Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/102/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229877 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115229877.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: BMT Medical Technology s.r.o., Cejl 157/50, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 46 346 996, zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: CITY HOLDING, a.s., Bellova 3, 040 01 Košice, IČO: 35 702 737, zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, Park Angelínum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 3.693.931,70 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/251/2015 - 204 zo dňa 13.5.2019, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.693.931,70 Kč, 0,025 % úrok z omeškania denne zo sumy 3.693.931,70 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a sumu 40,00 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania. II. Rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zrušuje. III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.693.931,70 Kč, 0,025 % úrok z omeškania denne zo sumy 3.693 931,70 Kč od 16.01.2012 do zaplatenia a sumu 40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Konanie v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zastavuje. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 9.11.2015 pôvodne domáhal zaplatenia pohľadávky 3.693.931,70 Kč s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 7.372.014,81 Kč od 16.01.2012 do zaplatenia, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 3.600,- Kč a trov konania, titulom úhrady ceny za dodávku zdravotníckych prístrojov a zariadení pre žalovaného. Podaním zo dňa 27.06.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu 3.693.931,70 Kč s 0,025 % úroku z omeškania denne zo sumy 3.693.931,70 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a sumu 40,- eur, titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V prevyšujúcej časti zobral žalobu späť. Súd prvej inštancie konanie v časti úrokov z omeškania a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky nad 40,- eur zastavil. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu riadneho nedodania diela a jeho nesprevádzkovania zo strany žalobcu. Preto uhradil žalobcom vystavenú faktúru len čiastočne. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.1.2018, ktorým žalobe vyhovel. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/64/2018 - 173 zo dňa 20.7.2018 tak, že vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu pohľadávky 3.693.831,70 Kč s príslušenstvom. 5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah uzavretím Zmluvy o dielo dňa 7.12.2011 na dodávku zdravotníckych prístrojov a zariadení. Žalobca vyfakturoval dňa 16.12.2011 faktúrou č. 2116344 žalovanému cenu diela vo výške 7.372.014,80 Kč, na ktorú žalovaný uhradil dňa 16.1.2012 sumu 2.818.200,- Kč. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 3.10.2012 došlo k predaju časti pohľadávky žalobcu spoločnosti BLOCK a.s., čím sa znížil dlh žalovaného o 859.883,15 Kč. Neuhradená pohľadávka žalobcu predstavuje 3.693.831,70 Kč. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dielo, jej predmet a cena, ďalej to, že zariadenia sa nachádzajú u žalovaného, fakturácia ceny diela žalovanému vo výške 7.372.014,80 Kč ako aj zvyšok nezaplatenej ceny diela 3.693.831,70 Kč. Sporné medzi stranami bolo dodanie diela, jeho sprevádzkovanie žalobcom, resp. nevytvorenia podmienok stavebnej pripravenosti žalovaným, vykonanie úhrady zvyšku ceny diela 3.693.831,70 Kč. 7. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní neodôvodnil, prečo nepovažoval dodávku diela žalobcom na dohodnutom mieste podľa Zmluvy o dielo spoločnosti BLOCK a.s. dňa 13.11.2011 a dňa 15.11.2011 za nedodanie diela žalovanému; prečo nereklamoval a ani nenamietal žalobcovi pred súdnym konaním nedodanie diela o ktorom vedel, že bolo dodané spoločnosti BLOCK a.s.; neodôvodnil neposkytnutie súčinnosti žalobcovi za účelom splnenia záväzku žalobcu odovzdať a uviesť dielo do prevádzky a to ani napriek výzve žalobcu zo dňa 12.4.2013. Žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že čiastočnú úhradu faktúry realizoval omylom, čo je zjavne v rozpore s dôvodmi, ktoré uvádzal pôvodne v konaní a nepreukázal, že faktúru uhradil iba čiastočne pre závady, pre ktoré nebolo dielo sprevádzkované. 8. Súd prvej inštancie poukázal, že čiastočnou úhradou faktúry došlo k uznaniu záväzku žalovaným, čo možno zároveň považovať za uznanie žalovaného, že dielo bolo dodané, aj keď inej spoločnosti než žalovanému. Žalovaný pritom nenamietal takéto dodanie diela do momentu začatia sporu, teda považoval dielo za dodané. Žalovaný taktiež ani nepoprel, že by sa dielo nenachádzalo u neho. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z toho, že čiastočnú úhradu cenu diela žalovaný nenamietal a nebolo ani preukázané, že by požadoval jej vrátenie. 9. Žalovaný neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by súd prvej inštancie mohol považovať za dôvody preukazujúce jeho obranu a nepreukazujúce nárok žalobcu. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca dodal prístroje žalovanému, čo žalovaný nepoprel v odpore proti platobnému rozkazu, na pojednávaní dňa 28.6.2017 a ani v liste zo dňa 6.11.2017, kde výslovne uviedol, že nedisponuje listinnými dôkazmi týkajúcimi sa neprevzatia diela, čiže potvrdil dodanie diela žalobcom. Dodanie diela žalovanému mal súd prvej inštancie preukázaný aj tým, že žalovaný čiastočne uhradil cenu diela. 10. Žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie dôkazy o tom, že žalobcovi poskytol, resp. zabezpečil stavebnú pripravenosť v zmysle Zmluvy o dielo, teda že dielo nebolo sfunkčnené vinou žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na výzvu žalobcu zo dňa 12.4.2013, z ktorej je jednoznačne zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného k súčinnosti, aby mohol dodané dielo sprevádzkovať a zabezpečiť bezproblémovú funkčnosť, tak ako to vyplýva z poznámky v článku II. Zmluvy o dielo, podľa ktorej stavebnú pripravenosť zabezpečí na svoje náklady žalovaný. Žalovaný nepripravil plyn, elektrinu, vodu a tlak vzduchu, demi vodu, bez čoho dielo - parné a teplovzdušné sterilizátory nie je možné uviesť do prevádzky. 11. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu, že vyzýval žalovaného na prevzatie diela za preukázané a to jednotlivými výzvami, ktoré boli predložené v konaní, čo žalovaný napokon ani nepoprel. Dodacími listami bolo preukázané, že dielo bolo dodané v mieste a do termínu dodania podľa článku IV. Zmluvy o dielo. Z priebehu dokazovania zároveň vyplynulo, že žalovaný sa nedostavil na miesto odovzdania a prevzatia predmetu diela, preto dielo prevzala spoločnosť BLOCK a.s., resp. jeho organizačná zložka. Spoločnosť BLOCK a.s. ako víťaz verejnej zákazky na dielo, prostredníctvom žalovaného ako subobjednávateľa, použila žalovaného na realizáciu objednávky, čo žalovaný nepoprel. 12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 536, 537 ods. 1 a 2, 546 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, povinnosti zhotoviteľa a povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi diela dohodnutú cenu diela, ďalej podľa §§ 554 ods. 1, 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú povinnosť zhotoviteľa riadne vykonať dielo a odovzdať ho v dohodnutom mieste, § 455 ods. 1 Obchodného zákonníka o prechode nebezpečenstva škody na veci. Ďalej podľa §§ 365 ods. 1, 369 ods. 1, 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády č. 25/2013 Z.z., upravujúce omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a článku VI. bodu 2 Zmluvy o dielo, kde bol stranami dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,025 % za každý deň omeškania. 13. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na úhradu uplatnenej ceny diela za dostatočne preukázaný. Preto zaviazal žalovaného na úhradu 3.693.931,70 Kč s dohodnutým úrokom z omeškania, keďže žalovaný bol v omeškaní s jej úhradou ako aj na úhradu paušálnej náhrady nákladov. 14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto konania. 15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vydaný na základe jednostranného a neúplného hodnotenia dôkazov, nakoľko súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré dôkazy, niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým nezistil objektívne skutkový stav. Žalovaný zároveň namietal, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, preto je nepreskúmateľný. Vykonané dôkazy boli hodnotené svojvoľne a jednostranne v rozpore s § 191 C.s.p. a niektoré zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia strán nelogicky, keď považoval výzvu žalobcu zo dňa 12.4.2013 za dôkaz toho, že zo strany žalovaného nebola poskytnutá súčinnosť potrebná k sprevádzkovaniu diela. V danom čase nemal žalovaný možnosť poskytnúť žalobcovi akúkoľvek súčinnosť, nakoľko ako vyplýva z dodacieho listu č. 2116218 a č. 2116267, žalobca svojvoľne bez akéhokoľvek zmluvného dojednania odovzdal dielo inému subjektu a to spoločnosti BLOCK a.s.. Uvedené sa stalo viac ako jeden rok pred zaslaním výzvy žalobcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 12.4.2013. Potvrdil to aj sám žalobca, keď uviedol, že na miesto odovzdania a prevzatia diela sa žalovaný nedostavil, preto predmetné stroje prevzal generálny dodávateľ. Žalovaný však už v priebehu konania tvrdil, že spoločnosť BLOCK a.s. nesplnomocnil na prevzatie diela, teda žalobca svojvoľne odovzdal dielo inému subjektu. Zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k neposkytnutiu súčinnosti žalobcovi, keďže z dodacieho listu č. 2116218 vyplýva, že žalobca odovzdal časť diela spoločnosti BLOCK a.s. už dňa 13.12.2011, teda dva dni pred zmluvne dohodnutým termínom odovzdania diela. Zvyšok diela odovzdal žalobca v dohodnutom termíne, ale taktiež spoločnosti BLOCK a.s. a to bez predchádzajúcej výzvy na poskytnutie súčinnosti, resp. bez akéhokoľvek upozornenia žalovaného, že žalobca odovzdá dielo inému subjektu. Žalobca zároveň nepreukázal, že mu žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť, resp. že bol žalovaný vyzvaný žalobcom na poskytnutie súčinnosti. Takýmto dôkazom nie je ani výzva žalobcu zo dňa 12.4.2013, ktorá bola uskutočnená viac ako rok po odovzdaní diela inému subjektu - spoločnosti BLOCK a.s.. Žalovaný nikdy dielom nedisponoval a ani nemal možnosť dielo reklamovať, keďže toto sa nikdy nestalo jeho vlastníctvom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že čo sa týka trov konania, žalobca nemal vo veci 100 % úspech, keďže z jeho strany došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti úrokov z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný si absolútne protirečí v tom, čo tvrdil v podanom odpore a následne v priebehu konania a v odvolaní. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že dielo nebolo dané do prevádzky a preto ho neprevzal, no v odvolaní udáva, že dielo bolo dodané inému subjektu. Žalobca poukázal, že v zmysle Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal k stavebnej pripravenosti zastavania do pharma priečok a zároveň k transportu zariadení od miesta zloženia dopravcom na miesto inštalácie. Žalobca dodal dielo do dohodnutého termínu a na dohodnuté miesto. Žalobca poukázal na ďalšie rozpory v tvrdeniach žalovaného v priebehu konania a to ohľadne čiastočnej úhrady faktúry vystavenej žalobcom. Pôvodne žalovaný uviedol, že k čiastkovej úhrade ceny diela došlo z dôvodu závady, že zariadenia dodané žalobcom neboli sprevádzkované. Neskôr, že čiastočná úhrada faktúry bola uskutočnená omylom. Čiastočnou úhradou faktúry však žalovaný uznal svoj záväzok ako aj dodanie zariadení. Zo strany žalobcu nešlo pri dodaní diela o svojvoľné konanie ale o dodržanie zmluvných podmienok článku IV. Zmluvy o dielo. Spoločnosť BLOCK a.s. použila žalovaného ako subobjednávateľa na realizáciu zákazky pre Správu štátnych hmotných rezerv SR. Žalobca zároveň poukázal, že žalovaný na pojednávaní dňa 28.6.2017 nespochybnil tú skutočnosť, že prístroje by sa mali nachádzať na prevádzkach, ktoré boli špecifikované v Zmluve o dielo, teda táto skutočnosť sa podľa § 151 C.s.p. považuje za nespornú. Zároveň opätovne poukázal na znenie ustanovenia § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorého žalobca umožnil žalovanému nakladať s predmetom diela v dohodnutom mieste. 17. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch odvolania. 18. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolacou replikou mu bola doručená dňa 6.10.2019. 19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 21. K odvolacím dôvodom a podstatným tvrdeniam strán sporu odvolací súd udáva: 22. Medzi stranami nebolo sporné a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 7.12.2011 Zmluvu o dielo podľa objednávky ZO553/DO2BO/LAM002CH (ďalej len „Zmluva o dielo“), ktorej predmetom bola dodávka tam špecifikovaných zdravotníckych prístrojov a zariadení za cenu 7.372.014,81 Kč. V poznámke k článku II. Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal k vytvoreniu podmienok stavebnej pripravenosti diela, zastavania do pharma priečok a prípadný neštandardný transport prístrojov od miesta zloženia dopravcom na miesto inštalácie. V článku III. zmluvy bola dohodnutá splatnosť ceny diela v 3 splátkach, z toho sumy 5.897.611,85 Kč do 30 dní po dodaní prístrojov. V článku IV. zmluvy bolo ako miesto dodania (položky: 8, 19, 20, 21, 34, 35, 36, 44) dohodnutá prevádzka SŠHR SR „Kopaničiar“, Železničná 2, Čachtice, miesto sprevádzkovania Malacky a (položky: 4) Areál SAV, Dúbravská cesta, Bratislava. Termín dodania 15.12.2011. V článku VI. si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,025 % z celkovej čiastky za každý deň omeškania s úhradou faktúry žalovaným. Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 11216553 zo dňa 16.12.2011 celú cenu diela 7.372.014,81 Kč. Žalovaný uhradil dňa 16.1.2012 žalobcovi na faktúru č. 11216553 sumu 2.818.200,- Kč a žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2012 postúpil na spoločnosťou BLOCK a.s. časť pohľadávky voči žalovanému vo výške 859.883,15 Kč. Z Dodacieho listu č. 2116218 zo dňa 13.12.2011 a č. 2116267 zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že prístroje a zariadenia, ktoré tvorili predmet Zmluvy o dielo prevzala od žalobcu spoločnosť BLOCK a.s.. Žalovaný v konaní nespochybnil, že predmet diela bol dodaný na zmluvne dohodnuté miesto. 23. Odvolací súd udáva, že predmetom konania je zaplatenie časti ceny diela - zdravotníckych prístrojov a zariadení, na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu. Nárok na jej úhradu uplatnil žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa faktúrou č. 11216553. Žalovaný založil svoju obranu v konaní na tvrdení, že dielo nebolo vykonané riadne, nakoľko zo strany žalobcu nebolo dané do prevádzky a preto ho žalovaný od žalobcu neprevzal. 24. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo. Túto povinnosť splní podľa 554 ods. 1 Obchodného zákonníka jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom zákonom. Záväzok zhotoviteľa vykonať dielo teda pozostáva z dvoch rozdielnych záväzkov, záväzku dielo dokončiť a záväzku odovzdať predmet diela objednávateľovi. 25. Ako vyplýva z § 370 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný prijať riadne ponúknuté plnenie a poskytnúť spolupôsobenie potrebné k tomu, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Prevzatie riadne ponúknutého plnenia možno v širšom význame rovnako považovať za súčinnosť veriteľa, ku ktorej je povinný, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Ak veriteľ takúto súčinnosť neposkytne a najmä ak odoprie prijatie riadne ponúkaného plnenia, dostane sa veriteľ do omeškania. Dlžník po dobu omeškania veriteľa, pre ktoré nemôže svoj záväzok splniť, sám v omeškaní nie je (§ 365 Obchodného zákonníka). 26. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. Ak by objednávateľ predmet diela odmietol prevziať, hoci by dielo nemalo vady a zhotoviteľ by predmet diela riadne ponúkol k prevzatiu, nemohol by zhotoviteľ splniť záväzok vykonať dielo, hoci by sa v dôsledku toho neocitol v omeškaní. 27. Odovzdanie diela objednávateľovi podľa § 554 Obchodného zákonníka spočíva práve v tom, že zhotoviteľ umožní objednávateľovi aby v stanovenom mieste nakladal s predmetom diela. Odovzdanie predmetu diela určite vedie k tomu, že objednávateľ má možnosť s predmetom diela nakladať. Takúto možnosť však možno objednávateľovi poskytnúť i bez odovzdania predmetu diela. Zhotoviteľ je povinný objednávateľovi predmet diela odovzdať, k splneniu záväzku vykonať dielo pri riadnom dokončení diela však zhotoviteľovi postačí, keď umožní objednávateľovi s predmetom diela v stanovenom mieste nakladať, pokiaľ je objednávateľ v omeškaní s jeho prevzatím. 28. Ak zhotoviteľ riadne ponúkne objednávateľovi predmet diela a objednávateľ ho odmietne prevziať alebo neposkytne nevyhnutnú súčinnosť, môže zhotoviteľ splniť záväzok vykonať dielo tým, že umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela v mieste splnenia. 29. S poukazom na citované ustanovenia zákona teda vyplýva, že žalobca v posudzovanom spore splnil svoje povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď v dohodnutom mieste umožnil žalovanému s predmetom diela nakladať, čo vyplýva z jednotlivých dodacích listov, ktoré žalovaný nerozporoval. 30. Ak žalovaný namietal, že časť predmetu diela bola dodaná pred dohodnutým termínom, odvolací súd udáva, že žalobca bol oprávnený plniť aj po častiach, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy (§ 329 Obchodného zákonníka), nemožno vylúčiť čiastočné plnenie ani v prípade záväzku vykonať dielo. 31. K ďalším námietkam žalovaného, že žalobca dielo neuviedol do prevádzky, odvolací súd poukazuje, že žalovaný nepreukázal, že žalobcovi poskytol spolupôsobenie potrebné k tomu, aby žalobca mohol splniť svoj záväzok a to stavebnú pripravenosť dohodnutú podľa poznámky k článku II Zmluvy o dielo. 32. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu ceny diela tým, že žalobca odovzdal dielo tretiemu subjektu, k čomu odvolací súd udáva, že k splneniu záväzku zhotoviteľa odovzdať predmet diela objednávateľovi nemusí vždy dôjsť medzi prítomnými. 33. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. 34. Pre dodatočné schválenie právnych úkonov v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom nie je stanovená osobitná forma. To znamená, že na schválenie právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne a že sa môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktorá pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Keď zastúpený dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný. Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnej moci. 35. Vyššie uvedené pritom možno vzťahovať aj na konanie spoločnosti BLOCK a.s., ktorá prevzala predmet diela od žalobcu v dohodnutom mieste dodania, pričom žalovaný toto prevzatie diela tretím subjektom nenamietal, dokonca následne vykonal čiastočnú úhradu ceny diela, čo možno považovať zo strany žalovaného za dodatočné schválenie takéhoto odovzdania diela podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 36. Odvolací súd zároveň poukazuje, že určenie doby vzniku nároku zhotoviteľa a povinnosti objednávateľa k úhrade ceny diela zveruje ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka v prvom rade dohode zmluvných strán. Až vtedy, ak nevyplýva zo zmluvy alebo Obchodného zákonníka niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Obchodný zákonník tak umožňuje stranám zmluvy o dielo dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nie iba vo väzbe na vykonanie diela, ale napr. vo väzbe na odovzdanie predmetu diela. 37. O takýto prípad ide aj v posudzovanom spore, keď stranami boli dohodnuté „platobné podmienky“, čo vyplýva zo znenia článku III. zmluvy, kde splatnosť ceny diela bola určená po častiach, teda od objednávky, resp. od dodania diela. 38. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi v mieste určenom § 554 Obchodného zákonníka, púhe odovzdanie predmetu diela v sebe nezahŕňa jeho riadne dokončenie, teda k vzniku nároku na zaplatenie ceny vo väzbe na odovzdanie predmetu diela nie je podstatné, či bolo dielo riadne (bez vád) dokončené. 39. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 40. Podľa § 192 C.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. 41. Žalovaný čiastočne plnil na vystavenú faktúru žalobcu s uvedením jej variabilného symbolu. Aj v prípade, keď dlžník svoj záväzok splnil čiastočne, nastupujú účinky uznania zvyšku dlhu, pokiaľ možno usudzovať na to, že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku (§ 407 ods. 3). 42. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval či už preto, že nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. 43. V prípade, že dlžník neunesie dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, resp. už zanikol, súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky za preukázanú existenciu záväzku. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý uznal a niesol i všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Odvolací súd zdôrazňuje, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Nakoľko žalovaný nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností svoje tvrdenia o neexistencii celého záväzku, ktorý žalobca uplatnil voči žalovanému titulom úhrady ceny diela, neuniesol ohľadom svojich tvrdení v tomto smere dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní. 44. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že čiastočným plnením žalovaného na faktúru žalobcu č. 2116344 došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom žalovaný nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že záväzok na úhradu ceny diela nevznikol, resp. celý zanikol. Taktiež žalovaný nepreukázal, že k úhrade faktúry č. 2116344 došlo iba omylom, keďže zo samotného správania žalovaného vyplýva, že tento považoval konanie žalobcu za splnenie záväzku zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo, keďže porušenie žiadnych zmluvných, resp. zákonných povinností žalobcovi až do začatia konania ani nenamietal. 45. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zvyšku ceny diela je preto správny. 46. Ďalej žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vydaný na základe jednostranného a neúplného hodnotenia dôkazov, nakoľko súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré dôkazy, niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým nezistil objektívne skutkový stav. Žalovaný zároveň namietal, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, na základe čoho je nepreskúmateľný. Vykonané dôkazy boli hodnotené svojvoľne a jednostranne v rozpore s § 191 C.s.p., pričom niektoré zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia strán nelogicky. 47. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostatočným základom pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. 48. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. 49. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 50. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 3.693. 931,70 Kč s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 3.693.931,70 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a sumy 40,- eur, ktorú dobu omeškania žalovaný nenamietal, podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to titulom úhrady zvyšku ceny diela, ktoré žalobca pre žalovaného realizoval na základe platne uzavretej Zmluvy o dielo. 51. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 52. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 53. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 54. Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na zaplatenie 3.693,931,70 Kč s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 7.372.014,81 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 3.600,- Kč. Po začatí konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v úroku z omeškania zo sumy 3.678.083,11 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a tiež v sume nad 40,- eur paušálnej náhrady. Súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. 55. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv. 56. Súd prvej inštancie však nesprávne v napádanom rozsudku opätovne rozhodol (druhým výrokom) aj o zastavení konania „v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“. Konanie o tomto nároku však bolo súdom prvej inštancie zastavené už v skoršom rozsudku č.k. 27Cb/251/2015 - 124 zo dňa 10.1.2018, voči tomuto výroku nebolo podané odvolanie a tento nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2018. Ide o vadu konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať bez ohľadu na to, či ju odvolateľ namietal. S poukazom na tento dôvod mal odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie vydaný rozsudok v časti druhého výroku „v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, je potrebné považovať za nadbytočný. Pokiaľ došlo k právoplatnému ukončeniu konania v tejto časti jeho zastavením, nemohol súd prvej inštancie o tomto nároku rozhodnúť v rozsudku o jeho opätovnom zastavení. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súd prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky na konanie o tomto už zastavenom nároku. 57. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní vo vzťahu k namietanej istine 3.693,931,70 Kč plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).