Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/338/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201523 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7718201523.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu U. M., nar. XX.XX.XXXX, zast. na základe splnomocnenia R. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y., Y. XX, proti žalovanému HOME CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147 IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, adresa na doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147, o určenie, že zmluva č. 3809010637 zo dňa 5.9.2008 je neplatná, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 14Csp/40/2018 z 5.11.2018 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok 14Csp/40/2018-61 z 5.11.2018 a konanie z a s t a v u j e. Priznáva žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške 100 %. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že spotrebiteľská zmluva č. 3809010637, ktorú dňa 5.9.2008 uzavrel so žalovaným, je neplatná a že na tomto určení má naliehavý právny záujem. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že zmluva bola vopred naformulovaná žalovaným, že podmienky v tejto zmluve nemôžu obstáť v slušnej spoločnosti, že sú v nej neprijateľné podmienky, že z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR - odboru ochrany spotrebiteľa vyplýva, že zmluva neobsahuje ani len povinné náležitosti, že nevie koľko v skutočnosti zaplatil, že žalovaného žiadal o vydanie a zaslanie jeho úhrad a zmluvy, že v tiesni si od žalovaného požičal 1.659,70 €, že exekútor JUDr. Hermanovský mu zablokoval byt a vymáha od neho sumu 5.516,23 €, čo je absurdné, že nevie, koľko si požičal, koľko mal vrátiť a koľko uhradil. Tvrdil, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 5.9.2008 uzatvorená úverová zmluva č. 3809010637, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1.659,70 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať 60-timi mesačnými splátkami vo výške po 61,41 €. Celkové náklady spotrebiteľa boli 1.883,42 €, ročná úroková sadzba 36,69 %, priemerná hodnota RPMN 61,36 % a RPMN 44,4 %. V zmluve žalobca za svojho zamestnávateľa označil spoločnosť Kwarto, s.r.o., svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške 41.000,- Sk a čistý mesačný príjem partnerky 10.500,- Sk. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi z 25.11.2009 súd zistil, že pre riadne nesplácanie úveru dlžníkom (v tomto konaní žalobcom) bol dlh zosplatnený a dlžník bol vyzvaný k uhradeniu celej dlžnej čiastky 2.983,78 €. Dlžník veriteľovi neplnil, preto veriteľ (v tomto konaní žalovaný) podal na Okresný súd Michalovce návrh, ktorý bol vedený pod sp. zn. 7Ro/360/2012. V tomto konaní bol vydaný platobný rozkaz, právoplatný a vykonateľný dňa 12.1.2013, ktorým bol dlžník zaviazaný na uvedené plnenie veriteľovi. Proti platobnému rozkazu dlžník (v tomto konaní žalobca) nepodal odpor. Z predložených upovedomení o začatí exekúcie súd ďalej zistil, že voči žalobcovi je vedené exekučné konanie na vymoženie sumy 2.369,68 € s prísl. exekútorským úradom JUDr. Martina Hermanovského pod č. Ex 3356/2013, na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 7Ro/360/2012 z 26.11.2012, vykonateľný dňa 12.01.2013. 4. Súd vec právne posudzoval podľa § 161 ods. 1, 2 , § 159, § 230, § 137 písm. c/ a d/ CSP, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vyjadril právny názor, že tak prejednávaná vec ako aj platobný rozkaz 7Ro/360/2012 (proti ktorému sa dlžník nebránil včas podaným odporom) vychádzajú z rovnakých okolností a z rovnakého skutkového základu, a to z úverovej zmluvy č. 3809010637 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.9.2008. Situácia konfliktu žaloby o plnenie (o ktorej bolo rozhodnuté právoplatným platobným rozkazom, pozn. odvolacieho súdu) a žaloby o určenie je daná tou skutočnosťou, že v skôr podanej žalobe na plnenie (o zaplatenie sumy z úverovej zmluvy) súd ako predbežnú otázku prioritne posudzoval platnosť úverovej zmluvy. Ak by súd o určovacej žalobe, ktorá došla súdu neskôr, v otázke neplatnosti úverovej zmluvy aj naďalej konal, nastala by nezákonná situácia, keď by riešil už raz právoplatne vyriešenú otázku druhýkrát. V oboch konaniach vystupujú aj rovnaké strany, pričom nie je podstatné procesné postavenie týchto osôb. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/120/2009 z 13.10.2009). Konštatoval, že pred vydaním platobného rozkazu v konaní 7Ro/360/2012 súd musel vyhodnotiť platnosť úverovej zmluvy v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a pokiaľ by zistil, že obsahuje neprijateľné podmienky, tak by platobný rozkaz v zmysle ust. § 172 ods. 9 O.s.p. nevydal. Pokiaľ ide o platnosť úverovej zmluvy, súd argumentoval ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Po zistení prekážky právoplatne rozhodnutej veci súd ďalej dôvodil, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, ktorý musí existovať a byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu pritom vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. V prípade prekážky res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), tak ako v prejednávanom prípade, nemôže ísť o naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Novela zákona č. 129/2010 Z.z. síce zákonom č. 279/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2018 v § 11 ods. 4 upravila možnosť spotrebiteľa domáhať sa žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, ale podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je v danej veci aplikovateľné, pretože k uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z, teda do 11.6.2010 a nie podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálne účinnom znení, do ktorého až s účinnosťou od 1.1.2018 pribudlo nové ust. § 11 ods. 4. Možnosť aplikácie § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 spätne aj v právnych vzťahoch alebo právnych skutočnostiach z právnych vzťahov vzniknutých pred 11.6.2010, nemožno vyvodiť ani z jeho prechodných ustanovení, nakoľko podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ust. § 10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, § 17 ods. 1, 2 a § 18 sa od 11.6.2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Ust. § 25 ods. 2 teda neumožňuje aplikáciu § 11 ods. 4 aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona 129/2010 Z.z., ktoré ust. nadobudlo platnosť a následne účinnosť až v priebehu tohto konania, teda stav existujúci v čase podania žaloby bez ohľadu na to, akým režimom (akou zákonnou úpravou) sa má spotrebiteľský úver spravovať, neumožňoval žalobcovi podať takú určovaciu žalobu, akú v danom prípade podal. Napokon súd uzavrel, že aj keď existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, kedy má súd konanie zastaviť, vzhľadom na to, že žaloba je v zmysle ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP neprípustná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalobe, súd ju v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal vecou v jej merite. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, poukazujúc na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom ho ľudia znalí veci nabádali podať žalobu. Celková výška pôžičky, ako uvádza žalovaný, bola 1.659 €, z toho zaplatil 1.228,20 €, čiže má za to, že dlhuje doplatenie istiny 430,80 €, ale od exekútora dostal list o začatí exekúcie vo výške cca 6.000 €. Vyjadril názor, že žalovaný sa chce na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Jeho dlh voči žalovanému je 430,80 €, preto žiadala zrušiť akékoľvek nezmyselné úroky zo strany žalovaného a najmä zo strany exekútora. 7. Po predložení spisu Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu, tento vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú na odstránenie vád odvolania. Súd prvej inštancie uznesením 14Csp/40/2018-77 z 3.4.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a odstránenie vád odvolania, na čo žalobca reagoval tak, že uviedol, že v jeho pôvodnom odvolaní bolo uvedené všetko potrebné a náležité, domáha sa len spravodlivého procesu, lebo proti prvému súdnemu rozhodnutiu nemal možnosť sa odvolať voči nejakým úrokom a už vôbec nie riešiť nejakého exekútora. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súdu poskytol aj vyjadrenie z MS SR, ktoré mu jednoznačne odporúčalo podať žalobu. Žiadal, aby súd zohľadnil jeho neľahkú životnú situáciu, zdravotný stav. Navrhol, aby súd prvej inštancie v plnom rozsahu rozhodol tak, že je povinný zaplatiť žalovanému dlžnú sumu cca 430 €, aby súd zrušil úžernícky úrok, aby zrušil trovy exekútora, ktoré sú maximálne neprimerané a aby súd zastavil vymáhanie exekútorom. 8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a zistil, že vo veci sú vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré, aj keď neboli odvolaním uplatnené, musí odvolací súd prihliadnuť. Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i v prípade strany sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (ust. § 161 ods. 2 CSP). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj existencia prekážky rozsúdenej veci (rei iudicatae). 10. V zmysle ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Existencia (jej zistenie) prekážky rozsúdenej veci (rei iudicatae) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami - totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu a o totožnosť predmetu konania ide vtedy, ak je totožný nárok uplatnený z totožného skutkového stavu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1927/2009), resp. ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie), pričom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania (napr. rozhodnutie NS SR sp. z. 4 Cdo 22/2011). 11. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne, pretože prejudiciálna otázka a jej posúdenie nie sú poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, ktorý je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozhodnutia, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá) tvorí výrok takéhoto rozhodnutia prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd v konaní o určenie platnosti zmluvy (existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi) nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu než z toho, ktorý bol zaujatý už v právoplatnom rozhodnutí o žalobe na plnenie z toho istého dôvodu. Právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 42/2006, sp. zn. 3Cdo 288/2009). Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 100/2001, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu). 12. Právoplatným platobným rozkazom 7Ro/360/2012 Okresného súdu Michalovce, proti ktorému žalovaný (v tomto konaní žalobca) nepodal odpor, bol tento zaviazaný na plnenie veriteľovi (v tomto konaní žalovanému) na základe tej istej zmluvy o úvere, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha v tomto konaní. Platnosť tejto zmluvy však ako predbežnú otázku posudzoval súd už pri rozhodovaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu a tým, že vydal platobný rozkaz zaväzujúci dlžníka na plnenie, uzavrel, že predmetná úverová zmluva je platná (v opačnom prípade by platobný rozkaz nevydal). V tomto konaní preto nemohol súd opätovne skúmať otázku platnosti úverovej zmluvy, lebo táto bola vyriešená v konaní, ktoré sa skončilo vydaním platobného rozkazu. Právoplatný platobný rozkaz má pre svoje strany účinky právoplatného rozsudku (viď § 174 ods. 1 O.s.p., účinného v čase vydania platobného rozkazu a nadobudnutia jeho právoplatnosti) a ako jeden zo spôsobov meritórneho rozhodnutia vo veci samej, zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP a po uplynutí v ňom určenej lehoty na plnenie je exekučným titulom. 13. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) v ktorej uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane odvolacieho a dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu. 14. Odvolací súd sa preto najskôr zameral na skúmanie podmienok konania (povinnosť ich skúmania ex officio v ktoromkoľvek štádiu konania), ktoré skúmanie má prednosť pred meritórnym prejednaním veci a dospel k záveru, že platnosť úverovej zmluvy ako základ právneho vzťahu medzi stranami, bola ako predbežná otázka vyriešená v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7Ro/360/2012, že žalobca bol riadne poučený o možnosti podať voči vydanému platobnému rozkazu opravný prostriedok, čo neurobil, preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 12.1.2013 a po uplynutí lehoty na plnenie sa stal exekučným titulom. V konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14Csp/40/2018 ide o tú istú vec tých istých strán sporu, vychádzajúcej z toho istého skutkového deja - skutkových okolností. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Ro/360/2012 vytvoril prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 3809010637o z 5.9.2008. 15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za preukázané, že v danom prípade existuje prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae), ktorá svojou povahou predstavuje nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a pretože súd prvej inštancie na túto neprihliadol, a zaťažil konanie vadou podľa § 380 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa § 230 a § 161 ods. 1, 2 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Keďže rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré v tomto konaní vznikli (§ 262 ods. 1 CSP). 17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 18. Vychádzajúc z obsahu spisu, procesne zastavenie konania zavinil žalobca podaním žaloby, ktorej skutkový základ už bol v skoršom konaní právoplatne vyriešený, čo tvorí neodstrániteľnú vadu konania, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Pretože však v odvolacom konaní žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani žalobcovi nevznikla povinnosť hradiť mu trovy odvolacieho konania. Žalovanému však preukázateľne vznikli trovy v priebehu prvoinštančného konania, a preto mu tieto odvolací súd priznal v rozsahu 100 % (§ 256 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).