Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoCsp/38/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204490 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7519204490.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Boulevard Haussmann 1, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanej: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. O. V., F. N.E. XXX/XX, o zaplatenie 1.158,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. januára 2020 sp.zn. 20Csp/401/2019 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. januára 2020 č.k. 20Csp/401/2019-78 v časti výroku I., v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 193,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 03.8.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 13.1.2020 č.k. 20Csp/401/2019-78 žalobu zamietol (I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal (II.). 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.158,48 EUR s príslušenstvom titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. 3. Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uzatvorila dňa 18.12.2015 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej poskytla úver vo výške 1.158,48 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 32,18 EUR, a to v celkovej čiastke 1.158,48 EUR, pričom termín prvej splátky bol 15.1.2016, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti 15.12.2018, RPMN 0%, priemerná hodnota RPMN 29,89%, ročná úroková sadzba 0% a odplata 0%. Žalovaná doposiaľ neuhradila žiadnu sumu. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.8.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu úver ku dňu 2.8.2016 zosplatnil v celom rozsahu. 4. Právne vec posúdil podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, § 52 ods. 1 až 4, § 54a OZ účinného od 5.12.2018, § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 OZ. 5. Súd zhodnotil, že v prejednávanej veci na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 18.12.2015 bol založený spotrebiteľský vzťah, avšak súčasne s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 1.158,48 EUR, pričom žalovaná doposiaľ žalobcovi neuhradila žiadnu sumu, hoci úver čerpala a sama žalovanú sumu nerozporovala a v konaní zostala nečinná. Po podaní argumentácie podľa bodov 19. a 20. napadnutého rozsudku konštatoval, že žaloba bola podaná dňa 12.7.2019, teda v čase účinnosti § 54a OZ, na základe čoho súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ, v danom prípade nie je premlčané. V tejto súvislosti prihliadol na okolnosť, že v zmysle § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ veriteľ úver predčasne zosplatnil. Následne aplikujúc ust. § 103 veta druhá OZ konštatoval, že premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu a začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Pokiaľ právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 2.8.2016 pre nezaplatenie splátky - konkrétne sa jedná najneskôr o splátku splatnú dňa 15.5.2016, čo súd mal za preukázané z oznámenia o zosplatnení úveru, premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky splatnej k 15.5.2016. Odo dňa nasledujúceho tak začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula vo štvrtok dňa 16.5.2019. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 12.7.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca ako neúspešná strana v spore nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Odvolateľ nesúhlasil s právnym posúdením nároku ako premlčaného nároku majúc za to, že súd nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Podľa jeho názoru z Občianskeho zákonníka, najmä z ôsmej hlavy prvej časti, určujúcej dĺžku premlčacej doby, nikde nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Mal za to, že z ust. § 565 OZ vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Pokiaľ by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Vyjadril názor, že § 53 ods. 9 a § 565 OZ nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (2.8.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčujú samostatne (január 2016 až júl 2016) a až ku dňu 2.8.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky, splatné k 15.8.2016 až 15.12.2018. Žalobca dodržal postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 2.8.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 3.8.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 11.7.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 OZ si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe, minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 2.8.2016. Preto sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel a súčasne bol názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 933,22 EUR s príslušenstvom, predstavujúcej splátky istiny splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. 9. Žalovaná sa k predmetnému odvolaniu nevyjadrila. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. 11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra 2020 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.11.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. 13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.). 14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 15. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.158,48 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenej pohľadávky zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 18.12.2015. Tak, ako súd prvej inštancie správne uzavrel, hoci sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ide o spotrebiteľskú zmluvu. 16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok je v celom rozsahu premlčaný vychádzajúc z úvahy, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu a začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Pokiaľ preto právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 2.8.2016 pre nezaplatenie splátky - konkrétne sa jedná najneskôr o splátku splatnú dňa 15.5.2016, čo súd mal za preukázané z oznámenia o zosplatnení úveru, premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky splatnej k 15.5.2016. Odo dňa nasledujúceho tak začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula vo štvrtok dňa 16.5.2019. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 12.7.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 17. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je jeho názor, že § 53 ods. 9 a § 565 OZ nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (2.8.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčujú samostatne (január 2016 až júl 2016) a až ku dňu 2.8.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky, splatné k 15.8.2016 až 15.12.2018. Žalobca dodržal postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 2.8.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 3.8.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 11.7.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 OZ si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe, minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 2.8.2016. Preto sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe nevyhovel a súčasne bol názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 933,22 EUR s príslušenstvom, predstavujúcej splátky istiny splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. 18. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP bol naplnený, pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie uplatneného nároku. 19. Súd pri posudzovaní premlčania žalobou uplatneného nároku (§ 54a OZ) síce správne aplikoval ustanovenia § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak tieto nesprávne interpretoval a vyvodil z nich nesprávne právne závery o právach a povinnostiach týkajúcich sa strán sporu. 20. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 21. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 22. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 23. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatností najbližšie nasledujúcej splátky. 24. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 25. Odvolací súd uvádza, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 OZ). 26. Pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je potrebné ustáliť začiatok a koniec premlčacej doby. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby a všeobecne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby, pričom táto všeobecná úprava platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou úpravou, t.j. nestanovuje inú dĺžku premlčacej doby, alebo odlišne určuje začiatok jej plynutia. 27. Ustanovenie § 103 veta prvá OZ obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby) v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba vždy samostatne. Uvedené však platí iba vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil svoje právo v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. V prípade, ak veriteľ využije právo, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) nastane odlišná situácia. 28. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v danom prípade zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť splátok, ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 103 veta prvá OZ pred zosplatnením celého zostatku dlhu (dňa 2.8.2016), t.j. splátky splatné dňa 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.5.2016, 15.6.2016 a 15.7.2016 už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam už začala plynúť u každej samostatne a skončila dňa 15.1.2019, 15.2.2019, 15.3.2019, 15.4.2019, 15.5.2019, 15.6.2019 a 15.7.2019. 29. Žaloba bola súdu doručená dňa 11.7.2019, preto vo vzťahu k splátkam splatným dňa 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.5.2016, 15.6.2016 došlo k márnemu uplynutie premlčacej doby, preto žaloba v tejto časti bola zamietnutá dôvodne. 30. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 193,08 EUR (32,18 EUR x 6) spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 03.8.2016 do zaplatenia. 31. Vo vzťahu k splátke splatnej 15.7.2016 bol nárok uplatnený včas, preto rozsudok v časti, v ktorej bol tento nárok z dôvodu premlčania zamietnutý, nie je správny. 32. Osobitným spôsobom bolo potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčania ohľadne zostatku nesplatenej sumy v súvislosti so zosplatnením úveru. 33. Ustanovenie § 103 veta druhá OZ obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby) v prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle § 565 Obč. zák. požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. 34. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z novo zavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.9 OZ. Odvolací súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom) prípade pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie ust. § 103 veta druhá OZ iba za súčasnej aplikácie ust. §565 OZ a novozavedeného ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade. 35. Aplikačný problém vyvstal práve v súvislosti s novozavedeným ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý tak zasiahol do dovtedy platnej úpravy vychádzajúcej z ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, vo vzťahu ku ktorým súdna prax bola jednotná. Predpoklad pre zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ (v prípade ak sa nejedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy) spočíva v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V tom prípade, môže veriteľ vyvolať predčasnú splatnosť zostávajúceho dlhu v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v tento deň podľa ust. § 103 veta druhá OZ (ktorý odkazuje na ust. §565) začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. 36. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ však zaviedlo novú podmienku pre aplikáciu ust. § 565 OZ, vzťahujúcu sa iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až na dobu po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva). Je preto v takomto prípade potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh (do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej, ak upozornil dlžníka na túto možnosť aspoň 15 dní pred vyhlásením). 37. Odvolací súd má za to, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 OZ (rovnako ako ani § 565 OZ) explicitne nepočíta. 38. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia doba stanovená v ust. § 101 OZ a až do uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a veriteľ sa v prípade neplnenia povinnosti dlžníka môže domáhať (na súde) iba zaplatenia už splatných splátok. Je nesporným, že až od uplatnenia práva v zmysle § 565 OZ (v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ) sa žalobca môže domáhať na súde zaplatenia celej pohľadávky (celého zosplatneného zostatku dlhu). 39. Vychádza preto z úvahy, že aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v §101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa § 565 OZ), pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. 40. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade by začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 OZ trojročná, by bola skrátená o tri mesiace). 41. Aj v preskúmavanom prípade, pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zosplatnenému zostatku pohľadávky, je potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vniklo veriteľovi právo (a veriteľ ho využil) v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky (t.j. v dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa stal zročným celý dlh). 42. Správna je úvaha súdu prvej inštancie, že pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 OZ je rozhodujúca práve splátka, ohľadne ktorej došlo k zosplatneniu. 43. Súd však nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku dlhu, keď mal za to, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k celému zosplatnenému zvyšku dlhu začala plynúť premlčacia doba dňom 15.5.2016, vychádzajúc z nesprávnej úvahy, že k zosplatneniu došlo pre omeškanie splátky splatnej dňa 15.5.2016. 44. Za podmienky dodržania ust. § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, k zosplatneniu (k dátumu 2.8.2016) nemohlo dôjsť pre splátku splatnú dňa 15.5.2016 (čo žalobca ani netvrdí), ale pre splátku splatnú dňa 15.4.2016 (vo vzťahu k tejto splátke boli ku dňu 2.8.2016 splnené podmienky na zosplatnenie). 45. Na rozdiel od prvoinštančného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky (kde veriteľ využil právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods 9 OZ) premlčacia doba začala plynúť dňa 16.7.2016, t.j. uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa 15.4.2016 (kedy nastala splatnosť splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie). 45. Odvolací súd preto dospel k názoru, že žalobou (doručenou súdu dňa 11.7.2019) uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.158,48 EUR, bol premlčaný iba vo vzťahu k splátkam splatným dňa 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.5.2016, 15.6.2016 a súčasne, že premlčanými nie sú splátka splatná dňa 15.7.2016 a následne zosplatnený zostatok dlhu. 46. Nesprávne právne posúdenie nároku súdom prvej inštancie z hľadiska jeho premlčania znamená, že súd rozhodol nesprávne, pokiaľ žalobu zamietol ako nedôvodnú aj v časti uplatneného nároku týkajúceho sa splátky so stanovenou splatnosťou k 15.7.2016 a následne zosplatneného zostatku dlhu. 47. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súčasne zrušil rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania ako súvisiaceho výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 48. Po vrátení veci bude úlohou súdu opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v jeho zrušujúcom rozsahu riadiac sa právnym názorom vyjadreným v predmetnom uznesení, pokiaľ ide o otázku príp. premlčania nároku. Súd v tejto súvislosti zistí, či medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu, pokiaľ ide o prípadné plnenie zo strany žalovanej a následne vo svojom predbežnom právnom posúdení nároku vyjadrí, v akej konkrétnej časti je nárok premlčaný, teda nedôvodný a v akej konkrétnej časti nárok premlčaný nie je. Úlohou súdu bude tiež zhodnotiť dátum, od ktorého sa žalovaná dostala s nepremlčaným nárokom do omeškania. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§563 OZ). Preto minimálne vo vzťahu k ustáleniu tohto dátumu, pokiaľ ide o zosplatnený zostatok dlhu, súd bude skúmať, či žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej akúkoľvek lehotu na plnenie, pretože v takomto prípade by sa žalovaná dostala do omeškania až jej márnym uplynutím (teda dátumom neskorším ako je dátum zosplatnenia zostatku úveru). 49. V novom rozhodnutí súd rozhodne opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).