Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/109/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219231 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Volkai ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7614219231.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Č., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, L., v konaní o vymoženie 2.564,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.5.2019 č. k. 11Er/960/2014-98 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 14.4.2015 poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 2.564,22 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovarské rameno 8, Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp.zn: SR 07065/13 zo dňa 26.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2014 a vykonateľnosť dňa 30.1.2014. 3. Na základe návrhu povinného na odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol Uznesením sp.zn.: 11Er/960/2014-48 zo dňa 21.9.2018, ktorým povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.: 11Er/960/2014, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.9.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7CoE/246/2018-93, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu sp.zn.: 11Er/960/2014-48 zo dňa 21.9.2018. 4. Predmetom exekučného konania bolo vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom- Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovarské rameno 8, Bratislava v konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp. zn: SR 07065/13 zo dňa 26.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.1.2014 a vykonateľnosť dňa 30.1.2014. Povinného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 2.569,22 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 2.569,22 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2.569,22 eur od 3.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 546,76 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur, splatných k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu. 5. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že zo Zmluvy o úvere č. 704301060 zo dňa 1.2.2012, ktorá je súčasťou spisu bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 880 eur, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 11-tich mesačných splátkach po 180 eur, počnúc dňom 10.3.2012. Zmluva o úvere obsahuje údaje o dlžníkovi - povinnom ako fyzickej osobe- podnikateľovi, kde je uvedené IČO povinného ako fyzickej osoby podnikateľa, jeho miesto podnikania, číslo živnostenského oprávnenia 740-23647, t.j. údaje zistiteľné z internetového výpisu zo živnostenského registra. V tretej časti zmluvy sú údaje o povinnom ako fyzickej osobe, t.j. meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, teda údaje, ktoré mohol preukázať svojimi dokladmi totožnosti len povinný. Ak mal byť úver poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere takto uvedené údaje o dlžníkovi, t.j. súčasne ako o fyzickej osobe- podnikateľovi, ale aj ako o fyzickej osobe, potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe- podnikateľovi. Druhá časť zmluvy obsahuje text: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo vziať si úver na podnikanie, ale na súkromnú potrebu a na tento účel aj úver spotreboval. Ak teda zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to aj s prihliadnutím na výšku povinnému poskytnutého úveru (1.100 eur), ktorá skôr zodpovedá potrebám fyzickej osoby na uspokojenie jej akútnych potrieb ako potrebám podnikateľských aktivít živnostníka. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ide o text vopred vyhotovený oprávneným pre neurčitý počet klientov- dlžníkov, do ktorého sa vpisujú údaje o dlžníkovi, ručiteľovi a poskytnutom úvere. Samotné usporiadanie textu zmluvy o úvere vyžaduje, aby dlžník bol uvedený predovšetkým ako podnikateľ, s cieľom dosiahnuť, aby zmluvu o úvere uzavretú s fyzickou osobou, ktorá je zhodou okolností aj podnikateľom, nebolo možné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a tým vylúčiť preskúmavanie neprijateľných podmienok v zmluve. Súdna prax však v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dospela k záveru, že dôkazné bremeno o tom, že zmluvu uzavrel dlžník ako podnikateľ, nesie veriteľ, t.j. oprávnený. Ak oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplní, je potrebné vychádzať z toho, že úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený nepreukázal nepochybným spôsobom, že povinný uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ, iba poukázal, že zmluva bola uzatvorená s povinným ako s podnikateľom z toho dôvodu, že je identifikovaný ako podnikateľ s uvedením IČO a miestom podnikania. Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú na jednej strane s účastníkom ako veriteľom a na strane druhej ako so spotrebiteľom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. 7. Súd prvej inštancie skúmal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017. Rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky. Uvedená rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak žalujúca zmluvná strana, t.j. oprávnený, ešte pred spotrebiteľom- povinným, podal žalobu na rozhodcovskom súde. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Navyše rozhodcovská doložka nebolo osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu faktický nerovnovážneho. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd poukázal aj na neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a denný úrok 0,25 % ( 91,25% p.a.), čo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku- neprimeranú sankciu. Zároveň v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. 8. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Súčasne súd poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi, a to v časti neprimerane vysokého poplatku a dennému zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne a na ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čo do neprípustnosti použitia zmenky, a teda dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017. 9. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal o úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. 10. V odvolaní oprávnený uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 1.2.2012 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom S.I., fyzická osoba- podnikateľ označený identifikačným číslom, pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Preto je potrebné uvedený vzťah posudzovať ako obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v samotnej Žiadosti o úver povinný vyhlásil, že o úver žiada v postavení živnostníka. Povinný svoje vyhlásenie potvrdil podpisom, pričom následne už oprávnený neskúma, na čo využil povinný poskytnutý úver. Oprávnený zdôraznil potrebu akceptovať dobrú vieru oprávneného, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Podľa oprávneného pokiaľ je predmetom zmluvného vzťahu účelové poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové vzťahy) nemožno aplikovať citovaný právny predpis. Úvery poskytnuté na účely zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr o úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. Oprávnený zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. 11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril písomným podaním zo dňa 19.6.2019, v ktorom uviedol, že s odvolaním oprávneného nesúhlasí. Vymáhanú istinu splácal k rukám súdneho exekútora v splátkach po 50 eur mesačne. Podľa jeho evidencie splatil 1.100 eur na istinu. Aktuálne je bez práce, invalidným dôchodcom, s príjmom 120 eur. Povinný má za to, že súd správne vyhodnotil poskytnutý úver, jeho závery sú správne, a preto odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu nie je dôvodné. 13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 16. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. 17. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07065/13 zo dňa 26.11.2013, s právoplatnosťou dňa 27.1.2014 a vykonateľnosťou dňa 30.1.2014, ktorým bola pôvodnému povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2569,22 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.569,22 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.569,22 Eur od 3.6.2013 do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 546,76 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do zaplatenia dlhu. 18. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 9061237 zo dňa 1.2.2012 (v spise na č.l. 5) uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že pôvodnému povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.100 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 880 Eur. t.j. celkovo 1980 Eur, v 11 mesačných splátkach po 180 Eur počnúc dňom 10.3.2012 na účet veriteľa. Povinný súčasne prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania. 19. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15. 20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 1.2.2012 č. 704301060 je spotrebiteľskou zmluvou, a to aj napriek tomu, že povinný v zmluve o úvere vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že vyhlásenie povinného o účele použitia poskytnutých finančných prostriedkov bolo vopred naformulované a povinný nemal možnosť vplývať na obsah zmluvy. Odvolací súd, preto zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol skutočne poskytnutý povinnému na výkon jeho podnikania, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver má nespotrebiteľský charakter a bol povinnému poskytnutý na účel podnikania. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, pri pochybnostiach o obsahu zmlúv je namieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie, preto v danom prípade správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. V tomto smere boli odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi neopodstatnené. 21. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, môžu byť riešené Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti SR zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/ B. V zmysle Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola zmluvným stranami podpísaná dňa 1.2.2012,(článok II- Predmet zmluvy), všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 704301060 zo dňa 1.2.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 22. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v otázke posúdenia uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. 27. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu. 28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné predmetnú rozhodcovskú doložku posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 29. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 30. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, odvolací súd považuje za správne. Uvedené uznesenie bolo vydané po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o zastavení exekúcie. Spomínaná novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 31. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil. 32. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli. 34. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 3 druhej vety CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).