Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/26/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200086 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200086.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: J. G., ul. K. XXX/X, W. I. Z., IČO: 35091797, právne zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Horváthovou, AK Moldava nad Bodvou, ul. Hlavná 8, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, ul. Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/5359, O-493/2019 zo dňa 11.12.2019, o späťvzatí žaloby, takto r o z h o d o l : I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 05.02.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.02.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/5359, O-493/2019 zo dňa 11.12.2019, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu práce Košice č. 269/19/O zo dňa 18.10.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000,- EUR podľa § 19 ods. 2 písmeno a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písmeno a) bod 4 zákona o inšpekcii práce a to § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 05.08.2019 o 13.30 hod využíval závislú prácu fyzických osôb: B. Z., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I. Z., J. XX a Š. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I. Z., N. X, ktoré pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku , stavba : „Obnova BD, Cesta Pod Hradovou 10, N.“ a pričom žalobca nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce). 2. Dňa 02.07.2020 doručil žalobca súdu podanie označené ako späťvzatie žaloby. Z jeho obsahu vyplýva, že týmto berie v celom rozsahu svoju správnu žalobu zo dňa 05.02.2020, ktorá bola doručená súdu dňa 11.02.2020 späť a žiada, aby správny súd konanie zastavil. Zároveň navrhol, aby o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 4. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 5. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 6. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konanie, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 7. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci došlo k späťvzatiu správnej žaloby pred prvým pojednávaním, boli tak splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 63 SSP. Z uvedeného dôvodu správny súd postupoval podľa citovaného ustanovenia a konanie zastavil. 8. Vo vzťahu k náhrade trov konania správny súd uvádza, že v prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 170 písm. b/ SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa výnimku, ktorá je ustanovená v § 171 ods. 1 SSP. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1SSP, teda či nejde o uvedenú výnimku, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm. b/ SSP. Ustanovenie § 171 ods. 1 SSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. 9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. V danom prípade procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom (späťvzatie žaloby), keď žalobu zobrala späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovanému. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal. 10. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.