Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/295/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516204232 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7516204232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. L. XXX/XX, C. N. A., o zaplatenie 1.229,51 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.06.2019, sp. zn. 15C/262/2016 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.06.2019, č.k. 15C/262/2016-50 v napadnutých výrokoch, ktorými súd povolil žalovanému splatiť pohľadávku žalobcu v splátkach 40,- EUR mesačne, splatných najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a to počnúc mesiacom nasledujúcim po dni doručenia rozsudku, a to všetko na účet č. SK65 5600 0000 0070 1745 8001, VS: 56633 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stáva zročným celý dlh, a ktorým súd určil spôsob započítania splátok na poradie: 1. istina, 2. zmluvný úrok, 3. úrok z omeškania, 4. trovy konania. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.229,51 EUR, ako aj dlžný zmluvný úrok 102,63 EUR a úrok z omeškania 1,93 EUR a rovnako tak zmluvný úrok 19,9 % zo sumy 1.229,51 EUR od 24.12.2013 do zaplatenia, ako aj 5 % ročný úrok zo sumy 1.332,14 EUR od 24.12.2013 až do zaplatenia, žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, žalovanému povolil splatiť pohľadávku žalobcu v splátkach 40,- EUR mesačne, splatných najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po dni doručenia rozsudku, a to všetko na účet č. SK65 5600 0000 0070 1745 8001, VS: 56633 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stáva zročným celý dlh a určil spôsob započítania splátok na poradie: 1. istina, 2. zmluvný úrok, 3. úrok z omeškania a 4. trovy konania. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy z úverovej zmluvy, uzavretej dňa 19.06.2013 so žalovaným, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.300,- EUR. 3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci súd konštatoval, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, a preto jej vyhovel. Žalovanému umožnil splácať dlh v mesačných splátkach po 40,- EUR, splatných najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to počnúc mesiacom, nasledujúcim po dní doručenia rozsudku. Uviedol, že žalovaný dňa 13.12.2017 doručil súdu fotokópie zloženiek z roku 2017 na preukázanie toho, že uhrádza dlh voči spoločnosti KRUK, Česká a Slovenská republika s.r.o. po 5,- EUR na dve rôzne zmluvy, pre Intrum Slovakia po 5,- EUR na dve zmluvy, pre exekútorský úrad Q.. K. 5,- EUR a Q.. R. A. 5,- EUR, Q.. V. W. 60,- EUR, UNION zdravotnej poisťovni 62,- EUR, Sociálnej poisťovni 146,- EUR. Inkasom platí 114,65 EUR preddavky na elektrinu, vodu, RTVS a TV signál, t.j. jeho výdavky predstavujú spolu 402,65 EUR, pričom predložil aj faktúru, ktorou v novembri 2017 vyúčtoval svojmu odberateľovi výkon - dodávku prác v sume 855,- EUR. Na pojednávaní dňa 25.06.2019 žalovaný uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, ale v dôsledku rodinných okolností nebol schopný ďalej splácať úver dohodnutým spôsobom, keďže po smrti matky väčšina jej záväzkov prešla na neho. Jeho matka bola zadlžená a rozsah jej záväzkov bol pomerne široký aj vo vzťahu k nebankovým subjektom. K tomu sa následne pridružila skutočnosť, že prišiel o zamestnanie v U.S. Steel. Ďalej uviedol, že v súčasnosti má také záväzky, ktoré mu dovolia splácať jednak záväzky, ktoré na neho prešli matkinou smrťou a rovnako tak aj uhrádzať vlastné náklady a náklady svojej rodiny, no napriek tomu ide o pohľadávku, ktorú nie je schopný splatiť naraz. Z uvedených dôvodov žalovaný požiadal súd o povolenie splácať pohľadávku žalobcu v splátkach po 40,- EUR mesačne. Súd prvej inštancie tak v zmysle ust. § 232 ods. 3, 4 CSP žalovanému povolil splácať dlh v splátkach, a to pod následkom straty výhody splátok. Uviedol, že na možnosť splácania dlhu, ktorého existenciu rozsudkom vo vzťahu dlžníka a veriteľa deklaratórne určí, nie je zákonný nárok. Len v odôvodnených prípadoch, keď je plnenie už splatné, a to výnimočne, môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť v týchto prípadoch sa posudzuje podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Cz 126/65 zo dňa 07.04.1966 (R 87/1966), podľa ktorého, ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. 4. Súd prvej inštancie tak mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že mesačné výdavky žalovaného činia 402,65 EUR, pričom v danej veci nejde o prednostnú pohľadávku a základ priznanej pohľadávky pri splátke 40,- EUR by mal byť splatný ani nie do 3 rokov (32 mesiacov), zastával názor, že nie je na ujmu práv žalobcu, aby žalovaný mal možnosť uhradiť svoj záväzok mimosúdne, čo samozrejme, predíde i prípadným ďalším nákladov na exekúcie a pod., z ktorých dôvodov žalovanému povolil splatiť dlh v splátkach. 5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom v osobitnom uznesení. 6. Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku, ktorým súd povolil žalovanému plnenie v splátkach, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 7. Namietal, že súd umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach napriek nesúhlasu žalobcu, pričom priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol za porušenie zmluvy touto formou odmenený. Pri určení mesačnej splátky vo výške 40,- EUR bude žalovaný splácať iba istinu viac než 2,5 roka, pričom takéto rozhodnutie by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopný plniť ich. Žalobca mal za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok sú najmä osobné a majetkové pomery strán, výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, snaha o splnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, doba, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy, s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Žalovaný mal možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný v priebehu súdneho konania neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Zároveň žalovaný dlhodobo ľahostajne pristupoval k plneniu si zmluvných povinností, pričom ide o skutočnosti, ktoré sú v rozpore s povolením splátok. Žalobca ďalej uviedol, že oprávnenie priznať plnenie v splátkach je výnimočné a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver o určení splnenia dlhu v splátkach a pri tomto rozhodovaní je potrebné chrániť obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Na záver žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. 8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, t.j. okrem napadnutého výroku o povolení splátok preskúmal aj súvisiaci výrok o spôsobe započítania splátok a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny. 10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.8.2020 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.8.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 11. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 13. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti tento odvolací dôvod nie je naplnený. 14. Odvolací súd považuje rozsudok vo výrokoch, ktorými súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40,- EUR pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky a určil spôsob započítania splátok za vecne správny. 15. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. 16. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 17. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 18. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi teda nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu. 19. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP a uvedenými zásadami, pokiaľ povolil žalovanému možnosť zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade neplnenia si povinnosti úhrady splátok žalovaný stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh naraz. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí prihliadol na príjmové a majetkové pomery žalovaného a jeho platobnú (ne)schopnosť preukázané jeho podaním zo dňa 13.12.2017 a výpoveďou na pojednávaní dňa 25.06.2019. Výpoveďou doplnil, že si je vedomý svojho záväzku, ale v dôsledku rodinných okolností nebol schopný ďalej splácať úver dohodnutým spôsobom. Po smrti matky väčšina jej záväzkov prešla na neho, pričom matka bola zadlžená. Uviedol, že v súčasnosti má také záväzky, ktoré mu dovolia splácať jednak záväzky, ktoré na neho prešli matkinou smrťou a rovnako tak aj uhrádzať vlastné náklady a náklady svojej rodiny, no napriek tomu ide o pohľadávky, ktorú nie je schopný splatiť naraz. Z uvedených dôvodov žalovaný požiadal súd o povolenie splácať pohľadávku žalobcu v splátkach po 40,- EUR mesačne. 20. Vychádzajúc z uvedeného, súčasná situácia žalovaného neumožňuje, aby istinu vo výške 1.229,51 EUR s prísl. zaplatil jednorazovo. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanému uložil povinnosť splácať žalobcovi pohľadávku v splátkach po 40,- EUR mesačne. 21. Aj keď výška splátky priznaná súdom prvej inštancie je nižšia (40,- EUR) ako zmluvne dohodnutá splátka (47,82 EUR), je väčší predpoklad, že takouto splátkou žalovaný splatí dlh, aj keď v dlhšom časovom úseku. Vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaného splatenie pohľadávky jednorázovo je menej pravdepodobné, priam nereálne. 22. Odvolací súd poukazuje aj na postoj žalovaného k svojmu záväzku a v konaní prejavenú snahu o jeho splnenie v rámci svojich možností, a má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobcu, ktorý je podnikateľským subjektom poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v prípade omeškania jednotlivej (ktorejkoľvek) splátky je žalobca chránený stratou výhody splátok, preto rozhodnutím súdu nebude výrazne zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. 23. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom, preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu aj odkazuje. 24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, ktorými súd prvej inštancie povolil žalovanému plnenie v splátkach a určil spôsob započítania splátok, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).