Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/35/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209232 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7216209232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Peter Barilla - PE- PLAST PACKAGING, sídlo: Vikartovce, Hlavná 435, IČO: 46 925 261, zastúpený advokátom: Mgr. Marek Tauber, sídlo: Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, proti žalovanému: SIXNET, s.r.o., sídlo: Jenisejská 45A, Košice - mestská časť Nad jazerom 040 12, IČO: 36 215 121, zastúpený advokátskou kanceláriou: IURISTICO s.r.o., sídlo: Cimborkova 13, Košice - Sever, IČO: 36 588 041, v konaní o zaplatenie 7.560,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2019 č.k. 35Cb/65/2016-145, v znení opravného uznesenia zo dňa 4.3.2020 č.k. 35Cb/65/2016-197 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.560,- eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania od 11.11.2015 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.560,- eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania od 11.11.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nevrátenia poskytnutej časti kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy uzavretej stranami sporu. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.6.2016 uviedol, že neexistuje právny dôvod na vrátenie poskytnutej časti kúpnej ceny, nakoľko dielo bolo dodané riadne a včas. 4. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že dielo nebolo vykonané riadne a včas. Medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že na doméne doob.sk bola prezentácia zverejnená až 21.5.2015, hoci dátum odovzdania diela bol stanovený na 1.11.2014 a to v stave, ktorý nespĺňal náležitosti riadneho dokončenia diela. Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z odpovede konateľa žalovaného v e-maili zo dňa 24.9.2015 potom, ako reaguje na žalobcom predložený dodatok č. 1., v ktorom sú práve tieto skutočnosti vytýkané. Napriek tomu, že od dohodnutého termínu odovzdania diela uplynul takmer rok, v odpovedi konateľ žalovaného netvrdí, že dielo je dokončené a riadne odovzdané, ale len poukazuje na nedostatočné ľudské kapacity, pre ktoré nie je možné projekt dokončiť. Až po podaní žaloby mení argumentáciu s tým, že dielo bolo odovzdané riadne a včas. Konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní dňa 27.3.2019 tiež potvrdil, že sa neuskutočnila ani testovacia prevádzka na doméne doob.sk, hoci práve na ňu bol viazaný i začiatok záruky za dielo. 5. V smere neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalobcom ako objednávateľom (prístupové kódy, resp. požiadavky žalobcu), na ktorú poukazoval v priebehu konania žalovaný ako zhotoviteľ a ktorá mala mať za následok nemožnosť vykonať dielo riadne a včas, súd uvádza, že v danom prípade sa jednalo o dielo, ktoré bolo z hľadiska predmetu značne špecifické, vyžadujúce si i špecifické znalosti, s ktorými žalovaný na trhu vystupuje. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že bolo predovšetkým v záujme žalovaného ako zhotoviteľa upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodné pokyny, prípadne podklady potrebné na vykonanie diela. V tomto smere však súd poukazuje na to, že v prípade, ak informácie zo strany žalobcu ako objednávateľa mali byť nedostatočné, či nevhodné, bol žalovaný oprávnený vykonanie diela v nevyhnutnom rozsahu prerušiť a to až do doby poskytnutia riadnych a úplných podkladov, či informácií alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonaní diela s použitím týchto neúplných a nedostatočných informácií, či pokynov. Keďže v danom prípade k uvedenému nedošlo, má súd za to, že žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, ktoré spočívali v nedostatočnej, vymienenej funkčnosti internetovej stránky. 6. Uvedené malo za následok oprávnenie žalobcu od zmluvy odstúpiť, k čomu došlo z jeho strany listom zo dňa 30.10.2015, potom čo žalovaný svoj záväzok nesplnil, ani po výzve obsiahnutej v navrhovanom dodatku č. 1. V zmysle citovaných zákonných ustanovení § 351 ods. 1,2 Obchodného zákonníka tak vznikol žalobcovi nárok na vrátenie nevrátenej časti zaplatenej kúpnej ceny v sume 7.560,- eur. 7. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 11.11.2015, t.j. odo dňa tak ako to žalobca žiadal, nakoľko uplynutím sedem dňovej lehoty poskytnutej žalobcom v liste zo dňa 30.10.2015, bol žalovaný v omeškaní s vrátením poskytnutej časti kúpnej ceny, do zaplatenia. 8. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. 9. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a odôvodnenie rozsudku podľa názoru nezodpovedá základným ústavným a zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené požiadavky sú jasne vymedzené v § 220 ods. 2 C.s.p.. 10. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 11. V samostatnom odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie iba obmedzil na jednoduché konštatovanie (v bode 4 rozsudku), že dospel k záveru, že dielo nebolo vykonané riadne a včas. S takýmto zistením súdu prvej inštancie nesúhlasí. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Má za to, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny záver, keď skonštatoval, že žalobca mal právo od zmluvy, k čomu došlo z jeho strany listom zo dňa 30.10.2015 potom, čo žalovaný svoj záväzok nesplnil ani po výzve obsiahnutej v navrhovanom dodatku č. 1 a preto v zmysle zákonných ust. § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tak vznikol žalobcovi nárok na vrátenie nevrátenej časti zaplatenej kúpnej ceny v sume 7.560,- eur. 14. Má za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 351 Obchodného zákonníka a žalobca ako objednávateľ nemal nárok na vrátenie nevrátenej časti kúpnej ceny vo výške 7.560,- eur, nakoľko je odstúpenie od zmluvy neplatné. Na túto skutočnosť poukazovali aj v podaní zo dňa 6.7.2018: 15. Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo po viac ako roku od dátumu, ku ktorému malo byť dielo hotové, a to v zmysle ust. § 346 Obchodného zákonníka. 16. Žalobca teda od zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalovaný mal byť v omeškaní s odovzdaním diela, teda že dielo nebolo dodané včas. V tejto súvislosti poukazovali na skutočnosť, že takéto tvrdenie je v rozpore s dokazovaním v konaní, ako aj v rozpore so samotnými tvrdeniami a konaním žalobcu, z ktorých vyplýva, že dielo k dátumu odstúpenia odovzdané bolo a že existovalo, lebo: - žalobca zaplatil druhú časť sumy (60% z celkovej ceny diela), ktorá v zmysle zmluvy mala byť uhradená až po odovzdaní diela - z takéhoto konania žalobcu možno vyvodiť, že dielo mu odovzdané bolo, - prostredníctvom svojho svedka poukazoval na niektoré údajné vady diela v máji, ktoré bolo sprístupnené už na internetovej stránke www.doob.sk- z čoho takisto vyplýva, že dielo k dátumu odstúpenia už odovzdané bolo. 17. V zmysle vyššie uvedeného teda nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol ku dňu odstúpenia od zmluvy (október 2015) v omeškaní s odovzdaním diela. 18. Ak sa žalobca domnieval, že žalovaný neodovzdal dielo riadne a včas, mal postupovať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich odstúpenie od zmluvy. Poukazom na vyššie uvedené má za to, že žalobca nepostupoval tak, aby mu bolo možné priznať nároky z vád diela, teda v danom prípade priznať mu nárok na vrátenie ceny diela po odstúpení od zmluvy pre vady diela. Nepreukázal voľbu nároku ako pri podstatnom porušení zmluvy a ani žalovaného neupozornil na svoj úmysel, že ak tieto údajné vady neodstráni v ním poskytnutej lehote, od zmluvy odstúpi. Taktiež nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by reklamácia vád diela bola uskutočnená včas, resp. či došlo k samotnej reklamácií. 19. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2019, sp.zn. 35Cb/65/2016, sa vo výroku I. a II. mení nasledovne: „Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.“ Eventuálne navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v zmysle § 389 C.s.p. a súčasne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. vydal toto uznesenie: „Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29.9.2019, sp.zn. 35Cb/65/2016 sa zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v zmysle § 389 C.s.p. a súčasne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. vydal toto uznesenie: „ Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2019, sp.zn. 35Cb/652016 sa zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“ 20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. 21. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že dielo nebolo odovzdané riadne a včas a rovnako správne aj poukázal na mail zo dňa 24.9.2015 medzi stranami sporu, kde žalovaný uvádza, že dielo nie je schopný v dodatočne poskytnutej lehote dokončiť z dôvodu, že nedisponuje potrebnými ľudskými kapacitami. V tejto svojej odpovedi žalovaný v žiadnom prípade nespomína, žeby predmetné dielo už riadne a včas odovzdal, ako to neskôr tvrdil v konaní pred súdom. 22. Žalobca odstúpil od zmluvy pre nepodstatné porušenie zmluvy. Zo skutkového stavu je nepochybné, že žalovaný dielo v zmysle zmluvy neodovzdal riadne a včas a boli tu naplnené dokonca aj všetky zákonné predpoklady na odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy. Žalobca však do diela investoval značnú časť svojej energie ako aj dosť finančných prostriedkov, preto jeho prioritou bolo, aby žalovaný dielo vykonal riadne. Žalovaný sa v roku 2015 pokúšal dielo riadne vytvoriť a dokončiť, jeho stav je zachytený aj na CD nosiči, avšak vady diela boli tak závažného charakteru, že ich žalovaný nebol v nasledujúcich mesiacoch schopný opraviť (dôvody prečo tomu tak nebolo vysvetlil napr. svedok P.) a dielo bolo absolútne nepoužiteľné. Keďže následne zo strany žalovaného nedochádzalo k riadnemu a včasnému zhotoveniu diela, žalobca dodatkom č. 1 k zmluve poskytol žalovanému primeranú dodatočnú lehotu na splnenie svojej povinnosti, tak ako to predpokladá Obchodný zákonník vo svojom ustanovení v § 346. Žalovaný však ani v primeranej lehote nebol schopný svoju povinnosť splniť, čo oznámil žalobcovi mailom zo dňa 24.9.2015, tak že žalobcovi vzniklo zákonné právo na odstúpenie od zmluvy. 23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.4.2020 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku spĺňajúcim všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 3á7 ods. 1 a 2 C.s.p.. 25. Len na zdôraznenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné uviesť: 26. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je, či žalovaný splnil záväzok zo Zmluvy o dielo č. 005/2014. 27. V spise je síce založený dodatok k uvedenej Zmluve o dielo č. 005/2014, avšak bez podpisu osôb oprávnených konať za strany sporu. 28. Podľa článku I. bod 1.2 zmluvy sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal odovzdať dokončené a funkčné dielo v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 30.10.2015 najneskôr do 1.11.2014. 29. V navrhovanom dodatku č. 1 sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať dokončené a funkčné dielo v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 a vykonať testovaciu prevádzku najneskôr do 15.10.2015 k uzavretiu uvedeného dodatku nedošlo, čo svedčí o tom, že žalovaný dielo v pôvodne dohodnutom termíne neukončil a teda zmluvný záväzok nesplnil riadne a včas. 30. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.6.2016 žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že dielo podľa podmienok dojednaných v zmluve o dielo nebolo riadne a včas vykonané a odovzdané. Poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy na to, aby poukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a v súvislosti so svojimi tvrdeniami neuniesol dôkazné bremeno v zmysle platnej právnej úpravy mu prináležiace. 31. V sporovom konaní je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera jeho právo, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočnosti z hľadiska veci samej. 32. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukazovaniu jej tvrdení. 33. Ak teda strana sporu nepreukázala skutočnosti ňou tvrdené/splnenie záväzku zo zmluvy o dielo znáša procesnú zodpovednosť za nedotazovanie ňou tvrdených skutočností, t.j. unesenie tzv. dôkazného bremena. 34. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. V zásade má ho ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. 35. Procesný neúspech v spore postihuje teda v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno/ neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi neboli jeho tvrdenia preukázané. Dôkazné bremeno postihuje toho, kto niečo tvrdí/actori incumbit probatio/. 36. V tomto konaní mal teda žalovaný nepochybne preukázať, že svoj záväzok zo zmluvy o dielo splnil riadne a včas, čo sa však nestalo. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 Cs..p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).