Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/163/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200784 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200784.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: Daniel Čupa - Bus Trans, miesto podnikania Kutuzovova 19, 085 01 Bardejov, IČO: 30 632 021, zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, Prešov proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, Sobrance o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.08.2019, č.: PPZ-HCP-SO3-2019/043037-002 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.08.2019, č.p.: PPZ-HCP-SO3-2019/043037-002 ako odvolací orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, preskúmal na základe podaného odvolania podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania, t.j. žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké o uložení pokuty za správny delikt, č.: PPZ-HCP-SO17-2019/028196-025 zo dňa 17.06.2019 (ďalej aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), a po jeho preskúmaní odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 2. Vo výroku preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola účastníkovi konania v zmysle § 117 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov,“ resp. „ZoPC“) s prihliadnutím na ods. 5 označeného ustanovenia zákona uložená pokuta vo výške 3.000 EUR za správny delikt upravený v § 117 ods. 1 písm. a/ ZoPC, ktorého sa účastník konania dopustil porušením povinnosti dopravcu ustanovených v § 108 ods. 1 ZoPC. 3. Na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že podnetom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo zistenie, že dopravca, t.j. žalobca dňa 05.04.2019 v čase okolo 14:18 hod. prepravil pravidelnou medzinárodnou autobusovou linkou Bardejov (SK) - Užhorod (UA) vozidlom autobus zn. MAN, L.: T. XXXCM v smere z Ukrajiny do Slovenskej republiky na hraničný prechod Vyšné Nemecké - Užhorod občana Ukrajiny - Z. U., nar. XX.XX.XXXX, cestovný doklad: M. XXXXXX, ktorá pri hraničnej kontrole predložila cestovný doklad bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup do Schengenského priestoru. Označená štátna príslušníčka Ukrajiny nesplnila podmienky na vstup podľa čl. 6 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 399/2016 z 09.03.2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len: „Kódex schengenských hraníc“), (kodifikované znenie), bol jej odopretý vstup na územie členských štátov podľa čl. 14 ods. 1, ods. 2 Kódexu schengenských hraníc a bola vrátená dňa 05.04.2018 v čase o 16:05 hod. späť na územie Ukrajiny. V zmysle štandardného formulára pre odopretie vstupu na hranici (príloha V časť B Kódexu schengenských hraníc bol menovanej odopretý vstup podľa písm. c/), t.j. „nemá platné vízum alebo povolenie na pobyt“, ktorého prevzatie menovaná na znak súhlasu podpísala. 4. Z vyššie uvedeného správny orgán vyvodil, že účastník konania sa takýmto konaním dopustil správneho deliktu na úseku kontroly hraníc podľa § 117 ods. 1 písm. a/ ZoPC, a to porušením povinnosti dopravcu podľa § 108 ods. 1 tohto zákona. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie dopravcovi jednoznačne „zakazuje dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad alebo platné vízum (v našom prípade vízum), pričom u občana Ukrajiny sa toto vyžaduje“. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že tvrdenie, že účastník konania pre svojich cestujúcich z Ukrajiny na Slovensko nepredáva cestovné lístky (predať cestovný lístok a overiť platnosť cestovného dokladu Z. U. podľa tvrdenia účastníka konania mala spoločnosť PrAT Zakarpatavtotrans, 88000 Užhorod, Peremohi 102, Zakarpatská oblasť, Ukrajina) a iba pri ich predaji je príležitosť overiť cestovné doklady a ich platnosť, je potvrdením toho, že účastník konania si dňa 05.04.2019 náležite nesplnil povinnosť stanovenú dopravcovi v § 108 ods. 1 ZoPC, teda nezistil, resp. neskontroloval vízum pri preprave osoby, ktorú prepravoval na hraničný prechod, nakoľko v tomto prípade sa vízum vyžadovalo. Poukázal aj na to, že zákonom stanovené oprávnenie dopravcu voči cestujúcim v § 12 ods. 1, 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave nevylučujú plnenie povinnosti účastníka konania ako dopravcu a preto je výlučne na dopravcovi, aby v rámci svojich vnútorných predpisov prijal účinné organizačné opatrenia a kontrolné mechanizmy vo vzťahu k preprave cestujúcich, občanov tretích krajín cez vonkajšie hranice na územie Slovenskej republiky. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania správny orgán prvého stupňa uzavrel, že autobusový dopravca nedodržal povinnosť uloženú mu zákonom, nakoľko v danom prípade nezistil, že vízum v cestovnom doklade ním prepravovanej osoby nie je a nepresvedčil sa dostatočne, či prepravovaná osoba ako štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky prepravy na hraničný priechod cez vonkajšiu hranicu na územie Slovenskej republiky. Pri uložení sankcie správny orgán prihliadal na skutočnosť, že u dopravcu sa jedná o prvé zistenie takéhoto správneho deliktu a zároveň nebolo porušených viacero povinností. Výšku sankcie preto uložil na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. 5. Na základe účastníkom konania podaného odvolania (jednotlivé odvolacie námietky sú podrobne uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) žalovaný ako odvolací orgán preskúmal postup správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že tento vo veci postupoval a rozhodol zákonným spôsobom. K námietkam uviedol nasledovné : „ K prvému dôvodu odvolania je potrebné uviesť, že rozhodnutím o uložení pokuty za správny delikt bola uložená pokuta účastníkovi konania, teda dopravcovi, nie vodičovi autobusu. Z tohto dôvodu správny orgán považuje za bezpredmetné v samotnom rozhodnutí citovať právnu normu týkajúcu sa povinnosti vodiča a citoval v ňom tak ako to uvádza v samotnom odvolaní účastník konania ustanovenie § 108 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, kde sú uvedené povinnosti dopravcu. Na základe tohto ustanovenia zákonodarca uvedeným ustanovením dopravcovi jednoznačne zakazuje dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje, pričom u občianky Ukrajiny Z. U. sa také vízum vyžadovalo. Dopravca je na základe uvedeného ustanovenia povinný zabezpečiť t.z. aj skontrolovať cestovné doklady pred prepravou osôb, aby neprepravil na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny bez platného cestovného dokladu, vrátane víza, ak sa vyžaduje. Kontrola cestovných dokladov nie je v rozpore s platnou legislatívou, ktorá by nedovoľovala skontrolovať cestovný doklad cestujúceho zodpovednou osobou, pred nástupom do dopravného prostriedku. K tvrdeniu účastníka konania ohľadne zavedenia bezvízového styku pre občanov Ukrajiny s účinnosťou od 11.06.2017 je potrebné konštatovať, že v zmysle NARIADENIA RADY (ES) Č. 539/2001 z 15. marca 2001 - uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prechode vonkajších hraníc a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti a jeho prílohy II - oslobodenie od vízovej povinnosti občanov Ukrajiny sa vzťahuje len na držiteľov biometrických pasov vydaných Ukrajinou. V zmysle čl. 6 ods. 1 písm. b) Kódexu schengenských hraníc je „Na plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny mať platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rasy (ES) č. 539/2001, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza". Štátna príslušníčka Ukrajiny Z. U., nar. XX.XX.XXXX, CD: M. XXXXXX nebola držiteľom biometrického pasu a z tohto dôvodu sa u nej na vstup do schengenského priestoru aj napriek platnému cestovnému pasu, vyžadovalo platné vízum. Účastník konania ďalej vo svojom odvolaní poukazuje na výlučnú kompetenciu kontroly podmienok vstupu podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Kódexu schengenských hraníc, orgánmi hraničnej a cudzineckej polície. K uvedenému uvádzame, že predmetné nariadenie sa uplatňuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov. Zodpovednosť dopravcu nedopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje, tým nie je dotknutá. Taktiež týmto nariadením nie je dotknutá kompetencia dopravcu skontrolovať "platnosť cestovných dokladov vrátane víz pred príchodom na hraničný priechod. Ako vyplýva zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 04.05.2019 č. PPZ-HCP-S017- 2019/028196-020, ktorá bola spísaná so šoférom autobusu E. E., doklady cestujúcim nekontroloval ani on ani žiaden iný zamestnanec spoločnosti. Taktiež uviedol, že v autobuse sa nenachádzali iní zamestnanci spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho zamestnávateľom, teda prepravnou spoločnosťou Daniel Čupa - BUS TRANS nebol poučený o tom, že prepravca nesmie dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje, a ani mu nikto nič nepovedal. Odvolací orgán je toho názoru, že zamestnanec dopravcu, v tomto prípade šofér, mohol a mal skontrolovať platnosť cestovných dokladov a víz cestujúcich a mohol a mal vedieť, že ak štátny príslušník Ukrajiny nie je držiteľom biometrického pasu, pre vstup do schengenského priestoru potrebuje platné vízum. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania (prepravca Daniel Čupa - BUS TRANS) nezabezpečil zodpovednú a kompetentnú osobu na kontrolu platnosti cestovných dokladov vrátane víza, ak sa vyžaduje, takúto kontrolu nikto z jeho zamestnancov a ani iným spôsobom nevykonáva. Odvolací orgán súhlasí s tvrdením správneho orgánu, že je výlučne na dopravcovi aby v rámci svojich vnútorných predpisov prijal účinné opatrenia (napr. vylúčenie z prepravy osobu ktorá odmietla predložiť cestovný doklad ku kontrole, školenia, atď.) a kontrolné mechanizmy vo vzťahu k preprave cestujúcich, občanov tretích krajín cez vonkajšie hranice na územie Slovenskej republiky. K druhému dôvodu odvolania uvádzame, že odvolací orgán nezistil porušenie § 47 ods. 2 Zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní v zmysle, ktorého „výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo pripadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byt kratšia, než ustanovuje osobitný zákon". V tomto prípade výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Správny orgán pred vydaním samotného rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt obstaral okrem iných podkladov aj rozhodnutie o odopretí vstupu na hranici osobe Z. U.. Konanie o odopretí vstupu je oddeleným a samostatným konaním. Odôvodnené rozhodnutie s uvedením presného dôvodu odopretia „ Nemá platné vízum alebo povolenie na pobyt , bolo menovanej vydané dňa 05.04.2019 na OHK PZ Vyšné Nemecké na štandardnom formulári, ktoré potvrdila prijatím rozhodnutia o odopretí vstupu prostredníctvom uvedeného formulára. Príslušné ustanovenia § 108 ods. 1 zákona; § 117 ods. 1 písm. a); § 117 ods. 2; § 117 ods. 5 zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov správny orgán v konaní aplikoval správne. Vydaním napadnutého rozhodnutia správny orgán konal tak, ako mu to ukladá zákon pri ochrane záujmu štátu a spoločnosti a uloženou sankciou dôsledne vyžaduje plnenie uložených povinností. Odvolací orgán má za to, že vydané rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, vydal ho orgán na to príslušný, bolo vychádzané zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výroková časť ako aj samotné rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. K tretiemu dôvodu odvolania je potrebné uviesť, že dodržanie povinnosti dopravcu uvedených v § 108 ods. 1 zákona, je možné bez toho aby došlo k porušeniu zákonných noriem. Je na dopravcovi, aby zabezpečil plnenie svojich povinností prijatím potrebných opatrení. Ustanovenie § 108 ods. 1 zákona správny orgán aplikoval správne. K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu došlo tým, že spoločnosť ako dopravca dopravila 05.04.2019 v čase okolo 14:18 hod pravidelnou medzinárodnou autobusovou linkou Bardejov (SK) - Užhorod (UA) vozidlom autobus zn. Man, ev. č. T. XXX B. v smere z Ukrajiny do Slovenskej republiky na Hraničný priechod Vyšné Nemecké - Užhorod občana Ukrajiny Z. U. nar. XX.XX.XXXX, CD: M. XXXXXX, kde táto pri hraničnej kontrole predložila cestovný doklad M. XXXXXX bez platného víza /vízum v cestovnom doklade/ alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup do schengenskeho priestoru. Na základe uvedeného odvolací orgán nezistil porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku. Odvolací orgán má za to, že správny orgán pri ukladaní pokuty za správny delikt vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 108 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. pobyte cudzincov, pretože spoločnosť Daniel Čupa - BUS TRANS ako dopravca porušil povinnosti dopravcu tým, že dopravil na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny bez platného víza na vstup do schengenského priestoru. Odvolací orgán nezistil porušenie § 32 správneho poriadku. Správny orgán za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a pred vydaním samotného rozhodnutia obstaral podklady pre dané rozhodnutie a to odopretie vstupu na hranici osoby Z. U., vysvetlenie vodiča dopravcu Daniel Čupa - BUS TRANS E. E., úradné záznamy referentov OHK PZ Vyšné Nemecké, npor. E.. H. Č. a nstržm. E. H., dopravná licencia dopravcu Daniel Čupa - BUS TRANS, vyjadrenie dopravcu k začatiu správneho konania. Uvedené podklady boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia č. PPZ-HCP- SO17-2019/028196 - 025 v súlade s § 46 správneho poriadku, ktoré obsahuje predpísané náležitosti, výrok, odôvodnenie a zákonné poučenie. Bolo vydané v súlade s vyššie citovanými zákonmi. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké bolo vecne aj miestne príslušné na vydanie predmetného rozhodnutia. Odvolací orgán preskúmal konanie a postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia spôsobom, že zhodnotil všetky predložené dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a to napadnuté rozhodnutie, odopretie vstupu na hranici osobe Z. U., vysvetlenie vodiča dopravcu Daniel Čupa - BUS TRANS E. E., úradné záznamy referentov OHK PZ Vyšné Nemecké, npor. Mgr. H. Č. a nstržm. E. H., dopravná licencia dopravcu Daniel Čupa - BUS TRANS, vyjadrenie dopravcu k začatiu správneho konania.“ 6. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil aj s názorom správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty v sume 3.000 EUR za správny delikt v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, a to z dôvodu, že ide o prvé takéto protiprávne konanie účastníka konania a odvolací orgán má za to, že prijaté opatrenie bude pre účastníka konania dostatočným ponaučením a v budúcnosti bude konať tak, aby sa takémuto druhu konania vyhol. 7. Žalobca podal včas prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu dňa 10.10.2019, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V správnej žalobe argumentoval nasledovne : “1/ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že podrobne preskúmal celé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj celé konanie, ktoré mu predchádzalo. Už v odvolaní voči prvostupňovému orgánu sme uviedli, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, čím z jeho strany došlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní /správny poriadok/ v časti III. - priebeh konania. Hlavný nedostatok priebehu konania žalovaného vidíme v tom, že nebolo nariadené ústne pojednávanie /viď ust. § 21 ods. 1,2 správneho poriadku/ a tak sme nemali možnosť osobne nahliadnuť do spisu a navrhovať dôkazy, čím nám bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje záujmy. Správny orgán v tomto konaní nepostupoval v súlade so správnym poriadkom a tak porušil hlavne ustanovenia 6 3 ods. 2, 4, 5, § 4, § 21 ods. 1,2. 2/ žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré žalovaný uvádza v napadnutom rozhodnutí a o ktorých sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia citujem: str. 2 predposledný odstavec : napr. fotokópia cestovného pasu, formulár odopretia vstupu pre osobu Z. U., výpoveď vodiča autobusu, dopravná licencia, úradný záznam policajta a pod. V oznámení o začatí konania je zmienka o niektorých dôkazoch, avšak bol dôvodný predpoklad, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, kde budeme mať možnosť osobne sa vyjadriť a navrhovať ďalšie dôkazy na vykonanie. Výpoveď vodiča autobusu - resp. jej kópia nebola odovzdaná ani samotnému vodičovi, ktorý by nám ju eventuálne odovzdal. Kópia nebola doručená žalobcovi, ako zamestnávateľovi vodiča, aby sme sa mohli vyjadriť. Súčasne sme neobdŕžali ani zápisnicu o výpovedi. Týmto konaním bol porušený § 22 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku. 3/ odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že má za to, že boli dostatočne zistené a potvrdené skutočnosti, ktoré slúžili ako podklad na vydanie rozhodnutia. Keďže pokuta bola uložená žalobcovi, mal byť v danej veci osobne vypočutý, keďže správny orgán nenariadil ústne pojednávanie. Do dnešného dňa sa žalobca nemohol osobne k jednotlivým dôkazom vyjadriť lebo ich nemal k dispozícií. Tento podstatný nedostatok celého konania viedol k nesprávnemu, nepresnému a neúplnému zisteniu skutočného stavu vecí, čo znamená nedostatočne dokazovanie, lebo neboli využité všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav vecí - porušenie ustanovení § 32 ods. 1, 2 a § 34 správneho poriadku. 4/ odvolací správny orgán podľa ustanovení § 32 ods. 1,2 a § 34 správneho poriadku hodnotí dôkazy každý jednotlivo čo sa v tomto prípade neudialo. Súčasne nereagoval na naše tvrdenie, že osobe Z. U. bol odopretý vstup na Slovensko podľa písmena C, prílohy V, časť B Kódexu schengenských hraníc - t.j. citácia: „nemá platné vízum alebo povolenie na pobyt". Podľa nášho názoru vstupné víza nepotrebovala - viď zavedenie bezvízového styk pre občanov Ukrajiny, s účinnosťou od 11.06.2017. Výsledkom konania prvostupňového orgánu v prípade osoby Z. U. bolo odopretie vstupu na územie členských štátov Európskej únie. Táto kompetencia, t.j. umožniť vstup resp. odoprieť vstup patrí výlučne do pôsobnosti orgánov hraničnej a cudzineckej polície a nie vodiča autobusu. Ak by sme pristúpili na tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí potom by činnosť týchto orgánov mohla byť nahradená akýmikoľvek zamestnancami dopravných spoločnosti. Nastal by chaos a anarchia. 5/ Odvolaciemu správnemu orgánu pri zamietnutí odvolania žalobcu stačili len doklady, ktoré predložil prvostupňový správny orgán. Vôbec sa nezaoberal tým, že ak nebolo nariadené ústne pojednávanie nemal žalobca možnosť oboznamovať sa s dokladmi v spisovom materiály a tiež navrhovať vykonanie iných a ďalších dôkazov. 6/ Ďalej chcem uviesť, že pod psychickým nátlakom a psychickým vydieraním prvostupňový správny orgán a tiež tým, že sa vyhrážal uložením pokuty - čo aj následne urobil, donútil vodiča autobusu, aby previezol maloleté deti na územie členských krajín Európskej únie a pritom vlastným rozhodnutím odoprel vstup ich doprovodu - Z. U.. Týmto konaním príslušníci hraničnej a cudzineckej polície vystavili maloleté deti ceste na Slovensko bez sprievodu. Súčasne vystavili ich nebezpečenstvu v prípade dopravnej nehody - čo je na dnešných cestách každodenná skutočnosť. Súčasne vystavili našu spoločnosť - žalobcu neprimeranému riziku, ktoré by musel znášať z prípadnej dopravnej nehody, v prípade poškodenia zdravia alebo usmrtenie niektorého z deti, ktoré cestovali bez sprievodu t.j. ochrany.” 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2020 k správnej žalobe zdôraznil, že obsah spisu a dôkazná situácia v danej veci bola dostatočná na to, aby žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt vo výške 3.000 EUR. K žalobným dôvodom uvedeným v správnej žalobe zaujal takéto stanovisko: “K dôvodu v bode 1. žaloby uvádzame, že prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán (žalovaný) pred vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval zákonným spôsobom, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočným spôsobom zistené, zadokumentované a zhromaždené dôkazné prostriedky jednoznačne preukázali správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo podložené dostatočne presvedčivými dôkazmi, ktoré boli správnym orgánom riadne zhodnotené, ako samostatne tak aj vo vzájomnej súvislosti, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Prvostupňový správny orgán v rámci svojich oprávnení rozhodol správne o uložení pokuty za správny delikt, pričom zohľadnil že sa u žalobcu jedná o prvé zistenie takéhoto správneho deliktu, nebolo porušených viacero povinností, preto aj výška sankcie bola uložená na spodnej hranici, ktorú zákon číslo 404/2011 Z. z. stanovuje. Obsah spisu a dôkazová situácia je podľa názoru žalovaného dostatočná na to, aby bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt. Ústne pojednávanie nebolo nariadené z dôvodu, že si to povaha veci nevyžadovala. Správny orgán sa riadil ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 zb., podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Nariadenie ústneho pojednávania taktiež nebolo v danej veci nevyhnutné na splnenie účelu konania a nemalo vplyv na právo žalobcu vyjadriť sa, pretože písomnosťou vedenou pod č. p. PPZ- HCP-SO17-2019/028196-023 zo dňa 06.05.2019 správny orgán zaslal oznámenie o začatí správneho konania a určil lehotu žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V liste zo dňa 27.05.2019, podanom na pošte dňa 28.05.2019, sa žalobca k zisteným skutočnostiam vyjadril. Žalovaný v priebehu celého konania nezaznamenal žiadosť žalobcu o sprístupnenie a nazretie do spisu v zmysle § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ani nezistil odopretie takéhoto práva žalobcovi. K bodu 2. žaloby uvádzame, že k dôvodom sme sa vyjadrili v predchádzajúcom bode nášho stanoviska. K dôvodu v bode 3. žaloby uvádzame, že žalobca uviedol všetky potrebné skutočnosti v návrhu na začatie konania a preto nebolo možné očakávať od výsluchu ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie jeho procesných práv čoho potvrdením sú jeho dôvody odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty a dôvody tejto žaloby. To, že žalobca vypočutý nebol nie je podľa nálezu Najvyššieho správneho súdu (č.3.273/1919 Zb. n.) podstatný nedostatok, ako sa žalobca domnieva. K dôvodu v bode 4. žaloby uvádzame, že v zmysle NARIADENIA RADY (ES) Č. 539/2001 z 15.marca 2001 - uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prechode vonkajších hraníc a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti a jeho prílohy II - oslobodenie od vízovej povinnosti občanov Ukrajiny sa vzťahuje len na držiteľov biometrických pasov vydaných Ukrajinou. Podľa ustanovenia § 108 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré znie je „ Dopravca, ktorý vykonáva prepravu osôb na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu vzdušnú alebo vodnú hranicu, a dopravca, ktorý prepravuje osoby na pravidelných medzinárodných autobusových linkách okrem prihraničnej dopravy, nesmie dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje. Vízum môže byť nahradené povolením na pobyt podľa osobitného predpisu." Následkom toho, že žalobca porušil zákonom stanovený zákaz a dopravil na hraničný priechod štátnu príslušníčku tretej krajiny, ktorá nemala platné vízum, bolo odopretie vstupu štátnej príslušníčke Ukrajiny Z. U. na vonkajšej hranici medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou. K bodu 5. žaloby uvádzame, že naše stanovisko k uvedenému je vysvetlené v predchádzajúcich bodoch tohto stanoviska. K bodu 6 uvádzame, že ku dnešnému dňu neevidujeme sťažnosť na postup policajtov pri vykonávaní hraničnej kontroly v predmetnej veci. K hypotetickým scenárom sa nevieme vyjadriť ale faktom je, že uvedená situácia vznikla porušením zákonnej povinnosti dopravcu ustanovenej v § 108 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Žalovaný v rámci svojho konania nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali upustenie od uloženia pokuty za správny delikt, ktorý prvostupňový správny orgán uložil v intenciách zákona v dolnej hranici sadzby určenej zákonom. Konštatujeme, že prvostupňový správny orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval zákonným spôsobom a že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočným spôsobom zistené, zadokumentované a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce a vedú k správnosti vydaného rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt.” 9. Žalobca replikou žiadne stanovisko k vyjadreniu žalovaného nezaujal, a to napriek tomu, že výzva súdu v zmysle § 106 ods. 1 a nasl. SSP bola žalobcovi spolu s vyjadrením doručená 24.06.2020. 10. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správny súdny poriadok (SSP), rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP, rešpektujúc ustanovenie § 195), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a), a c), § 106 ods. 1 SSP dospel k záveru o neopodstatnenosti podanej správnej žaloby, preto túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 11. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. 12. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 13. Podľa ust. § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 14. Podľa ust. § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. 15. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, dopravca, ktorý vykonáva prepravu osôb na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu vzdušnú alebo vodnú hranicu, a dopravca, ktorý prepravuje osoby na pravidelných medzinárodných autobusových linkách okrem prihraničnej dopravy, nesmie dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje. Vízum môže byť nahradené povolením na pobyt podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 117 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, správneho deliktu na úseku kontroly hraníc sa dopustí dopravca, ktorý porušil povinnosť podľa § 108 ods. 1 alebo ods. 2. Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a/ uloží policajný útvar pokutu od 3.000 eur do 5.000 eur za každého dopraveného štátneho príslušníka tretej krajiny (ods. 2 citovaného ustanovenia zákona). Pokutu podľa odsekov 2 až 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti alebo na to, či bolo porušených viac povinností (ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia). 19. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), na plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky: majú platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza. 20. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 21. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 23. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1976 Zb. v znení neskorších predpisov - správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 24. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 4 označeného ustanovenia zákona, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 označeného ustanovenia zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 27. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bola zákonnosť postupu ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty žalobcovi v sume 3.000 eur (v rámci správneho trestania), za správny delikt vymedzený v ustanovení § 117 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. 28. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké vydalo dňa 05.04.2019 rozhodnutie č. PPZ-HCP- SO17-2019/000037-238 označené ako: „Odopretie vstupu na hranici“, ktorým štátnej príslušníčke Ukrajiny Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej na Ukrajine a prichádzajúcej z Ukrajiny na motorovom vozidle - autobuse zn. MAN, EČV: T. , MPZ: “SK“ bol odopretý vstup na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že „nemá platné vízum, alebo povolenie na pobyt“. Z úradného záznamu spísaného správnym orgánom toho istého dňa vyplýva, že ňou predložený cestovný pas nie je biometrický. Z jeho obsahu ďalej vyplýva, že menovaná cestovala autobusom linkou ako doprovod skupiny desiatich maloletých osôb, ktoré sprevádzala ako ich trénerka na športovú súťaž v gymnastike, ktorá sa mala konať v Prešove dňa 06.04.2019. 29. Správny orgán Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 06.05.2019 oznámil žalobcovi v tomto konaní začatie správneho konania podľa § 18 ods. 1, 2 správneho poriadku, a to z dôvodu, že ako dopravca prepravil dňa 05.04.2019 v čase okolo 14:18 hod štátnu príslušníčku Ukrajiny Z. U., nar. XX.XX.XXXX, medzinárodnou autobusovou linkou v smere z Ukrajiny do Slovenskej republiky na hraničný priechod Vyšné Nemecké - Užhorod, pričom pri hraničnej kontrole predložila cestovný doklad bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup do Schengenského priestoru. Správny orgán zároveň oznámil žalobcovi, že ako dopravca sa dopustil správneho deliktu na úseku kontroly hraníc zmysle § 117 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov a vyzval účastníka správneho konania, aby sa vyjadril zisteniu porušenia ustanovenia § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Z obsahu oznámenia vyplýva, že na zadokumentovanie protiprávneho konania boli zaobstarané dôkazy tvoriace súčasť spisu napr. fotokópia cestovného pasu, formulár odopretia vstupu, výpoveď vodiča autobusu, dopravná licencia, úradný záznam policajta a pod. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril písomne podaním zo dňa 27.05.2019, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutočný stav veci, tvrdil, že spoločnosť dopravcu na Ukrajine nepredáva cestovné lístky, preto nemal možnosť overiť platnosť dokladov cestujúcich, naviac žiadne ustanovenie zákona neukladá povinnosť vodičovi autobusu kontrolovať cestovné doklady cestujúcich, pretože je takéto zisťovanie údajov je možné len v spolupráci s policajným zborom. Tvrdil, že za danej situácie vodič autobusu ústretovým prístupom bol ochotný nahradiť sprievod pre maloletých tak, aby sa im umožnilo vystupovať v Košiciach, no napriek tomu voči dopravcovi bolo začaté správne konanie. 30. Následne vo veci (bez neriadenia pojednávania na prejednanie správneho deliktu) dňa 17.06.2019 rozhodol správny orgán prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že žalobca ako dopravca sa dopustil vytýkaného správneho deliktu, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 3.000 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 07.07.2019 vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím žalovaný tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 31. Podstata žalobných námietok uplatnených v správnej žalobe spočívala v tvrdení o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ako aj o porušení procesných ustanovení upravujúcich správne konanie, ak správny orgán na prejednanie veci nenariadil ústne pojednávanie, na ktorom by bol žalobca osobne vypočutý a mal možnosť sa oboznámiť s dôkazmi, ktoré viedli k rozhodnutiu administratívneho orgánu. Zároveň žalobca tvrdil, že cestujúca Z. U., ktorú prepravil na hraničný priechod nepotrebovala vstupné víza, pretože pre občanov Ukrajiny s účinnosťou od 11.06.2017 bol zavedený bezvízový styk a žalobca ako dopravca nemal žiadnu možnosť, ako kontrolovať u cestujúcej splnenie podmienok na jej vstup na územie shengenského priestoru. 32. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že v priebehu správneho konania nebolo sporné, že žalobca ako dopravca na medzinárodnej autobusovej linke dopravil na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom - Užhorod občianku Ukrajiny Z. U., ktorá sa pri hraničnej kontrole preukázala cestovným dokladom M. XXXXXX Ukrajiny bez platného víza. Vzhľadom na žalobnú námietku, že táto nepotrebovala vstupné víza z účinnosťou od 11.6.2017, pretože pre občanov Ukrajiny bol zavedený bezvízový styk, správny súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/21/2019 z 26.02.2020, v ktorom bola riešená aj uvedené otázka a z ktorého vyplýva takýto záver : „Na úvod treba pripomenúť, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) je priamo uplatniteľným predpisom (nariadením), ktorý upravuje prekračovanie ako vonkajších, tak vnútorných hraníc členských štátov Európskej únie, a vzťahuje sa na všetky osoby, vrátane občanov EÚ (čl. 3 v spojení s čl. 2 ods. 5 tohto nariadenia). Ďalej je potrebné pripomenúť, že zmyslom Kódexu schengenských hraníc je okrem iného stanoviť jasné, jednoduché a harmonizované pravidlá týkajúce sa výpočtu povolenej dĺžky krátkodobého pobytu v EÚ (porov. Bod 9 preambuly uvedeného nariadenia). V hlave II (Vonkajšie hranice) kapitole 1 (Prekračovanie vonkajších hraníc a podmienky vstupu) Kódexu schengenských hraníc sú upravené podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín pri krátkodobých pobytoch na území Európskej únie. Čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia osobitne stanovuje: „Pre plánované pobyty na území členských štátov, ktoré nepresiahnu 90 dní počas akéhokoľvek obdobia 180 dní, ktorým sa rozumie obdobie 180 dní bezprostredne predchádzajúce každému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretích krajín tieto podmienky: a)majú platný cestovný doklad oprávňujúci držiteľa k prekročeniu hranice, ktorý spĺňa tieto kritériá: i) musí byť platný najmenej tri mesiace po zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov. V naliehavých prípadoch, ktoré sú odôvodnené, je možné od splnenia tejto povinnosti upustiť, i) bol vydaný v predchádzajúcich desiatich rokoch; b) majú platné vízum, ak sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza; c) zdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú zaistené dostatok prostriedkov na živobytie nielen na dobu pobytu, tak na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich určite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom opatriť; d) nejde o osoby v SIS, ktorým má byť zamietnutý vstup; e) nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a najmä osobami, ktorým má byť podľa národných databázach členských štátov nepovolený vstup z rovnakých dôvodov.“ 18. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že disponovanie platným vízom alebo povolením na pobyt je len jednou z podmienok vstupu a pobytu na území členských štátov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky. Čl. 6 ods. 1 písm. b) Kódexu schengenských hraníc súčasne reflektuje skutočnosť, že štátni príslušníci niektorých tretích krajín vízovej povinnosti nepodliehajú. Táto eventualita je vyjadrená odkazom na nariadenie Rady (ES) č. 539/2001, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc víza, ako aj zoznam krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (ďalej len „nariadenie ES č. 539/2001“). Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci majú povinnosť mať pri prekročení hranice Európskej únie platné vízum, je uvedený v prílohe I tohto nariadenia, príloha II potom obsahuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti. Ak sú občania niektorého tretieho štátu od vízovej povinnosti podľa nariadenia ES č. 539/2001 oslobodení, vzťahuje sa táto úľava v súlade s jeho článkom 1 ods. 2 iba na pobyty, nepresahujúce celkom tri mesiace. 19. Toto nariadenie, respektíve jeho prílohy I a II, bolo zmenené nariadením EÚ č. 2017/850 tak, že z prílohy I bol presunutý odkaz na Ukrajinu do prílohy II nariadenia ES č. 539/2001, s tým, že zrušenie vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov vydaných Ukrajinou v súlade s normami Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO). 20. S ohľadom na to, ako je konštruovaný čl. 6 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc (čoby všeobecný predpis, v rámci ktorého je cezhraničný pohyb regulovaný - pozri ods. 16 tohto odôvodnenia), teda držiteľom ukrajinského biometrického pasu odpadla iba jedna z podmienok vstupu a pobytu na území EÚ. Za predpokladu, že ich pobyt nepresiahne 90 dní počas ľubovoľného obdobia 180 dní (ktorým sa rozumie obdobie 180 dní bezprostredne predchádzajúce každému dňu pobytu), nemusia teda štátni príslušníci Ukrajiny, ktorí sú držiteľmi biometrického cestovného pasu, naďalej spĺňať podmienku vyplývajúcu z písmena b) tohto ustanovenia, teda disponovať platným (krátkodobým) vízom. Táto skutočnosť však sama o sebe nemá vplyv na použiteľnosť Kódexu schengenských hraníc; toto nariadenie sa, ako bolo uvedené vyššie, naďalej vzťahuje na všetky osoby prekračujúce vonkajšie aj vnútorné hranice členských štátov EÚ.“ 33. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd považoval túto žalobnú námietku za neopodstatnenú, pretože cestujúca Z. U. preukázateľne pri hraničnej kontrole nepredložila biometrický pas Ukrajiny a nedisponovala platným vízom pre vstup do Schengenského priestoru. 34. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že tento nemal možnosť kontrolovať doklady cestujúcich v autobuse, pretože na takýto postup nemá zákonné oprávnenie a predaj cestovných lístkov pre dopravcu zabezpečuje ukrajinská spoločnosť, ktorá disponovala takouto možnosťou, správny súd uvádza, že konštrukcia právnej normy ukladajúcej povinnosť dopravcovi (§ 108 ods. 1 ZoPC) výslovne zakazuje dopravcovi dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad, vrátane víza, ak sa vyžaduje. Z uvedeného ustanovenia nesporne vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu ako dopravcu prijať organizačné opatrenia na predmetnej medzinárodnej autobusovej linke tak, aby túto povinnosť mohol splniť. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia spísanej dňa 04.05.2019 vyplýva, že vodič predmetného autobusu takéto kontroly nevykonával, čo odôvodnil tým, že na to nemá oprávnenie, a ďalej uviedol, že zamestnávateľom ani nebol poučený o zákaze prepravy osôb bez platného cestovného dokladu respektíve víz. Aj podľa názoru súdu § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave nevylučuje plnenie povinností dopravcu podľa § 108 ods. 1 ZoPC. Žalobca neprijal žiadne opatrenia vo vzťahu k zamedzeniu vzniknutej situácie (t.j. preprave osôb tretích krajín na vonkajšiu hranicu shengenského priestoru bez platných cestovných dokladov alebbo víz), preto aj túto námietku správny súd považuje za neopodstatnenú. 35. V nadväznosti na závery týkajúce sa zisťovania skutkového stavu danej veci bolo povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť aj zásadnú námietku žalobcu, ktorou sa domáhal nariadenia ústneho pojednávania v rámci administratívneho konania, na ktorom by podľa jeho názoru malo dôjsť k doplneniu dokazovania jeho výpoveďou. Správny súd v tej súvislosti poukazuje na to, že podľa § 21 ods. 1, prvá veta Správneho poriadku (ústne pojednávanie) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení Správneho poriadku vyplýva právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvod, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie. Je však pritom zrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má nariadiť ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t.j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t.j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (Správny poriadok, Komentár Doc. Soňa Košičiarová, PhD.). 36. Vychádzajúc z daného právneho rámca pre posúdenie povinnosti správneho orgánu v konkrétnej administratívno-právnej veci v konaní nariadiť ústne pojednávanie súd poukazuje na dôkazné závery vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, keď aj podľa názoru správneho súdu mal správny orgán prvého stupňa dostatok dôkazov pre prijatie záveru, že žalobca porušil povinnosti dopravcu, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku ochrany štátnych hraníc, preto aj podľa názoru súdu vo veci nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. Správny orgán dal možnosť žalobcovi sa vyjadriť k podkladom a dôkazom vedúcim k záveru o spáchaní správneho deliktu, čo vyplýva z obsahu jeho oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 06.05.2019, ku ktorému žalobca zaujal podrobné stanovisko vyjadrením z 27.05.2019. 37. Správny súd v závere upriamuje pozornosť na objektívny charakter zodpovednosti za označený správny delikt, čo v praxi znamená, že dopravca je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie. Dopravca tak administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti dopravcu, prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom dopravca sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť. 38. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku ochrany štátnych hraníc vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá v danom prípade môže byť stanovená v intervale od 3.000 eur do 5.000 eur za každého dopraveného štátneho príslušníka tretej krajiny. Administratívne orgány v danej veci správne uložili pokutu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, s tým, že pri jej výške vychádzali z kritérií uvedených v § 117 ods. 5 ZoPC. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného sa nachádza správna úvaha vedúca k takémuto záveru, s ktorou sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. 39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).