2013/. Pokiaľ ide o žalobné námietky procesného charakteru uplatnené v správnej žalobe, spočívajú v tom, že po zrušení rozhodnutia žalovaného a správcu dane tento vykonal dokazovanie v rozsahu obstarania dokladov o vzťahu žalobcu na komerčnom základe bez jeho účasti. Žalobca namietal nielen nesprávnu interpretáciu § 49 ods.2 písm. a/ a § 49a ods.1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty ale i procesné pochybenia správcu dane, ktorý mu neumožnil prítomnosť pri výsluchu svedkov o zisťovaní rozsahu užívania cesty a konštatoval, že nešlo o výsluchy svedkov, ale o zisťovanie a oboznámenie predkladaných stanovísk do zápisnice o užívaní vesty inými osobami, ako je žalobca. Namietal, že odvolacie námietky žalovaný neuznal s tým, že pri zisťovaní podnikania žalobcu a využívania lesnej cesty na jeho podnikateľskú činnosť správca dane nevypočúval svedkov a nešlo o svedecké výpovede, ktorými argumentoval svoje zistenia, proti čomu žalobca namietal nezákonný postup správcu dane.. Žalobca pripomenul, že mu bol poskytnutý ako nenávratný finančný prostriedok, odkázal na správy Ministerstva pôdohospodárstva i Poľnohospodárskej platobnej agentúry, z ktorých vyberá, že ide o cestu, v ktorej sa protipožiarna ochrana ako povinnosť ukladá aj žalobcovi ako vlastníkovi lesa. 13. Nesúhlasil zo záverom finančných správnych orgánov a konštatoval čo zistil žalobca z jednotlivých dokladov poskytnutých žalobcom i s jeho partnermi, ktorí cestu užívajú. Žalovaný sa odvolával na podľa neho nedôvodne odvolával zistenia, ktorými správca dane nerešpektoval názor Najvyššieho súdu SR, s poukazom na benefity pre žalobcu za prenajímanie nie len lesnej cesty, ale aj nehnuteľností v jeho vlastníctve v dôsledku užívania lesnej cesty /Vlastníci lesa Horňa, pozemkové spoločenstvo, Poľovnícke združenie Holub, Združenie vlastníkov BEZEJ, Združenie podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce/, u všetkých týchto subjektov bolo podľa neho bezo sporu, že zaplatili, za užívanie cesty vo vlastníctve žalobcu a tak profit možno chápať ako efekt z vlastníctva žalobcu. III.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 14. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.9.2019 žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Konštatoval dôvody ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Procesné odvolacie námietky žalovaný neuznal s tým, že pri zisťovaní podnikania žalobcu a využívania lesnej cesty na jeho podnikateľskú činnosť správca dane nevypočúval svedkov a nešlo o svedecké výpovede, ktorými argumentoval svoje zistenia. V reakcii na žalobcu, ktorý namietal nesprávnu interpretáciu § 49 ods.2 písm. a/ a § 49a ods.1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a namietal procesné pochybenia správcu dane, ktorý mu neumožnil prítomnosť pri výsluchu svedkov o zisťovaní rozsahu užívania cesty, žalovaný konštatoval, že nešlo o výsluchy svedkov správcom dane, ale o zisťovanie a oboznámenie predkladaných stanovísk do zápisnice o užívaní vesty inými osobami, ako je žalobca, s obsahom ktorých bol informovaný v protokole a vyjadril sa k nim. Konštatoval, že nenávratný príspevok bol žalobcovi poskytnutý na výstavbu cesty v rozsahu viac ako 2,2 km, v jeho vlastníctve, avšak obraty žalobcu sa neprejavili v jeho ekonomických výsledkoch a nezvýšili jeho príjmy. Zopakoval zistenia o užívaní cesty na iné ako podnikateľské zámery a konštatoval v akom rozsahu bolo zistené užívanie uvedenej cesty prevážaním dreva a využívaním cesty na úseku lesnej stráže, alebo obcou a inými subjektmi. 15. Podľa žalovaného žalobca uplatňoval právo na odpočet z faktúr vystavených spoločnosťou zhotoviteľa, správcovi dane boli poskytnuté ďalšie doklady, ktoré správca následne vo svojom novom rozhodnutí vyhodnotil. Žalovaný tiež pripomenul cieľ príspevku, na ktorý bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný prostriedok, odkázal na správy Ministerstva pôdohospodárstva i Poľnohospodárskej platobnej agentúry, z ktorých vyzdvihol, že ide o lesnú cestu, v ktorej sa protipožiarna ochrana ako povinnosť ukladá síce aj žalobcovi ako vlastníkovi lesa, ale ďalej konštatuje, že ide o také nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté urbariátu nenávratne, ktoré v dôsledku vlastníctva žalobcom vytvárajú majetkovú hodnotu, ktorá je predpísaným odpisovaná a má byť zdaňovaná, pričom na žalobcu sa podľa žalovaného uplatňuje § 49a zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže cesta je nielen verejne prospešnou, ale aj založená na komerčnom princípe, ktorou ako vlastník disponuje, lebo ju prenajíma, ako bolo preukázané, a napokon slúži aj na jeho hospodársku činnosť žalobcu. Pokiaľ ide o porovnanie kvantity týchto činností v záujme verejnom a v záujme podnikateľskom, finančný správny orgán konštatoval, že zistil z jednotlivých dokladov poskytnutých žalobcom i jeho obchodnými partnermi, ktorí cestu užívajú. Konštatoval, že z informačného systému vyplýva, že žalobca uviedol uvedenú cestu ako majetok a neviedol ju na osobitnom účte podľa § 81 na riadku 18. Čiže nepriznal daňovú povinnosť z odvodu majetku. Uplatnil si ale právo na odpočet DPH, pričom jej zostatková cena z majetku k 31.12.2013 činí 715.718,96 Eur. Konštatoval, že vstupná cena zaradeného majetku ako základu bola určená a žalobca bol povinný podať dodatočné priznanie vo výške dane z majetku, ktorá činí 142.748,97 Eur a konštatoval, že táto suma /zdaňovacie obdobie 12/2013 je vyššia ako odpočet DPH za august 2012. 16. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, bol žalobca totožný subjekt, preto žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje aj so správcom dane, že uvedené zmeny týkajúce sa žalobcu v registri pozemkových spoločenstiev okresného úradu boli síce vykonané, osoba žalobcu a jeho likvidátora a zástupcu v minulosti aj v súčasnosti je totožná a opätovne zapísané spoločenstvo 19.12.2016 v tomto registri, je totožným subjektom s označeným žalobcom. Žalovaný sa odvolával na zistenia, ktorými správca dane rešpektoval názor Najvyššieho súdu SR, pokiaľ ide o benefity pre žalobcu za prenajímanie nie len lesnej cesty, ale aj vôbec nehnuteľností vo svojom vlastníctve v dôsledku užívania lesnej cesty. /Vlastníci lesa Horňa, pozemkové spoločenstvo, Poľovnícke združenie Holub, Združenie vlastníkov BEZEJ, Združenie podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce. U všetkých subjektov je bezo sporu, že zaplatili, nie vysoké čiastky za užívanie cesty vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na situáciu, že podiel týchto platieb je minoritný a možno ho odhadnúť na 0,1 % z celkového využitia lesnej cesty, primárne bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou vyrubenia dane z predloženej faktúry od zhotoviteľa diela lesnej cesty, ku ktorému zhodne správca dane i žalovaný konštatovali, že podiel ťažby, potom, čo bola cesta v užívaní žalobcu, neznamená nárast podnikateľskej aktivity žalobcu, lebo ten vykonával podnikanie v lesoch aj pred rekonštrukciou cesty. V dôsledku tejto lesnej cesty jej rekonštrukciou nedošlo k navýšeniu jeho tržieb. IV.Dôvody rozhodnutia správneho súdu 17. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa § 3 daňového poriadku 1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku, ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 181/1995 Z. z. v znení platných predpisov o pozemkových spoločenstvách cieľom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, hospodáriť v lesoch a na vodných plochách. Podľa § 19 ods. 1 písm. b), zákona č. 97/2013 Z. z. v platnom znení o pozemkových spoločenstvách účinný od 01.05.2013, spoločenstvo vzniká na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim hospodári v lesoch a na vodných plochách. Podľa § 19 ods. 2 tohto zákona spoločenstvo vykonáva činnosti podľa odseku 1 v súlade s osobitnými predpismi, s odvolávkou o.i. na zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov /ďalej zákon o lesoch/, ktorý stanovuje povinnosti obhospodarovateľovi lesa vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, ale aj hospodárenie v lese, prečistky a prebierky, udržiavanie lesných ciest atď. Podľa § 30 tohto zákona k využívaní lesa verejnosťou, ..každý má právo vstupovať na lesné pozemky, verejnosť je povinná chrániť les, rešpektovať záujmy jeho vlastníka. Podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v § 22 účelové komunikácie slúžia na spojenie výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže obec vyhlásiť za neverejnú so súhlasom jej vlastníka. Vyhláška k predmetnému zákonu špecifikuje, že účelovou komunikáciou sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám atď. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 49a ods. 1 zákona o DPH, daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý' je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté. Podľa § 49a ods. 2 zákona o DPH, pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Podľa § 51 ods. písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH, investičným majetkom na účely tohto zákona sú b) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba používateľnosti je dlhšia ako jeden rok, c) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, d) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu. /27/ Podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH, platiteľovi v poslednom zdaňovacom období vzniká daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitného predpisu ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia, z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu, ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. 19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 102621289/2018 zo dňa 18.12.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 101587584/2018 /správny orgán prvého stupňa/, zo dňa 15.8.2018, ktoré žalovaný potvrdil. 20. Správca dane správne konštatoval, že Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Choňkovce v likvidácii obnovil registráciu v registri pozemkových spoločenstiev 19.12.2016. Totožnosť žalobcu zodpovedaná hodnoteniu Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžf 66/2015 z 27.9.2017. Už odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 71/2014 z 19.11.2014, ktoré sa týkalo opätovného zápisu likvidovanej spoločnosti, v prípade, že sa zistí iný majetok, ktorý je potrebný na likvidáciu a vychádzajúc z logiky úlohou likvidátora je pomerné uspokojenie nárokov tretích osôb je pri posudzovaní právnej procesnoprávnej subjektivity významným účel dodatočnej likvidácie. Preto správny súd žalobcu považoval za subjekt, ktorému sa obnovila procesnoprávna subjektivita a konštatoval, že, rozhodoval podľa účinného zákona č. 162/2015 Z. z. SSP a konštatoval, že sporným bolo splnenie zákonných podmienok žalobcom na odpočet dane pri označenom zdaniteľnom plnení. 21. Z hľadiska právneho hodnotenia orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nesplnil podmienky podľa ustanovení podľa § 49a ods. 2 zákona o DPH a § 81 ods. 6 zákona o DPH a odpočet dane uplatnený žalobcom v období august 2012 v úhrnnej hodnote 28.549,70 Eur, z faktúry č. 12081401 dodávateľovi stavebných prác za výstavbu lesnej cesty nebol oprávnený. Správny súd potom konštatuje, že z administratívneho spisu zistil skutočnosti konštatované už správcom dane, po oboznámení ktorých sa stotožnil správnym hodnotením žalovaného a uvádza, že správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili v dôsledku úplne zisteného skutkového stavu a zákonne postupovali, ak nepriznali žalobcom uplatnený odpočet DPH. Konštatuje, že uvedená lesná cesta vo vlastníctve žalobcu bola vystavaná z nenávratných prostriedkov Poľnohospodárskej platobnej agentúry /prostriedkov EÚ/. Správny súd sa stotožnil sa s právnym hodnotením žalovaného, že uplatnenie dane z pridanej hodnoty žalobcom nie je zákonom akceptovateľné z dôvodu, že nejde o výdavok vynaložený výlučne, alebo prevažne na podnikanie žalobcu, ktorý má lesnú cestu vo vlastníctve a z ich odôvodnenia je významným pre záver správneho súdu to, že nenávratný finančný prostriedok viedol k vykonaniu investičnej akcie žalobcom a zhodnoteniu jeho vlastníctva. 22. Súd sa z hore uvedeným záverom stotožnil vychádzajúc aj z obsahu administratívneho spisu , kde sa oboznámil s uvedenými dokumentmi: so zmluvou o dielo č. 10 z roku 2009, ktorú podpísali zmluvné strany 08.11.2009. Predmetom zmluvy je uskutočňovanie prác na protipožiarnej lesnej ceste Choňkovce, prestavba bola uskutočnená podľa projektovej dokumentácie v čase od 03. do 11. mesiaca v roku 2010, za zmluvnú cenu 751.554,64 Eur bez DPH. Hodnota DPH 19 % činila 142.795,38 Eur a cena s DPH 894.350,02 Eur, so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalobcovi č. KE 00817, podľa ktorej Poľnohospodárska platobná agentúra so žalobcom, IČO: 31947875 uzavrela zmluvu, ktorým bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný prostriedok, zmluva bola podpísaná 30.07.2010 zo strany žalobcu, a to na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty Choňkovce na pozemku XXXX/X v k.ú. U., okres N., výška nenávratného finančného prostriedku činí 751.554,64 Eur. K zmluve je pripojená prílohová dokumentácia, ktorá je sprievodným dokladom k zmluve a ide o príručku pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. V bode neoprávnené výdavky č. 5 sa uvádza: Neoprávnenými výdavkami sú daň z pridanej hodnoty, okrem prípadov uvedených v bode 3a, článku 71 Nariadenia rady ES 1698/2005, t.j. výnimkou nenávratnej DPH, ak ju znáša zdaniteľná osoba. Súčasťou administratívneho spisu bolo potvrdenie Poľnohospodárskej platobnej agentúry z 12.4.2007 o tom, že žalobcovi bola pridelená pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy, keďže splnili podmienky. Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky správcovi dane, vyplynulo, že poskytnutie príspevku na obnovu potenciálu lesného hospodárstva a zavedení preventívnych opatrení programu rozvoja vidieka a lesných ciest je poskytované vlastníkom typu ako je žalobca a táto podpora sa vzťahuje len na neziskové organizácie, nie podnikateľskej aktivity. 23. Podľa správneho súdu je preukázané a nesporné, že cesta bola predmetom financovania z prostriedkov z dotácie Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nemala podnikateľský zámer a jej cieľom bolo predovšetkým podpora lesa a vlastníka ako takého, ktorý tento les vlastní a hospodári v ňom za účasti všetkých vlastníkov lesa. Dňa 29.10.2009 bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie obcou Choňkovce súčasťou konania je i záväzné stanovisko Obvodného lesného úradu v Michalovciach, ktoré konštatuje, že lesná cesta slúži žalobcovi na dopravu dreva a na prístup vozidiel i špeciálnych vozidiel zdravotnej a hasičskej služby, ide o vozovku II. triedy z asfaltového betónu s parametrami ako sa tam uvádza. Kolaudačné rozhodnutie obce Choňkovce je zo 07.12.2012 . Z potvrdenia Obvodného lesného úradu Michalovce z 21.05.2013 vyplýva, že táto lesná cesta bola vybudovaná v rámci územia pozemkového spoločenstva, slúži na odvoz dreva, výchovu a ochranu lesa. Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu Michalovce, zo dňa 21.10.2009 vyplýva, že trvale vyňalo tam označené lesné pozemky z plnenia funkcie lesov na využitie pre stavbu protipožiarnej lesnej cesty. Povoľuje sa tzv. odlesnenie plôch vo výmere 2650 m2 a v množstve 23 m3. Služobno-technická správa projektu pre realizáciu stavby charakterizuje ako lesnú prístupovú cestu, ktorá sleduje rekonštrukciu a skvalitnenie dopravnej manipulácie lesnej aj požiarnej techniky v lese a na zabezpečenie i prístupu požiarnych a lesných strojov. 24. Aj z administratívneho spisu vyplynulo, že po vrátení veci správca dane vyzval žalobcu na predloženie evidencie DPH za roky 2012 a 2013 v mesiaci február, doklady preukazujúce vlastníctvo požiarnej cesty Pozemkovým spoločenstvom Choňkovce v likvidácii, doklad o úhrade výpisom z banky spornej faktúry. Súčasne oznámil, že nebude môcť splniť lehotu na vydanie rozhodnutia v zákonom stanovenom termíne, oznámil to teda žalobcovi. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že na mieste samotnej cesty, na jej začiatku sa nachádzala rampa, v ďalšej časti cesty, asi v strede sa nachádza druhá rampa, ktorá bola tiež uzamknutá, čo znamenalo, že žalobca ako vlastník nakladá so svojim vlastníctvom odplatne, resp. má kontrolu kto užíva túto cestu (názor súdu). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu bolo konštatované stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, vlastníctvo pozemkového spoločenstva, rozhodnutie OÚ, odbor pozemkový a lesný, doklady o vyťaženom dreve v roku 2012 a v roku 2013, 2014, z ktorých vyplýva ťažba v roku 2012 - 200, v roku 2013 - 280 a v roku 2014 - 250 m3 drevnej hmoty. Vlastníctvo žalobca definoval listami, na ktorých nie je vyznačená nehnuteľnosť - lesná cesta. Z poznámky vyplýva, že ide o parcely registra U., evidované v katastrálnej mapy č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X. Zo zápisnice z 12.03.2018 vyplýva, že Združenie vlastníctva BEZEJ k overeniu obchodných vzťahov s urbárskou spoločnosťou a ním, predložil samotnú dohodu o užívaní lesnej cesty, a to 15 centov za m3 prepravovaného dreva, Dohoda z 22.07.2014. Zo zápisnice o úkone Poľovnícke združenie Holub Sobrance v zastúpení predložilo správcovi dane doklady demonštrujúce obchodné vzťahy s urbárskou spoločnosťou, najmä nájomnú zmluvu z 19.09.2005 a štyri účtovné doklady z roku 2013, 2014, 2015 a 2016. Nájomná zmluva medzi týmito spoločnosťami upravuje nájomné za poľovné pozemky 3 444, - Sk ročne, zmluva bola podpísaná 19.09.2005 na 10 rokov. Z rozhodnutia zo dňa 24.08.2005 vyplýva vznik Poľovného revíru 12 Holub Sobrance, ako aj platba 114,32 asi za využívanie lesnej cesty, alebo zrejme za využívanie lesnej cesty, ako to vyplýva z textu rozhodnutia. Takisto realizoval platbu 262,90 Eur v druhom mesiaci roku 2016 v prospech žalobcu od Poľovného združenia Holub Sobrance. Zápisnica o vykonaní úkonu za účasti vlastníkov lesa Horňa, pozemkové spoločenstvo preukazuje obchodné vzťahy so žalobcom, dohoda o užívaní lesnej cesty bola uzavretá so žalobcom a uvedeným subjektom z 24.06.2013, dodávateľská faktúra, príkazy na úhradu, zmluva o užívaní ciest pri zvažovaní a zvoze drevnej hmoty združením podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce. Dohoda o užívaní vlastnej cesty z 24.6.2013 stanovila cenu 200 Eur, ktorá bola uhrádzaná za kalendárny rok, a to za rok 2013 a 2014. Zmluva o užívaní lesných ciest medzi žalobcom a pozemkovým spoločníkom vlastníkov lesa Horňa z 18.06.2016 stanovila cenu užívania na sumu 100 Eur ročne. 25. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa neprítomnosti žalobcu pri prezentácii jednotlivých užívateľov lesnej cesty vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú uvedené v rozhodnutí oboch finančných správnych orgánov, správny súd konštatuje, že bolo zistené, že ich podiel na komerčnosti a podnikaní žalobcu je nepatrný a v konečnom dôsledku podstatným pre vyjadrenie sa k otázke či cesta slúži na podnikateľské účely, je odpoveď o nesplnení povinnosti žalobcom podľa ust. § 81 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Vo vyjadrení k protokolu žalobca uviedol 20.5.2013, že protipožiarna cesta zabezpečuje ochrannú funkciu lesa pred požiarom a umožňuje prístup do lesa, ale umožní mu aj skvalitnenie ťažby dreva prístupom ľahkých mechanizmov a z dôvodu protipožiarnej ochrany prispieva ku kvalite lesnej, dopravnej siete a ochrane lesa a podľa tvrdení žalobcu predmetná cesta je účelovo určená, aby okrem protipožiarnej ochrany slúžila i na podnikanie urbárskej spoločnosti v rámci poľnohospodárskej prvovýroby. Pripája potvrdenie lesného úradu, zrejmé ide o nejaký ťažobný plán dreva. Z jednania zo zápisnice s Daňovým úradom Michalovce sa za žalobcu zúčastnil jeho predseda, ktorý vyjadril nesúhlas s charakterizovaním postavenia žalobcu v uvedenej veci vo vzťahu k odpočtu DPH. Okrem iného súhlasil s konštatovaním, že urbárska spoločnosť rekonštrukciou lesnej cesty prispela k zabezpečeniu ochranných funkcií lesa, zvýraznil viacúčelovú funkciu lesa, ktorá vytvára dopravné spojenie a sprístupňuje ho dopravnými prostriedkami, vrátane jeho ochrany pred požiarmi. Uviedol, že pre časový nesúlad, ktorý vznikol medzi obdŕžaním a prostriedkov z eurofondov, ktoré minul na výstavbu cesty, musel vziať krátkodobý úver VÚB 92.500 Eur a pre nevyplatené DPH sa tak dostal do platobnej neschopnosti. Protipožiarna cesta vedie na pozemkoch členov urbárskej spoločnosti a prioritne slúžila na podnikateľské účely ale v rozsahu 0,1 % bola užívaná na iné účely, na prejazd vozidiel, pre požiarnikov, colnú a hraničnú stráž a políciu, spoplatňované je jej využívanie pre iné subjekty. Žalobca uviedol, že oprávnenosti odpočtu DPH nemení nič ani fakt, že z protokolu o vykonaní kontroly vyplýva, že správca dane už 24.04.2013 uviedol, že protipožiarna cesta nespĺňa účely podnikania a prijaté plnenia po jej rekonštrukcii platiteľ nepoužíval na účely svojho podnikania v potrebnom rámci. Toto všetko podľa správneho súdu dokresľuje, že žalobca ako investor vybudoval lesnú cestu, je vlastník lesnej cesty, v lese hospodári, dohodol používanie lesnej cesty inými subjektmi, cesta je v jeho vlastníctve, preto touto disponuje na používanie lesa. Toto všetko je nesporné, ale nenapĺňa zákonné predpoklady uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúry zaplatenej žalobcom za rekonštrukciu lesnej cesty. 26. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane v tom rozsahu, ako si ich žalovaný osvojil v zmysle výsledkov vykonanej daňovej kontroly. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie spĺňalo požiadavku na riadne zistený skutkový stav v zmysle § 63 Daňového poriadku, preto sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v daňovom konaní s prihliadnutím na citované právne názory vyplývajúce z vyššie citovaného rozhodnutia /(§ 3 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového)/. Nie je sporné, že žalobca bol platiteľom dane a že predmetnú prestavbu lesnej cesty vykonal dodávateľ s prideleným DIČ, ktorý aj v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. vystavil faktúru. Podľa správneho súdu nebolo preukázané, že by lesná cesta mala stratiť prestavbou doterajší charakter komunikácie, bez ohľadu na názov, protipožiarna, slúži na účely protipožiarne, ale aj na účely všeobecného užívania samotným vlastníkom cesty a žalobcom v jednej osobe. Protipožiarnosť cesty finančné orgány nespochybnili, je nepochybné, že cesta slúži na posilnenie biodiverzity ekologickej stability lesov a verejnoprospešných funkcií, znižovaním rizika pôdnej erózie, zvyšovaním absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnenie vodohospodárskej funkcie lesa a požiarnou ochranou, preto má cesta charakter plnenia úloh verejného záujmu. Verejný význam protipožiarnej cesty nemení charakter cesty a je naďalej založený vlastníckym právom členov urbariátneho spoločenstva, ktorí vykonávajú činnosť, ktorá je spojená s produkciou potenciálu lesa, teda ťažbou dreva. Podľa správneho súdu verejne prospešné funkcie cesty a lesa nevylučujú jej využívanie na hospodárskej činnosti. Uzavrel, že protipožiarna cesta užívaná aj na iné účely, má vplyv na závery v tomto konaní, ak ju využíval žalobca na podnikanie. Žalobca nepreukázal zvýšené zdaniteľné príjmy v rokoch 2013 - 2014 v dôsledku užívania lesnej protipožiarnej cesty. Podľa odvolacieho súdu správca dane po prvotnom vykonanom dokazovaní, ktoré uzavrel do skutkových a právnych záverov mal oddeliť mieru využívania cesty žalobcom na ťažbu, čo je jeho hospodárska činnosť a mal zvážiť podiel ako participujú ostatné orgány určené na ochranu lesa, napr. požiarnici, policajti atď. a akým iným spôsobom sa táto cesta užíva. Každé prenajímanie cesty poľovníckym združeniam a iným spolkom, je vlastne využívaním práva vlastníka - žalobcu, ktoré ak je komerčné možno ho nazvať ako nakladanie s majetkom v záujme vytvárania určitej ekonomickej hodnoty. Preto posudzovanie miery ekonomickej činnosti žalobcu na tejto ceste v porovnaní s mierou iných efektov, ktoré táto cesta spôsobuje, tzv. verejnoprospešných, je irelevantné, a bolo jasne preukázané, že prostriedky získané za túto cestu, žalobca využil na financovanie svojho majetku, lebo cesta je vlastníctve žalobcu a odpočítať ju ako DPH môže ak ide o výdavok spojený s jeho podnikaním. Správcovi dane boli predložené boli doklady o evidencii DPH a vystavovaných faktúrach Urbárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Choňkovce a o obchodný vzťah so žalobcom išlo, ak predložil potvrdenie Policajného zboru o používaní lesnej cesty, potvrdenie o užívaní cesty Združenia vlastníkov BEZEJ, vlastníkmi lesa Horňa, Poľovníckym združením Holub Sobrance, Združením podielových vlastníkov Choňkovce, Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce potvrdilo užívanie cesty vo vlastníctve Urbariátu Choňkovce. Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce predložilo listiny, dotýkajúce sa nájmu nájomnou zmluvou z 19.1.2005, faktúry, doklady o zaplatení, zápisnica o ústnom pojednávaní s Urbárskou spoločnosťou Choňkovce 25.1.2018. Napriek tomu, podľa súdu je zrejmé, že nejde o výdavok spojený s podnikaním výlučne a nárok žalobcu na odpočet by sa mal upravovať podľa § 49a zákona o DPH. 27. K rozhodnutiu žalovaného správny súd konštatuje, že sa odvoláva na správcu dane, zároveň však poukazuje na ustanovenie § 49a ods.1 zákona o DPH, ktoré upravuje daň uplatnenú na investičný majetok, uvedený v § 54 ods.2 písm.b/ a c/, zahrnutý v majetku platiteľa, ktorý sa použije na účely podnikania a ktorý je možno odpočítať len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Za dané obdobie spočítaný rozsah tohto profitu z podnikania, za podmienky uplatňovanej dane na investičný majetok zahrnutý v majetku, podľa § 49a ods.2 zákona o DPH bližšie špecifikuje možnosti použitia investičného majetku a o jeho odpisovania. S odkazom na § 81 ods.6 zákona o DPH správny súd konštatuje zákon, že v poslednom zdaňovacom období vznikla platiteľovi daňová povinnosť, vzťahujúca sa na takto evidovaný majetok, pri ktorého nadobudnutí mala byť daň úplne alebo čiastočne odpočítaná na majetok, ktorý nadobudol bez dane, pričom daň sa vypočítala zo zostatkovej ceny majetku, zistenej podľa osobitného predpisu ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. 28. Nesprávne právne posúdenie uplatňované žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP sa týka posudzovania rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorý ho potvrdil a opiera sa o ust. § 49a ods.1, 2 ZDPH. Vzhľadom na poskytnutú dotáciu je viac než jasné, že i správca dane i žalovaný jednoznačne posúdili konštatovanie o uplatnenom nároku, aj keď skúmali požadované Najvyšším súdom SR a rozsah ekonomickej činnosti uplatňovanej vo vzťahu k plneniu ekonomickej činnosti a podnikateľského zámeru u žalobcu. 29. Ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH, konštatuje, že kto nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným a pri nadobudnutí tohto majetku ho predpokladá použiť na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 1 písm. b), c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel, ako na podnikanie. Toto zákonné ustanovenie umožňuje tomu, kto svoj majetok vedie v evidencii investičného majetku sa rozhodnúť, že tento majetok, ktorý zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na podnikanie má v evidencii investičného majetku a môže ho odpisovať v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na podnikanie. 30. S odkazom na to, že i Ministerstvo financií SR, konštatovalo, že v danom prípade vzhľadom na poskytnutý finančný príspevok z osobitného fondu na výstavbu, bolo možné podľa § 49a zákona o dani z príjmov priznať odpočet za podmienky, že ide o platiteľa dane z pridanej hodnoty v uvedenom období , bolo nutné žalobcom rešpektovať ustanovenie § 49a ods.1, 2 ZDPH upravujúceho povinnosti žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty v spojení s § 54 ods.2 písm.b/ a c/, tohto zákona. Bolo jeho povinnosťou zaplatiť daň z príjmov z takéhoto majetku a odpočet dane z pridanej hodnoty uplatniť v rozsahu podnikania a nie z rozsahu zaplatenej faktúry. Potom išlo o iný prípad ako je vzťah § 19 vo vzťahu k § 49 ods.1 a § 51 ods.1, zákona o DPH. 31. Žalobca je vlastníkom investičného majetku, ktorý si zadovážil za dotáciu, ktorú použil na financovanie protipožiarnej cesty, ktorú používajú na tento účel iné subjekty, ale súčasne aj žalobca, na podnikanie. Podľa správneho súdu ide o právny subjekt, ktorý nezaplatil daň z príjmov z nadobudnutého majetku a nemôže uplatniť odpočet dane vo výške sadzby DPH v celom, hoci je vlastníkom cesty, hoci realizuje podnikateľskú činnosť, a pre uplatnenie § 49a ods.1 platí, že daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods.2 písm.b/ a c/, treba uplatniť v rozsahu majetku platiteľa v ktorom ju používa na podnikanie. Podľa § 49a ods. 2 zákona o DPH, pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Za významné súd pokladá kritérium nezvýšenia ťažby v roku 2012 a efektívnosť cesty na podnikateľské činnosti žalobcu. Samotná cesta má ako už bolo zmienené protipožiarny význam a obrovský význam pre plnenie povinností vo vzťahu funkcia lesu a ochrana životného prostredia, čo je vždy i úlohou vlastníka. 32. Podľa zákona č. 181/1995 Z.z cieľom spoločenstva je racionálne hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, na spoločnej veci a obstarávať spoločné veci, vyplývajúc zo spoluvlastníctva k nej. Ustanovenie § 19 ods.2 zákona č. 97/2013 Zb. o pozemkových spoločenstvách ukladá povinnosť aj vlastníkovi lesa vykonávať preventívne opatrenia v lese proti požiarom a hospodáriť v zmysle udržiavania nielen lesa ale aj lesných ciest. Z obsahu dokazovania vyplynulo, že prestavbou lesná cesta nestratila charakter cestnej komunikácie. Správny súd sa stotožňuje so záverom, že je nespochybné, že realizáciou projektu protipožiarnej lesnej cesty sa sledovala obnova produkčného potenciálu v lesoch poškodených prírodnými pohromami a požiarmi a zavádzanie preventívnych opatrení a naplnenie ochrany životného prostredia a obnovy produkčného potenciálu lesov, posilňovaním biodiverzity a ekologickej stability lesov a zlepšovania jeho verejnoprospešných funkcii, znižovaním rizika pôdnej erózie, zvyšovaním absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnením vodohospodárskej funkcie lesov, a v neposlednom rade, zvyšovaním ochrany lesov pred požiarmi. Ide o viacfunkčnú lesnú komunikáciu, slúžiacu nielen na protipožiarnu ochranu lesa, ale aj na jej užívanie štátnymi orgánmi, či subjektmi súkromného práva, nie je možné vyhodnotiť ako porušenie procesných práv žalobcu a nevylučuje možnosť žalobcu lesnú cestu využívať na hospodársku činnosť. K právnej argumentácii poukazuje na vybrané ustanovenia zák. č. 97/2013 Z. z. ako aj zák. č. 326/2005 Z. z. a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. Ako bolo vyššie povedané, žalobca viedol vo svojom majetku uvedenú cestu, avšak neodviedol z nej daň v zmysle, ako konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí podľa § 81 ods.6 DP. 33. Vychádzajúc zo správnej žaloby žalobca v prvom rade namietal procesné pochybenia, spočítavajúce v tom, že správca dane ho neoboznámil v daňovom konaní s tým, aké skutočnosti nastali na základe výpovede svedkov po zrušení rozhodnutia žalovaného a správcu dane rozsudkom Najvyššieho súdu SR 27.9.2017. Pokiaľ ide o žalobné námietky tohto charakteru uplatnené v správnej žalobe, spočívajú v tom, že po zrušení rozhodnutia žalovaného a správcu dane tento vykonal dokazovanie v rozsahu obstarania dokladov o vzťahu žalobcu na komerčnom základe bez jeho účasti. Správca dane i žalovaný podrobne zosumarizovali všetky svoje zistenia a tieto porovnávali s povinnosťami žalobcu ako vlastníka cesty, ktorú nadobudol do svojho majetku z prostriedkov, ktoré nepatrili do jeho vlastníctva a uplatňuje za zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny zhotoviteľovi diela 20 % DPH z dohodnutej zmluvnej ceny. Išlo o úradné záznamy k predloženým faktom a dokumentom, ktoré v konečnom dôsledku správca dane zahrnul do protokolu, ktoré predstavil v rámci záveru vyrubovacieho konania, zápisnične zachytil a s ktorými sa žalobca mal možnosť oboznámiť a ku ktorým sa v konečnom dôsledku aj vyjadril. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu správcu dane vyplýva jeho komunikácia takto: Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY, Choňkovce, dňa 22.01.2018 so zástupcom Z.. I. F. z dôvodu predloženia dokladov, nebola žiadna výpoveď svedka, boli odovzdané požadované doklady. Za Vlastníci lesa Horňa pozemkové spoločenstvo, Horňa, 22.01.2018 so zástupcom Z.. S. O. a dňa 26.03.2018 s K. O. boli predložené doklady na vybudovanú lesnú cestu. V júni 2013 bolo uhradených žalobcovi 200, 00 eur, v roku 2014 evidovaná úhrada 200,00 eur za faktúru č. 072013. Zástupca žalobcu F.. Z. H. podľa úradného záznamu č. 100394492/2018 dňa 15.02.2018 predložil príjmový pokladničný doklad P-0004 z 20.06.2013 o prijatí 200,00 eur od spoločenstva Horňa a dňa 06.06.2018 s vyjadrením predložil výpis z banky o úhrade 200,00 eur za faktúru č. 072013. Poľovnícke združenie Holub Sobrance, so zástupcom F.. Z. H. spísaná zápisnica o vykonaní úkonu dňa 28.02.2018 z dôvodu predloženia dokladov, teda nešlo o výpovede svedkov. Zástupca žalobcu F.. H. uviedol 25.01.2018, že združenie uhradilo 03.02.2012 sumu 114,32 eura za prenájom pozemkov na poľovnícke účely, v ktorom je zahrnutý aj vstup na lesnú cestu. -Združenie vlastníkov Bezej, so zástupcom Z. I. správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu č. 100531026/2018 dňa 12.03.2018 z dôvodu predloženia dokladov. Z.J. I. uviedol k dokladom, že združenie nič neuhradilo, pretože cestu nepoužíva. Zástupca žalobcu F.. H. 25.01.2018 potvrdil, že združenie nevozilo drevo, nebola vystavená žiadna faktúra. -So zástupcom Združenie podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce nebola spísaná žiadna zápisnica. Združenie predložilo 01.03.2018 vyjadrenie, že zasiela doklady a to dohodu o užívaní lesnej cesty s jej dodatkom z 24.07.2014, nesúhlasilo s dohodou za odplatu. F.. Z. H. 25.01.2018 tiež potvrdil, že disponuje iba uzatvorenou dohodou.. Žalovaný poukazuje na vyhýbavé vyjadrenie k otázkam správcu dane, ktoré pritom by malo byť v jeho záujme riadne skutočnosti v danej veci preukázať /zápisnica z 25.01.2018 spísaná s likvidátorom žalobcu F.. Z. H..“ Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatuje, čo vyplýva aj z administratívneho spisu, že žalobná námietka podľa § 191 ods.1 písm. g/,SSP nie je naplnená, t.j. procesné pochybenia v konaní orgánov verejnej správy nemajú potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane a tieto nemajú za následok nezákonnosť rozhodnutia ani v rozsahu, ktorý by zasahoval do práv žalobcu. 34. Správny súd konštatuje, že pri rešpektovaní právneho názoru najvyššieho súdu, uvedené potvrdzuje, že lesná cesta bola získaná z takých prostriedkov, ktoré boli určené aj na zabezpečenie verejných funkcií lesa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a ktoré umožňujú uplatniť odpočet za náklady pri podnikaní len z prostriedkov, za zákonom stanovených podmienok. Uplatnenie odpočtu DPH za zhodnotenie vlastníctva žalobcu z verejných prostriedkov, pri vynaložení potrebnej miery podnikania na tejto ceste žalobcom bolo možné v zmysle § 49a zákona o dani z pridanej hodnoty. Tento argument vychádza z porovnávania daňovej povinnosti žalobcu z majetku, ktorý mal zdaniť v zmysle predpisov a podľa zostatkovej ceny k decembru 2013, ktorú však žalobca neodviedol. Toto je základ rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný prevzal, čo do skutkových a právnych podľa § 49a ods.1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 54 ods.2 a § 81 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Záver správneho súdu je, že žalobca nebol oprávnený v zmysle tohto ustanovenia na odpočet dane z pridanej hodnoty, ako to urobil z predloženej faktúry, z dôvodov uvedených nižšie. Správny súd poukazujúc na § 3, § 16 ods.2 a § 24 ods.1 Daňového poriadku, ako aj v zmysle § 3 ods.1 písm. b/ zák.č. 181/1995 Zb. a § 19 ods.2 toho istého zákona, ako aj § 30 tohto zákona a zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (§ 22) a konštatuje, že skutkové a právne závery oboch finančných správnych orgánov sú založené na riadne vykonanom dokazovaní za dodržania všetkých procesných predpisov upravených v Daňovom poriadku, ktoré žalovaný a správca dane odprezentoval aj komparatisticky tým, že majetok získaný z verejných zdrojov s hodnotením jeho vlastníctva v podobe lesnej cesty bol zadovážený z prostriedkov Európskej únie, ktoré boli určené na nepodnikateľskú podporu hodnoty lesného hospodárstva a lesov. Správny súd konštatuje, že pri porovnaní hospodárenia žalobcu, poskytnutá nenávratná pomoc a hodnoty, ktorú lesy poskytujú v takzvanom verejnom záujme, vrátane zadržiavania vody, udržiavania biodiverzity ochrany lesných a vodných zdrojov, sú hodnotami, ktoré boli sledované udelenou finančnou podporou žalobcovi. Žalobca vytvoril vlastnú hodnotu v majetku, ktorý v podobe dane podľa § 81 ods.6 DP, bol povinný odpočítať na majetok, ktorý nadobudol a daň z majetku sa vypočítava zo zostatkovej ceny. 35. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy správne zhodnotili povinnosti žalobcu argumentáciu správcu dane s odkazom na povinnosti žalobcu podľa § 81 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správny súd poukazujúc i na príručku pre žiadateľa o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR rok 2007 - 2013 zo samotného obsahu zmluvy a odpovede Poľnohospodárskej platobnej agentúry má za to, že príspevok, ktorým bolo zveľadené vlastníctvo žalobcu, mu neumožňuje inak ako podľa § 81 ods.6 ZDPH v podobe zdaňovaných odpisov poskytnúť odpočet dane. V konečnom dôsledku žalobca nedôvodne poukazuje na nesúhlas s právnym hodnotením s poukazom na § 49a ods.1 a 2 § 54 ods.2 zákona o dani z pridanej hodnoty a opakovane tvrdí, že ide o investíciu na zabezpečenie jeho podnikania, z ktorej odpočet z uplatnenej faktúry je cenou, ktorú zhotoviteľ obdržal vrátane DPH. Námietka týkajúca sa § 191 ods.1 písm. c/ SSP nie je daná ako sa k tomu správny súd súd vyjadril už vyššie. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa § 191 ods.1 písm. g/ SSP, k tomu sa súd vyjadril vyššie ako nedôvodnej. 36. Z uvedených dôvodov súd posúdil všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 37.O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, trovy konania nepriznal. Žalovaný trovy konania v odôvodnenej výške podľa § 168 SSP neuplatnil, preto mu ich správny súd nemohol priznať 38. Senát správneho súdu rozhodol jednohlasne, podľa § 139 ods.4 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).