Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 9Co/218/2023 6119251349 26. 11. 2025 JUDr. Alena Miková ECLI:SK:KSKE:2025:6119251349.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. X, D., proti žalovanej E. F. ESO-STAV.SK, IČO: 45 289 077, s miestom podnikania 044 58, Seňa 263, zastúpenej advokátkou JUDr. Ľudmilou Serra, so sídlom Nerudova 6, Košice, o zaplatenie 2.300 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 1. augusta 2023, č.k. K3-18C/51/2019-351 rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok v rozsahu napadnutom vo výroku o vyhovení žalobe (I.) a náhrade trov konania (III.). II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil výrokom I. žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.100 eur s úrokom z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 27.10.2018 do zaplatenia, žalobu v časti zmluvnej pokuty 1.200 eur zamietol (II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa so žalovanou v mene ktorej konal p.Gábor, dohodol na zateplení rodinného domu vrátane prístreškov. Výpoveďou svedkyne Veberovej, partnerky žalobcu, mal potvrdené, že zadanie rozsahu prác sa odvíjalo od susediaceho domu, ktorý bol kompletne zateplený, omietnutý, vrátane predného a bočného prístrešku. Takto vymedzený rozsah prác potvrdzovali aj listinné dôkazy o predĺžení termínu ukončenia diela i nacenené množstvo materiálu. Práce mali byť ukončené v lehote do 20.8.2018, ktorá lehota bola žalovanej predĺžená do 15.9.2018. Žalobca v pomere k dohodnutej cene diela 10.000 eur zaplatil zálohovo až 10.100 eur. Dielo napriek úhrade ceny nebolo riadne a včas ukončené, od 20.8.2018 p. F. a ďalší pracovníci, ktorí dovtedy vykonávali práce na rodinnom dome, prichádzali na pozemok už len sporadicky, 22.8.2018 požiadal p.Gábor o predĺženie termínu dokončenia prác, 19.9.2018 žiadal o ďalšie peniaze, 18.10.2018, kedy uviedol, že ide dokončiť dielo, len odniesol lešenie, napokon mu 25.10.2018 žalobca sms správou napísal, aby už nevstupoval na pozemok. Ako nepreukázanú súd hodnotil obranu žalovanej, že predmetom zmluvy malo byť len zateplenie rodinného domu bez prístreškov, že k prístreškom sa mala vzťahovať nejaká dodatočná dohoda, alebo že by išlo o prístrešky, ktoré nebolo možné zatepliť pre ich vady. Zo svedeckej výpovede G. A. mu vyplynulo, že vykonal pre žalobcu výmenu vodorovného hranola na konci prístrešku a montáž vertikálneho hranola nad druhým prístreškom, menil ešte strešné laty za dlhšie dvojmetrové, ktoré práce vykonal za jeden deň. Vylúčil, aby nejaké hranoly na prístreškoch boli krivé, zhnité či extrémne vyrotované, alebo že by sa menila stojka bočného prístrešku, ako to tvrdila strana žalovaná. Z cenovej ponuky vypracovanej žalovanou pre žalobcu zistil, že za práce bola suma vyčíslená na 4.700 eur a za materiál vo výške 5.300 eur, teda celkovo 10.000 eur, keď tak cenová ponuka, ako aj objednávka uvažovali s celkovou potrebou materiálu na plochu 370 m2. Žalobcom predloženým
znaleckým posudkom č. 6/2021 v spojení s jeho doplnkom č. 1 H. I. A., znalkyne z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a nehnuteľností, bolo preukázané, že v prípade naceňovania rodinného domu bez prístreškov by šlo o výrazne menšie plochy 224 m2 na zateplenie, 212 m2 na omietnutie. Pokiaľ svedok F. tvrdil, že ak by predmetom nacenenia boli aj prístrešky, tak by ako materiál uviedol tiež OSB dosky, skrutky do dreva, EPS, tvrdený styrodur, rohový profil, kotvy, súd konštatoval, že tieto položky boli obsahom cenovej ponuky, pričom mali byť použité na štablóny podhľady, ktoré sú stropmi prístreškov. Považoval tak za ustálené, že predmetom diela bolo omietnutie celého rodinného domu aj s oboma prístreškami. Znalkyňa H. A. v znaleckom posudku náklady na nevykonané stavebné práce, potrebné na dokončenie zateplenia fasády rodinného domu v cenovej úrovni štvrtého kvartálu 2018 ustálila na úrovni 2.832,64 eur s DPH, vychádzajúc z projektovej dokumentácie a fotodokumentácie žalobcu k 26.10.2018. Z sms komunikácie medzi žalobcom a pánom F. z 25.10.2018 a 26.10.2018 súd zistil, že žalobca si neprial ďalší vstup pána F. na pozemok a žiadal o vyrovnanie dlžnej sumy, keď požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty a vrátenie prevzatých peňažných záloh za materiál a prácu, ktorá nebola vykonaná. 2. Právne vec posudzoval podľa ustanovení zmluvy o dielo § 631, § 633 Občianskeho zákonníka (OZ) a ustálil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením objednávateľa od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Zo systematického začlenenia tohto ustanovenia za § 642 ods. 1 OZ vyvodil, že aj v takom prípade na vzájomné vyporiadanie medzi účastníkmi zmluvy platí osobitná úprava obsiahnutá v § 642 ods. 1 OZ, podľa ktorej až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Uviedol, že zákonným dôsledkom odstúpenia objednávateľa od zmluvy je vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie vykonaných prác, ak ich výsledok nemôže použiť inak a náhrada účelne vynaložených nákladov, nie vzájomné vrátenie plnení. Zhotoviteľ teda nemá právo na zaplatenie ceny diela, a ak prijal z tohto dôvodu finančné plnenie ako zálohu, je povinný ho vydať. Jednoznačná formulácia žiadosti žalobcu v sms komunikácii, aby po dodatočne poskytnutej lehote už pán F., konajúci v mene žalovanej, nevstupoval na pozemok, hodnotil ako odstúpenie, ktoré bolo účinné okamihom dôjdenia prejavu vôle zhotoviteľovi, k čomu došlo najneskôr 26.10.2018, kedy pán F. na sms žalobcu reagoval nenamietajúc ukončenie vzťahu. Konštatoval, že žalovanou vytýkaná absencia vyjadrenia synalagmatickej reštitúcie v žalobnom petite neprichádza do úvahy, pretože žalovaná nemohla ku dňu odstúpenia od zmluvy 26.10.2018 výsledok použiť inak, pretože išlo o práce a dodávky vykonávané stavebnými prácami a tieto nemôžu byť bez porušenia vyňaté zo stavby a použité na iné účely. Sumu pripadajúcu na vykonané práce zisťoval s prihliadnutím na cenu dojednanú v zmluve o dielo 10.000 eur a obsah znaleckého posudku č. 6/2021 H. A., že na dokončenie diela bolo potrebných ešte 2.832,64 eur. Súd uviedol, že aj keď žalovaná prostredníctvom pána F. prevzala celú cenu diela, vrátane ďalších 100 eur, v rozsahu 2.832,64 eur tak urobila neoprávnene a túto sumu je potrebné vrátiť. V rozsahu nedokončeného diela žalovanej nevznikol nárok na cenu, z ktorej sumy si žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 1.100 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Nárok na plnenie priznal spolu s úrokmi z omeškania dňom nasledujúcim po ukončení zmluvy o odstúpení 27.10.2018 vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Vo vzťahu k žalobcom žiadanej zmluvnej pokute v hodnote 1.200 eur súd hodnotil dohodu o zmluvnej pokute v znení „50 eur za každý deň odo dňa odovzdania kompletného zateplenia rodinného domu + dva prístrešky + fasáda 15.9.2018“ ako neurčitú a nezrozumiteľnú formuláciu, teda absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, z ktorého dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) hodnotiac pomer úspechu žalobcu a žalovaného ako zhodný. 3. Rozsudok napadla odvolaním žalovaná podľa obsahu odvolania z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP tvrdiac absenciu procesných podmienok konania, nesprávne skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci. Žiadala žalobu vo vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť. Zotrvala na závere, že žalobca nezdôvodnil skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáha nároku na vrátenie nespotrebovanej časti zaplatenej ceny diela. Tvrdila, že súd konal ultra petit, lebo pôvodne v žalobe žalobca uvádzal, že sumu 1.100 eur si uplatňuje za nezrealizované práce na zateplenie rodinného domu a prístreškov, následne tvrdil, že má ísť o nárok na vrátenie nespotrebovanej časti vyplatenej ceny za dielo, resp. to čo mal vyplatiť pánovi D. za dokončenie diela, pričom súd prvej inštancie nemal a nemohol uplatnený nárok žalobcu z úradnej moci posúdiť i podľa § 642 ods. 2 OZ, keďže nejde len o posúdenie právne ale
i zohľadnenie nových skutkových okolností, a to odstúpenia od zmluvy, čo podľa názoru žalovanej zakladalo dôvody na zmenu žaloby, o ktorej však nebolo konané. Zotrvala na názore o spornosti rozsahu stavebných prác, keď popierala, aby predmetom dohody bolo aj zateplenie prístreškov. Pokiaľ aj podpísal p. F. dohodu o termíne dokončenia zateplenia rodinného domu do 15.9.2018, v ktorej ako predmet diela boli vymedzené aj prístrešky, malo sa tak stať len preto, že žalobca mu nechcel vyplatiť za reálne vykonané dielo a podmieňoval zaplatenie zvyšku ceny realizáciou zateplenia dvoch prístreškov. Množstvo použitého materiálu, ktorý presahoval reálnu výmeru domu bez prístreškov odôvodňovala dvojvrstvovým zateplením, ktoré nepovažovala žalobcom za popreté. Formulovaný petit žaloby považovala za procesne neprípustný pre absenciu vyjadrenia synalagmatickej reštitúcie, lebo na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenia § 457, § 560 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že právo domáhať sa splnenia záväzku môže len ten, kto si sám záväzok splnil skôr, prípadne preukáže, že je pripravený ho splniť. Nesúhlasila s tým, aby v prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ nastupovalo na účely úpravy práv a povinností zhotoviteľa a objednávateľa vzájomné vyporiadanie podľa § 642 ods. 1 OZ, ktoré rieši inú právnu i skutkovú situáciu. Zmluva o dielo ako zmluva synalagmatická znamená, že stranám voči sebe vznikajú nároky na vzájomné plnenie, a ak súd prvej inštancie ustálil, že žalobca od zmluvy odstúpil, čo ani žalobca netvrdil, nastupoval režim zákonne vyplývajúci z ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa § 457 a § 458 OZ. Žalobca je povinný teda vrátiť žalovanej to, o čo sa bezdôvodne obohatil a za ekonomickú hodnotu bezdôvodného obohatenia sa považuje obvyklá cena stavebných prác vykonaných žalovanou na dome, čo žalobca netvrdil ani nedokazoval. 4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd v zhode s § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovení, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité, ale sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, ako ustanovenia o odstúpení od zmluvy, záväzkoch z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 48, § 457, § 458 OZ, o spotrebiteľských zmluvách § 52, § 54 OZ a ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci § 652 a § 656 OZ. 6. Odvolateľka k výzve odvolacieho súdu odkázala na svoje odvolacie námietky, stotožňujúc sa s aplikáciou odvolacím súdom oboznámených ustanovení. Pretože sa vykonaním diela zmenili vlastnosti a povrch už existujúcej veci, stavby rodinného domu, ide v danom prípade o zmluvu o úprave veci. Poukázala na to, že v prípade, ak je spotrebiteľ zastúpený v konaní advokátom, uplatňuje sa zásada koncentrácie konania v zmysle § 296 CSP (poznámka odvolacieho súdu: žalobca bol na súde prvej inštancie zastúpený advokátom). Vychádzajúc z následkov odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 OZ v spojení s povinnosťou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy podľa § 457 OZ konštatovala, že žalobca má povinnosť vydať žalovanej to, o čo sa obohatil, pri synalagmatickom vyjadrení vrátenia toho, o čo sa bezdôvodne obohatila žalovaná, ktorý nárok ale neuznáva. Synalagmatickosť vrátenia nebola v žalobe vyjadrená, keď na strane objednávateľa, teda žalobcu, vzniklo bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výkone zhotoviteľa, za ktoré je povinný zaplatiť. Výška majetkového prospechu získaného žalobcom, ako objednávateľom, spravidla zodpovedá predpokladanej cene poskytnutého plnenia, ale je nutné prihliadať tiež na náklady, vynaložené na získanie rovnakého plnenia v danom mieste a čase. Za podstatné považovala, že žalobca nenavrhol a nedoložil znalecký posudok, ktorým by boli ocenené realizované stavebné práce a použitý materiál, a ktorý by vychádzal z cien obvyklých, teda nebola preukázaná výška žiadaného bezdôvodného obohatenia. Podľa jej názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno a skutočnej hodnote nehnuteľnosti pred zahájením stavebných prác a po ich skončení, keď v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotnou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. V tomto odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/115/2008, v ktorom prípade zmluvy o dielo súd konštatoval, že v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností zo zrušenej zmluvy, je aj procesné uplatnenie uspokojenia práva jednej zmluvnej strany viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany. 7. Žalobca vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu nesúhlasil s tým, aby išlo o osobitný druh zmluvy o dielo, o úprave a oprave veci, keďže rodinný dom žalobcu nebol vadný, nebolo potrebné meniť jeho vlastnosti, ale ho dokončiť. Poukázal na to, že išlo o zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej vystupoval ako fyzická osoba-spotrebiteľ a žalovaná v postavení živnostníka – podnikateľa. Odkázal na vyjadrenia súdu v bode 38. odôvodnenia rozhodnutia, že rozsah jeho nároku bol určený s prihliadnutím na dojednanú
cenu. Žalovaná prevzala od žalobcu prostredníctvom pána F., sumu vo výške 10.100 eur. Obvyklá cena prác bola uvedená priamo svedkom F., ktorý vyhotovil cenovú ponuku a predstavovala 10.022 eur. Keďže na účely dokončenia diela bolo potrebných ešte 2.832,64 eur, suma 7.189,36 (10.022 eur – 2.832,64 eur ) je obvyklá cena výkonov za zrealizovanú časť diela. Nakoľko žalobca zaplatil 10.100 eur, obvyklá cena za vykonané práce a materiál predstavuje 7.189,36 eur, čo zodpovedá pohľadávke žalovanej zo zmluvy ukončenej odstúpením, ktorá pohľadávka bola plnením žalobcu vysporiadaná. Žalobca má naopak nárok až na sumu 2.910,64 eur, z ktorej si uplatnil len 1.100 eur. Vzhľadom na uvedené navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 8. Žalovaná, v reakcii na podanie žalobcu, konštatovala, že podľa názoru žalobcu jej už bolo vydané bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca si v konaní uplatnil len rozdiel medzi zaplatenou sumou 10.100 eur a sumou, ktorá pripadala na nevykonané práce. Zopakovala, že žalobcovi nič nebránilo, aby vyjadril vo vzájomnom splnení synalagmu. Bez zreteľa na nesúhlas žalobcu s aplikáciou ustanovení o oprave a úprave veci, zastávala názor, že je potrebné postupovať podľa § 652, § 656, keďže došlo k zmene vlastností rodinného domu zateplením a je nutné prednostne aplikovať ustanovenia § 652 OZ pred všeobecnou úpravou o zmluve o dielo. 9. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli. 10. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, po kladnom vyhodnotení včasnosti a procesnej prípustnosti podaného odvolania osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd v zhode s § 387 ods.1 CSP potvrdil. 11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. novembra 2025 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP. 12. Pokiaľ aj súd vychádzal z nesprávnej interpretácie aplikovanej právnej normy, nemalo to vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli najavo, alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až § 194 CSP. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúci právny predpis a tento aj správne vyložil. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv, nedostatok procesných podmienok konania, ku ktorým prihliada ex offo, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Námietky odvolateľky o konaní súdu „ultra petit“, nezodpovedajú obsahu súdneho spisu ani zásade, že právne posúdenie skutkových tvrdení strán patrí do výlučnej kompetencie súdu, keď právny záver súdu môže byť odlišný od predstavy sporovej strany o tom, akým právnym titulom svoju pohľadávku uplatňuje. Žalobca v priebehu konania nemenil skutkové okolnosti, na ktorých zakladal svoj nárok na zaplatenie sumy 1.100 eur, a ktoré spočívali v neodovzdaní diela žalovanou riadne a včas, t.j. v termíne a vykonané v rozsahu dohodnutom, zahŕňajúcom práce na zateplení rodinného domu a prístreškov. V konaní nebolo predmetom sporu, že žalovaná nemala zhotovovať prístrešky rodinného domu, keďže tieto už boli vyhotovené a spornou otázkou bol rozsah zateplenia, ktoré si mal žalobca a žalovaná dohodnúť. Pokiaľ žalobca použil pojem „vybudovanie“ prístreškov vo svojom jednom podaní, išlo o zrejmú nesprávnosť, o čom neoblo v priebehu sporu žiadnych pochybností. Predmetom konania neboli žiadne nároky zo zhotovenia prístreškov a ani žiadne náklady, ktoré by žalobca platil tretej osobe za dokončenie diela, ako to sa snažila tvrdiť odvolateľka, ale vždy išlo o návrh zakladajúci sa na nesplnení zmluvne dohodnutého záväzku zo zmluvy o zateplení rodinného domu a prístreškov. Odvolací súd považuje za presvedčivý a logicky odôvodnený záver súdu prvej inštancie v bode 35. odvolaním napadnutého rozsudku, že predmetom ústnej zmluvy o dielo bolo zateplenie rodinného domu spolu s prístreškami, ktorý záver súd vyvodil z komplexného vyhodnotenia vykonaných dôkazov tj vyjadrení a výpovedí strán a svedkov, znaleckého posudku, fotodokumentácie, písomných dohôd, podmienok
čerpania úveru žalobcu, ktorý sa viazal na dokončenie celej fasády rodinného domu, vrátane prístreškov. Obsahom znaleckého posudku č. 6/2021, mal potvrdené, že rozsah výmery za práce a materiál na diele vyúčtovanej žalobcovi, pokrýval plochu rodinného domu, včítane prístreškov. Tomu zodpovedala fotodokumentácia žalobcovej a susediacej nehnuteľnosti, podľa ktorej mali byť práce vykonané, a ktoré zahrňovali tak dom ako aj prístrešky k nemu prináležiace. Dohoda o predĺžení termínu dokončenia diela sa vzťahovala rovnako na celý rodinný dom s prístreškami. Odvolacie námietky žalovanej predstavovali v zásade len výhrady k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, ktoré však nemali vecnú opodstatnenosť. Bola to žalovaná, kto mal prv preukázať, že bolo vykonané dvojité zateplenie, ak to malo slúžiť ako jej obrana, až následne by dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Z konania ani zo znaleckého posudku žalobcom predloženého, žiadne „dvojité“ zateplenie nevyplýva. Súčasne platí, že v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, ako bola aj zmluva uzavretá stranami sporu, platí zásada zvýšenej ochrany spotrebiteľa, teda výkladu právnych úkonov v prospech spotrebiteľa. Svedecká výpoveď svedkyne G., svedka F., obsah znaleckého posudku znalkyne Ing. Marenčíkovej č. 6/2021, fotodokumentácia potvrdzovali pravdivosť výpovede žalobcu, že predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie celého domu so zateplením, keď žalovaná opak v konaní nepreukázala. Neboli zistené ani žiadne dôvody, ktoré by znemožňovali realizovať zateplenie prístreškov, na čo sa dodatočne odvolávala, keď tieto práce napokon dokončila bez potreby akejkoľvek rekonštrukcie prístreškov tretia osoba. 14. Vzhľadom na predmet zmluvy o dielo, ktorý menil, zefektívňoval povrch pôvodného rodinného domu z hľadiska termoregulácie, jednalo sa o osobitný zmluvný typ zmluvy o dielo, zmluvu o úprave a oprave veci podľa § 652 nasl. OZ, ktorá okolnosť však nemala vplyv na aplikáciu ostatných súdom použitých ustanovení, ktoré boli pre konanie podstatné a ktoré sa týkali odstúpenia od zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s obsahom skutkových tvrdení, ako vyplynuli z komunikácie žalobcu, pána F., konajúceho v mene žalovanej, že nimi došlo k ukončeniu zmluvy odstúpením podľa § 642 ods. 2 OZ, podľa ktorého objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové a nebude vykonané riadne, ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Nespornou bolo poskytnutie dodatočnej lehoty a požiadavka na dokončenie prác a po nesplnení povinnosti, žiadosť žalobcu o opustenie staveniska žalovanou, ktoré protistrana ani nespochybňovala. Pokiaľ však išlo o právne následky odstúpenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, odvolací súd nepovažoval za správnu interpretáciu ustanovení vykonanú súdom prvej inštancie, že v takom prípade sa na usporiadanie práv a povinností vzťahujú ustanovenia predchádzajúceho odseku, teda § 642 ods. 1 OZ. Podľa uvedenej zákonnej úpravy, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Toto ustanovenie upravuje odlišný, špecifický režim ukončenia zmluvy o dielo zo strany objednávateľa bez akéhokoľvek dôvodu, s čím spája aj osobitné právne následky. Tieto podmienky nie je dôvod vzťahovať na iné právne dôvody odstúpenia, formulujúce konkrétne dôvody odstúpenia, ako je tomu v prípade § 48 OZ v spojení § 642 ods. 2 OZ. V prípade ukončenia zmluvy odstúpením z dôvodov upravených zákonom (§ 48, v spojení s § 642 ods. 2 OZ), nastupuje režim plnenia záväzkov zo zrušenej zmluvy z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451, § 457 OZ. 15. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2). 16. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 17. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 18. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, teda zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť nimi poskytnuté plnenia. Obrana odvolateľky o existencii synalagmatického záväzku je z tohto hľadiska pravdivá, avšak v súdnom konaní je potrebné takúto synalagmu vyjadriť len v prípade, ak proti naturálnemu plneniu, u ktorého pripadá do úvahy jeho vrátenie (vydanie) stojí plnenie finančné. Pretože je potrebné zvážiť predpoklady naturálnej reštitúcie, či nevedie k znehodnoteniu veci, ako by tomu bolo v uvedenom prípade, keď žalobca nie je spôsobilý vrátiť žalovanej zabudovaný materiálu
a súčasne plnenie žalovanej spočívalo vo výkonoch, teda je povinný len na poskytnutie finančného plnenia za dodaný materiál a vykonané práce v cene obvyklej, ktorá zodpovedá povinnosti žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia pre žalovanú. V prípade vzájomných nárokov zmluvných strán na vrátenie finančných plnení, nie je teda účelné ani potrebné takúto synalagmu v petite či výroku súdneho rozhodnutia uvádzať, ak dochádza automaticky k započítaniu finančných plnení a oprávnenie na vrátenie zo zrušenej zmluvy vzniká práve tej sporovej strane, ktorej finančná pohľadávka prevyšuje pohľadávku protistrany, ako je tomu v tomto spore (porovnaj R/30/77, NS SR 6Cdo/206/18). Žalovaná je povinná na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatí zaplatenej kúpnej ceny prekračujúcej obvyklú cenu prác a materiálov, vychádzajúc zo súdom zisteného skutkového stavu veci, ktoré odvolateľka nespochybňovala. Podľa cenovej ponuky objednávky, obvyklá cena prác na zateplení rodinného domu s prístreškami predstavovala 4.700 eur a za materiál 5.300 eur, teda spolu 10.000 eur. Preukázateľne nedošlo k vykonaniu diela v rozsahu, ako bolo zaplatené, a to v rozsahu, ktorý podľa dodatku č. 1 k Znaleckému posudku znalkyne Ing. Marenčíkovej č. 6/2021 zodpovedal sume 2.832,64 eur. Žalobca tvrdil a žalovaná to nerozporovala, že nárok žalovanej na obvyklú cenu za vykonané práce a dodaný materiál tak zodpovedá sume 7.189,36 eur, nakoľko jej uhradil až sumu 10.100 eur, povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu až 2.910,64 eur, z ktorej si uplatnil len 1.100 eur. Žalovaná nespochybnila hodnotu obvyklej ceny prác a materiálov, na ktoré jej vznikol nárok v rozsahu skutočne vykonaného diela, preto prihliadajúc na cenu uhradenú žalobcom, jeho pohľadávka na vrátenie sumy 1.100 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia prevyšuje hodnotu skutočne vykonaných prác a dodaného materiálu v ich obvyklých cenových pomeroch, je preto plne odôvodnená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne v tomto rozsahu potvrdené, vrátane práva veriteľa – žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, ktorými sú úroky z omeškania priznané v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ odo dňa nasledujúceho po dni vzniku záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy 27.10.2018 (rozsah plnenia bol žalovanej známy od 16.10.2018 na základe vyčíslenia žalobcu, odstúpenie bolo účinné 26.10.2018). Výška úrokov z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a predstavuje hodnotu základnej sadzby ECB 0% + zvýšenej o 5%-tuálnych bodov. 19. Vecne správne súd rozhodol tiež o náhrade trov konania prihliadajúc na zhodný pomer procesného úspechu a neúspechu strán v spore, kedy žiadna zo strán nemá právo na náhradu vzniknutých trov v súlade s § 255 ods. 2 CSP. 20. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania je daný § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľka nebola v konaní procesne úspešná, preto jej nepatrí právo na náhradu trov a tieto je povinná nahradiť v plnom rozsahu úspešnej protistrane – žalobcovi. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).