Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/301/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917200741 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7917200741.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnej veci žalobkyne: O.. I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1.380,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č. k. 6Csp/13/2017-205 zo dňa 27. júna 2019, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Trebišov (ďalej len ,,súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 6Csp/13/2017-205 zo dňa 27. júna 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.380,36 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.380,56 Eur odo dňa 30.1.2017 do zaplatenia (I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (II.). 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobkyne, s pripustenou zmenou uznesením č. k. 6Csp/13/2017-187 zo dňa 9.5.2019, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.380,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.380,56 Eur od 30.1.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a uhradenia trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 16.10.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500085121 (ďalej ako ,,zmluva č. 1“), na základe ktorej jej mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 1.140,- Eur, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 36,04 Eur, pri úrokovej sadzbe 18,07 % ročne a s RPMN vo výške 25,36 %. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa splatiť bola 1.627,68 Eur. V ten istý deň 16.10.2014 žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500085126 (ďalej ako ,,zmluva č. 2“), na základe ktorej jej mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 1.140,- Eur, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 36,04 Eur, pri úrokovej sadzbe 18,07 % ročne a s RPMN vo výške 25,36 %. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa splatiť bola 1.627,68 Eur. V žalobe poukazovala najmä na to, že v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, údaj o RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia a doba trvania úveru a v dôsledku týchto nedostatkov konštatovala, že úver, ktorý jej žalovaný na základe predmetnej zmluvy poskytol, je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,ZoSÚ“) bezúročný a bez poplatkov. Poukázala tiež na to, že strany uzavreli dňa 16.10.2014 aj Dohody o poskytnutí služby, na základe ktorých jej žalovaný poskytol službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok, pričom za poskytnutie tejto služby od nej zinkasoval odplatu mesačne pre zmluvu č. 1 a zmluvu č. 2 vo výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru, čo pri každej zmluve osobitne predstavovalo 26,27 Eur mesačne a celkovo pri každej zmluve osobitne 1.103,34 Eur, čo predstavovalo navýšenie nákladov pri každej zmluve o 97%. Tieto Dohody o poskytnutí služby žalobkyňa považovala za v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a aj v rozpore s Občianskym zákonníkom. Žalovaný si taktiež započítal do celkovej sumy poskytnutého úveru poplatok za poskytnutie úveru vo výške 114,- Eur a žalobkyni poslal na účet namiesto dohodnutej výšky úveru, sumu zníženú o tento poplatok. Ďalej tvrdila, že úroková sadzba dohodnutá v zmluve predstavuje takmer dvojnásobok miery z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom mala za to, že uvedené má za následok rozpor dojednanej výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel medzi uhradenou sumou žalobkyňou a medzi sumou poskytnutou titulom úverov. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o nesprávnom údaji RPMN, o chýbajúcich náležitostiach zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ a o neprijateľnosti poplatkov vyplývajúcich z Dohody o poskytnutí služby, nakoľko z tvrdení žalobkyne nevyplýva v čom má spočívať ich neprijateľnosť. Zdôraznil, že zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom a v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje sa riadia Občianskym zákonníkom. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov konania. 3. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného a ďalej namietala, že žalovaný po prijatí formulárovej žiadosti, ktorú vyplnila žalobkyňa a v ktorej bola predpokladaná RPMN uvedená vo výške 26,15 %, v časti ktorú má vyplniť žalovaný, uviedol RPMN vo výške 25,36 Eur a teda došlo k podstatnej zmene náležitostí zmluvy. Takýto postup je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, a aby mohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy s takouto novou RPMN, tento návrh musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom, teda dlžníkom resp. žalobkyňou. V uvedenom prípade k tomu nedošlo a teda má za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy. Žalovaný nesúhlasil s týmto tvrdením a argumentoval, že údaj o RPMN nemôže byť predmetom dohody strán. 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 13.10.2014 podpísala Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. 8500085121, v ktorej v bode 5. označenom ako Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (s pokynom pre žiadateľa o úver v zátvorke - vyplňte)bolo uvedené, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.140,- Eur, Splatnosť úveru (počet splátok): 42, Mesačná splátka (vrátane úrokov): 36,04 Eur, Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.627,68 Eur, Predpokladaná RPMN za úver (v %): 26,15 %, Ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,07 %, Priemerná RPMN za úver (v %): 44,06 %, Poskytnutá čiastka revolvingu: 1.140,- Eur, Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.627,68 Eur, Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 26,15 %, Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 18,07 %. Bod 6. žiadosti označený ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur (s pokynom pre dlžníka v zátvorke - nevypĺňajte) uvádza nasledovné údaje: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.140,- Eur, Splatnosť úveru (počet splátok): 42, Mesačná splátka (vrátane úrokov): 36,04 Eur, Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.627,68 Eur, RPMN za úver (v %): 25,36 %, Ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,07 %, Priemerná RPMN za úver (v %): 44,06 %, Poskytnutá čiastka revolvingu: 1.140,- Eur, Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.627,68 Eur, Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 25,36 %, Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 18,07 %. V celom rozsahu identické boli aj podmienky uvedené v Žiadosti o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní, ktoré boli súčasťou formulárovej žiadosti, sa vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru považuje za návrh na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní, veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahovalo okrem schválenej výšky úveru aj splatnosť úveru: 42 mesiacov, výšku mesačnej splátky: 36,04 Eur, RPMN úveru: 25,36 % a priemernú hodnotu RPMN: 44,06 %. Z potvrdenia žalovaného zo dňa 24.4.2017 mal za preukázané, že žalobkyňa z úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 1 uhradila 28 mesačných splátok v celkovej výške 1.740,51 Eur a z úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 2 uhradila 28 mesačných splátok v celkovej výške 1.692,05 Eur. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne mal za preukázané, že žalovaný zaslal žalobkyni na účet dvakrát sumu 1.026,- Eur. 5. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 40 ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v tomto prípade ide o spotrebiteľské zmluvy, ktoré podliehajú právnej úprave obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy č. 1 a zmluvy č. 2 a to z dôvodu, že v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v časti, v ktorej sú uvedené požadované podmienky dlžníkom, bola uvedená iná RPMN než v časti, ktorú vyplnil veriteľ, ktorá obsahovala údaje o schválenom úvere. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že podmienkou vzniku zmluvy je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien. V prípade, že odpoveď obsahuje modifikáciu obsahu (v tomto prípade modifikáciu parametrov úveru), považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, zánik pôvodného návrhu, a za splnenia podmienok v § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa takéto konanie považuje za nový návrh so zmeneným obsahom. V konaní nebolo preukázané a ani stranami tvrdené, že by žalobkyňa následne urobila ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by zmenený návrh žalovaného prijala. V dôsledku nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preto táto v zmysle § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže v danom prípade strany neuzavreli platne písomnú zmluvu, sú povinné si vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje rozdiel medzi plnením žalobkyne t. j. súčtom splátok, ktoré žalobkyňa žalovanému uhradila a výškou úveru, ktorý žalovaný žalobkyni poskytol. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) nakoľko bola žalobkyňa v konaní úspešná. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/. So záverom súdu prvej inštancie o neuzavretí zmlúv o revolvingovom úvere z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN nesúhlasil a tvrdil, že tento záver súdu je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemožno vyvodiť záver, že nedošlo k vzniku týchto zmlúv a to z nasledovných dôvodov: Pre vznik zmluvy platí, že musí obsahovať obligatórne náležitosti stanovené právnym poriadkom, ak ich však neobsahuje potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní má za následok len ich neplatnosť. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Žalovaný tvrdil, že určenie obligatórnych zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere a záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uvedené vyplýva aj zo znenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, potom by toto ustanovenie nemalo právny význam. Preto tvrdil, že záver súdu prvej inštancie o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN je rozpore so zákonom. Spôsob určenia RPMN a jeho výpočet je stanovený zákonom (príloha č. 2 k ZoSÚ) a preto je žalovaný toho názoru, že tento údaj nie je možné si medzi stranami dohodnúť. Výška RPMN sa vypočítava na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy a medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nie je zrejmé na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobkyňa navrhla údaj o RPMN, nakoľko v Žiadosti o poskytnutie úveru sa uvádza len údaj o predpokladanej RPMN. Zákonná úprava v ZoSÚ nepredpokladá, že by sa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 mali dohodnúť, ale vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. V závere navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol alebo, aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v podstatných tvrdeniach stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o vyslovení neplatnosti úverových zmlúv. Súhlasí so záverom, že v prejednávanom prípade došlo k podstatnej zmene obsahu návrhu na uzavretie zmluvy a tým pádom tento nový návrh bolo potrebné prijať ďalším písomným úkonom žalobkyne. Nakoľko takýto úkon nebol žalobkyňou urobený, má za to, že nedošlo k platnému uzavretiu predmetných úverových zmlúv. Tvrdila, že žalovanému nič nebránilo ju o zmenenej RPMN informovať predostrením nového návrhu a vyžadovať súhlas žalobkyne s takto zmenenou RPMN. Namietala aj nesprávny výpočet hodnoty RPMN nakoľko žalovaný krátil dohodnutú výšku úveru o poplatok za poskytnutie úveru avšak túto skutočnosť nezohľadnil pri výpočte RPMN. V závere konštatovala, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a žalovaný v odvolaní neuviedol také dôvody, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2020 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 B.. 10. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/B., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). 11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2). 12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ B. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. B., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Neplatnosť úverových zmlúv správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 15. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 16. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2014 a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2014 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi dva úvery, každý vo výške 1.140,- Eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru v sume 114,- Eur. V žiadostiach o požadovaných revolvingových úveroch sa uvádza údaj o RPMN vo výške 26,15 % ročne (predpokladaná RPMN ako aj RPMN úveru po poskytnutí revolvingu) a v údajoch o schválených revolvingových úveroch údaj o RPMN vo výške 25,36 % ročne. 18. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a konštatuje, že žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňa následným písomným právnym úkonom prijala tento nový návrh. 19. Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov bodu č. 6 zmluvy označeného ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru dňa 13.10.2014 nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“, pričom konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na daný úver žalovaný až následne uviedol v bode č. 6 zmluvy, a to dňa 16.10.2014. 20. Proces uzatvárania zmluvy je možné rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „Údaje o schválenom úvere“ a v „Oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. 21. V žiadosti bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,15 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 25,36 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody, a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom jej písomného vyjadrenia súhlasu s takýmto novým návrhom. 22. V danom prípade je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 16.10.2014 nebola dodržaná predpísaná písomná forma, nakoľko v bode 5. zmluvy č. 1 aj zmluvy č. 2 sa nachádza žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 1.140,- Eur. Táto žiadosť bola žalobkyňou podpísaná v Trebišove dňa 13.10.2014. Žalovaný úver s požadovanými parametrami neschválil, čo nepochybne vyplýva z bodu 6. zmluvy, nakoľko zmenil údaj o výške RPMN. Žalovaný zmluvu podpísal v Bratislave dňa 16.10.2014. 23. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5. zmluvy predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zmenil výšku RPMN, fakticky išlo v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalovanej, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi zmenami podstatnými a nepodstatnými, a teda za nový návrh je potrebné považovať i prijatie návrhu obsahujúce zmeny nepodstatné, tak ako v tomto prípade týkajúce sa výšky RPMN. 24. Z obsahu úverových zmlúv pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na nedodržanie predpísanej písomnej formy uzatvorenej zmluvy. V prípade úveru vo výške 1.140,- Eur suma 114,- Eur, predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Uvedené vyplýva aj z výpisu účtu žalobkyne, na ktorý jej žalovaný zaslal dvakrát sumu 1.026,- Eur. Je teda nepochybné, že žalovaný do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru však nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalobkyni teda neboli poskytnuté dva úvery každý vo výške 1.140,- Eur ale len vo výške 1.026,- Eur. Vo vzťahu k úverom vo výške 1.026,- Eur však žiadna písomná zmluva uzatvorená nebola. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a rozsudok napadnutý odvolaním v celom rozsahu potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 B. v spojení s § 255 ods. 1 B. nakoľko žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety B.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).