Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/117/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200468 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200468.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu Š. U., bytom V. Ľ. B. XX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100240711/2017 zo dňa 08.02.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104132089/2016 zo dňa 19.10.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods.5 a 6 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 40.950,93 eur na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2013 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca podnikal pod obchodným menom Š. U. F&O, IČO: 43 656 102, a svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňom 06.02.2016. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 26.01.2015, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods.9 písm.a) daňového poriadku ukončená. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt vyjadril v lehote stanovenej správcom dane v predmetnej výzve. 3. Na základe protokolu z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 58719/2015/Str zo dňa 17.03.2015, ktorým daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2013 vyrubil rozdiel dane v sume 40.950,93 eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 974801/2015 zo dňa 19.06.2015 rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vykonaní vyrubovacieho konania správca dane dňa 30.12.2015 vydal vo veci nové rozhodnutie č. 1816194/2015, ktoré daňový subjekt napadol odvolaním, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 102923051/2016 zo dňa 12.04.2016 toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opätovne vo veci rozhodol správca dane rozhodnutím zo dňa 19.10.2016 č. 104132089/2016 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) 4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu boli závery o porušení ustanovenia § 49 ods.1 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“), keď správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 v celkovej sume 40.950,93 eur za nákup tovaru od dodávateľa B.A.F. s.r.o., Zámocká 34, Bratislava, IČO: 45512574, IČ DPH: SK2023028634 (zanikla dňa 01.07.2014 zlúčením so spoločnosťou STENDREZ s.r.o., Bratislavská 446/29, Dubnica nad Váhom, IČO: 36051276, a táto bola dňa 06.03.2015 vymazaná ex offo z obchodného registra) podľa faktúr: - faktúra č. 2013010005 zo dňa 04.10.2013, základ dane 30.379,86 eur, DPH 6.075,97 eur, predmet fakturácie: Airwaves eucalyptus 97200 ks, Airwavcs extreme 16200 ks, - faktúra č. 2013010009 zo dňa 07.10.2013, základ dane 30.379,86 eur, DPH 6.075,97 eur, predmet fakturácie: Airwaves classic 64800 ks, Airwaves extreme 48600 ks; - faktúra č. 2013010012 zo dňa 14.10.2013, základ dane 19.595,52 eur, DPH 3.919,10 eur, predmet fakturácie: Nescafé gold 200 g (5184 ks); - faktúra č. 2013010013 zo dňa 14.10.2013, základ dane 19.595,52 eur, DPH 3.919,10 eur, predmet fakturácie: Nescafé gold 200 g (5184 ks); - faktúra č. 2013010015 zo dňa 14.10.2013, základ dane 19.595,52 eur, DPH 3.919,10 eur, predmet fakturácie Nescafé gold 200 g (5184 ks); - faktúra č. 2013010016 zo dňa 14.10.2013, základ dane 19.595,52 eur, DPH 3.919,10 eur, predmet fakturácie: Nescafé gold 200 g (5184 ks); - faktúra č. 2013010020 zo dňa 16.10.2013, základ dane 25.426,80 eur, DPH 5.085,36 eur, predmet fakturácie: Airwaves mentol eucalyptus 30000 ks, Airwaves extreme 24000 ks, Airwaves classis 18000 ks, Orbit white fruit 9000 ks, Orbit white fresh mint 9000 ks, Orbit white spermint 7200 ks; - faktúra č. 2013010021 zo dňa 16.10.2013, základ dane 12.216,10 eur, DPH 2.443,22 eur, predmet fakturácie: Granko 250 g (12960 ks); - faktúra č. 2013010025 zo dňa 17.10.2013, základ dane 6.561,79 eur, DPH 1.312,36 eur, predmet fakturácie Nescafé gold 100 g (864 ks), Nescafé gold 200 g (648 ks), Nescafé classic 100 g (1008 ks); - faktúra č. 2013010026 zo dňa 17.10.2013, základ dane 21.408,22 eur, DPH 4.281,64 eur, predmet fakturácie: banány v čokoláde 20736 ks, Kaštany 9600 ks, Kofila 15360 ks, KOKO 9900 ks, Lentilky 25200 ks, sójové rezy 23040 ks, Margot 100 g, (14976 ks). 5. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 02.05.2017 žiadal preskúmať jednotlivé rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období január až december 2013. 6. Správny súd uznesením sp. zn. 6S/47/2017 zo dňa 29.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.06.2019 vylúčil preskúmavanie jednotlivých rozhodnutí administratívnych finančných orgánov do samostatných konaní, s tým, že preskúmanie rozhodnutia č. 100240711/2017 zo dňa 08.02.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č. 104132089/2016 zo dňa 19.10.2016, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 sa stalo predmetom tohto konania sp. zn. 6S/117/2019. 7. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie dvanástich rozhodnutí žalovaného, ktoré boli vydané na podklade Protokolu z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015, ako výsledku daňovej kontroly DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2013. 8. Žalobca v podanej žalobe namietal výrok rozhodnutia správcu dane, ktorý obsahuje iba ustanovenie procesného predpisu, ale neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotno-právneho predpisu, podľa ktorých rozhodol. V dôsledku toho je podľa žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné, a hoci tento nedostatok namietal aj v odvolaní, žalovaný sa s touto námietkou dôsledne nezaoberal v dôsledku čoho neodstránil nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane. 9. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktoré je už v poradí tretie sa zameralo len na odstránenie nedostatkov vytýkaných v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného. Odôvodnenia teda obsahujú len zhrnutie obsahu niektorých listinných dôkazov, odpovedí na dožiadania a svedeckých výpovedí, ktoré sú obsahom spisu správcu dane, odkazy na ne prostredníctvom čísiel listín a dátumov ich vydania, citovanie zákonných ustanovení a opakujúceho sa konštatovania správcu dane, že žalobca dôkazné bremeno v tomto prípade neuniesol. V rozhodnutiach absentuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, jasné a zrozumiteľné uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov správcom dane, a aplikovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane v konkrétnom prípade. Aj túto nezrozumiteľnosť žalobca vytkol v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správcu dane, ale žalovaný sa s touto výčitkou zaoberal iba všeobecne a neodstránil nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane. 10. Žalobca v žalobe tiež konštatoval, že už vo vyrubovacom konaní vytýkal správcovi dane nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí správcu dane. Ak v tejto časti výčitiek žalobcu žalovaný vyhodnotil postup správcu dane ako súladný s daňovým poriadkom, potom zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou zakladajúcou žalobný dôvod uvedený v ustanovení § 191 ods.l písm.e) a g) Správneho súdneho poriadku. 11. Podľa žalobcu sa správca dane dôsledne neriadil ustanoveniami § 3 ods.2, 3, 6 a 7 a § 24 ods.1, 2 a 4, § 44 a § 63 ods.5 Daňového poriadku, čl. 2 ods.3 a čl. 13 ods.1 Ústavy SR, ani ustanovením § 49 ods.2 zákona o DPH. Správca dane vychádzal z kombinácie nesprávneho výkladu daňového poriadku týkajúceho sa rozloženia dôkazného bremena a selektívneho vykonávania len niektorých správcom dane vybraných dôkazov. Tento chybný postup následne zopakoval aj žalovaný a uvedený nezákonný postup správcu dane potvrdil. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretoval závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku č. 3Sžf/81/2013, a poukázal aj na podstatné rozdiely v zistenom skutkovom stave veci, keď na rozdiel od okolností, z ktorých vychádzajú závery uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR: - žalobca odstránil pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnej existencii tovaru a jeho následnom odpredaji ďalším odberateľom, - žalobca predložil správcovi dane zodpovedajúce faktúry a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov od konkrétnych dodávateľov, - žalobca bol úspešný v podpornom teste existencie ekonomickej podstaty jeho zdaniteľných obchodov, - z vykonaného dokazovania vyplynulo, že transakcie žalobcu neboli umelé bez ekonomického obsahu, - a z uvedených dôvodov v danom prípade došlo k presunu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011. 12. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú postavené na tom, že nebolo preukázané, že tovar dodala osoba, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ, a teda, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predloženým žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení zákona o DPH, potom je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, najmä z rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 vo veci IRON CLUB s.r.o. c/ a Daňové riaditeľstvo SR, v zmysle ktorého daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. V konaní nebolo preukázané, že by tovar, ktorého existenciu potvrdil správca dane aj žalovaný, dodali žalobcovi iní dodávatelia, než dodávatelia uvedení na dokladoch. V žalovanom prípade teda správca dane, ako aj žalovaný, po presune dôkazného bremena na orgán verejnej správy miesto toho, aby riadne aplikovali ustanovenie § 24 ods.2 Daňového poriadku, konali opačne, a pričítali žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V daných prípadoch správca dane a žalovaný pričítal žalobcovi dôsledky nekontaktnosti žalobcových dodávateľov, keď však žalobca navrhol vykonanie dôkazov, resp. dôkazné prostriedky, ktorými nedisponoval, aspoň označil, orgány verejnej správy tieto nevykonali vždy s argumentom, že samotné vykonanie tohto dôkazu ešte nie je preukázaním toho, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Žalobca sa opakovane dožadoval vykonania dôkazov, na ktorých obstaranie a vykonanie je jeho súkromno - právna povaha nedostačujúca, napríklad preverovanie bankových výpisov dodávateľov, ktorého výsledkom mohla byť informácia o tom, komu dodávatelia platili za prepravu tovaru, a následne mohol byť dopravca v konaní vypočutý a vyzvaný na predloženie dokladov o preprave tovaru k žalobcovi. Tieto dôkazy predložené a označené žalobcom orgánmi verejnej správy vykonané neboli a tento postup žalovaný nesprávne vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí ako zákonný. Nezákonnosť tohto postupu vyplýva okrem iných aj z judikátov, ktoré žalobca uviedol v žalobe, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.10.2001 sp. zn. 4Sž/65, 66/01, 4Sž/l13, 114/01, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/13/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/l0/2012. Z uvedených dôvodov sú podľa žalobcu dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.d), e), g). Zároveň si žalobca uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2019 v žalobe uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, žalobu navrhol zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Konštatoval, že v podanej žalobe žalobca uviedol zistenia a závery správcu dane, ako aj námietky, ktoré sú v podstate zhodné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal už v preskúmavanom rozhodnutí. 14. Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/47/2017 zo dňa 30.05.2019 v právnej veci totožných účastníkov konania v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100250270/2017 zo dňa 09.02.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104115540/2016 zo dňa 17.10.2016, ktoré bolo vydané na základe výsledkov totožnej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2013. Predmetom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/47/2017 bolo preskúmanie rozhodnutí administratívneho orgánu vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2013. 15. Napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalobcu spolu s výzvou v zmysle ustanovenia § 106 ods.1 SSP, s tým, že účinky ich doručenia nastali dňom 10.11.2019, zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného nezaslal súdu žiadne stanovisko. 16. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 17. Žalobca v správnej žalobe v zmysle § 182 ods.1 písm.g) SSP uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci a žalovaný v písomnom vyjadrení súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Správny súd preto vo veci dňa 09.07.2020 za dodržania všetkých procesných ustanovení stanovených v Správnom súdnom poriadku vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 18. Krajský súd v Košiciach ako príslušný správny súd poukazuje na to, že už v inom konaní vedenom na tunajšom súde, týkajúcom sa toho istého žalobcu - Š. U., bytom V. Ľ. B. XX, A.Á., proti totožnému žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a totožného predmetu konania - vyrubenia rozdielu dane na DPH na základe rovnakého Protokolu z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015 rozhodol rozsudkom zo dňa 30.05.2019, č. k. 6S/47/2017-164 tak, že žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 19. Žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/47/2017 sú úplne totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe v tejto veci (o tejto skutočnosti svedčí, že správna žaloba zo dňa 02.05.2017 sa týka preskúmania všetkých zdaňovacích období v mesiacoch január až december 2013 (a z tejto správnej žaloby boli uznesením zo dňa 29.05.2019 vylúčené jednotlivé nároky na preskúmanie rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia február až december 2013 do samostatných konaní), pričom vo všetkých týchto veciach je potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2013. O vyrubení rozdielu dane v sume 42.778,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 bolo rozhodnuté preskúmavanými rozhodnutiami vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/47/2017. 20. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 21. Správny súd zastáva názor, že ani v danom prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v správnej žalobe, s poukazom na závery, ktoré sú uvedené už v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30.05.2019, č. k. 6S/47/2017-164. Uvedený rozsudok bol pripojený do tohto spisu, s obsahom ktorého sa v rámci prípravy na vyhlásenie rozhodnutia senát krajského súdu podrobne oboznámil a tvorí súčasť súdneho spisu. Vo veci sp. zn. 6S/47/2017 súd rozhodol (tak ako aj v tejto veci) bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, bez toho, aby žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou. 22. Správny súd v tomto konaní v prvom rade považuje za dostatočne zistený skutkový stav administratívnym orgánom, ako aj skutkové závery, ktoré boli podkladom pre právne posúdenie danej veci. Predovšetkým správny súd poukazuje na závery správcu dane: - dodávateľská spoločnosť B.A.F., s.r.o. bola na adrese sídla nekontaktná, nekontaktný bol aj právny nástupca tejto spoločnosti, ktorým sa od 01.07.2014 stala spoločnosť STENDREZ s.r.o.; - za zdaňovacie obdobie október 2013 spoločnosť B.A.F. s.r.o. podala daňové priznanie, kde deklarovala zdaniteľné obchody vo výške 371.110,00 eur a daň v sume 74.222,00 eur. Neboli k dispozícii žiadne doklady, z ktorých by bolo možné preveriť o aké obchody išlo, či o dodanie tovaru alebo služby, pre akého odberateľa, ako bola zabezpečená preprava, ani zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by dokazovali že išlo o zdaniteľné obchody pre Š. U., - daňový subjekt Š. U. podľa jeho vyjadrenia nikdy nebol na adrese sídla spoločnosti B.A.F., s.r.o., rokoval s bývalým konateľom T. I. v Trenčíne, - daňový subjekt Š. U. nevedel konkretizovať prepravcu, podľa jeho vyjadrenia prepravu zabezpečoval dodávateľ; rovnako vypočutý skladník M. R. vypovedal, že tovar privážali kamióny s českými evidenčnými číslami a občas aj slovenskými, ale konkrétneho prepravcu nevedel označiť, - vypočutý bývalý konateľ spoločnosti B.A.F. s.r.o., T. I., sa nevedel vyjadriť k sporným obchodom, ani k pôvodu tovaru, jeho uskladnenia, manipulácii a preprave, uviedol, že spoločnosť B.A.F., s.r.o. vykonávala prevažne stavebnú činnosť, - tovar, ktorý na základe vystavených faktúr následne Š. U. predal spoločnosti AKORD, spol. s r.o., táto spoločnosťou odpredala iným odberateľom, čo bolo preukázané pri vykonanom miestnom zisťovaní v spoločnosti AKORD, spol. s r.o. (zápisnica č. 103502315/2016 zo dňa 14.7.2016) a ústnom pojednávaní s jej konateľom T.. M. C. (zápisnica č. 103446623/2016). Podľa správcu dane týmto bola preukázaná existencia tovaru. 23. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom žalovaného z preskúmavaného rozhodnutia: „V tomto prípade nebolo jednoznačne preukázané, kto dodal tovar platiteľovi, keďže neexistuje žiadna osoba, ktorá by dodanie na strane dodávateľa potvrdila a bližšie ozrejmila okolnosti dodania tovaru. Nekontaktnosťou dodávateľa B.A.F., s.r.o. aj jeho právneho nástupcu (spoločnosť STENDREZ s.r.o.) bolo správcovi dane znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti v jeho účtovníctve a preverenie pôvodu tovaru. Spoločnosť B.A.F., s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2013 podala daňové priznanie, ale spoločnosť bola nekontaktná, nebolo možné preveriť, čo bolo obsahom týchto obchodov a či išlo o obchody pre daňový subjekt. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až december 2013 a zistil, že daňový subjekt počas celého roka 2013 dodával tovar odberateľovi AKORD, spol. s r.o., ktorý mal byť obstaraný od spoločností, ktoré daňový subjekt uviedol aj v odvolaní (Pioneer Slovakia, s.r.o., Dominor, s.r.o., B.A.F., s.r.o., Whip, spol. s.r.o. GRADUAL SERVICE, s.r.o. a LIBERTIX spol. s r.o.), pričom daňovou kontrolou bolo zistené, že všetky uvedené spoločnosti sú nekontaktné.“ Odvolávajúci sa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach od spoločnosti B.A.F., s.r.o. a nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uznať odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predmetnými faktúrami. Výsledky preverení, aké boli zistené u odvolávajúceho sa, nemôžu byť podkladom pre poskytovanie úľav tomuto platiteľovi, spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre preukázanie nároku na odpočítanie dane z tuzemských faktúr. Odvolávajúci sa bol povinný preukázať skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a pre preukázanie dôkazného bremena nepostačovali iba formálne, t.j. listinné doklady. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, správca dane nemá absolútnu povinnosť vyhľadávať dôkazy dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si uplatňuje daňový subjekt, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Odvolávajúci sa nepreukázal, a ani správcovi dane sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný práve spoločnosťou B.A.F., s r.o.“ a ďalej v celom rozsahu poukazuje a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi žalovaného (ako aj správcu dane), ktoré vyplývajú aj z rozsudku zo dňa 30.05.2019, č. k. 6S/47/2017-164, že žalobca nepreukázal, že údaje uvedené na označených faktúrach od dodávateľskej spoločnosti zodpovedajú skutočnosti, tzn., že táto spoločnosť aj reálne tovar žalobcovi dodala tak, ako je to uvedené na predmetných sporných faktúrach za mesiac október 2013, a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 prvá veta zákona o DPH, a teda neboli splnené podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 ods.1, ods.2 písm.a) zákona o DPH. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa uvedené v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu tak k zisteniu skutkového stavu, ako aj k právnemu posúdeniu veci. V priebehu konania neboli zistené ani žiadne procesné pochybenia zo strany administratívnych daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2013. 24. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 140 Správneho súdneho poriadku vydal rozsudok, ktorým žalobu podľa § 190 SSP jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 (tridsiatich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods.1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods.1, 2 SSP).