Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoKR/27/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203083 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119203083.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana vo veci navrhovateľa - dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 36 595 098 zastúpeného advokátskou kanceláriou Pančišinová & Partners s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO: 52 772 497, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka a nahradenie súhlasu skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu, o odvolaní dlžníka: FC VSS Košice, a.s., proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2020, č.k. 26R/1/2019-1492, takto r o z h o d o l : I. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2020, č.k. 26R/1/2019-1492 tak, že nahrádza súhlas skupiny „č. N0 - Štátne inštitúcie“ pre nezabezpečené nepodmienené pohľadávky s reštrukturalizačným plánom dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 36 595 098, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.11.2019. II. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2020, č.k. 26R/1/2019-1492 tak, že potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 36 595 098, ktorého znenie tvorí prílohu tohto rozhodnutia. III. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 36 595 098, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel. Sa vložka číslo 1338/V. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) napadnutým uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019 a druhým výrokom nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka predloženého na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - dlžník podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.12.2019 navrhol potvrdiť reštrukturalizačný plán dlžníka FC VSS Košice, a.s., so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098 predložený schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Zároveň navrhol nahradiť súhlas skupiny č. „N0 - Štátne inštitúcie“ pre nezabezpečené nepodmienené pohľadávky s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka. Prílohou návrhu bola Zápisnica zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.11.2019 spolu s prílohami a reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019. 3. Dlžník uviedol, že dňa 28.10.2019 veriteľský výbor v zmysle § 144 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR) schválil reštrukturalizačný plán dlžníka a dňa 25.11.2019 sa konala schvaľovacia schôdza. O prijatí reštrukturalizačného plánu hlasovalo spolu 6 skupín. Hlasovaním veriteľov došlo k prijatiu reštrukturalizačného plánu dlžníka vo všetkých skupinách s výnimkou skupiny „č. N0 - Štátne inštitúcie.“ Vzhľadom na uvedené reštrukturalizačný plán dlžníka nebol schválený. Výsledok hlasovania v skupine veriteľov „č. N0 - Štátne inštitúcie“ bol nasledovný: a) hlasovanie v rámci hláv s výsledkom hlasovania: 1 hlas „za“ a 2 hlasy „proti“, b) hlasovanie v rámci počtu hlasov prítomných veriteľov v danej skupine: 18.518 hlasov „za“ a 18.504 hlasov „proti.“ Proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasovali veritelia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa - ústredie. Sociálna poisťovňa odôvodnila svoj postup tým, že zákon č. 461/2003 Z.z. neumožňuje Sociálnej poisťovni vzdať sa pohľadávky na poistnom, čo i len v čiastočnom rozsahu a v zmysle § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa môže povoliť splátky dlžných súm, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Dlžník poukázal na skutočnosť, že hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu sa riadi ZKR a nie zákonom č. 461/2003 Z.z. Veriteľovi Sociálnej poisťovni bolo v zmysle reštrukturalizačného plánu priznaných 100 % zistenej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o nejakom vzdaní sa pohľadávky na poistnom. Ak by Sociálna poisťovňa hlasovala za prijatie plánu, žiadnym spôsobom sa jej postavenie nezhorší. Navyše Sociálna poisťovňa na výzvu reštrukturalizačného správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesla žiadne odôvodnené námietky. V súvislosti s hlasovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. nie je zrejmé, z akých dôvodov tento veriteľ hlasoval proti prijatiu plánu, nakoľko v stanovenej lehote nedoručil žiadosť o zmenu reštrukturalizačného plánu v zmysle § 145 ZKR a ani na výzvu reštrukturalizačného správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesol žiadne odôvodnené námietky. Aj tomuto veriteľovi bolo v reštrukturalizačnom pláne priznaných 100 % sumy zistenej pohľadávky, preto hlasovaním za prijatie plánu by sa žiadnym spôsobom postavenie tohto veriteľa nezhoršilo. Dlžník zároveň uviedol, že sú splnené podmienky na nahradenie súhlasu skupiny č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím plánu v zmysle § 152 ods. 1 ZKR, ako aj na potvrdenie plánu súdom, pričom nie sú dané dôvody na zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 ZKR. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil, že uznesením súdu zo dňa 3.4.2019 sp. zn.: 26R/1/2019-292 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 71/2019 dňa 10.4.2019 bolo začaté voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie. Následne uznesením zo dňa 7.5.2019 sp. zn.: 26R/1/2019-307 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 92/2019 dňa 15.5.2019 bola povolená reštrukturalizáciu dlžníka a súd ustanovil do funkcie správcu HMG Recovery, k.s. so sídlom kancelárie Alžbetina 41, 040 01 Košice, značka správcu: S1565. 5. Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 28.10.2019 schválil dlžníkom predložený návrh reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačným správcom bola zvolaná schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 25.11.2019 o 10:00 hod. na adrese Reštaurácia HUMMER, 082 03 Lemešany. Schvaľovacej schôdze sa zúčastnilo 34 veriteľov, z toho 33 veriteľov s celkovým počtom hlasov 1.025.276 bolo oprávnených na schvaľovacej schôdzi hlasovať. Po otvorení schvaľovacej schôdze sa konala rozprava a predseda schvaľovacej schôdze oznámil, že veriteľ Sociálna poisťovňa a veriteľ U. M. doručili správcovi žiadosť v zmysle § 145 ZKR. K predmetným žiadostiam zaujal stanovisko predkladateľ plánu a prítomným žiadateľom bolo umožnené vyjadriť svoje stanovisko. 6. Na schvaľovacej schôdzi sa hlasovalo o schválení predloženého reštrukturalizačného plánu, v ktorom predkladateľ (dlžník) zaradil všetkých veriteľov so zistenými pohľadávkami do nasledujúcich šiestich skupín: N1 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (HRÁČI); N2 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (TRÉNERI, MANAŽÉRI); N3 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (ZAMESTNANCI); N0 - možní poskytovatelia štátnej pomoci (ŠTÁTNE INŠTITÚCIE); N4 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky spravujúce sa režimom podriadených pohľadávok v zmysle § 95 ods. 3 ZKR (PODRIADENÍ VERITELIA) a N5 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (DODÁVATELIA). 7. V skupine N1 za prijatie plánu hlasovalo 10 veriteľov s počtom hlasov 135.065, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny. 8. V skupine N2 za prijatie plánu hlasovalo 9 veriteľov s počtom hlasov 161.208, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny. 9. V skupine N3 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 13.627, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny. 10. V skupine N0 za prijatie plánu hlasoval 1 veriteľ s počtom hlasov 18.518, t. j. 33 % hlasujúcich v danej skupine a 50,02 % podľa počtu hlasov. Proti prijatiu plánu hlasovali 2 veritelia (Sociálna Poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) s počtom hlasov 18.504, t.j. 67 % hlasujúcich v danej skupine a 49,98 % podľa počtu hlasov. Zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka nebol v rámci predmetnej skupiny prijatý, resp. schválený a to nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, pričom plán bol schválený hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. Tým neboli splnené kumulatívne podmienky podľa § 148 ods. 1 ZKR a reštrukturalizačný plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou. 11. V skupine N4 za prijatie plánu hlasovali 3 veritelia s počtom hlasov 621.781, t. j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny. 12. V skupine N5 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 56.573, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny. 13. Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze súd prvej inštancie zistil, že na výzvu správcu žiaden z účastníkov reštrukturalizačného plánu nevzniesol odôvodnené námietky. 14. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zápisnica zo schvaľovacej schôdze doručená dňa 28.11.2019 a doplnená o niektoré z príloh dňa 5.12.2019 obsahuje všetky náležitosti a prílohy v zmysle § 150 ods. 2 a 3 ZKR. 15. Súd prvej inštancie poukázal, že vo veci pôvodne rozhodol uznesením zo dňa 19.12.2019, ktorým zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím reštrukturalizačného plánu. Zároveň citoval dôvody tohto svojho rozhodnutia v bode 24a. až 24m. odôvodnenia uznesenia. Ďalej uviedol, že proti pôvodnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie dlžník, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 13.3.2020, č.k. 4CoKR/4/2010-1469 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie citoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 27. až 28. odôvodnenia uznesenia. 16. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 110 ods. 1 a 2, § 132, § 134 ods. 1, §§ 135 až 142, § 146, § 147 ods. 1 až 4, § 148 ods. 1 až 5, § 149, § 150 ods. 1 až 4, § 151 ods. 1 až 3, § 152, § 153 ods. 1, § 154 ZKR, ktoré upravujú náležitosti reštrukturalizačného posudku, reštrukturalizačný plán, prípravu plánu, náležitosti plánu, skupiny pre zaradenie pohľadávok veriteľov, prílohy plánu, schvaľovaciu schôdzu a jej priebeh, väčšinu potrebnú na prijatie plánu, listinu prítomných a zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, potvrdenie a zamietnutie plánu súdom. 17. Súd prvej inštancie s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 13.3.2020, č.k. 4CoKR/4/2010 - 1469 uviedol, že opätovne posudzoval, či prílohu č. 1 reštrukturalizačného plánu možno, resp. nemožno vzhľadom na jej obsah považovať za záväznú časť plánu. Konštatoval, že v zmysle § 132 ods. 2 ZKR sa plán člení na opisnú a záväznú časť, pričom v oboch prípadoch ide o obligatórne časti plánu. Opisná časť plánu obsahuje najmä podrobné vysvetlenie záväznej časti a nemá záväzkovotvorný charakter. Záväzná časť plánu obsahuje presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť a z tohto pohľadu má čisto záväzkovotvorný a nie vysvetľujúci charakter. V zmysle § 139 ods. 1 ZKR sa v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke uvádzajú jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená jednotlivými plneniami a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. 18. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na znenie jednotlivých komentárov ZKR s uvedením jednotlivých publikácií (Wolters Kluwer s.r.o., 2016; C. H. Beck, 2015) a dôvodovej správy k ZKR, týkajúce sa reštrukturalizačného plánu a podmienok za ktorých môže byť schválený. 19. Uviedol, že po preskúmaní kapitoly 8 reštrukturalizačného plánu (strana 84 reštrukturalizačného plánu) zistil, že táto obsahuje navrhovanú výšku uspokojenia jednotlivých skupín veriteľov a časové plnenie. Po preskúmaní prílohy č. 1 reštrukturalizačného plánu zistil, že v predmetnej prílohe je vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov uvedený zoznam veriteľov, výška ich zistených pohľadávok, celková navrhovaná výška plnenia a splátkový kalendár obsahujúci rozloženie splátok jednotlivých veriteľov na 5 rokov s určením ich výšky a dátumu splatnosti. 20. Po preskúmaní kapitoly 8 reštrukturalizačného plánu a prílohy č. 1 reštrukturalizačného plánu, na ktorú kapitola 8 odkazuje, súd prvej inštancie ďalej zistil, že ani jedna z nich neobsahuje náležitosti v zmysle § 136 a nasl. ZKR, a to presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. V kapitole 8 reštrukturalizačného plánu, ako aj v prílohe 1 reštrukturalizačného plánu je síce uvedené navrhované uspokojenie jednotlivých skupín veriteľov (napr. skupina Dodávatelia 50 %, v rámci predmetnej skupiny je uvedená výška uspokojenia jednotlivých veriteľov, napr. JUDr. X. P. - výška zistenej pohľadávky 508,98 eur, celková navrhovaná výška plnenia 254,49 eur), ako aj splátkový kalendár na 5 rokov, avšak uvedené nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Pri pohľadávkach jednotlivých veriteľov nie je uvedené, ako sa naložilo so zvyšnou časťou pohľadávky toho-ktorého veriteľa (napr. skupina DODÁVATELIA, veriteľ JUDr. X. P., celková navrhovaná výška uspokojenia 254,49 eur, t.j. 50 % z výšky jeho zistenej pohľadávky; pričom vo vzťahu k zvyšným 50 % pohľadávky predmetného veriteľa, t.j. 254,49 eur absentuje skutočnosť alebo prípadná dohoda veriteľa s dlžníkom o tom, že došlo k odpusteniu zvyšku záväzku dlžníkovi, príp. k uznaniu zvyšku pohľadávky za nevymáhateľnú alebo zvyšná časť pohľadávky predmetného veriteľa je plánom nedotknutá a vymáhateľná v pôvodnej lehote splatnosti). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ak sa v záväznej časti plánu napríklad mení splatnosť prihlásených pohľadávok alebo sa odpúšťa časť prihlásených pohľadávok, takýto prejav vôle musí byť vyjadrený v rámci záväznej časti plánu, pričom nie je vylúčené, že sa k plánu navyše ešte aj pripojí samostatná listina, obsahujúca prejav vôle ohľadom zmeny splatnosti, resp. odpustenia časti pohľadávky, tak ako to ustanovuje § 136 ods. 2 ZKR. Takýto prejav vôle však nie je obsiahnutý ani v záväznej časti plánu, nakoľko táto v pláne absentuje, a rovnako ani listina obsahujúca prejav vôle nie je prílohou k plánu. Vyššie uvedené sa vzťahuje na všetkých veriteľov s navrhovaným uspokojením nižším ako 100 % (veritelia v skupinách HRÁČI, TRÉNERI, MANAŽÉRI, PODRIADENÍ VERITELIA, DODÁVATELIA). Rovnako v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 ZKR sa jednotlivé zmeny pohľadávky uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri každej dotknutej pohľadávke; pričom tieto zmeny jednotlivých pohľadávok nie sú uvedené tak v kapitole 8 reštrukturalizačného plánu, ako ani v prílohe 1 reštrukturalizačného plánu. 21. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že predkladateľ plánu opomenul zahrnúť do reštrukturalizačného plánu záväznú časť. Uvedené vyplýva mimo iného aj z toho, že samotný reštrukturalizačný plán v jednotlivých zneniach je označený ako „Reštrukturalizačný plán. Opisná časť“. Rovnako aj v kapitole 8 reštrukturalizačného plánu sa hovorí o prílohe č. 1 k opisnej časti. Reštrukturalizačný plán by mal byť podľa názoru súdu mimo iného aj určitý a zrozumiteľný vzhľadom k skutočnosti, že po potvrdení reštrukturalizačného plánu (po zverejnení uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku) sa ustanovenia plánu stanú záväznými pre všetkých účastníkov plánu a je to právne záväzná časť plánu, na základe ktorej dochádza k uspokojeniu ich pohľadávok. Záväzná časť ako jedna z obligatórnych častí plánu v pláne nesmie chýbať. V prípade, že záväzná časť je súčasťou reštrukturalizačného plánu, musí obsahovať náležitosti v zmysle § 136 a nasl. ZKR. 22. Nakoľko v reštrukturalizačnom pláne záväzná časť plánu absentuje a za túto nemožno považovať kapitolu 8 reštrukturalizačného plánu, ani prílohu č. 1 k reštrukturalizačnému plánu, prípadne inú časť plánu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný dôvod na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu, čo malo nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, nakoľko týmto postupom došlo k ohrozeniu uspokojenia pohľadávok účastníkov plánu, a to vzhľadom k skutočnosti, že neexistuje žiaden právny titul, na podklade ktorého by mal dlžník plniť svoje záväzky. Súd prvej inštancie navyše poukázal na to, že záväzná časť, resp. údaje, ktoré má obsahovať, sú potrebné aj pre prípad neúčinnosti plánu. 23. Súd prvej inštancie poukázal na už citovaný Komentár k ZKR a uviedol, že v prípade reštrukturalizačného plánu ide o právny úkon, ktorého podstatou je dohoda medzi dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými účastníkmi plánu, ktorá však nebola prijatá samostatnými prejavmi vôle, ale kolektívnym spôsobom podľa pravidiel reštrukturalizácie. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 Občianskeho zákonníka vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Súd prvej inštancie poukázal, že v prípade vyššie uvedených ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 24. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 135 ods. 1 písm. a) ZKR musí opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) obsahovať aj opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením. Jednou z obligatórnych náležitostí opisnej časti plánu je teda aj uvedenie konkrétnych kritérií, podľa ktorých boli vytvorené jednotlivé skupiny, ako aj pravidlá, na základe ktorých boli jednotlivé pohľadávky, resp. majetkové práva zaradené do tej-ktorej skupiny; pričom vymedzenie týchto kritérií v opisnej časti plánu má význam napríklad v súvislosti s možnosťou účastníka plánu žiadať predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky, resp. majetkového práva do inej skupiny než ako boli zaradené predkladateľom plánu. 25. Súd prvej inštancie poukázal na svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 19.12.2019, č.k. 26R/1/2019-1274 kde konštatoval, že vyššie uvedené kritériá spolu s podrobným odôvodnením súčasťou plánu nie sú. Zároveň uviedol, že uvedené môže byť navyše v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov plánu, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotliví veritelia zaradení do tej-ktorej skupiny, a teda nie je možné zistiť, či dotknutí veritelia neboli oproti iným veriteľom, ktorí majú rovnaké postavenie, plánom zvýhodnení, resp. znevýhodnení, čo mohlo mať vplyv aj na konečné rozhodnutie jednotlivých veriteľov o tom, či za prijatie plánu budú hlasovať alebo nie. 26. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že z plánu možno vyvodiť kritériá použité pre zaradenie jednotlivých pohľadávok do jednotlivých skupín už zo samotného označenia jednotlivých skupín veriteľov, keďže ich označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických záujmov. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že keď zákon stanovuje, že opisná časť plánu má obsahovať opis vyššie uvedených kritérií, navyše aj s podrobným odôvodnením, uvedené nemožno nahrádzať tým, že súd, ako aj účastníci plánu si budú tieto kritériá vyvodzovať z označenia jednotlivých skupín, a to aj s ohľadom na zákonnú požiadavku určitosti právnych úkonov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný ďalší dôvod na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu, čo malo nepriaznivý vplyv na tých účastníkov plánu, ktorí nebudú uspokojení v plnej výške (t.j. 100 %), a to vzhľadom k skutočnosti, že nie je zrejmé, na základe akých kritérií bol ten-ktorý veriteľ zaradený do príslušnej skupiny, vrátane podrobného odôvodnenia, a teda z akého dôvodu je navrhované uspokojenie niektorých skupín (napr. hráči; tréneri, manažéri) nižšie ako v prípade veriteľov zaradených do iných skupín s navrhovaným uspokojením 100 % (napr. skupina zamestnanci); pričom v prípade všetkých vytvorených skupín sa jedná o veriteľov nezabezpečených pohľadávok. Súd prvej inštancie naviac skonštatoval, že pravidlá ohľadom uspokojovania jednotlivých veriteľov sú v ZKR stanovené len pre skupinu, do ktorej boli zaradení veritelia prihlásených podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, nie však pre skupinu, do ktorej boli zaradení zamestnanci dlžníka, ako uviedol dlžník vo svojom odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo zmarené aj právo účastníkov plánu žiadať predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, nakoľko účastníci plánu nepoznali ani kritérium, na podklade ktorého boli ich pohľadávky zaradené do tej-ktorej skupiny, ani vysvetlenie, resp. odôvodnenie, prečo budú ich pohľadávky uspokojené v nižšej miere ako pohľadávky ďalších veriteľov nezabezpečených pohľadávok zaradených do iných skupín. 27. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že súd v reštrukturalizácii vystupuje nielen ako orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o povolení reštrukturalizácie a o jej skončení, ale aj ako aktívny subjekt, ktorého povinnosťou je dohliadať na zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahu ku všetkým veriteľom. Uvedená povinnosť je explicitne zvýraznená v citovaných § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorých súd potvrdí reštrukturalizačný plán len vtedy, ak nezistí dôvody na jeho zamietnutie. Inak povedané, zákonné dôvody na zamietnutie plánu súd musí preskúmať a ich existenciu vylúčiť skôr, ako rozhodne o potvrdení plánu. Len takýmto postupom súd naplní záruky, ktoré všetkým veriteľom ako účastníkom reštrukturalizačného plánu vyplývajú z ich práva na súdnu ochranu a tomu korelujúcej povinnosti všeobecného súdu im túto ochranu povinne poskytnúť. 28. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri opätovnom rozhodovaní o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu sa zaoberal už len pochybeniami, ktoré podľa jeho názoru majú podstatný charakter a ktoré sú dôvodom na postup podľa § 154 ods. 1 ZKR. Ostatnými pochybeniami, na ktoré pôvodne poukazoval v uznesení zo dňa 19.12.2019, sp. zn.: 26R/1/2019-1274, sa pri opätovnom rozhodovaní nezaoberal. 29. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh dlžníka na nahradenie súhlasu Skupiny N0 - možní poskytovatelia štátnej pomoci (ŠTÁTNE INŠTITÚCIE) s prijatím reštrukturalizačného plánu, vzhľadom na jeho neúčelnosť. 30. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie dlžník - FC VSS Košice, a.s. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napádané uznesenie zmenil tak, že návrhu dlžníka vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozpore so zákonom a bez primeraných dôvodov odklonil od záverov odvolacieho súdu, ktoré sú uvedené v zrušujúcom uznesení zo dňa 13.3.2020, č.k. 4CoKR/4/2010-1469, keď návrh zamietol z dôvodu, že v reštrukturalizačnom pláne absentuje záväzná časť, napriek tomu, že odvolací súd skonštatoval, že nie je možné dospieť k záveru, že táto absentuje ako taká. Súd prvej inštancie zároveň v rozhodnutí nesprávne uviedol, že boli podstatným spôsobom porušené niektoré zákonné pravidlá týkajúce sa plánu. Zo strany súdu prvej inštancie pritom dlžníkovi neboli z hľadiska zákonnosti a správnosti postupu vytknuté akékoľvek pochybenia či porušenia pravidiel a súd prvej inštancie ani neuviedol, o aké konkrétne pochybenia sa malo jednať. Dlžník v odvolaní ďalej poukázal, že súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, že plán obsahuje požadované náležitosti, pričom na druhej strane konštatuje porušenie zákonných ustanovení a vytýka dlžníkovi formálne nedostatky plánu. Súd prvej inštancie zjavne nepreskúmal všetky časti reštrukturalizačného plánu, na základe čoho potom dospel k nesprávnym záverom. Zároveň dlžník nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v reštrukturalizačnom pláne nie je uvedené, ako sa naložilo so zvyšnou časťou pohľadávok, toho- ktorého veriteľa s navrhovaným nižším uspokojením ako 100 %, keďže ide o prílišný formalizmus. Súdom prvej inštancie namietané skutočnosti jednoznačne vyplývajú z obsahu reštrukturalizačného plánu a to práve z kapitoly 8 a prílohy č. 1. Keďže 98 % veriteľov hlasovalo za prijatie plánu, je logicky možné považovať toto hlasovanie za súhlasný prejav vôle veriteľov ohľadom spôsobu naloženia so zvyšnou časťou ich pohľadávok. Dlžník zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie napádaného rozhodnutia, ktoré z prevažnej časti pozostáva iba z citovanej odbornej literatúry, bez akejkoľvek relevancie k preskúmavaným skutočnostiam v tomto konaní, keďže táto nemôže nahrádzať samotné odôvodnenie rozhodnutia. Všetky súdom prvej inštancie zmienené náležitosti boli v reštrukturalizačnom pláne riadne zahrnuté, čo potvrdil aj odvolací súd. Súd je povinný posudzovať reštrukturalizačný plán komplexne ako celok. To znamená zohľadniť vzájomnú prepojenosť a obsahovú nadväznosť jednotlivých častí reštrukturalizačného plánu, iba tak je možné dospieť k správnemu a ucelenému hodnotiacemu úsudku. Súd prvej inštancie opätovne v rozhodnutí explicitne neuviedol, ktorý zo zákonných dôvodov na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, podľa § 154 ods. 1 ZKR, mal byť v posudzovanej veci naplnený. Z uvedeného hľadiska je napádané rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 391 ods. 1 2 C.s.p. nerešpektoval záväzný právny názor súdu vyššej inštancie, čo zakladá porušenie práva dlžníka na spravodlivý proces. 31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť. 32. Dlžník podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené. 33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 C.s.p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 C.s.p., lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 34. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 35. Predmetom konania je posúdenie reštrukturalizačného plánu súdom na základe návrhu dlžníka a nahradenie súhlasu skupiny veriteľov s prijatím reštrukturalizačného plánu. 36. Odvolací súd udáva, že samotná reštrukturalizácia prebieha podľa plánu, ak tento plán bude schválený a potvrdený súdom. Schválenie plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov je jedným zo zákonných predpokladov pre potvrdenie plánu súdom. Súd potvrdí plán, ak sú splnené podmienky určené v § 153 ZKR, inak plán zamietne. To platí i v prípade nahradenia súhlasu skupiny veriteľov súdom z dôvodu zachovania sanačného konania a ekonomickej záchrany dlžníka. V prípade vyhlásenia konkurzu bude uspokojovanie veriteľov závislé od výšky speňaženého majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu, na základe čoho nie je možné konštatovať neprimeranosť, nevýhodnosť a nepriaznivé zasiahnutie do vlastníckych práv jednotlivých veriteľov, spôsobujúce právnu neistotu a zhoršenie ich postavenia. Podstatou inštitútu reštrukturalizácie je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, ako aj zachovanie a sanácia ekonomickej aktivity dlžníka a ozdravenie podnikateľského prostredia pri čiastočnom uspokojení veriteľov. Výsledkom sanačných postupov je čiastočné (úplné) uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky na rozdiel od likvidačného konkurzu zanikajú a oddlženému dlžníkovi sa dáva nová možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti. V záujme toho, aby reštrukturalizácia bola úspešná, zákon umožňuje aby súd nahradil súhlas jednej skupiny veriteľov, v ktorej sa nedosiahol potrebný počet hlasov pri zachovaní zákonných podmienok uvedených v § 152 a § 154 ZKR za splnenia zákonných podmienok. 37. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že na takéto rozhodnutie boli naplnené podmienky uvedené v § 154 ods. 1 písm. a) ZKR. 38. Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu; b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu; c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím; d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e); e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod; f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov; g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia; h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky. 39. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opätovne (v zhode s pôvodným rozhodnutím) odôvodnil tým, že reštrukturalizačný plán neobsahuje záväznú časť ako takú, ktorej náležitosti sú uvedené v § 139 ZKR, resp. neobsahuje presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom podľa plánu vzniknú, zmeniť sa alebo zaniknúť a to aj napriek existencii kapitoly 8 plánu a prílohy č. 1, keďže nie je pri jednotlivých veriteľoch uvedené, ako sa naložilo so zvyšnou časťou pohľadávok tých veriteľov, ktorí majú byť uspokojení v menšom rozsahu ako 100 %, teda absentuje skutočnosť alebo prípadná dohoda veriteľa s dlžníkom o tom, že došlo k odpusteniu zvyšku záväzku dlžníkovi, prípadne k uznaniu zvyšku pohľadávky za nevymáhateľnú alebo je zvyšná časť pohľadávky plánom nedotknutá a vymáhateľná v pôvodnej lehote splatnosti, čím je naplnený dôvod na zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, pričom táto absencia má nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, keďže neexistuje žiaden právny titul, na podklade ktorého by mal dlžník plniť svoje záväzky. 40. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu dospel k názoru, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje záväznú časť, resp. plán neobsahuje titul na plnenie, nie je správny. Odvolací súd opätovne, v zhode zo svojím predchádzajúcim zrušujúcim uznesením poukazuje, že reštrukturalizačný plán je potrebné posudzovať komplexne ako celok, vrátane jeho príloh. Sporný plán obsahuje kapitolu 8, kde je uvedený návrh dlžníka na uspokojenie jednotlivých veriteľov (skupín) a jeho časové plnenie s odkazom na prílohu č. 1 plánu, kde vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov je uvedený zoznam veriteľov, ich zistené pohľadávky, výška v akej budú uspokojené po schválení reštrukturalizačného plánu, ako aj splátkový kalendár obsahujúci rozloženie splátok jednotlivých veriteľov s určením ich výšky a dátumu splatnosti. Záväzná časť plánu má záväzkovotvorný charakter, teda nie je vylúčené, aby niektoré požadované údaje boli uvedené sprostredkovane, teda odkazom na inú listinu (v danom prípade prílohu, ktorá je súčasťou plánu), z ktorej by boli objektívne zistiteľné. Pritom už samotný plán obsahuje určité údaje, ktoré predpokladá § 136 ods. 1 ZKR, a to výšku uspokojenia pohľadávok veriteľov podľa skupín, teda nie je možné dospieť k záveru, že v pláne absentuje záväzná časť ako taká. Ani konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, akým spôsobom a aké práva a záväzky podľa plánu mali jednotlivým účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť, nie je správne, keďže jednotliví veritelia (skupiny) sa podľa plánu majú uspokojovať v rozsahu 100 %, teda žiadne záväzky nezanikajú, mení sa iba ich splatnosť a v prípade ďalších veriteľov (skupín), ktorí majú byť uspokojení v menšom rozsahu ako 100 %, je z obsahu plánu zjavné, že títo sa majú uspokojovať iba z časti, a to konkrétne vo výške a splatnosti, tak ako to je uvedené v prílohe č. 1, z čoho je zrejmá aj zmena výšky a splatnosti jednotlivých pohľadávok. „A contrario“ tak z plánu jednoznačne vyplýva, že v prevyšujúcej časti nedôjde k uspokojeniu ich pohľadávok, teda dlžníkovi zanikne povinnosť v tomto rozsahu plniť. Preto podľa odvolacieho súdu je plán aj v súlade s ustanovením § 139 ods. 1 C.s.p. 41. Aj súd prvej inštancie prezentoval názor, že reštrukturalizačný plán má povahu zmluvy, pritom odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. 42. Napokon aj zo znenia § 155 ods. 3 ZKR vyplýva, že plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Táto fikcia platí aj vtedy, ak by niektorý právny úkon obsiahnutý v pláne alebo jeho prílohách neobsahoval všetky formálne či obsahové náležitosti (odpustenie dlhu, vzdanie sa práva a pod.). 43. Podľa § 135 ods. 1 písm. a) ZKR opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať aj opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením. 44. K súdom prvej inštancie deklarovanému nedodržaniu ustanovenia § 135 ods. 1 písm. a) ZKR, spočívajúcom v absencii podrobného opisu kritérií, podľa ktorých boli vytvorené jednotlivé skupiny, ako aj pravidlá, na základe ktorých boli jednotlivé pohľadávky zaradené do tej-ktorej skupiny odvolací súd udáva, že z plánu možno vyvodiť jednoznačné kritériá použité pre zaradenie jednotlivých pohľadávok do jednotlivých skupín už zo samotného označenia jednotlivých skupín veriteľov, keďže ich označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických záujmov. 45. Odvolací súd zastáva názor, že je malý predpoklad, aby veritelia schválili plán, ktorý by bol v rozpore s ich spoločnými záujmami. Napokon námietky uplatnené proti hlasovaniu alebo vedeniu schôdze z dôvodu jeho rozporu so zákonom neboli uplatnené žiadne. Preto závery súdu prvej inštancie, že účastníci plánu nepoznali ani kritérium, na podklade ktorého boli ich pohľadávky zaradené do tej-ktorej skupiny, ani vysvetlenie, resp. odôvodnenie, prečo budú ich pohľadávky uspokojené v nižšej miere ako pohľadávky ďalších veriteľov nezabezpečených pohľadávok zaradených do iných skupín, nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú nesprávne. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti zamietnutia reštrukturalizačného plánu nesprávny, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí plánu má rýdzo formalistický charakter, keď súd prvej inštancie reštrukturalizačný plán zamietol, materiálna stránka predmetnej reštrukturalizácie však ostala mimo jeho pozornosti. Úlohou súdu je pri osobitostiach kauzy každej z prejednávaných vecí hodnotiť a skúmať tak splnenie zákonných predpokladov (podmienok) pre trvanie reštrukturalizácie, ako aj správanie sa a vôľu väčšiny hlasujúcich veriteľov. 47. Podľa § 152 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok (ods. 1). O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu. 48. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že v prípade skupiny veriteľa „č. N0 - Štátne inštitúcie“ (navrhovaný rozsah uspokojenia 100 %), kde sa nedosiahol potrebný počet hlasov, sú splnené podmienky uvedené v § 152 ods. 1 ZKR na nahradenie ich súhlasu s reštrukturalizačným plánom, keďže účastníci plánu zaradení do tejto skupiny nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu. Plán v kapitole 7 obsahuje porovnanie rozsahu uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze, pritom z plánu vyplýva, že miera uspokojenia v prípade reštrukturalizácie je nepomerne vyššia ako miera uspokojenia v konkurze, ktorá by predstavovala iba cca. 1 %. Zároveň väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, tak ako to vyplýva z odseku 3. a 10. odôvodnenia rozhodnutia. 49. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere. 50. Odvolací súd nevzhliadol zákonnú prekážku na schválenie plánu súdom a to podstatné porušenie o náležitostiach plánu, o postupe pri príprave plánu, o hlasovaní, zmeškanie lehoty a v neposlednom rade nebol preukázaný a zistený nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, keďže predložený plán zahŕňal uspokojenie všetkých veriteľov s prihlásenými pohľadávkami, bez možnosti reálneho konštatovania zvýhodnenia, resp. poskytnutia osobitných výhod niektorému z nich. 51. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené nerozhodol správne, keď zamietol návrh dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím reštrukturalizačného plánu. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, ani na jeho zrušenie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a podľa § 152 ZKR nahradil súhlas skupiny veriteľa „č. N0 - Štátne inštitúcie“ a podľa § 153 ods. 1 ZKR predložený plán reštrukturalizácie schválil. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).