Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4Tos/52/2024 7121011237 24. 06. 2024 JUDr. František Ševčovič ECLI:SK:KSKE:2024:7121011237.1
Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Kurečka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.5.2024, sp. zn. 8To/105/2023 takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného
A. B..
odôvodnenie: Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 21.05.2024, sp. zn. 8To/105/2023 podľa § 32 ods. 3 Tr. por., v spojení s § 31 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že senát v zložení JUDr. A. C., JUDr. A. A. a JUDr. D. A. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8To/105/2023. Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil sťažnosť obžalovaný A. B., ktorú podaním zo dňa 13.06.2024 tak sám, ako aj podaním zo dňa 23.6.2024 prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil tak, že je presvedčený, že príslušník PZ (A. A.) má väzby na niektorých sudcov Krajského súdu v Košiciach, nakoľko sa aj sám A. A. vyjadril tak, že obžalovaný môže robiť čo len chce, aj tak ho odsúdia. Osobne tomu nevenoval pozornosť, pretože veril v nezávislosť, ako aj nestrannosť súdov a sudcov, o čom ho presvedčil aj oslobodzujúci rozsudok na Okresnom súde v Košiciach, kde dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že menovaný príslušník „vzal spravodlivosť do svojich rúk“. Jeho obavy z manipulácie tohto celého prípadu, ako aj súdneho konania sa začali napĺňať hneď po tom, ako mu Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice a vrátil vec naspäť Okresnému súdu Košice na doplnenie dokazovania, kde ten istý samosudca bez akejkoľvek novej skutočnosti vyniesol odsudzujúci rozsudok. V dôvodoch podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu namietal, že je tu existencia väzieb svedka – príslušníka Policajného zboru – A. A.. Svedok sa mal vyjadriť, že môže robiť čo chce, ale aj tak bude odsúdený. V spojitosti s predošlým rozhodnutím odvolacieho súdu a následným rozhodnutím prvostupňového súdu (ktorý napriek zlepšeniu dôkaznej situácie v prospech obžalovaného rozhodol o odsúdení) sa námietka jeho zaujatosti o existencii väzieb medzi svedkom a sudcami javí ako dôvodná. Má za to, že svedok A. je nedôveryhodný a aj v minulosti zrejme „zobral spravodlivosť do vlastných rúk“. Jedná sa o medializovaný prípad šikany rómskych detí podozrivých zo spáchania trestného činu/ priestupku, na policajnej stanici v Košiciach. O pochybnostiach o dôveryhodnosti mali vedieť všetky orgány činné v trestnom konaní, napriek tomu obžaloba aj odsudzujúci rozsudok je primárne založený na svedeckej výpovedi svedka A..
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Výnimka z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Citované zákonné ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom dôvody možného vzniku týchto pochybností sú stanovené taxatívne. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom, prípadne pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomerom k prejednávanej veci sa rozumie určitá zainteresovanosť orgánu činného v trestnom konaní na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto zainteresovanosť môže spočívať v tom, že orgán trestného konania, resp. jeho blízky rodinný príslušník, blízka osoba boli činom poškodení, orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie alebo vo veci vystupoval ako tlmočník a podobne. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Takýto vzťah môže spočívať v príbuzenskom či rodinnom pomere, prípadne môže ísť o úzke kamarátstvo, priateľstvo alebo naopak, môže ísť o vzťah negatívneho charakteru vyplývajúci z existencie sporu, či nezhody úradnej osoby s osobou uvedenou v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v prejednávanej trestnej veci takýto druh vzťahu medzi sudcami krajského súdu a obžalovaným A. B. nemal preukázaný. Pokiaľ ide o pomer sudcov krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. k prejednávanej veci uvedený v ust. § 31 ods.1 Tr. por. je potrebné uviesť, že pochybnosťou o nezaujatosti sudcov krajského súdu pre ich pomer k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť sudcov na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Sudcovia krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. k podaným námietkam zo strany obžalovaného uviedli, že v predmetnej veci sa necítia byť zaujatí, pretože osobu menom A. A. nepoznajú, nikdy s ním neprišli do kontaktu, ani pracovne v tomto trestnom konaní, kde by mal vystupovať ako orgán činný v trestnom konaní. K osobe menom A. A. nemajú žiaden pomer, teda ani taký, ktorý by vyvolával pochybnosti o ich nezaujatosti a nemajú ani žiadny pomer k predmetnej trestnej veci. Z uznesenia sp. zn. 8To/105/2023 zo dňa 21.05.2024 vyplýva, že senát krajského súdu rozhodol o nevylúčení sudcov krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. z vykonávania úkonov trestného konania vedeného na Krajskom súd v Košiciach, pretože po preskúmaní predmetného podania dospeli k záveru, že z celého jeho obsahu možno za skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod vylúčenia, považovať jedine obžalovaným tvrdený pomer sudcov k policajtovi, ktorý údajne vystupoval v danom prípade ako operatívny pracovník, a ktorý, ako to uviedol obžalovaný, pozná sudcov a prokurátorov a má vyvíjať na nich tlak, aby rozhodli v neprospech obžalovaného. Nakoľko však sudcovia osobu menom A. A. nepoznajú a nikdy s ním neprišli do kontaktu nie je žiadna zákonná prekážka, ktorá by im bránila vo veci objektívne, nestranne a nezaujato rozhodnúť, s čím sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva:
Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi, a preto sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci iba celkom výnimočne a len zo skutočne závažných a preukázaných dôvodov, ktoré bránia sudcovi rozhodovať nezaujato, spravodlivo a zákonne. Inštitút vylúčenia sudcov z vykonávania úkonov trestného konania je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti sudcov v konaní. Nestrannosť možno definovať ako absenciu predsudku, zaujatosti, a možno ju posudzovať jednak z hľadiska vnútorného psychického vzťahu sudcu k veci a k jednotlivým subjektom konania, t.j. z hľadiska toho, čo si sudca myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska vonkajších záruk nestrannosti, ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny prístup). Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá označiť ako stav, keď je sudca osobne zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní, a podľa ustálenej súdnej praxe aj skutočnosť, že sudca bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Zaujatosť sudcu vo vzťahu k subjektom konania predpokladá určitý právne významný (t.j, priateľský, príbuzenský alebo iný intenzívny) vzťah, v dôsledku ktorého vzniká objektívna pochybnosť o jeho nestrannosti. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že dôvody uvádzané obžalovaným nie sú takého charakteru, ktoré by odôvodňovali postup požadovaný obžalovaným, t.j. odňatie a prikázanie jeho veci mimo Košický kraj z dôvodu zaujatosti sudcov na košických súdoch. Záverom sťažnostný súd konštatuje, že preskúmaním tejto trestnej veci v súlade so sťažnostnými dôvodmi obžalovaného dospel k tomu, že v posudzovanom prípade sa žiadny vzťah alebo pomer namietaných sudcov krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. nezistil a nepreukázal. Sudcovia krajského súdu nemajú žiadny vzťah k veci alebo osobám, ktorých sa úkony trestného konania týkajú, resp. k procesným stranám či orgánom činným v trestnom konaní. Okolnosti, z ktorých obžalovaný vyvodzuje zaujatosť sudcov krajského súdu nie sú takými dôvodmi, na základe ktorých by bolo možné aplikovať zákonné ustanovenie o vylúčení sudcov. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že postup senátu zloženého z predsedu senátu JUDr. A. C., PhD. a sudcov JUDr. D. A. a JUDr. A. A., keď rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 31 ods. 1 Tr. por., že JUDr. A. C., JUDr. A. A. a JUDr. D. A. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania, vedeného na Krajskom súde v Košiciach je v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je správne a sťažnosť obžalovaného je nedôvodná, a preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.