Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/109/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200460 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200460.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnej veci žalobcu P. C., bytom J. O. Y. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom kancelárie v Banskej Bystrici, Slnečná 42 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100250580/2017 zo dňa 09.02.2017 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104116090/2016 zo dňa 17.10.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 52.658,19 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj : „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca podnikal pod obchodným menom P. C. F&O, IČO: 43 656 102 a svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňom 06.02.2016. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 26.01.2015, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončená. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt vyjadril v lehote stanovenej správcom dane v predmetnej výzve. 3. Na základe protokolu z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 57816/2015/Str zo dňa 17.03.2015, ktorým daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie február 2013 vyrubil rozdiel dane v sume 52.658,19 EUR. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 974492/2015 zo dňa 19.06.2015 rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vykonaní vyrubovacieho konania správca dane dňa 30.12.2015 vydal vo veci nové rozhodnutie č. 1816058/2015, ktoré daňový subjekt napadol odvolaním, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 102915161/2016 zo dňa 12.04.2016 toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opätovne vo veci rozhodol správca dane rozhodnutím zo dňa 17.10.2016 , č. 104116090/2016 (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) 4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu boli závery o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“), keď správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 v celkovej výške 52.658,19 EUR z nasledovných faktúr od spoločnosti Whip spol. s r.o., Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda (do 22.02.2013 Mierová 1, Bratislava) IČO: 35 936 126, DIČ : 2022007966 : - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 12.02.2013, základ dane 52 228,80 eur, daň 10 445,76 eur, predmet fakturácie : B. classic XXXg - 12 960ks, W. X. - 56 160 ks - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 18.02.2013, základ dane 22 124,16 eur, daň 4 424,83 eura, predmet fakturácie : H. mentol - eucal. - 64 800 ks, H. cassis -18 000 ks - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2013, základ dane 33 948,71 eur, daň 6 789,75 eur, predmet fakturácie ; H. extreme - 97 200ks - 12 960 ks, Winterfresh original - 32 400 ks - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2013, základ dane 74 477,69 eur, daň 14 295,54 eur, predmet fakturácie : Jacobs Velvet 200g - 15 903 ks, Orbit pepermint 64 800 ks, Orbit spermint - 32 400 ks, Orbit watermelon -32 400 ks - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2013, základ dane 53 691,97 eur, daň 10 738,40 eur, predmet fakturácie : Kinder surprise - 64 512 ks, Orbit sweet mint - 10 800 ks, Orbit strawberry - 10 800 ks, Orbit blueberry - 10 800 ks, Orbit prof. Strong mint - 10 800 ks, Orbit prof. Fresh mint -10 800 ks, Airwaves black mint - 21 600 ks, Airwaves sup. pepermint - 21 600 ks a - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 21.02.2013, základ dane 29 619,51 eur, daň 5 963,91 eura, predmet fakturácie : Airwaves mentol - eucal. - 64 800 ks, Airwaves cassis - 46 8000 ks. 5. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 02.05.2017 žiadal preskúmať jednotlivé rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období január až december 2013. 6. Správny súd uznesením č. k. 6S/47/2017 zo dňa 29.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.06.2019 vylúčil preskúmavanie jednotlivých rozhodnutí administratívnych finančných orgánov do samostatných konaní, s tým, že preskúmanie rozhodnutia č. 100250580/2017 zo dňa 09.02.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č. 104116090/2016 zo dňa 17.10.2016, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2013 sa stalo predmetom tohto konania sp. zn. 6S/109/2019. 7. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie dvanástich rozhodnutí žalovaného, ktoré boli vydané na podklade Protokolu z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015, ako výsledku daňovej kontroly DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2013. 8. Žalobca v podanej žalobe namietal výrok rozhodnutia správcu dane, ktorý obsahuje iba ustanovenie procesného predpisu, ale neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotno-právneho predpisu, podľa ktorých rozhodol. V dôsledku toho je podľa žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné, a hoci tento nedostatok namietal aj v odvolaní, žalovaný sa s touto námietkou dôsledne nezaoberal, v dôsledku čoho neodstránil nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane. 9. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktoré je už v poradí tretie, sa zameralo len na odstránenie nedostatkov vytýkaných v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného. Odôvodnenia teda obsahujú len zhrnutie obsahu niektorých listinných dôkazov, odpovedí na dožiadania a svedeckých výpovedí, ktoré sú obsahom spisu správcu dane, odkazy na ne prostredníctvom čísiel listín a dátumov ich vydania, citovanie zákonných ustanovení a opakujúceho sa konštatovania správcu dane, že žalobca dôkazné bremeno v tomto prípade neuniesol. V rozhodnutiach absentuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, jasné a zrozumiteľné uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov správcom dane, a aplikovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane v konkrétnom prípade. Aj túto nezrozumiteľnosť žalobca vytkol v odolaní podanom proti rozhodnutiu správcu dane, ale žalovaný sa s touto výčitkou zaoberal iba všeobecne a neodstránil nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane. 10. Žalobca v žalobe tiež konštatoval, že už vo vyrubovacom konaní vytýkal správcovi dane nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí správcu dane. Ak v tejto časti výčitiek žalobcu žalovaný vyhodnotil postup správcu dane ako súladný s daňovým poriadkom, potom zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou zakladajúcou žalobný dôvod uvedený v ustanovení § 191 ods. l písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku. 11. Podľa žalobcu sa správca dane dôsledne neriadil ustanoveniami § 3 ods. 2, 3, 6 a 7 a § 24 ods. 1 , 2 a 4, § 44 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanovením § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane vychádzal z kombinácie nesprávneho výkladu daňového poriadku týkajúceho sa rozloženia dôkazného bremena a selektívneho vykonávania len niektorých správcom dane vybraných dôkazov. Tento chybný postup následne zopakoval aj žalovaný a uvedený nezákonný postup správcu dane potvrdil. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretoval závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku č. 3Sžf/81/2013, a poukázal aj na podstatné rozdiely v zistenom skutkovom stave veci, keď na rozdiel od okolností, z ktorých vychádzajú závery uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR : - žalobca odstránil pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnej existencii tovaru a jeho následnom odpredaji ďalším odberateľom, - žalobca predložil správcovi dane zodpovedajúce faktúry a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov od konkrétnych dodávateľov, - žalobca bol úspešný v podpornom teste existencie ekonomickej podstaty jeho zdaniteľných obchodov, - z vykonaného dokazovania vyplynulo, že transakcie žalobcu neboli umelé bez ekonomického obsahu, - a z uvedených dôvodov v danom prípade došlo k presunu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011. 12. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú postavené na tom, že nebolo preukázané, že tovar dodala osoba, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ, a teda, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predloženým žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení zákona o DPH, potom je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, najmä z rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 vo veci IRON CLUB s.r.o. c/ a Daňové riaditeľstvo SR, v zmysle ktorého daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. V konaní nebolo preukázané, že by tovar, ktorého existenciu potvrdil správca dane aj žalovaný, dodali žalobcovi iní dodávatelia, než dodávatelia uvedení na dokladoch. V žalovanom prípade teda správca dane, ako aj žalovaný, po presune dôkazného bremena na orgán verejnej správy miesto toho, aby riadne aplikovali ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, konali opačne, a pričítali žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V daných prípadoch správca dane a žalovaný pričítal žalobcovi dôsledky nekontaktnosti žalobcových dodávateľov, keď však žalobca navrhol vykonanie dôkazov, resp. dôkazné prostriedky, ktorými nedisponoval, aspoň označil, orgány verejnej správy tieto nevykonali vždy s argumentom, že samotné vykonanie tohto dôkazu ešte nie je preukázaním toho, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Žalobca sa opakovane dožadoval vykonania dôkazov, na ktorých obstaranie a vykonanie je jeho súkromno - právna povaha nedostačujúca, napríklad preverovanie bankových výpisov dodávateľov, ktorého výsledkom mohla byť informácia o tom, komu dodávatelia platili za prepravu tovaru, a následne mohol byť dopravca v konaní vypočutý a vyzvaný na predloženie dokladov o preprave tovaru k žalobcovi. Tieto dôkazy predložené a označené žalobcom orgánmi verejnej správy vykonané neboli a tento postup žalovaný nesprávne vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí ako zákonný. Nezákonnosť tohto postupu vyplýva okrem iných aj z judikátov, ktoré žalobca uviedol v žalobe, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.10.2001 sp. zn. 4Sž/65, 66/01, 4Sž/l13, 114/01, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/13/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/l0/2012. Z uvedených dôvodov sú podľa žalobcu dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g). Zároveň si žalobca uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2017 k žalobe uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, žalobu navrhol zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Konštatoval, že v podanej žalobe žalobca uviedol zistenia a závery správcu dane, ako aj námietky, ktoré sú v podstate zhodné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal už v preskúmavanom rozhodnutí. 14. Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/47/2017 zo dňa 30.05.2019 v právnej veci totožných účastníkov konania v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100250270/2017 zo dňa 09.02.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104115540/2016 zo dňa 17.10.2016, ktoré bolo vydané na základe výsledkov totožnej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2013. Predmetom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/47/2017 bolo preskúmanie rozhodnutí administratívneho orgánu vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2013. 15. Napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalobcu spolu s výzvou v zmysle ust. § 106 ods. 1 SSP s tým, že účinky ich doručenia nastali dňom 11.09.2019, zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného nezaslal žiadne stanovisko. 16. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 17. Žalobca v správnej žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci a žalovaný v písomnom vyjadrení súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Správny súd preto vo veci dňa 28.05.2020, za dodržania všetkých procesných ustanovení stanovených v Správnom súdnom poriadku vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 18. Krajský súd v Košiciach ako príslušný správny súd poukazuje na to, že už v inom konaní vedenom na tunajšom súde, týkajúcom sa toho istého žalobcu - P., bytom J. proti totožnému žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a totožného predmetu konania - vyrubenia rozdielu dane na DPH na základe rovnakého Protokolu z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015 rozhodol rozsudkom z 30.05.2019, č. k. 6S/47/2017-164 tak, že žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 19. Žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/47/2017 sú totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe v tejto veci (o čom svedčí to, že správna žaloba z 02.05.2017 sa týka preskúmania všetkých zdaňovacích období v mesiacoch január až december 2013 a z tejto správnej žaloby boli uznesením zo dňa 29.05.2019 vylúčené jednotlivé nároky na preskúmanie rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia február až december 2013 do samostatných súdnych konaní), pričom vo všetkých týchto veciach je potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2013. O vyrubení rozdielu dane v sume 42.778,94 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 bolo rozhodnuté preskúmavanými rozhodnutiami vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/47/2017. 20. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 21. Správny súd zastáva názor, že ani v danom prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v správnej žalobe, s poukazom na závery, ktoré sú uvedené už v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30.05.2019, č. k. 6S/47/2017-164. Uvedený rozsudok bol pripojený do tohto spisu, s obsahom ktorého sa v rámci prípravy na vyhlásenie rozhodnutia senát krajského súdu podrobne oboznámil a tvorí súčasť súdneho spisu. Vo veci sp. zn. 6S/47/2017 súd rozhodol (tak ako aj v tejto veci) bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, bez toho, aby žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou. 22. Správny súd sa v tomto konaní v plnom rozsahu stotožňuje so závermi žalovaného z rozsudku zo dňa 30.05.2019, č. k. 6S/47/2017-164, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že údaje uvedené na označených faktúrach od spoločnosti Whip, spol. s r.o. zodpovedajú skutočnosti, tzn., že táto spoločnosť aj reálne tovar žalobcovi dodala tak, ako je to uvedené na predmetných sporných faktúrach za mesiac február 2013, a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, a teda neboli splnené podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa uvedené v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu tak k zisteniu skutkového stavu, ako aj k právnemu posúdeniu veci. V priebehu konania neboli zistené ani žiadne procesné pochybenia zo strany administratívnych daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia február 2013. 23. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 140 Správneho súdneho poriadku vydal rozsudok, ktorým žalobu podľa § 190 SSP poriadku jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).