Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200288 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: N. Y.č, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XX, XXX XX A., právne zastúpenému: JUDr. Gabriela Borovská, advokát so sídlom Kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Poľovnícke združenie „RIKA", so sídlom 072 42 Úbrež, IČO: 313 01 061, pr. zastúpenému JUDr. Monika Meňhertová, advokátka Advokátskej kancelárie, Floriánska č. 16, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Čl. Sch. 1/2019 zo dňa 10.02.2019 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Členskej schôdze Poľovníckeho združenia "RIKA" č.j. Čl.Sch. 1/2019 zo dňa 10.02.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu Výboru Poľovníckeho združenia "RIKA" č.j.Výb. 1/2018 zo dňa 05.12.2018 a v r a c i a vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu dňa 18.04.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. Čl. Sch. 1/2019 zo dňa 10.02.2019 a rozhodnutia Výboru PZ „RIKA“ č.j. Výb. 1/2018 zo dňa 05.12.2018. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, pre prípad, ak by konajúci súd po preskúmaní veci na základe ním vykonaného dokazovania dospel k názoru, že sa žalobca svojím konaním dopustil priestupku alebo disciplinárneho previnenia, navrhol, aby správny súd v zmysle sankčnej moderácie postupom podľa ust. § 198 Správneho súdneho poriadku rozsudkom upustil od uloženia sankcie žalobcovi, vzhľadom na to, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu trov konania. I. Administratívne konanie 2. Žalovaný prostredníctvom Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom Úbrež vydal dňa 05.12.2018 rozhodnutie, ktorým v súlade s § 12 ods. 2 Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA“ uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie vylúčenie ako člena z Poľovníckeho združenia „RIKA“ a to dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, keďže - podaním trestného oznámenia na predsedu Poľovníckeho združenia „RIKA- so sídlom v Úbreži - p. T.. B. Ž. pre spáchanie údajného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, podaním trestného oznámenia na predsedu Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži - p. Ing. Jána Žoffčáka pre spáchanie údajného trestného činu ohováranie podľa § 373 Trestného zákona, podaním trestného oznámenia na predsedu Poľovníckeho združenia .,RIKA" so sídlom v Úbreži - p. T.. B. Ž. pre spáchanie údajného trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona, to všetko v súvislosti s výkonom jeho funkcie ako predsedu Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži, ktorých spáchanie sa na základe preskúmania príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní nepotvrdilo a voči p. T. .B. Ž. nebolo do dnešného dňa vznesené žiadne obvinenie v trestnom konaní, - podaním návrhu zo dňa 31.07.2018 na prejednanie údajného priestupku voči predsedovi Pol'ovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži p. T.. B. Ž. na úseku práva na prístup k informáciám na Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy, v súvislosti s výkonom jeho funkcie predsedu Pol'ovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, pričom do dnešného dňa nebol p. T..B. Ž. uznaný vinným zo spáchania priestupku, - podaním podnetu zo dňa 09.08.2018 na Slovenský poľovnícky zväz, disciplinárny senát Dozornej rady Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Sobrance na začatie disciplinárneho konania o disciplinárnom priestupku členov Pol'ovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži p. T.. B. Ž. a p. T.. O. Q. za porušenie interných predpisov SPZ, ktoré disciplinárne konanie bolo na základe Preskúmania podnetu na začatie disciplinárneho konania Slovenským poľovníckym zväzom, Disciplinárnym senátom Dozornej rady, Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Sobrance zastavené ako bezdôvodné, - ústnym vyhrážaním sa niektorým členom Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, „nezapoľujete si“ , čo ústne potvrdili i členovia PZ na zasadnutí členskej schôdze Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži dňa 08.09.2018, - podaním správnej žaloby na Krajský súd v Košiciach vo veci preskúmania rozhodnutia Členskej schôdze PZ „Rika“ č. 1/2017 zo dňa 21.11.2017, ktoré konanie je doposiaľ vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7S 35/2018 - podaním podnetu zo dňa 02.08.2018 na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Michalovce na prešetrenie údajného porušenia zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve zo strany lesného hospodára p. Q. v súvislosti s výkonom jeho činnosti poľovného hospodára v Poľovníckom združení „RIKA" so sídlom v Úbreži, ktorý podnet bol následne odstúpený na Okresný výbor SPZ a tam bolo toto podanie odložené, konal tým spôsobom, že opakovane nedodržiaval morálny kódex poľovníka, nerešpektoval pravidlá občianskej morálky, poškodzoval dobré meno Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži, IČO: 31 301 601, ako aj jeho členov, narušoval vážnym spôsobom medziľudské vzťahy a rovnako nerešpektoval rozhodnutia Poľovníckeho združenia „RIKA“ a týmto konaním hrubo porušil - ustanovenie § 5 ods.2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA“ zo dňa 12.05.2018 - čl. 5 Etického kódexu poľovníka Stanov Slovenskej poľovníckej komory, účinných od 24.01.2010, ktorý tvorí prílohu č. 1 týchto Stanov, - interné predpisy Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, konkrétne : ustanovenia § 2 ods.1. ods. 3 a ods.4 Domáci poriadok Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži, zo dňa 12.05.2018, ako aj čl. 4 ods. 1 písm. c) Organizačného a rokovacieho poriadku Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018. 3. V odôvodnení prvostupňový orgán okrem citácie § 5 ods. 2 písm. c), § 8 ods. 1 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018, ust. § 2 ods. 1, § 22 ods. 1 Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018, čl. 4 ods. 1 písm. c) Organizačného a rokovacieho poriadku Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018, uviedol, že popísané správanie žalobcu bolo prerokované na zasadnutí Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA" dňa 29.07.2018 a následne bol p. N. Y. mailom zo dňa 01.08.2018 upozornený na to, že predmetné správanie považuje Výbor Poľovníckeho združenia „RIKA" ako výkonný orgán za absolútne nevhodné, v rozpore so záujmami Poľovníckeho združenia „RIKA", ktoré poškodzuje aj dobré meno združenia a narušuje medziľudské vzťahy s tým, že pokiaľ bude v tomto konaní pokračovať, bude Výbor Poľovníckeho združenia „RIKA" nútený pristúpiť k disciplinárnemu opatreniu, spočívajúcemu vo vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia „RIKA". Následne sa dňa 08.09.2018 uskutočnilo zasadnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, kde bolo nevhodné správanie sa žalobcu ako člena Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, ktoré poškodzuje dobré meno združenia, narušuje medziľudské vzťahy a je v rozpore so záujmami Poľovníckeho združenia „RIKA" opätovne prerokované i za prítomnosti žalobcu, avšak bez úspechu. Zároveň pripomenuli, že žalobcovi bolo už v roku 2017 Rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA" č. 1/2017 zo dňa 13.08.2017, v spojení s Rozhodnutím Členskej schôdze Poľovníckeho združenia „RIKA" č.1/2017 zo dňa 12.11.2017 uložené v disciplinárnom konaní disciplinárne opatrenie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. b) Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, a to dočasné obmedzenie lovu zveri všetkého druhu, pohlavia zveri a jej lovu v revíri Poľovníckeho združenia „RIKA" na dobu 5 rokov, za porušenie Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA“ so sídlom v Úbreži a Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia „RIKA", poľovníckej disciplíny a etického kódexu poľovníka. Žalobca však nerešpektoval rozhodnutie príslušných disciplinárnych orgánov Poľovníckeho združenia .,RIKA" a voči týmto právoplatným rozhodnutiam podal správnu žalobu na príslušný Krajský súd v Košiciach, kde konanie prebieha pod sp. zn.7S/ 35/2018, ktorou žalobou žiada o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí. 4. Následne žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť. V odvolaní uviedol, že Rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ nie je v súlade s ust. § 32 ods. 1 písm. a) a písm. d), § 76 a 77 zákonom č. 274/2009 o poľovníctve, ďalej nie je v súlade s Domácim poriadkom PZ čl. II. 5. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že protiprávne konanie predsedu p. Ž. a členov výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ považuje za poškodzovanie právom chránených záujmov člena poľovníckeho združenia v oblastí poľovníctva a kým predseda Poľovníckeho združenia „RIKA“ a členovia výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ neupustia od protiprávneho konania tak si uplatní svoje právo podaním súdnej žaloby na súde „a právom chránený záujem výkon práva poľovníctva" podľa svojich tvrdení ubráni. V závere podaného odvolania apeloval na predsedu Poľovníckeho združenia „RIKA“ p. Ž., aby si uvedomil, že namiesto zákonnosti a ľudskosti si tento uplatnil špinavú až zahanbujúcu realitu podopretú diskriminačným a šikanujúcim konaním, čím poškodil záujmy Poľovníckeho združenia „RIKA“ a narušil medziľudské vzťahy. Toto údajne dementné a demagogické správanie sa predsedu Poľovníckeho združenia „RIKA“ sa má snažiť zakryť vylúčením žalobcu z poľovníckeho združenia. 6. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol prostredníctvom členskej schôdze ako odvolacím orgánom tak, že rozhodnutím č.j. ČL.Sch. 1/2019 zo dňa 10.02.2019 v celom rozsahu odvolanie žalobcu zamietol. 7. V odôvodnení žalovaný opísal skutkový stav tak ako bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, citoval ust. § 7 ods. 3 písm.j) a § 12 ods. 3 Stanov zo dňa 12.05.2018 a uviedol: „V zmysle vyššie uvedeného sa týmto písomným odvolaním a žiadosťou o zrušenie nezákonného rozhodnutia p. N. Y. ako odvolateľa, podaného dňa 04.01.2019 zaoberala Výročná členská schôdza Poľovníckeho združenia „RIKA“ na svojom zasadnutí dňa 10.02.2019 ako príslušný odvolací orgán v súlade s ust. § 7 ods.3 písm. j) v spojení s ust. § 12 ods. 5 Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018. Členovia Poľovníckeho združenia „RIKA“ boli vopred ( t. j. pred zasadnutím Výročnej členskej schôdze ) oboznámení s Rozhodnutím Výboru PZ a dôvodmi v ňom obsiahnutými, ako aj s písomným odvolaním proti nezákonnému rozhodnutiu č.j. Výb 1/2018 PZ „RIKA“ Úbrež a žiadosťou o zrušenie nezákonného rozhodnutia zo dňa 04.01.2019. ktoré podal p. N. Y. a s dôvodmi obsiahnutými v podanom odvolaní. Členská schôdza Poľovníckeho združenia RIKA na svojom zasadnutí dňa 10.02.2019 poriadnom preskúmaní všetkých skutočností, po tom, čo bolo umožnené sa vyjadriť i odvolateľovi, za prítomnosti 20 členov Poľovníckeho združenia „RIKA“ z celkového počtu členov 22, nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov Poľovníckeho združenia RIKA, konkrétne počtom hlasov 18, zamietla podané písomné odvolanie p. N. Y. proti nezákonnému rozhodnutiu č.j. Výb 1/2018 PZ RIKA Úbrež a žiadosť o zrušenie nezákonného rozhodnutia a potvrdila v celom rozsahu Rozhodnutie Výboru PZ RIKA so sídlom v Úbreži č.j. Výb 1/2018 zo dňa 05.12.2018. Na základe vyššie uvedených skutočností a príslušných ustanovení predpisov Slovenskej poľovníckej komory, Slovenského poľovníckeho zväzu, ako i interných predpisov Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži, rozhodla Členská schôdza Poľovníckeho združenia „RIKA“, za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny svojich členov, konkrétne za prítomnosti 20 členov združenia, i za osobnej prítomnosti pána N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. P. Č.. XX XXX XX A. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného 8. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 21.03.2019 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, teda že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. c) žiada o jeho preskúmanie a zrušenie rovnako aj s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, alternatívne, pre prípad, ak by konajúci súd po preskúmaní veci na základe ním vykonaného dokazovania dospel k názoru, že sa žalobca svojím konaním dopustil priestupku alebo disciplinárneho previnenia, navrhol, aby správny súd v zmysle sankčnej moderácie postupom podľa ust.§ 198 Správneho súdneho poriadku rozsudkom upustil od uloženia sankcie žalobcovi, vzhľadom na to, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu trov konania. 9. V odôvodnení žaloby namietal, že podľa napadnutého rozhodnutia sa mal dopustiť disciplinárneho priestupku, hoci Zákon o poľovníctve takýto pojem nepozná. Aj keď Domáci poriadok PZ „RIKA" v § 22 používa pojem Disciplinárne priestupky a tento pojem aj vymedzuje, má za to, že Domáci poriadok, rovnako ako aj Stanovy, musia byť v zmysle §32 ods. l písm. d) Zákona o poľovníctve, v súlade s týmto zákonom a v tomto prípade v súlade so zákonom nie sú. Disciplinárne priestupky vymedzuje Domáci poriadok PZ „RIKA" veľmi všeobecne ako konanie, ktorým člen SPZ poruší interné predpisy SPZ, poruší disciplínu SPZ, vážnym spôsobom naruší medziľudské vzťahy, koná proti záujmom SPZ. Pod takéto všeobecné ustanovenia sa dá subsumovať akékoľvek konanie člena SPZ, ktorým tento napr. kritizuje činnosť iných členov. 10. Čo sa týka skutkového stavu, ktorý sa mu kladie za vinu, tu žalobca namietal, že v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, podaním správnej žaloby len využil svoje ústavné právo domáhať sa súdnej ochrany a zrušenia napadnutých predchádzajúcich rozhodnutí Výboru i Členskej schôdze, nakoľko tieto nepokladá za súladné s platnou legislatívou. K podaniu trestných oznámení na predsedu PZ „RIKA“ uviedol, že si len plnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 340 Trestného zákona. Podaním podnetu zo dňa 09.08.2018 na Slovenský poľovnícky zväz na začatie disciplinárneho konania o disciplinárnom priestupku členov PZ „RIKA" Ing. Ž. a Ing. Q. a podaním podnetu zo dňa 02.08.2018 na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu si plnil povinnosti v zmysle § 2 a § 5 Domáceho poriadku PZ „RIKA“, pričom medzi ne patrí aj povinnosť signalizovať porušenie predpisov upravujúcich výkon poľovníctva orgánom PZ resp. obvodnému lesnému úradu. Podaniami, ktoré sú mu vytýkané v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, realizoval svoje práva, vyplývajúce mu z týchto právnych predpisov a z postavenia ako poľovníka a člena PZ „RIKA". Uviedol, že jeho konanie bolo plne v súlade s uvedenými právnymi predpismi a nemôže byť považované za priestupok na úseku práva poľovníctva. K ústnemu vyhrážaniu sa niektorým členom PZ „RIKA" na zasadnutí členskej schôdze dňa 08.09.2018 „nezapoľujete si" uviedol, že vyhrážanie je v zmysle ust.§ 49 považované za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo trestný čin podľa ust.§ 360 Trestného zákona, pričom objektom ochrany sú medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Podstatou vyhrážania sa sú také prejavy, ktoré môžu vzbudiť dôvodnú obavu či už o život, zdravie, alebo iné sféry ľudského života. Výrok „nezapoľujete si" nemôže byt' považovaný za priestupok, pretože tento výrok nevyvoláva u adresáta, voči ktorému smeroval, žiadnu dôvodnú obavu. 11. Žalobca uviedol, že vyššie uvedenými podnetmi signalizoval porušenie predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva príslušným orgánom, plnil si tým svoju povinnosť vyplývajúcu zo Stanov PZ „RIKA" a necíti sa byť vinným zo spáchania priestupku, za spáchanie ktorého mu bol uložený trest. Zdôraznil, že ako člen PZ „ RIKA" si vždy plnil povinnosti, ktoré mu z tohto postavenia vyplývali, nikdy nekonal v rozpore s etickým kódexom poľovníka, dodržiaval svoje povinnosti, ktoré mu z tohto postavenia vyplývali. 12. Ďalej žalobca namietal, že na zasadnutí Výboru PZ „RIKA" na deň 05.12.2018, kde mali byť predmetom konania sťažnosti žalobcu a obvinenia v r. 2018, ktoré výbor hodnotí ako disciplinárne priestupky žalobcu, bol prítomný okrem členov Výboru aj právny zástupca PZ „RIKA“. Žalobca namietal „nerovnosť zbraní", preto prehlásil, že žiada, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa zasadnutia Výboru za prítomnosti jeho právneho zástupcu a následne zasadnutie Výboru opustil. Zasadnutie Výboru potom prebiehalo bez prítomnosti žalobcu a bez toho, aby sa mohol k veci vyjadriť. Podľa žalobcu Výbor týmto svojim konaním porušil č. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Žalobca sa k predmetu zasadnutia Výboru vyjadril písomne, svojim podaním zo dňa 05.12.2018, podaným na pošte 06.12.2018, v ktorom uviedol, že odmieta súhlasiť s pojmom disciplinárne priestupky, ktorý nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o poľovníctve: konanie a názory predsedu PZ „RIKA" nie sú v súlade s poľovnou legislatívou, preto sa obracia na nadriadené zložky či štátne orgány so žiadosťou o pomoc. Súčasne sa ospravedlnil, prejavil členom Výboru svoju úctu a oľutoval svoje konanie s tým, že uviedol, že motívom jeho konania nie je snaha poškodiť PZ „ RIKA" ani jeho členov, ale snaha dokázať svoju nevinu a vrátiť vychýlenú spravodlivosť do normálu a k spokojnosti oboch strán. 13. Výbor napriek uvedenému neumožnil žalobcovi zúčastniť sa rokovania za prítomnosti jeho právneho zástupcu a pri vydaní napadnutého rozhodnutia hore uvedený písomný prejav žalobcu ako dôkaz nebral do úvahy, nezaoberal sa ním a nijako ho nevyhodnotil. Zároveň uviedol, že vylúčenie člena je najprísnejšou sankciou, ktorú umožňuje platná legislatíva a uloženie najprísnejšieho trestu považuje za neprimerané. 14. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal bez toho aby ho akokoľvek odôvodnil, nakoľko odôvodnenie obsahuje len prevzatý obsah napadnutého rozhodnutia Výboru, popis obsahu podaného odvolania, citáciu ustanovení Stanov, podľa ktorých odvolací orgán rozhodol a výsledok hlasovania, preto ho považuje za nepreskúmateľné. 15. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2019 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že rozhodnutie Členskej schôdze žalovaného č.j. Čl.Sch.1/2019 zo dňa 10.02.2019 ako odvolacieho orgánu, ktorým členská schôdza žalovaného zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu voči Rozhodnutiu Výboru žalovaného čj. Výb 1/2018 zo dňa 05.12.2018, ako aj rozhodnutie Výboru žalovaného č.j. Výb 1/2018 zo dňa 05.12.2018 o uložení disciplinárneho opatrenia je v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi výkon poľovníckeho práva a taktiež v rozpore s internými predpismi žalovaného. 16. Rovnako žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že tieto rozhodnutia, teda Rozhodnutie Členskej schôdze a Rozhodnutie Výboru sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce pre riadne posúdenie veci a že napadnuté Rozhodnutie Členskej schôdze nemá náležitosti rozhodnutia vo veciach správneho trestania. 17. Napádané Rozhodnutie Členskej schôdze, ako i Rozhodnutie Výboru žalovaného, boli vydané a) v súlade so Stanovami Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018 b) v súlade s internými predpismi žalovaného, a to : - Organizačný a rokovací poriadok Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži z dňa 12.05.2018 - Domáci poriadok Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018 c) ako i v súlade s Disciplinárnym poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu. 18. Žalovaný, resp. jeho jednotlivé orgány vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia žalobcovi , a to v prvom stupni Výbor žalovaného a v odvolacom konaní Členská schôdza žalovaného ako najvyšší orgán po riadnom a náležitom preskúmaní všetkých skutočností a okolností prípadu skonštatoval , že konaním žalobcu ( ktoré konanie je podrobne popísané a preukázané v Rozhodnutí Členskej schôdze žalovaného, ako i v Rozhodnutí Výboru žalovaného ) došlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu : - § 5 ods.2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA "so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018 - čl. 5 Etického kódexu poľovníka Stanov Slovenskej poľovníckej komory, účinných od 24.01.2010 - interných predpisov žalovaného, konkrétne Organizačný a rokovací poriadok Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži z dňa 12.05.2018 a Domáci poriadok Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018, čím sa dopustil disciplinárneho priestupku podľa § 22 ods. l Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018 v nadväznosti na § 3 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, a za takýto disciplinárny priestupok mu bolo uložené primerané disciplinárne opatrenie v súlade s ust. § 12 ods 2 Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži zo dňa 12.05.2018, konkrétne vylúčenie žalobcu ako člena z Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži. 19. Žalovaný zdôraznil, že napádané Rozhodnutie Členskej schôdze vydané žalovaným bolo dôsledkom a výsledkom dlhodobého nepriaznivého a nevhodného správania sa žalobcu, ktoré nie je v súlade s morálnymi, etickými hodnotami a hodnotami žalovaného ako Poľovníckeho združenia, ktoré správanie preferuje a požaduje žalovaný explicitne aj vo svojich interných predpisoch od svojich členov. 20. Svojím konaním navyše žalovaný nijakým spôsobom neporušil zákonné právo žalobcu na spravodlivý proces, resp. na právnu pomoc - čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca bol riadne predvolaný na zasadnutie Výboru žalovaného na deň 05.12.2018 a v predvolaní mu bol oznámené i obsah, resp. program zasadnutia. Na tomto zasadnutí Výboru dňa 05.12.2018 bol žalobca osobne prítomný, a takisto bol riadne oboznámený so všetkými skutočnosťami a okolnosťami , ktoré sa mu kládli za vinu, a rovnako bol žalobcovi ponechaný priestor na jeho vyjadrenie k veci. Žalobca toto svoje právo na vyjadrenie odmietol využiť a k veci sa na zasadnutí Výboru žalovaného odmietol vyjadriť. 21. Rovnako bol žalobca ( ešte ako člen Poľovníckeho združenia „RIKA" ) riadne pozvaný na zasadnutie Výročnej Členskej schôdze Poľovníckeho združenia „RIKA" v deň 10.02.2019, na ktorom zasadnutí bol žalobca i osobne prítomný, a takisto mu žalovaný umožnil vyjadriť sa pred najvyšším orgánom žalovaného k svojmu písomne podanému odvolaniu voči Rozhodnutiu výboru, resp. doplniť i ústne svoje písomné odvolanie, žalobca toto svoje právo na zasadnutí Členskej schôdze dňa 10.02.2019 využil. 22. Členská schôdza Poľovníckeho združenia „RIKA" so sídlom v Úbreži ako najvyšší orgán za žalovaného však po preskúmaní všetkých skutočností a okolností /vrátane argumentácie žalobcu/ odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla, a to počtom hlasov 18 členov Poľovníckeho združenia z prítomných 20 členov Poľovníckeho združenia. 23. Žalovaný má za to, že Rozhodnutie Členskej schôdze č.j. ČI.Sch. 1/2019 zo dňa 10.02.2019 v spojení s Rozhodnutím Výboru žalovaného č.j. Výb 1/2018 zo dňa 05.12.2018 je plne v súlade s internými predpismi žalovaného, ako i v súlade so Stanovami žalovaného zo dna 12.05.2018 a ďalšími predpismi Slovenského poľovníckeho zväzu. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. Správny poriadok a predpismi upravujúcimi výkon poľovníckeho práva, teda je plne zákonné a preto žiadal žalobu zamietnuť. 24. Žalobca v replike zo dňa 23.02.2020 uviedol, že trvá na podanej správnej žalobe. Zopakoval skutočnosti uvedené v žalobe a uviedol, že skutky, ktoré sa mu kladú za vinu tak, ako sú opísané v napadnutom rozhodnutí, a to každý samostatne , ale aj všetky vo vzájomnej súvislosti, nemožno považovať za disciplinárny priestupok a už vôbec nie za taký disciplinárny priestupok, za ktorý je primerané uložiť žalobcovi najprísnejšiu sankciu, ktorú pripúšťajú interné predpisy žalovaného. 25. K tvrdeniu žalovaného, že sa zúčastnil na zasadnutí Výboru PZ dňa 05.12.2018, kde bol riadne oboznámený so všetkými skutočnosťami a okolnosťami, ktoré sa mu kladú za vinu, bol mu ponechaný priestor na vyjadrenie sa, čo žalobca nevyužil a k veci sa nevyjadril uviedol, že tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. Žalobca sa písomne vyjadril k rozhodnutiu Výboru a teda aj ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, svojim podaním zo dňa 05.12.2018, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. 26. K výške sankcie žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil žalobcovi najprísnejšiu sankciu, uloženie ktorej disciplinárny poriadok predpokladá len pri závažnejšom porušení povinností zo strany páchateľa priestupku, teda pri hrubom, resp. opätovnom porušení stanov, alebo pri dlhodobom neplnení si povinností zo strany člena PZ. Uviedol, že ako člen PZ „RIKA“ si vždy príkladne plnil povinnosti, vyplývajúce z tohto členstva. Riadne, včas a v správnej výške platil členský príspevok, zúčastňoval sa na brigádach organizovaných PZ „RIKA“, na zakrmovaní zveri, pri ktorom používal dokonca aj svoje motorové vozidlo i traktor, pravidelne sa zúčastňoval na členskej schôdzi, nikdy nekonal v rozpore s internými predpismi PZ „RIKA“ ani ostatnými všeobecne záväznými predpismi upravujúcimi výkon práva poľovníctva a nie je si vedomý, aby niekedy porušil Etický kódex poľovníka. 27. Žalovaný v duplike zo dňa 15.03.2021 zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2019. III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 28. Krajský súd v Košiciach, v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov, vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP (za splnenia aj ostatných zákonom stanovených procesných podmienok) rozsudok, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 29. V súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na procesnoprávny postup upravený v § 182 ods. 1 písm. g) SSP, § 105 ods. 2 písm. a) SSP správny súd rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 31.05.2021). 30. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 31. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 32. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 33. Správny súd zároveň konštatuje, že v danej veci žalovaný rozhodoval vo veci správneho trestania, pretože administratívnym rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu na základe podanej správnej žaloby bolo žalobcovi za správny disciplinárny delikt člena organizácie záujmovej a stavovskej samosprávy (právne vzťahy účastníkov správneho konania rámcovo upravuje zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) uložený disciplinárny trest, keď správne orgány postupovali podľa Stanov PZ, ako aj Domáceho poriadku žalovaného, ktorý je poľovníckym združením. 34. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia vylúčenia ako člena z Poľovníckeho združenia „RIKA“ a to dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, 35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 36. Podľa § 4 písm. c/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 37. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 38. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 40. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 41. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 42. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 43. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 44. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 46. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb.: 1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 2. Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. 3. Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe; e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí. 47. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA" zo dňa 12.05.2018, člen PZ má právo podávať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom PZ, resp. vyšším orgánom SPZ, SPK. 48. Podľa § 5 ods. 2 písm. c) Stanov Poľovníckeho združenia „RIKA" zo dňa 12.05.2018, člen PZ je povinný dodržiavať tieto stanovy, stanovy PZ a ostatné interné predpisy. 49. Podľa § 2 ods. 1, 3, 4 Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia „RIKA“ zo dňa 12.05.2018, poľovník je bezúhonný člen SPZ resp. SPK, ktorý dodržiava morálny kódex doma aj na verejnosti, správa sa disciplinovane a dodržiava zaužívané poľovnícke zvyky, rešpektuje rozhodnutia orgánov PZ. 50. K námietke žalobcu týkajúcej sa použitia pojmu „disciplinárny priestupok“ správny súd uvádza, že v tomto prípade ide o nepresné zákonné označenie pre pojem správny disciplinárny delikt spáchaný členom poľovníckeho združenia. V danom prípade je jeden druh deliktu (disciplinárny delikt) označený názvom iného druhu deliktu (priestupok) a na odlíšenie sa pripojí len adjektívum („disciplinárny“). Predmetné označenie je mätúce a nerešpektujúce systém a rozdiely medzi jednotlivými druhmi správnych deliktov, v tomto prípade priestupkov a disciplinárnych deliktov. Takéto označenie môže navyše evokovať, že v tomto prípade ide o osobitný druh priestupku, na vyvodzovanie zodpovednosti ktorého sa uplatní priestupkovo-právna úprava, čo v skutočnosti neplatí. Podľa administratívnoprávnej teórie môžeme disciplinárny delikt vymedziť ako delikt fyzickej osoby, ktorá je v osobitných právnych vzťahoch k určitej inštitúcii s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto služobného, zamestnaneckého, členského, resp. obdobného vzťahu. Môže ísť o inštitúcie štátne (napríklad polícia, orgány štátnej správy, ozbrojené sily, ozbrojené zbory), profesijné komory alebo iné inštitúcie (napríklad poľovnícke združenie). Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva predovšetkým v tom, že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou fyzickej osoby k určitej organizácii a že ide o povinnosť formulovanú v rámci pravidiel, ktoré upravujú fungovanie tejto ustanovizne, pričom pravidlá danej ustanovizne musia mať právny základ, teda musí ísť o porušenie právnej povinnosti. Podľa správneho súdu však použitie pojmu „disciplinárny priestupok“ nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto uvedenú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 51. Rovnako za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces, keď na zasadnutí výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ dňa 05.12.2018 sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, na základe čoho následne žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ s jeho právnym zástupcom, po čom zasadnutie výboru opustil. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu bolo zistené, že v pozvánke zo dňa 28.11.2018 bol uvedený predmet konania a to sťažnosti a priestupky žalobcu, takže žalobca bol riadne oboznámený s predmetom konania Výboru Poľovníckeho združenia „RIKA“ a nič mu nebránilo zúčastniť sa predmetného zasadnutia výboru aj so zvoleným právnym zástupcom. 52. Za dôvodnú však správny súd považuje námietku týkajúcu sa konania, jednotlivých skutkov, ktorými sa žalobca mal dopustiť disciplinárneho priestupku, nakoľko konanie žalobcu správny súd považuje za súladné so zákonom a internými predpismi žalovaného. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle čl. 46 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Na základe uvedeného nie je možné disciplinárne stíhať žalobcu za podanie správnej žaloby na Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 7S/35/2018, nakoľko žalobca v tomto prípade len uplatnil svoje právo garantované Ústavou SR. Zároveň správny súd dodáva, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 7S/ 35/2018 bol žalobca úspešný, nakoľko rozsudkom sp. zn. 7S/35/2018 zo dňa 29.04.2020 bolo Rozhodnutie členskej schôdze PZ „RIKA“ so sídlom v Úbreži, č. 1/2017 zo dňa 12.11.2017 v spojení s Oznámením o oprave chyby v rozhodnutí vydaným žalovaným Poľovníckym združením „RIKA“ so sídlom v Úbreži zo dňa 12.11.2017, ako aj rozhodnutie Výboru PZ „RIKA“ so sídlom v Úbreži o udelení kárneho opatrenia č. 1/2017 zo dňa 13.08.2017 zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2020. Rovnako nie je možné disciplinárne stíhať žalobcu za podanie trestného oznámenia, či podnetu na Slovenský poľovnícky zväz na začatie disciplinárneho konania, nakoľko aj pri tomto skutku, ide rovnako o plnenie povinností vyplývajúcich žalobcovi či už z § 340 Trestného zákona (trestný čin Neoznámenie trestného činu) resp. zo samotných Stanov PZ „RIKA“ (§ 5 ods. 1 písm. d/ Stanov PZ „RIKA“). Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu - členskej schôdze PZ „RIKA“ č.j. ČL.Sch. 1/2019 zo dňa 10.02.2019 vydal odvolací orgán bez toho aby ho riadne odôvodnil, čím sa stalo nepreskúmateľné a v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav. Správny súd uvedené námietky žalobcu považuje za dôvodné. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prevzal obsah napadnutého rozhodnutia, obsah odvolania žalobcu, citoval ust. § 7 ods. 3 písm. j) a § 12 ods. 3 Stanov zo dňa 12.05.2018 a uviedol výsledok hlasovania, tak ako to správny súd uviedol v ods. 7 tohto rozsudku. 53. Odôvodnenie žalovaného, je len reprodukciou prvostupňového rozhodnutia, odvolania žalobcu a použitých právnych predpisov, bez vymedzenia dôkazov a ďalších relevantných skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a preto ho nie je možné považovať za dostatočné a zákonné. Z odôvodnenia má byť jednoznačne preukázané, prečo správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a má poukázať na to, že na základe získaných a vyhodnotených podkladov správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným záverom ako tým, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. 54. Správne konanie, najmä v porovnaní so súdnym konaním, predstavuje do značnej miery neformalizovaný proces. Až na výnimky ustanovené v osobitných zákonoch právne predpisy neustanovujú žiadne procesné podmienky pre zisťovanie podkladov pre rozhodnutie. Nie je ustanovené, v akom poradí sa dôkazy a iné prešetrenia vykonávajú, dokazovanie nie je spravidla viazané na určitý dátum a nie je predpísaný ani spôsob vykonávania jednotlivých prešetrení pri zisťovaní podkladov. Získavanie podkladov pre rozhodnutie vo svojej podstate predstavuje súhrn jednotlivých procesných úkonov od začatia konania až po konečné rozhodnutie. Všetky tieto úkony vo svojom súhrne tvoria logický celok, ktorý je zjednotený tým, že sa týka jednej veci. Naznačený postup predstavuje isté zjednodušenie, pretože aj správne konanie má svoje procesné formy, ktoré sú časovo oddelené a nemožno ich ani "predbiehať" ani "vynechať". 55. To či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia ako žalovaného správneho orgánu tak aj správneho orgánu prvého stupňa absentovalo. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané. Nepreskúmateľnosť z "nedostatku dôvodov" neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. 56. Podľa názoru správneho súdu pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z PZ neboli splnené podmienky uvedené v disciplinárnom poriadku. Uloženie trestu bolo odôvodňované porušením domáceho poriadku zo strany žalobcu a hrubým porušením stanov SPZ, ale tieto uvádzané skutočnosti neboli v rozhodnutí náležite odôvodnené. V tejto časti považuje správny súd rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné. 57. Z uvedených podstatných dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ d/, e/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 SSP), keďže aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa má vyššie uvedené nedostatky. Úlohou žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť správnym súdom vytýkané pochybenia, v prípade opätovného rozhodnutia vo veci bude potrebné rozhodnutia správnych orgánov odôvodniť náležitým spôsobom tak, aby tieto obsahovali aj správnu úvahu, ktorá viedla k záveru o ustálení a preukázaní skutkového stavu ako aj vo vzťahu k ukladanej sankcii. (§ 191 ods. 6 SSP). 58. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP. 59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).