Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/11/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220205379 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220205379.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky B. Y., rod. I. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na M. ul. č. XX/A v C. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Topolčaniovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky Ing. Arch. M. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na M. ul. č. XX/A v C. zastúpenému advokátkou Mgr. Tatianou Frištikovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.11.2020 č.k. 17Pc/6/2020 - 104 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 23.8.2012, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sečovce, vo zväzku č. XX, ročník XXXX, str. XXX pod poradovým č. XX. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o existencii dôvodov na rozvod manželstva, ktoré preukázané neboli, pričom nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Má za to, že len odsťahovanie navrhovateľky za deťmi do Prahy z dôvodu, že ťažko znášala odlúčenie a jej ovplyvňovanie deťmi pri svojich nelogických rozhodnutiach, nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Uviedol, že nič nenasvedčovalo tomu, že navrhovateľka odíde z domu, stalo sa tak doslova „z hodiny na hodinu“ bez vysvetlenia, a bez toho, aby sa mu o tom predtým zmienila za situácie, keď ešte predtým zvažovali kúpu auta a chaty. Poprel, aby dôvodom problémov v manželstve bol jeho postoj k deťom navrhovateľky z predchádzajúceho manželstva a popísal svoju snahu o pomoc deťom. Jediným problémom, ktorý vnímal bola zmena postoja navrhovateľky k nakladaniu so spoločným majetkom, najmä domom a zjavné uprednostnenie rozdelenia majetku vo vlastný prospech na úkor jeho a jeho detí. Rozpor však bol riešiteľný a nemal tak závažný dopad na vzájomné vzťahy medzi manželmi, aby odôvodňoval odchod navrhovateľky, či podanie návrhu na rozvod. Jeho vyriešeniu bráni absencia osobnej komunikácie. Po celý čas prejavoval snahu o obnovenie manželského spolužitia a vyriešenie vzniknutých problémov ohľadom spoločného majetku, čo však s ohľadom na odmietavý postoj navrhovateľky ku vzájomnej komunikácii, nebolo možné. Z uvedených dôvodov navrhol vyhľadanie odbornej pomoci a poradenstva prostredníctvom mediátora. Navrhovateľka nepreukázala, že by dôvodom rozpadu manželstva bola jeho direktívna a arogantná povaha, ani jeho údajný negatívny postoj k deťom navrhovateľky z jej predchádzajúceho manželstva. Navyše, i samotná navrhovateľka priznala, že minimálne 8 rokov pred uzavretím manželstva a 3 roky po ňom viedli usporiadaný a harmonický život, preto je ťažko uveriteľné, aby sa odrazu jeho povaha a chovanie zmenili natoľko, aby to narúšalo dovtedy harmonické spolužitie, či dokonca spôsobilo navrhovateľke psychické problémy. Vzhľadom na značnú vzdialenosť medzi bydliskom manželov a detí navrhovateľky objektívne ani nemohli vzťahy medzi ním a deťmi navrhovateľky zasahovať tak intenzívne a negatívne do bežného spolužitia manželov, ako to tvrdí navrhovateľka. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že z jeho emailovej komunikácie zo dňa 23.10.2020 a 16.11.2020 má vyplývať, že pripúšťa rozvod, pretože sa prednostne týkala predaja domu a jej cieľom bolo hlavne podnietiť navrhovateľku k priamej komunikácii v snahe zachrániť manželstvo. Súd jeho konverzáciu vytrhol z kontextu, pričom rovnakú starostlivosť nevenoval jeho mailom z 6.10.2020, či 11.10.2020, kde prejavoval snahu o zachovanie manželstva. Za tejto situácie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné doplniť dokazovanie o výsluch svedkov I. M. a Ing. B. A., ktorí boli ich blízkymi rodinnými známymi a dobre poznali okolnosti ich spolužitia, čomu však súd prvej inštancie nevyhovel, napriek tomu, že práve ich výsluch mohol viesť k preukázaniu, že odchod navrhovateľky nebol spôsobený rozvrátenými vzťahmi a nebol jej vlastným rozhodnutím. Toto riadne zistenie skutkového stavu mohlo viesť k prehodnoteniu postoja navrhovateľky k vyhľadaniu odbornej pomoci s cieľom zachovania manželstva. Dodal, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti do vyhlásenia rozsudku uplynulo len 5 mesiacov, pričom odvtedy nemal možnosť osobne s ňou komunikovať a mal zároveň výrazne sťaženú možnosť vycestovať s ohľadom na pandemickú situáciu. Má za to, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil zásadu rovnosti účastníkov, ako aj kontradiktórnosti pochybením pri predvolaní na pojednávanie konanom dňa 30.11.2020, pretože obsahovalo nesprávny údaj o začiatku pojednávania. Pojednávanie sa začalo o 11.00 hod., kým v jeho predvolaní bol uvedený termín na 11.30 hod., kedy sa aj dostavil. Rovnako nesprávny čas bol oznámený aj jeho právnej zástupkyni na pojednávaní. Z toho dôvodu sa dostali do pojednávacej miestnosti až o 11.45 hod., kedy už prebiehal výsluch navrhovateľky a chýlil sa ku koncu. Aj keď bol stručne oboznámený s doterajším priebehom pojednávania a výsluchom navrhovateľky, nemohlo to rovnocenne nahradiť priamu účasť počas výsluchu a možnosť bezprostredne si vypočuť jej výpoveď a reagovať na ňu. 3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Vyjadrila názor, že všetky argumenty uvedené v odvolaní sú vyfabulovanými konšpiráciami, v snahe čo najviac oddialiť konečné rozhodnutie v merite veci. Manžel od samého začiatku dával najavo svoj postoj k celej veci a zároveň sa ju snažil manipulovať a vydierať v písomnej komunikácii, kde uvádzal, že na rozvod pristúpi len vtedy, ak pristúpi na jeho návrh majetkového vyporiadania. Je zrejmé, že postoj manžela k ukončeniu manželstva bol viazaný a podmienený splnením jeho majetkových nárokov a nie tým, že mu súd odňal možnosť konať, prípadne, že nevykonal dôkazy a nemal dostatočne preukázané príčiny rozvratu manželstva. Celé súdne konanie prebehlo podľa jej názoru v regulérnych procesných podmienkach, bol to práve manžel, ktorý od samého začiatku konanie bojkotoval, účelovo a tendenčne sa nezúčastňoval pojednávaní bez preukázateľného dôvodu. Jeho ľahkovážny postoj voči súdu je možné vyhodnotiť z dôkazných listín, ktoré sú súčasťou spisu, konkrétne jeho emailovú komunikáciu, v ktorej jasne, s dávkou irónie, uvádza, že sa nebude zúčastňovať pojednávaní a takto bude predlžovať konanie kým nepristúpi na jeho majetkové požiadavky spojené so zánikom manželstva. Vo veci boli nariadené 3 súdne pojednávania, pričom manžel sa zúčastnil len 1 aj to z dôvodu hrozby uloženia poriadkovej pokuty. Takže jeho odvolacia námietka, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces, je neopodstatnená. Od začiatku konania mal možnosť navrhovať svedkov, predkladať dôkazy a bol navyše zastúpený aj advokátom, ktorého odborné vzdelanie predurčuje, aby klienta poúčal o procesných právach, ale aj o povinnostiach. Počas konania žiadnym spôsobom nemenila návrh, bol s ním oboznámený od začiatku konania a od 1.6.2020 mal možnosť riešiť dôkaznú situáciu. Neurobil tak len preto, že takýmito dôkazmi nedisponuje. Súd prvej inštancie dostatočne vážne a precízne skúmal príčiny rozvratu ich manželstva, ktoré podľa jej názoru plne odzrkadľujú a potvrdzujú hlboký, trvalý a intenzívny rozvrat manželstva. V tejto súvislosti považovala za nevyhnutné uviesť, že sú obaja dospelí a zrelí ľudia, ktorí vedia kvalifikovane a presne vyjadriť svoj názor, pocity a predstavu o svojej budúcnosti. Svedkovia, ktorých navrhol manžel vypočuť, nie sú blízkymi osobami, ani priateľmi, a teda nevedia hodnoverne a pravdivo uviesť žiadne okolnosti o ich súkromnom živote. Nestretla sa s nimi niekoľko rokov osobne, preto ich výsluch nie je schopný ozrejmiť žiadnu relevantnú skutočnosť. Dodala, že žiaden svedok, pokiaľ nie je aktívny člen domácnosti účastníkov konania, nie je kompetentný hodnotiť a posudzovať intenzitu rozvratu ich manželstva. Považuje za potrebné uviesť, že aj ona navrhovala výsluch svedkov, ktorý súd ako nadbytočný zamietol. Má rovnaký stupeň vzdelania ako manžel, preto je schopná vyhodnotiť svoj postoj k osobnému životu a prehodnotiť svoj záujem a zotrvanie v manželstve bez toho, aby ju akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali jej deti, či ktokoľvek iný. Manžel sa všemožne bráni rozvodu manželstva len preto, že je pre neho urážkou a ponížením, že ho opustila už 4 manželka. Medzi ďalšie zavádzajúce argumenty patrí to, že si plánovali kúpiť chatu. Upresnila, že si nebude predsa kupovať nehnuteľnosť s niekým, s kým nechce žiť. Manžel je človek so sklonom ku manipulácii, pričom tieto črty pretavoval do spoločného života a podriaďovala sa im celý čas s cieľom zabezpečenia pokojného rodinného života. Zdôraznila, že nie je ochotná žiť v manželstve a jeho obnova neprichádza do úvahy. Z manžela má strach a cíti ku nemu neprekonateľný a hlboký odpor obzvlášť po jeho opakovaných lživých a vyfabulovaných tvrdeniach v snahe celú situáciu predlžovať. O tom dostatočne svedčí jej doslova útek zo spoločnej domácnosti. Jej zámer dostatočne deklaruje fakt, že žije v Čechách od mája 2020 a na Slovensko sa neplánuje vrátiť. Jej život konečne naberá na pokoji a harmónii. Na preukázanie špekulatívneho správania manžela predložila emailovú korešpondenciu z 11.1.2021, z ktorej je zrejmé ako jej manžel oznamuje, že sa rozhodol podať odvolanie proti rozsudku, aj keď podľa neho nemá žiaden význam, ale aspoň natiahne čas. Tvrdenia manžela o záchrane manželstva sú alibistické, nakoľko svoj súhlas s rozvodom niekoľkokrát podmienil jej súhlasom s jeho návrhom na finančné vyporiadanie po rozvode. Poprela, aby jej právna zástupkyňa disponovala správnym časom predvolania, keďže tento bol stanovený na druhom pojednávaní na 11.30 hod.. Tento termín si jej právna zástupkyňa overila na webovom portáli www.justice.sk <http://www.justice.sk>, kde zistila, že je stanovený na 11.00 hod.. Aj napriek technickej chybe pri predvolávaní, aj právna zástupkyňa manžela si mohla rovnakým spôsobom overiť skutočný začiatok pojednávania, prípadne si ho mohla overiť aj nazretím do elektronického súdneho spisu. Po ukončení jej výpovede súd oboznámil manžela s celou jej výpoveďou, a bol mu poskytnutý priestor vyjadriť sa k jej obsahu, prípadne klásť otázky, reagovať na prednesy. Toto právo aj plnohodnotne využil, pričom už odmietol odpovedať na otázky jej právnej zástupkyne. 4. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 7. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z postoja navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré sa im ani v odvolacom konaní nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplýva zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia od mája 2020, navrhovateľka sa odsťahovala do inej republiky za svojimi deťmi a odmieta s manželom komunikovať. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie o manželom navrhovaný výsluch svedkov, pretože ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s navrhovateľkou mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa on domnieva. Svedkovia, ktorých manžel navrhoval vypočuť nielenže neboli súčasťou domácnosti účastníkov konania, ale nestretli sa s navrhovateľkou niekoľko rokov, preto nie sú schopní relevantne vypovedať o aktuálnych príčinách a hĺbke rozvratu medzi manželmi. V predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov). Manžel navrhovateľky počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak. Skutočný postoj manžela navrhovateľky k trvaniu manželstva je zrejmý aj z jeho mailovej komunikácie, v ktorej si ako podmienku súhlasu s rozvodom kládol jednak to, že navrhovateľka bude komunikovať a tiež majetkové vyporiadanie po rozvode podľa jeho návrhu (č.l. 85 a 86 spisu). Pokiaľ v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil aj tú časť emailov, v ktorej sa snažil o záchranu manželstva, odvolací súd poukazuje na to, že z ich obsahu je zrejmé len to, že sa vrátil do obľúbených spoločných miest, ako musel vynaložiť všetky sily, aby to zvládol, resp. že to nevydržal, a že sa všade hanbil vojsť, lebo sa ho pýtajú, kde je navrhovateľka. Odvolací súd sa snažil nájsť v týchto mailoch časť, v ktorej sa mal manžel snažiť o záchranu manželstva, túto však okrem opisov toho, ako sa subjektívne cíti a kde bol, neidentifikoval. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky nie je žiadna nádej v jeho obnovu. 10. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. 11. Opodstatnenou nie je ani odvolacia námietka manžela navrhovateľky, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Ako je to zrejmé z obsahu spisu, manžel navrhovateľky bol síce skutočne predvolaný na pojednávanie dňa 30.11.2020 na 11.30 hod., miesto 11.00 hod., avšak tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, pretože tento nesprávny procesný postup súdu nedosiahol takú intenzitu, v dôsledku ktorej by sa celé konanie javilo ako nespravodlivé. Každé pochybenie súdu musí byť vyhodnotené v kontexte celého konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že aj keď sa manžel navrhovateľky dostavil na pojednávanie neskôr, súd ho podrobne oboznámil s výpoveďou navrhovateľky, ktorá bola v konečnom dôsledku len ústnym potvrdením jej písomných vyjadrení, o ktorých mal manžel vedomosť a aj ku nim zaujal stanovisko. Okrem toho, súd na pojednávaní poskytol manželovi navrhovateľky priestor pre využitie jeho procesných práv, ktorý aj reálne využil kladením otázok navrhovateľke. Naviac, výsluch účastníka konania prebieha tak, že súd ho vyzve, aby súvisle, bez prerušení, opísal všetko čo vie o tvrdených skutkových zisteniach, a až následne strana odpovedá so súhlasom súdu na otázky ostatných účastníkov konania. Manžel navrhovateľky, ani v prípade ak by v pojednávacej miestnosti sedel od 11.00 hod., dostal by možnosť na využitie svojich procesných práv rovnako, t.j. až po súvislej výpovedi navrhovateľky, ktorá ešte v čase keď vstúpil do pojednávacej miestnosti trvala (č.l. 97 spisu). Z uvedeného aspektu teda nie je možné dospieť k záveru, že by postupom súdu bola manželovi navrhovateľky odňatá možnosť konať na súde, teda že by jeho procesné práva boli nejakým spôsobom porušené. Rovnako nebolo porušené ani právo na rovnosť účastníkov v konaní, pretože aj navrhovateľka bola predvolaná na 11.30 hod., avšak jej právna zástupkyňa si kontrolou na príslušnej stránke zistila, že termín sa uskutoční o 11.00 hod. a podľa toho sa aj s navrhovateľkou dostavila. Stránka www.justice.sk <http://www.justice.sk> je pritom verejne dostupná, t.j. manžel navrhovateľky, ako aj jeho právna zástupkyňa mali rovnaké možnosti skontrolovať si začiatok pojednávania ako druhá strana. Napokon o tom, aký postoj mal manžel navrhovateľky k využívaniu svojich práv svedčí aj jeho vyjadrenie na č.l. 69, kde uvádzal, že sa blíži termín pojednávania 10.10.2020 a on už 6.9.2020 vedel, že tam nepôjde „71 ročný na rozvode asi dakomu hrabe“. Okrem toho, v maily z 23.10.2020 písal, že: „Ručím Ti, že ani v novembri nič nebude, môžeš sa pochváliť“. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.